Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžk/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200465
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6016200465.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v
právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom, Nám. Matice Slovenskej 6,
Žiar nad Hronom, proti žalovanému: Obec Hliník nad Hronom, Železničná 320, Hliník nad Hronom, za
účasti: MWS Casting, s.r.o., Priemyselná 908, Hliník nad Hronom, IČO: 36 650 021, zast. AK Laššák,
s.r.o., so sídlom Rudlovská cesta 33, Banská Bystrica, IČO: 36771651 o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 2014/000177-3 zo dňa 26. júna 2014, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti
právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/58/2016 - 53 zo dňa 31. januára

2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1.Žalovanýkolaudačnýmrozhodnutímč.2014/000177-3zodňa26.júna2014(ďalejlen„preskúmavané

rozhodnutie“) podľa § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) povolil ďalšiemu účastníkovi trvalé užívanie stavby: „Betónová
plocha“ situovanej na pozemku parcelné č. KNC 1487/38, k. ú. C.. Žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia konštatoval podanie návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia na základe stavebného
povolenia vydaného obcou Hliník nad Hronom dňa 17. marca 2014 pod č. 2014/00077-2. Taktiež
konštatoval, že oznámil začatie kolaudačného konania účastníkom konania oznámením zo dňa 10.
júna 2014 pod č. 2014/00177-2. Ďalší účastník k návrhu predložil právoplatné stavebné povolenie,

projektovú dokumentáciu overenú pečiatkou právoplatnosti stavebného úradu, geometrický plán č.
36636029-24/2014, vypracovaný Ing. N., overený dňa 13. mája 2014. Ďalší účastník taktiež predložil
atesty kameniva, betónu a ocele na vystužovanie betónu a doklad o zaplatí správneho poplatku vo výške
20,- Eur. Žalovaný v rámci kolaudačného konania konštatoval, že užívaním stavby nebude ohrozený
život a zdravie osôb, ani životné prostredie. Na stavbe neboli zistené nedostatky ani nedorobky stavby,
ktoré by bránili vydaniu kolaudačného rozhodnutia. Podľa napadnutého rozhodnutia ďalší účastník v
rámci konania predložil všetky požadované podklady v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 a § 18 vyhlášky

MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona (ďalej len
„Vyhláška 453/2000 Z. z.“).2. Proti preskúmavanému rozhodnutiu bol zo strany sťažovateľa podaný pod č. PD 192/15/6613-1 zo
dňa 2. decembra 2015 protest prokurátora, nakoľko preskúmavaným rozhodnutím mal byť porušený
zákon v ustanovení § 80 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 117 ods. 3 Stavebného zákona a v § 51 ods. 1 zákon

č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Okresný úrad Banská Bystrica, odbor
výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2016/008411 KB zo dňa 1. marca 2016 podľa
§ 69 ods. 2 Správneho poriadku protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom č. PD
192/15/6613-1 zo dňa 2. decembra 2015 nevyhovel. Mal za to, že konanie uskutočnil a rozhodnutie
vydal oprávnený, t. j. stavebný úrad obce Hliník nad Hronom, ktorý posúdil realizáciu stavby zo všetkých

hľadísk, ktorých posúdenia sa vyžadujú podľa Stavebného zákona, jeho vykonávacích vyhlášok so
zohľadnením osobitných predpisov a s prihliadnutím na užívanie stavby, ktoré trvá nepretržite cca 2 roky
ako aj s prihliadnutím k dobromyseľne nadobudnutým právam.

II.
Konanie na krajskom súde

3.Sťažovateľpodalprotipreskúmavanémurozhodnutiuvzákonnejlehotesprávnužalobu. Krajskýsúdv
Banskej Bystrici po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobe nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich
dôvodov:

- námietka sťažovateľa, že v kolaudačnom konaní konala a rozhodovala neoprávnená osoba je
nedôvodná. Žiadne z ustanovení Stavebného zákona neprikazuje obci činnosť stavebného úradu
zabezpečovať prostredníctvom zamestnanca v pracovnom pomere len a výlučne na základe pracovnej
zmluvy. Stavebný zákon vyžaduje, aby išlo o zamestnanca. Žalovaný preukázal, že právny vzťah
medzi ním a Ing. M. D. bol vzťahom zamestnávateľa a zamestnanca, nakoľko tento vykonával pre

žalovaného závislú prácu v pracovnoprávnom vzťahu vzniknutom na základe dohody o pracovnej
činnosti. Žalovaný rovnako preukázal, že zamestnanec spĺňal osobitný kvalifikačný predpoklad a to
predložením Osvedčenia o odbornej spôsobilosti č. 028/STRED/93 zo dňa 19. marca 1993. V konečnom
dôsledku odborná spôsobilosť zamestnanca protestom prokurátora a ani žalobou spochybnená nebola.

- nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je nulitným právnym aktom, nakoľko rozhodnutie
bolo vydané žalovaným, je podpísané štatutárnym orgánom žalovaného a žalovaný činnosť stavebného
úradu zabezpečil prostredníctvom zamestnanca, ktorý spĺňal osobitný kvalifikačný predpoklad.

- žalobná námietka, že začatie kolaudačného konania nebolo oznámené dotknutým orgánom je však

všeobecná a nekonkrétna, nakoľko z nej nevyplýva, ktorý štátny orgán mal, resp. mal mať v danom
kolaudačnomkonanípostaveniedotknutéhoorgánupodľa§140aods.1Stavebnéhozákona.Nevyplýva
z nej, ktorému konkrétnemu dotknutému orgánu štátnej správy oznámenie o začatí kolaudačného
konania nebolo doručené. Bez tejto špecifikácie nemožno žalobnú námietku považovať za dôvodnú
a majúcu za následok konštatovanie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v konaní o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.

- pochybenie žalovaného spočívajúce v tom, že v oznámení o začatí kolaudačného konania neupozornil
účastníkov kolaudačného konania na koncentračnú zásadu podľa § 80 ods. 2 Stavebného zákona
nemá charakter podstatného porušenia ustanovení o konaní. K podstatnému porušeniu ustanovení o

konaní pred orgánom verejnej správy v prípade kolaudačného konania by došlo vtedy, pokiaľ by účastník
konania na koncentračnú zásadu upozornený nebol a nedošlo by k vydaniu kolaudačného rozhodnutia,
prípadneakbystavebnýúradneprihliadolnanámietkyastanoviskáúčastníkakonania,čoajoneskorene
podané. Vo vzťahu k prípadným dotknutým orgánom je táto žalobná námietka nekonkrétna.

- kolaudovaná stavba je v protokole dostatočne označená pre účely ústneho pojednávania. Orgán
verejnej správy konštatoval súlad dokončenej stavby so schválenou projektovou dokumentáciou, z
čoho vyplýva aj dodržanie podmienok stavebného povolenia. Stavebný úrad konštatoval aj skutočnosť,
že stavba bola realizovaná bez zmien, uvedenie odchýlok od skutočného realizovania stavby sa javí
nadbytočné. V zápisnici sa žalovaný vysporiadal aj s námietkami účastníkov a stanoviskami dotknutých

orgánov, keď konštatoval, že námietky vznesené a stanoviská predložené neboli. Ustanovenie § 81a
ods. 1 Stavebného zákona výslovne nevyžaduje, aby protokol o ústnom pojednávaní obsahoval aj
súpis predložených dokladov. Uvedené konštatovanie platí o to viac, že predložené doklady vyplývajú
zo samotného kolaudačného rozhodnutia. V tomto smere je potrebné poukázať aj na ustanovenie §81a ods. 2 Stavebného zákona, nakoľko zo samotného kolaudačného rozhodnutia, ako aj zo zápisnice
(protokolu, resp. záznamu) z ústneho pojednávania vyplýva, že stavba sa dokončila v súlade s overenou
projektovou dokumentáciou, neboli zistené odchýlky od skutočného realizovania stavby a námietky

účastníkov konania podané neboli.

- k námietke rozporu s ustanovením § 51 ods. 1 Správneho poriadku uviedol, že ak žalovaný
doručil kolaudačné rozhodnutie účastníkom kolaudačného konania podľa § 78 Stavebného zákona,
konal v súlade so Stavebným zákonom. Postup v súlade so zákonom nemôže zakladať nezákonnosť

napadnutého rozhodnutia.

-odôvodnenienapadnutéhorozhodnutiasvojímobsahomzodpovedáveci,oktorejorgánverejnejsprávy
rozhodoval s poukazom na priebeh kolaudačného konania a podklady, na základe ktorých stavebný úrad
rozhodol. O možnosti podania opravného prostriedku stavebný úrad účastníkov kolaudačného konania
poučil. Kolaudačné rozhodnutie obsahuje aj názov stavebníka a označenie stavby, z ktorého označenia

vyplýva aj jej účel. Pokiaľ stavebný úrad konštatoval, že užívanie stavby nebude ohrozovať verejné
záujmy, život a zdravie osôb a ani životné prostredie, nebol aj vzhľadom na charakter stavby dôvod
stanovovať podmienky pre užívanie stavby. Ak nezistil nedostatky skutočného realizovania stavby,
nebol dôvod určovať lehotu na ich odstránenie. Skutočnosť, že dôvody napadnutého rozhodnutia sú
stručné, sama o sebe nemôže spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pokiaľ zodpovedajú

charakteru veci, o ktorej orgán verejnej správy v konaní napadnutým rozhodnutím rozhodol.

III.
Obsah kasačnej sťažnosti/stanoviská

A)
4. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu
uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) SSP., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci.

5. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) SSP najmä uviedol,
že:

- nepovažuje za správny názor súdu vyjadrený v bodoch 40-41 napadnutého rozsudku, V obci plnenie
jej úloh vykonávajú zamestnanci obce, na ich pracovnoprávne vzťahy sa vzťahuje zákon č. 552/2003

Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len „zákon o výkone práce vo verejnom záujme“).
Zákonník práce sa na zamestnancov obce vo verejnej službe vzťahuje len subsidiárne. Z ustanovenia §
1 ods. 2 a 3 zákona vyplýva o výkone práce vo verejnom záujme, že o výkon práce vo verejnom záujme
pôjde vtedy, ak zamestnanec vykonáva tieto práce u zamestnávateľa, ktorým je aj obec. Špecifickosť
pracovnoprávnych vzťahov vznikajúcich pri zamestnávaní vo verejnom záujme spočíva okrem iného v

tom, že zamestnanci sú povinní okrem povinností stanovených Zákonníkom práce plniť aj povinnosti,
ktoré im ukladá predmetný zákon Ako je zrejmé z rozsudku, Ing. M. D. sa preukázal osvedčením o
odbornej spôsobilosti Č. 028/STRED/93 zo dňa 19.03.1993. Sťažovateľovi je známe, že Ing. M. D.
pôsobí ako živnostník, ktorý mal podľa živnostenského listu do roku 2002 aj oprávnenie na projektovanie
stavieb. Nevykonával činnosť stavebného úradu sústavne počas najmenej 5 rokov, ako to vyžaduje

ustanovenie § 8 vyhlášky č. 547/2003 Z. z. a nie je známe, či splnil podmienku podľa tohto ustanovenia,
aby mohol naďalej uplatňovať osvedčenie o odbornej spôsobilosti a to, že sa zúčastňoval odbornej
prípravy podľa § 2 tejto vyhlášky.

- krajský súd sa v dôvodoch rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že

žalovaný výkon verejnej správy na úseku stavebného konania preniesol na subjekt súkromného práva a
umožnil mu oboznamovať sa so stavebnými spismi, s chránenými osobnými údajmi účastníkov konania,
odovzdal mu do dispozície doklady spisy. Údaje v týchto dokladoch a spisoch nepochybne podliehali
pod ochranu osobných údajov a obec ich nemohla dať do dispozície takéhoto subjektu, aj keď s ním
uzavrela dohodu o pracovnej činnosti.

- tvrdenie súdu v bode 42 napadnutého rozsudku nie je dôvodné. Nie je povinnosťou prokurátora
špecifikovať, ktorému konkrétnemu orgánu štátnej správy mal stavebný úrad začatie kolaudačného
konania oznámiť. Je to povinnosťou stavebného úradu, ktorý má riadne a úplne zistiť okruh účastníkovkonania a dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým je povinný oznámiť začatie konania. V danej veci
mal preto stavebný úrad vychádzať z okruhu dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré sa vyjadrovali v
stavebnom konaní. Z kolaudačného spisu je pri tom zrejmé, že stavebný úrad okruh dotknutých orgánov

štátnej správy vôbec nezisťoval.

- tvrdenie súdu v bode 43 rozsudku je v rozpore s ustanovením § 80 ods. 2 Stavebného zákona, ktoré
kogentným spôsobom ukladá stavebnému úradu povinnosť upozorniť účastníkov a dotknuté orgány
štátnej správy, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne

neprihliadne. Na tejto zákonnej povinnosti nemení nič okolnosť, že účastníci konania alebo eventuálne
dotknuté orgány štátnej správy túto možnosť nevyužijú, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Sžp 1/2011 z 20.07.2011.

-zobsahuzápisnicezústnehokonania(správneprotokolu)pritomaninevyplývakonštatovaniesplnenia
podmienok stavebného povolenia a najmä, či sa dodržali podmienky stavebného povolenia a či sa

vyhovelo všeobecným požiadavkám na výstavbu podľa § 81 a ods. 1 písm. b) Stavebného zákona.

- s poukazom na § 51 ods. 1 Správneho poriadku nedoručenie kolaudačného rozhodnutia dotknutým
orgánom štátnej správy vyplýva z toho, že stavebný úrad riadne nezistil okruh týchto orgánov, ani s nimi
nekonal, hoci je to jeho povinnosťou.

- s poukazom na § 81 ods. 1 Stavebného zákona prieskumná povinnosť sa musí odraziť aj v dôvodoch
kolaudačného rozhodnutia. Nikde v kolaudačnom spise a ani v dôvodoch rozhodnutia nie je uvedené,
či stavebný úrad pri rozhodovaní postupoval v súlade s týmto ustanovením, na základe čoho dospel
k záveru, že stavba je postavená v súlade so stavebným povolením. Aj s poukazom na § 47 ods.

2 Správneho poriadku, dôvody napadnutého kolaudačného rozhodnutia nie sú v súlade s týmto
ustanovením a preto je toto kolaudačné rozhodnutie nepreskúmateľné.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
krajskému súdu na ďalšie konanie.

B)
7. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za zákonný, právne aj skutkovo správny. Krajský súd vec riadne preskúmal a dospel k záveru, že
preskúmavané rozhodnutie ako aj celé konanie ktoré mu predchádzalo bolo v súlade so zákonom.

Poznamenal, že obsah kasačnej sťažnosti je totožný s podanou žalobou a sťažovateľ neuviedol nič
nové, čo by doposiaľ nebolo predmetom súdneho preskúmania veci. Na základe uvedeného navrhol,
aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

IV.
Právny názor Najvyššieho súdu SR

8. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)

postupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.09.2018 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).

9. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok
krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného
(kolaudačného rozhodnutia), ktorým povolil ďalšiemu účastníkovi trvalé užívanie stavby „Betónová
plocha“ na pozemku parc. číslo KNC 1487/38 v k. ú. C., na základe stavebného povolenia vydaného

obcou Hliník nad Hronom pod č. 2014/00077-2 zo dňa 17. marca 2014, a preto primárne v medziach
kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa boli spôsobiléspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok
vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (t. j. najmä splnenia podmienok konania
a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu,

ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených sťažovateľom a žalovaným správnym orgánom, ktoré
sú obsiahnuté v administratívnom spise.

Podľa § 2 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 5 ods. 11 S.s.p. konanie pred správnym súdom funkčne súvisí s výkonom dozoru prokurátora
nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.

Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 45 ods. 1 S.s.p. prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až

d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal
protest, ktorému nebolo vyhovené.

Podľa § 178 ods. 2 S.s.p. prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a

nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len “zákon o prokuratúre”)
prokurátor je oprávnený podať protest proti rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecný
právny predpis.

Podľa § 27 ods. 2 zákona o prokuratúre, ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo
orgán uvedený v odseku 1 písm. a) nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd
žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 117 ods. 1, 3 Stavebného zákona:
(1) Stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.
(3) Zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu, musí spĺňať osobitný kvalifikačný
predpoklad. Získanie osobitného kvalifikačného predpokladu sa overuje skúškou. Obsah a rozsah
odbornejprípravyapostupprioverovaníaosvedčovaníosobitnéhokvalifikačnéhopredpokladuustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 76 ods. 1 Stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné
užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby
vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

Podľa § 77 Stavebného zákona kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné
povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, ako aj
informačné, reklamné a propagačné zariadenia.

Podľa § 78 ods. 1 Stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby,
ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

Podľa § 79 Stavebného zákona:
(1) Kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka.

(2) Návrh na kolaudáciu stavby sa podáva písomne. V návrhu sa uvedie označenie a miesto
stavby, terénnych úprav alebo miesto ťažobných prác, predpokladaný termín dokončenia stavby alebo
terénnych úprav, alebo ťažobných prác vrátane vypratania staveniska a dokončenia úprav okolia stavby
a údaj o tom, či sa bude vykonávať skúšobná prevádzka a čas jej trvania.Podľa § 80 Stavebného zákona:
(1) Stavebný úrad oznámi účastníkom konania, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na

kolaudačné konanie a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym
pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním.
(2)Voznámeníozačatíkolaudačnéhokonaniaupozornístavebnýúradúčastníkovadotknutéorgány,že
námietkyastanoviskámôžuuplatniťnajneskoršiepriústnompojednávaní,inakžesananeneprihliadne.
(3)Stavebnýúradprizvenakolaudačnékonanieprojektantaaakideostavbuuskutočnenúsvojpomocou

aj osobu, ktorá vykonáva stavebný dozor. Ak je to účelné, prizve aj zhotoviteľa stavby alebo inú osobu.

Podľa § 81 ods. 1 Stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa
stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa
dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom
rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie

nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného
prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

Podľa § 81a Stavebného zákona:
(1) Stavebný úrad spíše o ústnom pojednávaní protokol, ktorý obsahuje

a) označenie stavby,
b) zistenie, či sa dodržali podmienky územného rozhodnutia a stavebného povolenia a či sa vyhovelo
všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu,
c) porovnávanie skutočného realizovania dokončenej stavby s projektovou dokumentáciou overenou
stavebným úradom,

d) súpis zistených odchýlok od skutočného realizovania stavby, prípadne odkaz na podklady
kolaudačného rozhodnutia,
e) námietky účastníkov konania,
f) stanoviská dotknutých orgánov.
(2) Protokol podľa odseku 1 môže stavebný úrad nahradiť jednoduchým záznamom, najmä ak sa stavba

dokončila v súlade s overenou dokumentáciou, ak nie sú zistené odchýlky od skutočného realizovania
stavby a neboli podané námietky účastníkov konania.

Podľa § 81b Stavebného zákona kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť a
ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä ak

a) nie je podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní zabezpečené
vykurovanie stavby a pripojenie na rozvod vody, elektriny a na kanalizačnú sieť,
b) nie je zaistená bezpečná a plynulá prevádzka výťahov podľa overenej dokumentácie,
c)niejezaistenýbezpečnýprístupapríchodkstavbám,niesúsplnenépodmienkystavebnéhopovolenia
na nevyhnutnú komplexnosť výstavby a na vylúčenie negatívnych účinkov stavby na okolité životné

prostredie, prípadne ich obmedzenie na prípustnú mieru,
d) nie sú predložené doklady o vyhovujúcich výsledkoch predpísaných skúšok a vyhlásenia výrobcu o
zhode stavebných výrobkov (§ 43f),
e) nie je predložený energetický certifikát a ide o bytovú budovu podliehajúcu povinnej energetickej
certifikácii.

Podľa § 82 Stavebného zákona:
(1) Kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia
sa podmienky užívania stavby.
(2) V kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných

technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania
stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť
iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom
súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.
(3) Ak ide o nebytovú budovu, stavebný úrad v podmienkach podľa odseku 2 určí lehotu, do ktorej je

stavebník povinný predložiť energetický certifikát kolaudovanej budovy; táto lehota nesmie byť dlhšia
ako šesť mesiacov.
(4) V podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa druhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie
drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby, ktoré stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšiepovinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na
zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu
bezpečnosť a zabezpečenie prístupu osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

(5) Ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, je kolaudačné rozhodnutie zároveň osvedčením, že
prevádzkareň je spôsobilá na prevádzku.

Podľa § 20 Vyhlášky č. 453/2000 Z. z. kolaudačné rozhodnutie obsahuje okrem všeobecných náležitostí
a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa,

b) označenie stavby,
c) vymedzenie účelu užívania stavby,
d) podmienky pre užívanie stavby, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom
chránených záujmov účastníkov konania, najmä z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, zdravia
ľudí, požiarnej ochrany, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
e) lehotu na odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby, ktoré vo svojom súhrne

nebránia riadnemu a nerušenému užívaniu stavby.

Podľa § 126 ods. 1 Stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených
predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o
ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a
využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane,
o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o
veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení,
o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o

dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej
energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o
civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe
záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných
predpisov.

Podľa § 140a ods. 1, ods.3 Stavebného zákona:
(1) Dotknutým orgánom podľa tohto zákona je
a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak
konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto

zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí,
b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na
jej území, okrem stavieb uvedených v § 117b,
c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje
osobitný predpis.

(3) dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci
svojej pôsobnosti najmú tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa §
140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom
spoločné úkony podľa tohto zákona.

Podľa § 140 Stavebného poriadku ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 143 Stavebného zákona podrobnosti o
a) obsahu a spôsobe spracovania územnoplánovacích podkladov, územnoplánovacej dokumentácie a

ich zadaní, registračných listov územných plánov a o obsahu územnoplánovacích činností,
b) obsahu žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a
územnoplánovacej dokumentácie obcí a o spôsobe ich overenia,
c) obsahu rozhodnutí, návrhov na jeho vydanie a rozsahu a obsahu prikladanej dokumentácie, ohlásení
drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác,

d) všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.Podľa § 47 ods. 1-5 Správneho poriadku
(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,

akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
(4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti
nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie
obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

(5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania
rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú
pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy
môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.

Podľa § 51 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením
písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je
dňom jeho oznámenia.

10. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj

administratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné.

11. Sťažovateľ namietal, že krajský súd vec nesprávne posúdil. Vo vzťahu k uvedenej námietke dôvodu
kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný
dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho

výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že doterajšia
ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod
zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako
nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený
faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a

v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu.

12. Navyše právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a
riadnosťfaktickyzistenéhoskutkovéhostavu.Totojezákladnýmposlanímsprávnehosúdupriprieskume

zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom nielen situácia „res iudicata“ tvorí rozhodovaciu
prekážku, ale aj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s
čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu
prekážku.

13. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri
rozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci.

14. Kasačný súd dáva do pozornosti, že žaloba prokurátora predstavuje osobitný prostriedok
preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, z hľadiska toho, že sám účastník sa necíti

ukrátený na svojich právach a preto takúto žalobu nepodal. Samotná žaloba prokurátora slúži k plneniu
úloh prokuratúry v zmysle ustanovení zákona o prokuratúre, chráni objektívne právo, pričom prokurátor
do prijatia nového správneho súdneho poriadku (žaloba bola podaná za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb ), v zmysle § 249 O.s.p. pri podaní žaloby mal dbať o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo
najmenej dotknuté. S.s.p. obdobné ustanovenie neobsahuje, avšak nebolo možné odhliadnuť od toho,

že protest prokurátora bol podaný za účinnosti O.s.p. (2.12.2015) a žaloba sťažovateľa dňa 26.4.2016,
teda v čase, keď O.s.p. takýto imperatív obsahovalo. Bez ohľadu na skutočnosť, že S.s.p. otázku čo
najmenšieho dotyku práv nadobudnutých v dobrej viere, ktorú predstavovala v pôvodnej právnej úprave
(§249ods.3O.s.p.)akourčitýmateriálnykorektívspojenýsožalobnouingerenciouprokurátorasúčasnéznenie ustanovenia § 45 S.s.p. (oprávnenie prokurátora) už neobsahuje, nič to nemení na veci, že
ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o prokuratúre prokuratúre ukladá chrániť práva a zákonom chránené
záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Podľa § 3 ods. 2 predmetného zákona, prokuratúra je v

rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu
zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie
zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky
zákonnéprostriedkytak,abysabezakýchkoľvekvplyvovzabezpečiladôsledná,účinnáarýchlaochrana
práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

15. Ustanovenie § 491 ods. 2 S.s.p. pamätá na ochranu účastníka konania, keď aplikáciu S.s.p. vylučuje
v prípade, že sa má S.s.p. použiť na konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak
by boli v jeho neprospech. Avšak vylúčenie ustanovení S.s.p. v neprospech sa vzťahuje len na účastníka
v pozícii žalobcu, ak je ním fyzická alebo právnická osoba.

16. V posudzovanej veci však takéto nepochybne novým zákonom (S.s.p.) spôsobené nevýhodné
postavenie osoby, v neprospech ktorej vylúčenia ustanovení S.s.p. neprichádzalo do úvahy (v pozícii
žalobcu je prokurátor), nemohlo zostať zo strany kasačného súdu bez povšimnutia, pretože práve
na strane žalobcu (prokurátora) došlo ku kolízii práv a povinností, a to na jednej starne ochrany
objektívneho práva a na strane druhej povinnosti ochrany práv a zákonom chránených záujmov, ktoré

zákon o prokuratúre ukladá chrániť (§ 3 ods. 1 zákona o prokuratúre).

17. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky:

„K imanentným znakom právneho štátu v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky patrí aj

princíp právnej istoty, ktorý je spolu s princípom spravodlivosti znakom materiálneho právneho štátu.
Princíp právnej istoty vyjadruje požiadavku na jasnosť, určitosť a stálosť rozhodnutí orgánov verejnej
moci, ako aj požiadavku na ich presadzovanie zákonom ustanoveným spôsobom v primeranom čase.
Súčasťou právnej istoty je dôvera osôb v právny poriadok (ligitimate trust), resp. v obsah rozhodnutí
a postupov orgánov verejnej moci. Užšou kategóriou ako právna istota je aj legitímne očakávanie

(napríklad Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2008, sp. zn. PL. ÚS 16/06, Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2007, sp. zn. PL. ÚS 12/05). Účelom legitímneho
očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb
pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého
výsledku sa spoliehali (napríklad Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2009, sp. zn.

PL. ÚS 16/06, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. februára 2008, sp. zn. PL. ÚS 10/04).
V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú
právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl.
1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou
všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli

priznané“ (napr. I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu
SR 1999, s 365, zhodne I. ÚS 44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu
SR 1999, s. 382). „Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu v sebe zahŕňa aj právo jednotlivca
na legitímne očakávania. Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie,
ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo

dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007).
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ako „ústavný súd“) vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 21/08
poskytolpredprincípomochranyústavnostiazákonnostipráveochranuprincípuprávnejistotydôvodiac,
že : „...Po uplynutí lehoty, ktorú zákonodarca zohľadňujúci, rešpektujúci a chrániaci ústavné princípy
a ústavou chránené hodnoty považuje za primeranú na zásah do právoplatných rozhodnutí orgánov

verejnej moci, sa v materiálnom právnom štáte v kolízii dvoch ústavných princípov - princípu právnej
istoty a princípu ochrany ústavnosti a zákonnosti - spravidla uprednostňuje princíp právnej istoty, čím sa
okrem iného zabezpečuje ochrana legálne, resp. v dobrej viere nadobudnutých práv.“

18. Je pravdou, že vyššie citovaný nález ústavného súdu bol založený na skutočnostiach, ktoré

sa nepribližujú skutkovému stavu v prejednávanej veci, avšak kasačný súd chcel týmto nálezom
demonštrovať, že princíp zákonnosti nemá v porovnaní s ostatnými princípmi materiálneho právneho
štátu, medzi ktoré nepochybne princíp právnej istoty patrí, zaručený primát, a preto je potrebnékaždý prejednávaný prípad posudzovať s prihliadnutím na všetky konkrétnosti daného prípadu (jeho
osobitosti).

19. Práve s ohľadom na vyššie uvedené bolo pre kasačný súd v danej veci rozhodujúce posúdiť nie len
relevantnosť námietok sťažovateľa, ktorými sa bude zaoberať nižšie, ale aj mieru zavinenia žalovaného,
na výsledku, ktoré hodnotil sťažovateľ ako vady konania, ktoré vyústili do napadnutého rozhodnutia,
teda proporcionalitu výsledku zamýšľaného žalobou od výsledku tohto posúdenia.

20. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že princíp právnej istoty môže pri uplatňovaní oprávnení
prokurátora, ako je protest či žaloba ustúpiť iba výnimočne a to za účelom zaistenia nápravy
nezákonných rozhodnutí, a teda opravy podstatnejších či základných vád alebo omylov, ale nie z dôvodu
akejkoľvek snahy o právnu čistotu ako to bolo v predmetnej veci.

21. K námietke nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorú sťažovateľ videl v tom, že za žalovaného

ako stavebný úrad v kolaudačnom konaní konal a rozhodol Ing. M. D. ako neoprávnená osoba sa
kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje s názorom krajského súdu a v podrobnostiach na tento správny
názor odkazuje (body 40-41 napadnutého rozsudku). Kasačný súd dodáva, že napadnuté rozhodnutie
nie je nulitným právnym aktom ako tvrdil sťažovateľ, nakoľko rozhodnutie nevykazuje žiadne znaky
nulitnosti, rozhodnutie bolo vydané žalovaným, ktorého právomoc rozhodovať vo veci nespochybnil

ani sťažovateľ, je podpísané štatutárnym orgánom žalovaného a žalovaný činnosť stavebného úradu
zabezpečil prostredníctvom zamestnanca, ktorý spĺňal osobitný kvalifikačný predpoklad.

22. K nulitnosti právneho aktu kasačný súd ďalej uvádza, že v latinskej vete „Quod nullum est, nullum
produsit effectum“ je vystihnutá všetka podstata nulitnosti. Správne rozhodnutie je nulitné/ ničotné, keď

pre svoje vážne chyby nie je schopné vyvolať žiadne verejnoprávna účinky. Hľadí sa na neho, ako by
vôbec neexistovalo, teda nebolo. Ide o právne nullum. Preto sa vedľa pojmu „ničotnosť“ možno stretnúť
s jeho latinským ekvivalentom v podobe pojmu nullita (nulita). Z pohľadu všeobecnej právnej teórie
sa o nulitnosti / ničotnosti hovorí tak, že akt, ktorý nemá špecifické náležitosti právneho aktu nie je
aktom právnym, ale aktom z právneho hľadiska ničotným - paaktom. Inak povedané o ničotnosti aktu

sa hovorí vtedy, ak vykazuje také právne nedostatky, že ho musíme považovať za právne „nič“, za
akt, ktorý po práve neexistuje, akt, ktorý je právne irelevantný. V tejto všeobecnej a stručne načrtnutej
charakteristike podstaty ničotnosti, ako kvalifikovaného právneho nič, panuje ako v judikatúre súdov, tak
aj v doktríne jednota, že ničotnosť predstavuje špecifickú skupinu vád správnych rozhodnutí, ktoré pre
neho znamenajú negatívne právne dôsledky popierajúce vo svojom dôsledku jeho vlastnú existenciu, čo

do povahy vady ide o tie najťažšie, či najzávažnejšie. Preto sú s ničotnosťou spojené i tie najvážnejšie
dôsledky. Závažnosť vád spôsobuje, že sa u neexistujúceho správneho rozhodnutia ani neuplatní inak
obvyklá zásada prezumpcie správnosti správnych aktov, ktorou disponujú ostatné chybné správne
rozhodnutia. V prípade ničotnosti nie je žiadny z adresátov takto postihnutého správneho rozhodnutia, či
ďalších subjektov a správnych orgánov povinný rozhodnutie rešpektovať a riadiť sa ním. Preto absolútne

zmätočné správne akty (ničotná správne rozhodnutie) možno označiť za paakty.

23. Na základe vyššie uvedeného, s poukazom na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
vydal správny orgán k tomu zákonom zmocnený a žalovaný činnosť stavebného úradu zabezpečil
prostredníctvom zamestnanca, ktorý spĺňal osobitný kvalifikačný predpoklad, námietku sťažovateľa o

nulite takéhoto rozhodnutia vyhodnotil kasačný súd rovnako ako krajský súd za nedôvodnú.

24. K námietke sťažovateľa, že oznámenie o začatí kolaudačného konania neobsahuje upozornenie
podľa § 80 ods. 2 Stavebného zákona o tom, že účastníci a dotknuté orgány môžu námietky a stanoviská
uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne, sa kasačný súd stotožňuje s

názorom krajského súdu, že z administratívneho spisu vyplýva, že oznámenie o začatí kolaudačného
konania upozorneniepodľa§80ods.2Stavebnéhozákonaneobsahuje.Takétopochybeniežalovaného
by mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia iba v prípade, ak by námietky a stanoviská
boli uplatnené, čo aj po uskutočnení ústneho pojednávania a na tieto stanoviská by stavebný úrad
neprihliadol, resp. pokiaľ by uplatnenie námietok a stanovísk stavebný úrad vôbec nepripustil. Z obsahu

administratívneho spisu však vyplynulo, že námietky uplatnené neboli, preto krajský súd správne ustálil,
že pochybenie žalovaného nemá charakter podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy. Aj podľa kasačného súdu nie každé porušenie ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy má charakter podstatného porušenia týchto ustanovení. K podstatnému porušeniuustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy v prípade kolaudačného konania by došlo vtedy,
pokiaľ by účastník konania alebo dotknutý orgán na koncentračnú zásadu v lehote upozornený nebol a
ak by stavebný úrad neprihliadol na námietky a stanoviská účastníka konania, resp. dotknutého orgánu,

čo aj oneskorene podané.

25. K namietanému porušeniu ustanovenia § 81a ods. l Stavebného zákona, keď sťažovateľ tvrdil,
že protokol o ústnom pojednávaní nemá náležitosti podľa uvedeného ustanovenia zákona, nakoľko z
neho nie je zrejmé, aké doklady stavebník ku kolaudačnému konaniu predložil a žalovaný bez posúdenia

zákonom predpísaných dokladov nemohol zákonne vyhodnotiť, či boli splnené zákonné podmienky
pre kolaudáciu stavby kasačný súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom krajského
súdu, že takáto námietka je nedôvodná, nakoľko ustanovenie § 81a ods. l Stavebného zákona výslovne
nevyžaduje, aby protokol o ústnom pojednávaní obsahoval aj súpis predložených dokladov. Uvedené
platí o to viac, že predložené doklady vyplývajú zo samotného kolaudačného rozhodnutia.

26. K namietanému rozporu s ustanovením § 51 ods. l Správneho poriadku kasačný súd uvádza, že ani
táto námietka nemohla obstáť, nakoľko účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby,
ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Ak stavebný úrad zlúči s
kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci
stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla týkať (§ 78 Stavebného zákona). Pokiaľ žalovaný

doručil napadnuté rozhodnutie ďalšiemu účastníkovi ako aj stavebnému dozoru, v konaní nepochybil.
Prípadné dotknuté orgány nie sú účastníkmi kolaudačného konania. Ako správne uviedol krajský súd
okruh účastníkov kolaudačného konania je odlišný od okruhu účastníkov stavebného konania (§ 59
ods. l Stavebného zákona). Stavebný zákon je vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní
špeciálnym predpisom, a preto má aplikačnú prednosť. Pokiaľ ku zmene stavby oproti projektu stavby

nedošlo, resp. pokiaľ stavebný úrad konštatoval, že nejde o podstatné zmeny a nie je nutné ich osobitne
prerokovať, projektant nie je účastníkom kolaudačného konania. Ak teda žalovaný doručil kolaudačné
rozhodnutie účastníkom kolaudačného konania podľa § 78 Stavebného zákona, konal v súlade so
Stavebným zákonom.

27. Vo svetle uvedeného v bode 27. nie je dôvodný ani namietaný rozpor s ustanovením § 80 ods.
1 Stavebného zákona. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že okruh dotknutých
subjektov nevyhnutne závisí od charakteru a rozsahu stavby a od toho, akým spôsobom stavba
má, resp. môže mať vplyv na záujem chránený osobitnými predpismi (§ 126 ods. 1). Podľa druhu a
účelu predmetnej stavby (jednoduchá betónová plocha), a miesta na ktorom bola vybudovaná, (sa

v kolaudačnom konaní nevyjadrujú orgány štátnej správy, ktoré sú inak príslušné podľa osobitných
predpisov a ani iné dotknuté orgány) ako aj vzhľadom na to, že v priebehu výstavby nedošlo k žiadnej
zmene oproti dokumentácii overenej v stavebnom konaní, teda nedošlo ani k zlúčeniu kolaudačného
konania s konaním o povolení nepodstatných zmien, stavebný úrad v súlade s § 80 ods. 1 Stavebného
zákona oznámil začatie kolaudačného konania všetkým známym účastníkom. Súd poukazuje aj na

obsah kolaudačného rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že užívanie stavby nebude ohrozovať verejný
záujem, život zdravie osôb ani životné prostredie.

28. K námietke, že kolaudačné rozhodnutie neobsahuje zákonné náležitosti, dôvody rozhodnutia sú
stručné, bez riadneho zdôvodnenia a preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, kasačný súd

uvádza, že výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením aplikovaného
ustanovenia § 82 ods. l Stavebného zákona. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia svojím obsahom
zodpovedá veci, o ktorej orgán verejnej správy rozhodoval s poukazom na priebeh kolaudačného
konania a podklady, na základe ktorých stavebný úrad rozhodol. O možnosti podania opravného
prostriedku stavebný úrad účastníkov kolaudačného konania poučil. Kolaudačné rozhodnutie obsahuje

názov stavebníka a označenie stavby, z ktorého označenia vyplýva aj jej účel. Pokiaľ stavebný úrad
konštatoval, že užívanie stavby nebude ohrozovať verejné záujmy, život a zdravie osôb a ani životné
prostredie, nebol aj vzhľadom na charakter stavby dôvod stanovovať podmienky pre užívanie stavby.
Ak nezistil nedostatky skutočného realizovania stavby, nebol dôvod určovať lehotu na ich odstránenie.
Stručnosť rozhodnutia sama o sebe nemôže spôsobovať nezákonnosť rozhodnutia, pokiaľ zodpovedá

charakteru veci, o ktorej orgán verejnej správy v konaní napadnutým rozhodnutím rozhodol.29. Z vyššie uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď
žalobusťažovateľa/žalobcuzamietolakonedôvodnú.Kasačnú sťažnosť akonedôvodnú preto kasačný
súd v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.

Podľa § 461 S.s.p. platí, že kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie
je dôvodná.

30.OnáhradetrovkasačnéhokonaniarozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikytak,žesťažovateľovi,

ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167
ods. 1 S.s.p.) a žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S.
s. p. Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov nepriznal, nakoľko mu kasačný súd žiadnu povinnosť, pri ktorej
by mu vznikli trovy, neuložil (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky § 169 S.s.p.).

31. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.