Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/190/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613212440
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2613212440.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela

Ilavského a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcov: 1/ W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XXXX/XX, M. a 2/ F. W., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/XX, M., obaja zastúpení: JUDr. Alena
Arbetová, advokátka so sídlom kancelárie Námestie sv. Martina 3A, Holíč, proti žalovanej: Nature Power,
s.r.o., IČO: 44 940 017, so sídlom Štefana Pilárika 2650/52, Senica, zast. splnomocnenkyňou: AGM
partners s.r.o., IČO: 47 258 586, so sídlom Ventúrska 14, Bratislava, o 2.125,43 eur a príslušenstvo, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Senica z 19. apríla 2017 č. k. 7C/64/2014-172, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vrátane výroku

o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I/ konanie v časti o zaplatenie 50,10 eur zastavil; II/
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ 2.007,51 eur, úrok z omeškania vo výške 0,02 %
za každý deň omeškania zo sumy 17,50 eur od 15.12.2012 do zaplatenia; III/ vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a IV/ žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 88,90
eur.

2. Vec súd právne posúdil aplikáciou ust. § 517 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 a 2, § 563,§ 663, § 671 ods.
1 a § 676 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a doplnkov
(ďalej len O.z.); § 3 ods. 1 a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba po jej čiastočnom späťvzatí bola podaná iba
sčasti dôvodne. Žalobcovia si svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnili na základe Zmluvy o

nájme pozemku zo dňa 15.6.2011. Uzavretie zmluvy, vznik a zánik nájmu potvrdili obidve sporové
strany. Spornými medzi stranami zostala výška nájmu, ktorý bola žalovaná povinná zaplatiť, dátum,
kedy bola žalovaná povinná uhradiť nájom, sankcie spojené s omeškaním žalovanej so zaplatením
tohto nájmu a takisto sporným bol nárok žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.000
eur za to, že žalovaná si nesplnila povinnosti stanovené v zmluve. V predmetnej zmluve bolo medzi
sporovými stranami dohodnuté, že nájom bol uzatvorený na dobu uloženia vedenia elektrickej prípojky
na pozemku žalobcov. Výška nájmu bola dohodnutá na sumu 8.000 eur za jeden rok. Nájomníčka bola

povinná prenajímateľom vyplatiť sumu 16.000 eur (nájom pozemku za 2 roky, od 9.6.2011 do 8.6.2013)
a perom bolo v zmluve dopísané „do 15.7.2011“. Výška nájomného za dva roky predstavovala sumu
16.000 eur, čo ročne predstavuje nájomné vo výške 8.000 eur. Denné nájomné (za obdobie 9.6.2011
- 8.6.2012) teda predstavovalo sumu 21,86 eur (rok 2012 mal 366 dní). Nájom trval od 9.6.2011 a kjeho ukončeniu došlo tým, že z pozemku žalobcov bola odstránená predmetná elektrická prípojka.
Žalovaná oznámila žalobcom túto skutočnosť listom zo dňa 23.8.2011, v ktorom je uvedené, že ku dňu
23.8.2011 došlo k ukončeniu Zmluvy o nájme pozemku, keďže sa k danému dňu elektrická prípojka

na pozemku nenachádza. Dňa 23.8.2011 sa už prípojka na pozemku nenachádzala a preto súd dĺžku
trvania nájmu určil za obdobie od 9.6.2011 (vrátane) do 22.8.2011 (vrátane), to je celkovo 75 dní x 21,86
eur, čo predstavuje nárok na nájomné vo výške 1.639,50 eur. Žalovaná uhradila iba sumu 1.622 eur
a tak žalobcovia majú nárok na dlžné nájomné vo výške 17,50 eur. Medzi sporovými stranami bola
sporná doba splatnosti tohto nájomného. Podľa názoru súdu sporové strany sa na termíne splatnosti

nedohodli, keďže v zmluve je uvedený rukou dopísaný údaj „do 15.7.2011“, ktorý ale medzi sporovými
stranami nebol dohodnutý, keďže nebol dohodnutý osobou, ktorá bola oprávnená konať za žalovanú a
svedok G. Z. sa priznal, že tento termín splatnosti dohodol on namiesto žalovanej so svedkyňou Y. W..
Svedkyňa Y. W. vo svojej výpovedi uviedla, že na danom termíne sa dohodla s konateľom žalovanej,
ktorý pripojil podpis k tomuto termínu a takisto uviedla, že pri podpise tejto zmluvy mohol byť prítomný aj
konateľ spoločnosti Future Energy, pretože s ním podpisovala rovnakú zmluvu ako so žalovanou.

Svedok G. Z. bol práve konateľom spoločnosti Future Energy a teda so svedkyňou podpisoval zmluvu za
spoločnosť Future Energy a takisto pripojil podpis do zmluvy uzavretej so žalovanou a teda svedkyňa si
musela byť vedomá, že osoba, ktorá súhlasila s termínom splatnosti a podpisom ho potvrdila v zmluve,
nebol konateľ žalovanej, pán B., ktorého meno bolo v zmluve uvedené. K zmluve nebolo pripojené ani
žiadne splnomocnenie, na základe ktorého by svedok G. Z. mohol uvedený úkon vykonať za žalovanú.

Súd bol preto toho názoru, že termín splatnosti dohodnutý nebol a preto je potrebné postupovať v súlade
s § 563 O.z. a žalovaná bola povinná splniť dlh po tom, čo ju o plnenie žalobcovia požiadali výzvou na
zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 28.7.2011, podľa ktorej mala žalovaná uhradiť dlžné nájomné najneskôr
do dvoch dní od doručenia výzvy, ktorú prevzala žalovaná dňa 1.8.2011. Od 4.8.2011 bola žalovaná
v omeškaní. V prípade omeškania bola žalovaná povinná uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z

dlžnej sumy za každý, aj začatý deň omeškania a povinnosť nájomcu platiť úrok z omeškania podľa
§ 517 ods. 2 O. z. tým nebola dotknutá (bod 3.4. zmluvy). Žalobcom preto vznikol nárok na zmluvnú
pokutu vo výške 0,1 % za každý deň zo sumy 1.639,50 eur od 4.8.2011 do 14.12.2012, čo predstavuje
sumu vo výške 818,11 eur a takisto na zákonný úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy
1.639,50 eur od 4.8.2011 do 14.12.2012, pričom žalobcovia požadovali priznať úrok z omeškania iba

vo výške 171,90 eur. Ďalej žalobcovia požadovali priznať zmluvnú pokutu vo výške 1.000 eur za to, že
žalovaná si nesplnila povinnosti uvedené v zmluve. V prípade nesplnenia povinnosti žalovanej oznámiť
žalobcom vstup na pozemok deň vopred je nutné uviesť, že za nesplnenie tejto povinnosti nie je možné
od žalovanej požadovať zmluvnú pokutu, keďže ide o povinnosť uvedenú v bode 4.1.3. a zmluvná
pokuta sa vzťahovala iba na porušenie povinností uvedených v bodoch 4.1.1. a 4.1.10. Žalobcovia

preto mohli od žalovanej požadovať zmluvnú pokutu za to, že im bez zbytočného odkladu neoznámila
všetky skutočnosti majúce vplyv na predmetný nájom, medzi ktoré nepochybne patrí aj odstránenie
prípojky z pozemku. V rámci súdneho konania sa nepodarilo zistiť presný termín odstránenia prípojky z
pozemku. Žalovaná oznámila žalobcom túto skutočnosť listom zo dňa 23.8.2011, v ktorom im oznámila,
že ku dňu 23.8.2011 došlo k ukončeniu Zmluvy o nájme pozemku, keďže sa k danému dňu elektrická

prípojka na pozemku nenachádza. Odstránenie prípojky z pozemku nespomínajú žalobcovia ani vo
svojich výzvach na zaplatenie. Žalovaná bola povinná v konaní preukázať, že žalobcom bez zbytočného
odkladu oznámila, že došlo k odstráneniu prípojky a že žalobcom teda z tohto dôvodu nevznikol nárok na
uhradenie zmluvnej pokuty. Žalovaná ale v konaní žiadny takýto dôkaz nepredložila a ani nenavrhla jeho
vykonanie. Je nepochybné, že žalovaná musí disponovať nejakým dokladom, z ktorého by bolo možné

zistiť, kedy presne k odstráneniu prípojky došlo, napr. nejakou zmluvou týkajúcou sa nájmu pozemku,
na ktorý prípojka bola preložená a pod. Žalovaná v prípade tejto zmluvnej pokuty neuniesla dôkazné
bremeno, nespochybnila nijako nárok žalobcov a preto súd žalobcom priznal nárok na túto zmluvnú
pokutu. Z týchto dôvodov preto žalobcom vznikol nárok požadovať dlžné nájomné vo výške 17,50 eur +
zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 818,11 eur + úrok z omeškania vo výške 171,90 eur + zmluvnú

pokutu za nesplnenie zmluvných povinností vo výške 1.000 eur. Spolu ide o sumu 2.007,51 eur. Ďalej
uložil žalovanej zaplatiť žalobcom úrok z omeškania vo výške 0,02 % za každý deň omeškania zo sumy
17,50 eur od 15.12.2012 do zaplatenia, nakoľko takto žiadaná výška úroku z omeškania je v súlade s §
517 ods. 1 a 2 O. z. Žalobu vo zvyšnom rozsahu vzhľadom na vyššie uvedené dôvody zamietol.

4. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie prostredníctvom
splnomocnenkyne, a to čo do uloženej povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcom 2.007,51 eur, ktorá
pozostáva zo zmluvnej pokuty 818,11 eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 171,90 eur, dlžného
nájomného 17,50 eur a zo zmluvnej pokuty 1.000 eur a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1písm. f) a h) C.s.p. Odvolateľka namietala a spochybňovala oprávnenosť nároku žalobcov na zaplatenie
1.000 eur, pretože súd prvej inštancie priznaním predmetnej sumy vec nesprávne právne posúdil.
Zmluvné strany si dohodli v bode 4.1.10 Zmluvy o nájme pozemku, uzatvorenej 15.6.2011 zmluvnú

pokutu pre prípad, že žalovaná bez zbytočného odkladu neoznámi žalobcom skutočnosti majúce vplyv
na predmetný nájom. Odvolateľka má za to, že z takto koncipovaného znenia je evidentné, že povinnosť,
na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje nie je určitá, nakoľko neobsahuje taxatívny výpočet všetkých
skutočností, ktoré strany považovali za spôsobilé ovplyvniť predmetný nájom, ale je vymedzená len
príkladným výpočtom. Žalovaná preto neoznámením odstránenia prípojky bez zbytočného odkladu

neporušila nijakú zmluvnú povinnosť.

5. Žalobcovia odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrili
prostredníctvomsvojejzástupkynevtomsmere,žerozhodnutieprvoinštančnéhosúdujevecneaprávne
správne. Poukázali na to, že žalovaná podala odvolanie, ako vyplýva z obsahu odvolania len voči
zmluvnej pokute vo výške 1.000 eur udelenej za porušenie svojich povinností vyplývajúcich z bodu

4.1.10Zmluvyonájmepozemkuzodňa15.6.2011.Nasúdeprvejinštanciežalovanážiadnymspôsobom
nespochybnila nárok žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie bodu 4.1.10 Zmluvy o nájme
pozemku zo dňa 15.6.2011, preto ide v tomto smere o tzv. novoty, ktoré nie sú uvedené v ust. § 366
C.s.p. a teda nie je možné na ne prihliadať.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil
(§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutej časti vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom
2.007,51 eur, ktorá pozostáva zo zmluvnej pokuty 818,11 eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške
171,90 eur, dlžného nájomného 17,50 eur a zo zmluvnej pokuty 1.000 eur.

8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku a pretože v podstatnom
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje
na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.

Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

9. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, tzn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor,
v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny
význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o
situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesovúčastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti.

10. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

11. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.
nie sú vo veci naplnené.

12. Je potrebné poukázať na to, že žalovaná určila rozsah, v akom napáda rozhodnutie súdu prvej
inštancie, avšak už nepodala argumentáciu tvrdenej vadnosti rozhodnutia v rozsahu akom napadla
rozhodnutie prvoinštančného súdu a konania, ktoré mu predchádzalo v zmysle odvolacích dôvodov, na
ktoré len paušálne v odvolaní poukázala, okrem žalobcami uplatneného žalobného nároku, ktorým súd

prvejinštancieodvolateľkeuložilpovinnosťzaplatiťžalobcomnazmluvnejpokute1.000eurzaporušenie
povinnosti vyplývajúcej z bodu 4.1.10 Zmluvy o nájme pozemku zo dňa 15.6.2011.

13. Keďže žalovaná nepodala žiadne odvolacie argumenty čo do rozsahu uloženia jej povinnosti
zaplatenia žalobcom 1.007,51 eur (zmluvná pokuta 818,11 eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške

171,90 eur a dlžné nájomné 17,50 eur); odvolací súd sa tak nemal s čím vyporiadať vo vzťahu k uloženej
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcom 1.007, 51 eur. I podľa už konštantnej judikatúry je nevyhnutné,
aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania /strán sporu/ (porovnaj
napríkladrozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS251/04,III.ÚS209/04,II.ÚS200/09apodobne),
preto na žiadnu odvolaciu argumentáciu žalovanej odvolací súd ani nemohol reagovať špecifickou

odpoveďou.

14. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu ani
to, aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán
nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo aby v hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, aby
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §
191 ods. 1 C.s.p., alebo aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

15. Bolo však potrebné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalovanej týkajúcu sa zmluvnej pokuty za
porušenie povinností vyplývajúcej z bodu 4.1.10 Zmluvy o nájme pozemku zo dňa 15.6.2011. Zmluvná
pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie zmluvnej povinnosti. Právna
úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 O.z. vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty,
okrempísomnejformy,vymedzeniezmluvnejpovinnosti,ktorámábyťtaktozabezpečenáajednoznačnú

dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia. Zmluvná pokuta tu bola viazaná na splnenie
povinností obsiahnutých v bode 4.1.10 Zmluvy o nájme pozemku zo dňa 15.6.2011. V prípade, že
žalovaná ako nájomníčka bez zbytočného odkladu neoznámi žalobcom všetky skutočnosti majúce vplyv
na predmetný nájom (zmena obchodného mena spoločnosti, sídla spoločnosti a pod.) je povinná zaplatiť
v zmysle bodu 4.2 Zmluvy o nájme pozemku zo dňa 15.6.2011 zmluvnú pokutu vo výške 1.000 eur.

Odvolací súd má za to, že zmluvné strany dostatočným spôsobom určili predmet svojich záväzkov a
je treba dať za pravdu žalobcom, že niet závažnejšej okolnosti, ktorá by mala mať vplyv na porušenie
bodu 4.1.10 Zmluvy o nájme pozemku, ako bezodkladné neoznámenie odstránenia prípojky z pozemku,
keďže to má zásadný vplyv na zánik nájmu. Námietka žalovanej spočívajúca v tom, že porušenie
povinností neobsahuje taxatívny výpočet všetkých skutočností, ktoré strany považovali za spôsobilé

ovplyvniť predmetný nájom, ale je vymedzený len príkladným výpočtom je právne irelevantná, pretože aj
zmluvnými stranami dojednaný exemplifikatívny výpočet nespôsobuje neurčitosť takéhoto dojednania.16. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol v odvolaním
žalovanej napadnutom rozsahu tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ 2.007,51
eur, úrok z omeškania vo výške 0,02 % za každý deň omeškania zo sumy 17,50 eur od 15.12.2012 do

zaplatenia; rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok
súdu prvej inštancie v tejto časti, vrátane vecne správneho a odvolaním osobitne nenapadnutého výroku
o náhrade trov konania, potvrdil.

17. Plne úspešným žalobcom odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok II tohto rozsudku).

18. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

19. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (čl. I § 3 ods. 9 posledná

veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).