Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/175/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200301
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5815200301.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, v spore žalobcu V. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. V. XX, zastúpeného JUDr. Slávkou Zanovitovou, advokátkou so sídlom E., E. H. XXXX/XX, proti
žalovanej O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. V. XXX, zastúpenej JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so
sídlom I., W. XXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 7C/13/2015-214 zo dňa 19. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k pozemku, ktorý
je evidovaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. T. V. ako E KN parc. č. 1337/2 - orná pôda vo výmere 1210
m2 a prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu pozemok - novovytvorená C KN parc. č. 1364/18 - orná
pôda vo výmere 606 m2 a do výlučného vlastníctva žalovanej pozemok - novovytvorená C KN parc. č.
1364/19- orná pôda vo výmere 606 m2, ktoré pozemky sa nachádzajú v obci a k.ú. T. V.. Žalovanej uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi, ako aj štátu trovy konania v rozsahu 100 %.
2) Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k pozemku, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. T. V. ako E KN parc. č.
1337/2 - orná pôda vo výmere 1210 m2. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že sú spoluvlastníkmi
uvedeného pozemku, každý v podiele 1/2. Žalobca navrhol vyporiadanie pozemku jeho reálnym
rozdelením medzi spoluvlastníkov, voči čomu žalovaná zásadne nenamietala; mala však výhrady voči
tomu, akým spôsobom má byť pozemok reálne rozdelený. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že
neexistuje riešenie spĺňajúce všetky vstupné podmienky. Za predpokladu priečneho rozdelenia pozemku
na dva pozemky o rovnakej výmere 606 m2 nie je možné striktne dodržať podmienku prístupu z obecnej

komunikácie a rodinný dom u jedného zo spoluvlastníkov by sčasti zasahoval do ochranného pásma
elektrického vedenia, kde stavbu možno zriaďovať iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa
sústavy. Ďalšou možnosťou je pozdĺžne rozdelenie pozemku na dva pozemky. Pri takomto riešení
nie je možné dodržať podmienku štandardného rozmeru rodinných domov 10 x 10 m a podmienku
v zmysle § 6 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z., že ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný
priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 metrov. Všetky ostatné podmienky je možné
zohľadniť a vytvoriť tak stavebné pozemky. Riešenie pozdĺžnym rozdelením pozemku je premietnuté v

geometrickom pláne Ing. V. Q.. 37048201-174/2014, ktorý si dal vyhotoviť žalobca. Súd sa priklonil k
možnostipozdĺžnehorozdeleniapozemku.Súdzobraldoúvahy,žeobestranychcúnapozemku,pojeho
reálnom rozdelení, realizovať stavbu rodinného domu. Tento zámer nemožno realizovať pri priečnom
rozdelení pozemku, pretože, ako vyplynulo zo znaleckého posudku, priečnym rozdelením pozemku narovnako veľké časti by vznikli pozemky, ktoré by nemali prístup z obecnej komunikácie a dom jedného zo
spoluvlastníkov by zasahoval do ochranného pásma elektrického vedenia. Za predpokladu pozdĺžneho
rozdelenia pozemku môžu realizovať obe strany výstavbu rodinného domu s prístupom z obecnej

komunikácie. Súd uzavrel, že vzhľadom na to, že strany majú rovnaký spoluvlastnícky podiel a obom
svedčí aj hľadisko účelného využitia pozemku, pričom obe strany musia znášať aj zvýšené náklady v
súvislosti s tým, že do pozemku zasahujú ochranné pásma elektrického napätia aj plynového vedenia, a
aj v súvislosti s tým, že pozemok sa nachádza v zátopovom pásme, zodpovedá zásadám spravodlivosti,
aby sa obe strany rovnakou mierou podieľali na týchto nákladoch, za predpokladu realizácie svojich

stavebných zámerov. Rozdelenie pozemku pozdĺžnym rozdelením obom stranám umožní za približne
rovnakých podmienok realizovať výstavbu rodinného domu, čo by im neumožnil variant priečneho
rozdelenia pozemku. Súd preto vyhovel žalobe žalobcu, keďže geometrický plán, ktorý si dal žalobca
vypracovať, je vyhotovený práve na základe pozdĺžneho rozdelenia pozemku. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a žiadala zrušiť rozhodnutie a
vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie alebo rozhodnutie zmeniť a prikázať jej pozemok do
výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatenia žalobcu. Poukázala na to, že súd upustil od navrhnutého
dokazovania a rozhodnutie považovala za nepreskúmateľné. Súd sa nedostatočne vysporiadal s celou
problematikou veci, najmä závermi znaleckého posudku a názorom znalca o nedeliteľnosti spornej

nehnuteľnosti. Síce od začiatku súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva, nesúhlasila s
pozdĺžnym rozdelením pozemku. Nebola naplnená podmienka v zmysle ust. § 142 OZ, a to, že
rozdelenie veci je dobre možné, nakoľko zo znaleckého posudku vyhotoveného Ing. Jánom Šimunom je
nesporné, že reálne rozdelenie pozemku nie je dobre možné. Na základe rozhodnutia súdu, by žalovaná
mohlarealizovaťstavburodinnéhodomuibasošírkou6,25m,čonepovažovalazadostatočnézhľadiska

bežných štandardov a požiadaviek na moderné bývanie. Zdôraznila, že zo znaleckého posudku je
zrejmé, že pozemok nie je reálne deliteľný na účel, na ktorý ho mienia strany využiť. Keďže pozemok
nie je reálne deliteľný, žiadala prikázať tento pozemok do jej vlastníctva, nakoľko ho užíva na účely
poľnohospodárskej výroby.
4) Žalovaná vo vyjadrení trvala na dôvodoch uvedených v podanom odvolaní. Bolo nepravdivé tvrdenie

žalobcu, že za predpokladu reálneho rozdelenia pozemku podľa varianty č. 2 znaleckého posudku, by
na pozemku č. 2 nebolo možné postaviť žiadny rodinný dom, tomu tvrdeniu odporuje samotný znalecký
posudok. Zdôraznila, že predmetný pozemok dlhé roky obhospodaruje ona. Nestotožnila sa tvrdeniami
žalobcu o jej násilnom sa správaní voči nemu.

5) Žalobca vo vyjadrení poukázal na to, že pozemok je reálne deliteľný a zdôraznil, že nie pozemok
sa prispôsobuje plánovaným rozmerom domu, ale rozmery domu sa prispôsobujú rozmerom pozemku.
Zároveň poukázal na závery znalca (strana 9), že je možná reálna deľba pozemku. Zároveň poukázal
na zásady vyporiadavania pozemkov podľa ust. § 142 ods. 1 OZ a aby súd prihliadal aj na násilné
správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom a ak by dospel k záveru, že nie

je možné pozemok reálne rozdeliť, aby ho prikázal do vlastníctva jemu a zaviazal ho vyplatiť žalovanej
cenu podielu.
6) Vo vyjadrení k vyjadreniu zotrval na dovtedajších podaniach a žiadal rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť alternatívne zmeniť ho tak, aby súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť do jeho výlučného
vlastníctva a zaviazal ho na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu.

7)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľky neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

9) Rozhodnutie súdu prvej inštancie nevykazuje znaky nepreskúmateľnosti ako namietala žalovaná v
podanom odvolaní, je riadne odôvodnené. Sama skutočnosť, že súd nerozhodol v súlade s tým akoby strana konania požadovala, neznamená, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, resp. právo tejto
strany na spravodlivý súdny proces by mohlo byť porušené.
10) V zásade platí, že ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie

spoluvlastníctva. Spoluvlastníctvo je výrazom vlastníckeho vzťahu ku spoločnej veci s tými dôsledkami,
že spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať len s ohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov.
Preto rovnako tak, ako nikto v zásade nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom
vzťahu, tak nemôže byť nútený, aby bez prejavu vlastnej vôle prijal iného spoluvlastníka.
11) Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vysporiadania podielového

spoluvlastníctva, ale aj ich záväzné poradie, v rámci ktorého môžu byť použité uvedené spôsoby
vysporiadania. Názor, že § 142 ods. 1 OZ stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vysporiadania
podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v akom môžu byť tieto jednotlivé spôsoby
vysporiadania použité, zodpovedá konštantnej súdnej praxi a tiež jasne vyplýva zo znenia zákona. Preto
ani prípadný súhlas všetkých subjektov konania s navrhovaným vysporiadaním nie je dôvodom, aby súd
svojím rozsudkom vysporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

12) Predmetné ustanovenie ustanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vysporiadania podielového
spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť tieto jednotlivé spôsoby vysporiadania
použité. Súdy nie sú viazané podaným návrhom a vec môžu prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu aj
napriek tomu, že sa žalobca domáhal jej rozdelenia. Toto ustanovenie stanovuje nielen možné spôsoby
zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť

použité tieto jednotlivé spôsoby vysporiadania. Rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov je uvedené na
prvom mieste.
13) Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetnú nehnuteľnosť je možné reálne rozdeliť a s
takýmto názorom sa stotožnil aj odvolací súd. Reálna deľba je v poradí prvým možným riešením
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ako už bolo uvedené, a preto súd prioritne skúma, či táto

možnosť prichádza do úvahy. Zo znaleckého posudku Ing. Jána Šimuna nevyplýva, že by reálna deľba
nepripadladoúvahy,atoajnaúčelyakostranykonaniapožadujú.Ajsúdbraldoúvahynielenpredmetný
pozemok, ale pozemok susediaci, ktorý patrí do vlastníctva žalobcu, ktorá skutočnosť podporuje fakt o
možnej reálnej deľbe pozemku aj na účely prezentované stranami konania. Takisto pokiaľ aj žalovaná
namietala, že by na jej pozemku mohla postaviť rodinný dom iba so šírkou 6,25 m, už z tejto skutočnosti

nie je vylúčené takýto rodinný dom postaviť na predmetnom pozemku.

14) Súd v danom prípade pri rozhodovaní o zrušení podielového spoluvlastníctva prihliadal nielen
na súkromnoprávnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ale aj na verejnoprávne predpisy.
Všeobecná verejnoprávna úprava je reprezentovaná právnymi predpismi z oblasti tzv. stavebného práva

a osobitnou verejnoprávnou úpravou reprezentujúcou právne predpisy vzťahujúce sa na čiastkové
špeciálne úseky verejnoprávnych úprav. Pokiaľ ide o predpisy stavebného práva, aj tieto za uvedeného
stavu nevylučujú možnosť postaviť dve stavby na predmetných pozemkoch.

15) Vzhľadom na uvedené potom nebolo potrebné uvažovať nad druhým spôsobom vyporiadania

podielového spoluvlastníctva, t. j. prikázaním nehnuteľnosti jednému zo spoluvlastníkov do výhradného
vlastníctva, nakoľko reálne deľba veci bola preukázaná. Potom aj odvolací súd dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie je vecne správne a potvrdil ho.

16) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko

žalovaná nemala v ňom úspech, úspech mal žalobca, má preto aj nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

17) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).