Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Ďurišová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/25/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200754
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6016200754.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky B. R., rod. H.j, nar. XX. C. XXXX,
bytom R., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o odňatí
invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
26Sa/12/2016-43 zo dňa 29. júna 2017, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sa/12/2016-43
zo dňa 29. júna 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 23. februára 2016,
ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) odňala navrhovateľke od 04.04.2016
invalidný dôchodok, pretože podľa odborného posudku o invalidite zo dňa 09.02.2016 už nie invalidná
podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku s poukazom na relevantnú právnu úpravu uviedol, že navrhovateľka
bola uznaná invalidnou od 22.08.2014 so 45 % poklesom pracovnej schopnosti v súvislosti s výmenou
pravého bedrového kĺbu a následnou dlhodobou rehabilitáciou. V rámci riadne určenej kontrolnej
lekárskej prehliadky bol posudzovaný aktuálny zdravotný stav navrhovateľky posudkovým lekárom
pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene, ktorý v posudku z 09.02.2016 vychádzajúc
z vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky a z ortopedického nálezu zo septembra 2015
skonštatoval,žeodposlednéhoposudzovaniajejzdravotnéhostavudošlokzlepšeniu,čomuzodpovedá
35 % pokles jej pracovnej schopnosti za rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené pod kap.
XV, odd. G, pol. 44.1 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Navrhovateľke bol preto odňatý
invalidný dôchodok, s čím nesúhlasila, preto jej zdravotný stav posudzoval posudkový lekár ústredia
Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici, ktorý v posudku z 12.07.2016 dospel k rovnakému
posudkovému záveru.
V rámci preskúmavacieho súdneho konania navrhovateľka predložila ďalšie odborné lekárske nálezy z
priebehu rokov 2016 - 2017, ktoré boli na žiadosť krajského súdu dodatočne posudkovo vyhodnotené
posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici 20. júna 2017 bez
zmeny posudkového stanoviska; posudkový lekár považoval priznaný 35 % pokles jej pracovnej
schopnosti pre stav po vykonanej totálnej endoprotéze pravého bedrového kĺbu za správny.
Súd prvého stupňa po zhodnotení všetkých skutočností a relevantných zákonných ustanovení dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne a zákonné. Mal za to, že posudkoví lekári
prijali záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky na podklade odborných lekárskych nálezov,ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené. Krajský súd nezistil žiadnu
skutočnosť, ktorá by ich závery spochybnila, preto si ich osvojil a pri rozhodovaní z nich vychádzal.
O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 2501 ods.2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p. tak,
že navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, pretože má za to, že súd sa dostatočne
nevysporiadal s jej námietkami voči rozhodnutiu odporkyne, ani dostatočne nepreskúmal pravdivosť
záverov posudkových lekárov a bral do úvahy iba názor odporkyne. Posudkový lekár pri odňatí invalidity
neprihliadol na skutočnosť, že bola stále v liečbe ortopéda a neurológa. Ani operácia neprebehla bez
komplikácií, došlo k vyskočeniu endoprotézy, čo bolo riešené pod celkovou narkózou. Ona ako vyučená
predavačka mala fyzicky náročnú prácu a má teraz problém nájsť si prácu primeranú jej zdravotnému
stavu, s minimálnym zaťažením kĺbu. Žiada preto, aby jej zdravotný stav posúdil nezávislý súdny znalec,
ktorý by objektívne určil mieru jej zdravotného postihnutia.
Svoje odvolanie doplnila podaním zo 16.08.2017, v ktorom uviedla, že od 21.08.2014 je nepretržite
práceneschopná, čo preukazuje pripojenou fotokópiou PN, pričom túto skutočnosť nevzal do úvahy ani
jeden posudkový lekár a nereagoval na ňu ani krajský súd.
Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za
opodstatnené. Navrhovateľka neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť,
objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov a ktoré by spochybnili alebo vyvrátili ich
záver. Námietky o neúplnom a nesprávnom zistení jej zdravotného stavu odporkyňa považuje za
nedôvodné, vyvolané len subjektívnym presvedčením. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by
jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, preto už nemá nárok na invalidný dôchodok. Navrhla, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdil podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné,
a že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým
potvrdil rozhodnutie odporkyne, pretože dospel k záveru o jeho vecnej správnosti a zákonnosti.
Odvolací súd preto primárne preskúmal jeho rozhodnutie v medziach podaného odvolania, ako aj
konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie odporkyne, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami
navrhovateľky a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť preskúmavaného
rozhodnutia odporkyne.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.
Odvolací súd teda posudzoval zákonnosť rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla o odňatí invalidného
dôchodku navrhovateľke, pretože pri kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 09.02.2016 dospel posudkový
lekár k záveru, že po výmene bedrového kĺbu už nie je invalidná, pretože jej miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť (MPSVZČ) je iba 35 % podľa zaradenia jej rozhodujúceho zdravotného
postihnutia pod kapitolu XV, oddiel G, položka 44.1 prílohy č. 4 zákonu, čo je dolná hranica rozpätia po
vykonanej jednostrannej endoprotéze bedrového kĺbu (35 - 45 %).V danej veci má odvolací súd z administratívneho spisu za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky
ako poberateľky invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 22.08.2014 v
súvislosti s totálnou endoprotézou bedrového kĺbu, bol opakovane posudzovaný posudkovými lekármi
sociálneho poistenia, naposledy dňa 20.06.2017 na dožiadanie krajského súdu, so zhodným záverom o
35%MPSVZČprestavpototálnejendoprotézepravéhobedrovéhokĺbusdobrýmfunkčnýmvýsledkom.
Posudkovýlekárvposudkuuviedol,žeešteprivyšetrenív07/2016popisujeortopédflexiudo70stupňov,
ale už v 05/2017 je flexia 80 až 90 stupňov, čo svedčí o zlepšení funkcie po rehabilitačnej liečbe. Pri
vyšetrení ortopédom v 05/2017 už nie je popísané ani skrátenie ľavej dolnej končatiny, ale dĺžka je
hodnotená v norme. Iné ochorenie je posudkovo nezávažné, preto nezvyšuje MPSVZČ v zmysle § 71
ods. 8 zákona o sociálnom poistení.
Súd prvého stupňa vychádzajúc zo súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru,
že preskúmavané rozhodnutie odporkyne je zákonné a zdôraznil, že zdravotný stav navrhovateľky už
neznižuje jej pracovnú schopnosť o viac ako 40 %, preto bol správne konštatovaný zánik jej invalidity.
Súd nemá dostatok odborných vedomostí na posúdenie otázok medicínskeho charakteru, preto musí
pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutí odporkyne vychádzať z lekárskych správ, pri ktorých posudzuje
najmä ich presvedčivosť a skutočnosť, ako sa vysporiadali s relevantnými námietkami účastníka.
Dôkazy, ktoré sú podkladom pre rozhodnutia odporkyne musia mať taký charakter, aby nebolo možné
pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení. Len taký posudok je možno považovať
za presvedčivý a dostatočný, ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného
stavu žiadateľa o dávku, obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom
zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, ako aj o závažnosti ostatných
zdravotných postihnutí, a to vrátane ustálenia dátumu vzniku, resp. zániku invalidity. Túto podmienku
nepovažuje odvolací súd v prejednávanej veci za splnenú. Navrhovateľka už v konaní pred krajským
súdom uvádzala, že je stále práceneschopná (jej prednes je zachytený v zápisnici o pojednávaní
konanom dňa 29.06.2017), čomu súd nevenoval žiadnu pozornosť a v odvolacom konaní predložila
rovnopis Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystaveného dňa 21.08.2014, z ktorého
vyplýva, že jej pracovná neschopnosť pokračovala nepretržite najmenej do 24.08.2017, teda existovala
aj v čase, keď posudkoví lekári posudzovali jej zdravotný stav. A hoci súčasťou každej lekárskej správy
posudkového lekára sociálneho poistenia by mala byť hneď v úvode informácia o dočasnej pracovnej
neschopnosti, v danej veci tento údaj nebol vyplnený ani na správe z 12.07.2016, ani 20.06.2017,
dokonca ani na pôvodnej správe z 09.02.2016 a táto skutočnosť nebola zhodnotená ani v samotných
posudkoch. I keď samozrejme ani dlhodobá práceneschopnosť nemusí ovplyvni záver, že navrhovateľka
už nie invalidná, nemožno tento záver akceptovať bez toho, aby sa posudkový lekár k tejto skutočnosti
v posudku o invalidite vyjadril.
Vo svetle uvedeného preto treba považovať záver krajského súdu o zákonnosti preskúmavaného
rozhodnutia odporkyne za predčasný. Odvolací súd preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a s § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p. zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
V ďalšom konaní bude potrebné, aby krajský súd vo veci doplnil dokazovanie naznačeným smerom a
o veci znova rozhodol. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p.).
S poukazom na ustanovenie § 492 ods.2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 ( zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.