Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. október 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11Pc/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118205767
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7118205767.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa

B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, I., zast. Advokátska kancelária JUDr. Slávka Kováčová, advokátka
so sídlom Štúrova 20, Košice a oprávnenej M. I., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, I., v konaní o zrušenie
vyživovacej povinnosti takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenej osobe Mgr. M. I., nar. XX.X.XXXX
určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/14/2009 zo dňa 5.5.2010 počnúc dňom
1.7.2018.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 15.5.2018 sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti
voči oprávnenej určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 17C/273/2014 zo dňa 12.2.2015
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 7Co 35/2015 zo dňa 27.10.2015 počnúc dňom
1.7.2018.

2. Oprávnená sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 15.6.2018. S
návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti súhlasila. Predložila listinný dôkaz a to potvrdenie o štúdiu,

pričom spôsob ukončenia štúdia bol 7.6.2018 a jeho riadnym ukončením.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa oprávnenej osoby listinnými dôkazmi
predloženými navrhovateľom ako i oprávnenou a to potvrdením o štúdiu a jeho ukončení a spisom
Okresného súdu Košice I sp. zn. 17C/273/2014.

4. Navrhovateľ uviedol, že voči oprávnenej si riadne plnil vyživovaciu povinnosť aj po nadobudnutí

plnoletosti, pretože navštevovala vysokú školu a to druhý ročník magisterského štúdia. Predpokladaný
termín ukončenia školy bol máj 2018 až jún 2018. Vzhľadom na skutočnosti, že oprávnená v júni 2018
ukončila štúdium na vysokej škole a je schopná sama sa živiť, žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť.

5. Oprávnená uviedla, že návrh navrhovateľa berie na vedomie, že dňom 7.6.2018 ukončila denné
štúdium na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach na filozofickej fakulte. Zároveň podotkla, že
navrhovateľ okrem súdom stanoveného výživného nejavil žiadny záujem jej prispieť na mimoriadne

výdavky a to napríklad gymnázium, stužková slávnosť, vysoká škola, bakalárske promócie, magisterské
promócie. Myslí si, že suma 50 Eur na mesačné výdavky je suma zanedbateľná, nakoľko je dieťaťu
potrebné zabezpečiť stravu, bývanie, ošatenie, hygienu, zdravotnú starostlivosť a iné. Zobrala navedomie,ženavrhovateľmáďalšievyživovaciepovinnosti.Ajpodovŕšeníplnoletostinejaviloňuzáujem,
ani sa s ňou nekontaktoval a takýmto spôsobom sa jej chce po 25-ich rokoch života zbaviť.

6. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
22P/14/2009 zo dňa 5.5.2010. Oprávnená požiadala o zvýšenie výživného návrhom vedeným pod
sp. zn. 17C/273/2014. Okresný súd Košice I vo veci rozhodol rozsudkom dňa 12.2.2015 tak, že
zvýšil výživné zo strany navrhovateľa na oprávnenú zo sumy 50 Eur mesačne na 90 Eur mesačne
od 10.12.2014 do budúcna. Súčasne určil dlžné výživné a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Proti

rozsudku podal navrhovateľ odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 7Co/35/2015 zo dňa
27.10.2015 zmenil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku tak, že návrh aj v tejto časti zamietol.
Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu
Košice I sp. zn. 22P/14/2009 zo dňa 5.5.2010, v zmysle ktorého navrhovateľ prispieva na výživu
oprávnenej sumou 50 Eur mesačne.

7. Z pripojeného potvrdenia o štúdiu predloženého oprávnenou bolo zistené, že oprávnená študovala
na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach na filozofickej fakulte. Štúdium ukončila dňa 7.6.2018.

8. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa ustanovenia § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

14. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

16. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno

zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

17. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

18. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.19.Podľaustanovenia§231zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,rozsudokukladajúci
povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa
podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena

rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

20.Zmenupomerovmožnovymedziťakozmenurozhodujúcichkritériívporovnanísoskutkovýmstavom
existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Zákon umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym
rozhodnutiam (musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne zmenená),

ako aj dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou príslušných
subjektov, nie len rozhodnutím súdu. V prípade úpravy vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu je
možné, aby povinný plnil na základe dohody viac, ako mu ukladá súdne rozhodnutie.

21. Zo znenia ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie,
jednak zmena, v ktorom možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Ustanovenie rešpektuje

dispozičný princíp a princíp oficiality. Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o vyživovacej povinnosti
voči plnoletému sa vyžaduje aktivita (ide výlučne o návrhové konania) zo strany dotknutých osôb.

22. Civilný sporový poriadok uvádza, že zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k zmene
pomerov. Špeciálna úprava zákona o rodine výslovne neustanovuje dobu, na ktorú možno vztiahnuť

zmenu pomerov. Vychádza sa zo systematického výkladu v zmysle zaradenia tohto ustanovenia v
spoločných ustanovení. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku
dňu začatia súdneho konania. Najskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu.
Nemožno rozhodnúť o zmene pomerov, ktorá ma nastať v budúcnosti. Náležitosťou návrhu na zmenu
alebo zrušenie vyživovacej povinnosti v takomto prípade je uvedenie údaja o tom, od kedy má byť

zmena vykonaná. Podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, napriek deklaratórnym účinkom
rozsudku, neoprávňuje povinného prestať s plnením výživného. Riadnym plnením až do právoplatnosti
rozsudku sa vyhne prípadným trestnoprávnym alebo exekučným následkom v prípade, ak súd návrhu
na zrušenie vyživovacej povinnosti nevyhovie.

23. V prejednávanom prípade k najväčšej zmene pomerov došlo na strane dcéry navrhovateľa ako
oprávnenejosoby,ktoráukončilaštúdiumdňom7.6.2018,čovyplývazpripojenéhopotvrdeniavydaného
Univerzitou P. J. Šafárika v Košiciach. V ďalšom štúdiu nepokračuje.

24. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna

skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne
sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť naplnila
požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená

úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa
tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania.
Treba vychádzať z konkrétnych okolnosti prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem vo
vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie,
na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k

zneužívaniurodičovskejvyživovacejpovinnostilenzdôvodunegatívnehopostojakpráci(napr.zavinené
rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia
povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa
živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

25. Objektívne možno konštatovať, že dcéra navrhovateľa ukončila štúdium na UPJŠ v Košiciach
Filozofická fakulta dňom 7.6.2018 a súhlasila s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti počnúc
dňom 1.7.2018.

26. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vyhovel návrhu navrhovateľ a zrušil jeho

vyživovaciu povinnosť k dcére ako k oprávnenej osobe odo dňa 1.7.2018, ktorá bola určená rozsudkom
Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/14/2009 zo dňa 5.5.2010.27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje
inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.