Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/149/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200454
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200454.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Nory Tomkovej

a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobkyne: Eva
Sivčáková, nar. XX.XX.XXXX, 029 56 Zákamenné 1436, IČO: 34 839 003, právne zastúpenej: JUDr.
Adrianou Panekovou, advokátkou, so sídlom K. N. XXXX, XXX XX R., proti žalovanému: Národný
inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2017/5615 O-676/2017 zo dňa 24.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňový správny orgán (Inšpektorát práce Žilina) vydal rozhodnutie č. 275/2017-IZA-2.2/pok/
R zo dňa 16.08.2017, ktorým žalobkyni uložil pokutu v sume 2.000,00 Eur za to, že táto ako fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom, porušila ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods.
2 písm. a) zákona o nelegálnej práci, a to tým, že dňa 30.05.2016 o 13:30 hod. využívala závislú
prácu fyzickej osoby identifikovanej ako N. I., ktorý pre účastníčku konania (žalobkyňu) vykonával na
uvedenom pracovisku predajnú činnosť, ak účastníčka konania s ním nemala založený pracovnoprávny
vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že pri výkone inšpekcie práce, ktorý
bol vykonaný v dňoch 30.05., 16.06. a 15.07.2016 u účastníčky konania Evy Sivčákovej (žalobkyne)
orgán inšpekcie práce zistil nedostatky, ktorými bol porušený zákon o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Inšpektorom práce bolo zistené, že pri výkone
inšpekcie práce dňa 30.05.2016 o 13:30 hod. na prevádzke obchodu AUTODIELY Lokca 560 bolo
zistené, že pracovno-predajnú činnosť vykonávala fyzická osoba N. I., nar. XX.XX.XXXX., bytom Q.
XXX, ktorá uviedla do zápisu - „zoznam kontrolovaných osôb“, že vykonáva v obchode predajnú činnosť.

Pri overovaní v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou
poisťovňou bolo zistené, že fyzická osoba N. I. nie je účastníkom sociálneho poistenia prihlásenou do
tohto registra, preto dňa 16.06.2016 inšpektori práce spísali s menovaným zápisnicu o podaní informácií,
kde uviedol, že dňa 30.05.2016 bol v predajni sám asi hodinu pred kontrolou a oboznamoval sa s
tovarom, aby mal prehľad o tovare, evidenciu práce si nevedie, peniaze doposiaľ od zamestnávateľky
nedostal a na práci sa ústne dohodol s podnikateľkou pani Evou Sivčákovou. Zamestnávateľka Eva
Sivčáková, ktorá v čase výkonu inšpekcie práce nebola prítomná na pracovisku predajne do zápisnice

o podaní informácie uviedla, že N. I. sa dňa 30.05.2016 oboznamoval s tovarom na predajni v Lokci,
pretože od 01.06.2016 pracuje na dohodu (dohoda platná od 25.05.2016). Ďalej uviedla, že v čase
kontroly nebola prítomná v predajni, lebo bola na obede. Prvostupňový správny orgán postupoval podľa
§ 19 ods. 2 písm. a) bodu 1 zákona č. 125/2006 Z. z., § 19 ods. 6 citovaného zákona, § 2 ods. 2 písm. a)zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala účastníčka konania (žalobkyňa)
prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla,
že kontrolovaný zamestnanec N. I. je kolega jej manžela, s ktorým dňa 25.05.2016 uzatvorila dohodu o
pracovnej činnosti s nástupom od 01.06.2016, z čoho vyplýva, že si riadne splnila povinnosti vyplývajúce
zo Zákonníka práce a nemala úmysel porušiť zákon. Účastníčka konania opätovne poukázala na

informácie, ktoré podala do zápisnice o podaní informácie počas inšpekcie práce a neskôr aj vo
svojom vyjadrení k začatiu správneho konania o uložení pokuty, že menovaný zamestnanec (N. I.)
sa dňa 30.05.2016 dostavil do predajne dohodnúť detaily s jej manželom F. I., ako sú kľúče od
predajne, zapínanie alarmu, režim na spoločné priestory v budove atď.. A keďže bol čas obeda,
nechali ho v predajni, nech sa oboznámi s tovarom, ktorý je v predajni, pričom nemal pokyn, aby sa
staral o zákazníkov. Rovnako poukázala na to, že uvedený zamestnanec nevykonával závislú prácu a

skutočnosť, že obsluhoval inšpektorov práce nemohla nijako ovplyvniť. N. I. obslúžil inšpektorov práce
asi preto, že si chcel vyskúšať, aké to je obsluhovať zákazníkov. Navrhla, aby odvolací orgán napadnuté
rozhodnutie zrušil a konanie o uložení pokuty zastavil.

3. Žalovaný (Národný inšpektorát práce), ako odvolací orgán v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku

preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil
predložené listinné dôkazy a posúdil, či prvostupňový správny orgán pri svojom konaní a rozhodovaní
postupoval v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi ustanoveniami. Rozhodnutím č.
PO/BEZ/2017/5615 O-676/2017 zo dňa 24.10.2017 odvolanie účastníka konania (žalobkyne) zamietol
a rozhodnutie Inšpektorátu práce č. 275/2017-IZA-2.2/pok/R zo dňa 16.08.2017 potvrdil. Poukázal na

ustanovenie § 3 ods. 2 prvá veta, § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci, ďalej § 19 ods. 2
písm. a) bod 1, § 19 ods. 6 písm. a) až e) zákona o inšpekcii práce, ustanovenie § 34 ods. 1 až
5 Správneho poriadku a na to, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne
preukázané pri inšpekcii práce konanej dňa 30.05.2016 o 13:30 hod. u účastníka konania (žalobkyne)
na pracovisku AUTODIELY prevádzka Lokca 560. Výkon inšpekcie práce pokračoval dňa 16.06.2016 a

15.07.2016 na inšpektoráte práce. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania žalobkyňou vyplýva
z viacerých podkladov obsiahnutých v odvolacom spise, najmä však z výpisu zo Živnostenského
registra, karty kontrolovaného subjektu, zo zápisníc o podaní informácie zo dňa 16.06.2016 spísanými
s kontrolovanou fyzickou osobou N. I. a účastníčkou konania, pani Evou Sivčákovou, podnikajúcou na
základe jej živnostenského oprávnenia, z predloženej dohody o pracovnej činnosti zo dňa 25.05.2016,

ďalej z výpisov z registra Sociálnej poisťovne, z prerokovaného protokolu, z dodatku č. 1 ku protokolu
a vyjadrení účastníčky konania k predmetnej veci.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa v zákonnej lehote správnu žalobu, v ktorej uviedla,
že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné z dôvodov, že vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a zistený skutkový stav za nedostačujúci pre riadne posúdenie veci. Tento názor opiera
o totožné dôvody, ktoré uviedla v odvolaní podanom v správnom konaní proti rozhodnutiu Inšpektorátu
práce Žilina. V žalobe opätovne uviedla, že kontrolovaný zamestnanec N. I. je kolega jej manžela,
s ktorým dňa 25.05.2016 uzatvorila dohodu o pracovnej činnosti s nástupom od 01.06.2016, z čoho
vyplýva, že si riadne splnila povinnosti vyplývajúce zo Zákonníka práce a nemala úmysel porušiť zákon.

N. I. sa dňa 30.05.2016 dostavil do predajne dohodnúť detaily s jej manželom Františkom Sivčákom
a keďže bol čas obeda, nechali ho v predajni, nech sa oboznámi s tovarom, ktorý je v predajni,
pričom nemal pokyn, aby sa staral o zákazníkov. Poukázala na to, že kontrolovaný zamestnanec
nevykonával závislú prácu a skutočnosť, že obsluhoval inšpektorov práce nezavinila, nakoľko to
nemohla nijako ovplyvniť, bola v dobrej viere, že ich v predajni len počká, prípadne sa oboznámi s

tovarom. Nemala záujem vedome alebo nevedome bez akéhokoľvek zavinenia porušovať akékoľvek
zákonné ustanovenia, skutok podľa jej názoru nenapĺňa definíciu nelegálneho zamestnávania a ani
definíciu závislej práce. Na základe týchto dôvodov žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného
zo dňa 24.10.2017 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Žilina (ako prvostupňového správneho
orgánu) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5.Žalovanývosvojomvyjadreníkžalobeuviedol,žežalobkyňaakofyzickáosoba,ktorájepodnikateľom,
sa dopustila porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania upraveného v ustanovení § 3 ods. 2 v
nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci tým, že na prevádzke obchodu AUTODIELYLokca 560 využívala závislú prácu fyzickej osoby N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, ktorý vykonával
predajnú činnosť a so žalobkyňou nemal na deň 30.05.2016 založený pracovnoprávny vzťah podľa
osobitného predpisu - Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Uvedené porušenie dodržiavania

zákazu nelegálneho zamestnávania bolo zistené pri výkone inšpekcie práce dňa 30.05.2016 o 13:30
hod. osobnou kontrolou fyzických osôb nachádzajúcich sa na prevádzke obchodu AUTODIELY Lokca
560, kedy inšpektori práce legitimovali jednu fyzickú osobu, ktorá sa nachádzala v priestoroch predajne.
Táto fyzická osoba identifikovaná ako N. I. sa v rozhodujúcom čase nachádzala sama v predajni
prístupnej pre verejnosť, po príchode inšpektorov práce sa spýtal, čo si prajú a ukazoval im veci, na

ktoré sa pýtali. Pokuta vo výške 2.000,00 Eur bola žalobkyni uložená podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1
zákona o inšpekcii práce za správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania upraveného
v ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci. Žalovaný navrhol, aby
súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

6. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 194 a nasl. zákona

č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v spojení s § 177 a nasl. SSP, pričom
nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183
SSP) a ani v zmysle § 195 SSP, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

7. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa uzatvorila dohodu o pracovnej činnosti zo dňa

25.05.2016 s N. I. na dobu určitú od 01.06.2016 do 31.12.2016, na dojednanú pracovnú činnosť
- administratívny pracovník v sklade. Žalobkyňa ako zamestnávateľ prihlásila svojho zamestnanca
(N. I.) do registra poistencov Sociálnej poisťovne dňa 31.05.2016 so začiatkom poistenia ku dňu
01.06.2016. Rovnako bolo preukázané, že porušenie dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania
bolo zistené pri výkone inšpekcie práce dňa 30.05.2016 o 13:30 hod. osobnou kontrolou fyzických osôb

nachádzajúcich sa na prevádzke obchodu AUTODIELY Lokca 560, kedy inšpektori práce legitimovali
jednu fyzickú osobu, ktorá sa nachádzala v priestoroch predajne. Táto fyzická osoba (N. I.) sa v
rozhodujúcom čase nachádzala sama v predajni prístupnej pre verejnosť, po príchode inšpektorov
práce sa spýtala, čo si prajú a ukazovala im veci, na ktoré sa jej pýtali. Sám N. I. do zápisnice o
podaní informácie uviedol, že dňa 30.05.2016 bol v predajni sám bez zákazníkov, bolo asi 13:00 hod.

asi hodinu pred kontrolou, oboznamoval sa s tovarom, aby mal prehľad. Toto tvrdenie potvrdila aj
žalobkyňa do zápisnice pri výkone inšpekcie práce, pričom uviedla, že ona v tom čase nebola prítomná
v predajni, lebo bola na obede. Pri výkone inšpekcie práce osobnou kontrolou N. I. neuviedol, že
dňa 30.05.2016 prišiel do predajne za pánom I., ale bezprostredne uviedol, že je na prevádzke sám
a oboznamuje sa s tovarom, pričom súčasne obslúžil zákazníkov - inšpektorov práce. Z uvedeného

vyplýva, že dotknutá fyzická osoba vykonávala závislú prácu v zmysle ust. § 1 ods. 2 Zákonníka
práce, ktorá môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu
alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce v inom pracovnoprávnom vzťahu.
Žalobkyňa však založenie pracovnoprávneho vzťahu počas inšpekcie práce a ani počas správneho
konania nepreukázala, nakoľko predložená dohoda o vykonaní práce sa evidentne vzťahuje na iný

pracovnoprávny vzťah, ktorého výkon závislej práce má spočívať v pracovnej činnosti - administratívny
pracovník v sklade a má sa uskutočňovať počas určitej doby, a to od 01.06.2016 do 31.12.2016. Z
uvedeného jednoznačne vyplýva, že N. I. vykonával dňa 30.05.2016 v predajni AUTODIELY Lokca
560 závislú prácu bez založenia pracovnoprávneho vzťahu. Zákonník práce nepozná pojem práca na
skúšku bez založenia pracovnoprávneho vzťahu (oboznamovanie sa s tovarom na prevádzke), z ktorej

by nevyplývali ďalšie nároky ustanovené Zákonníkom práce, najmä nárok na odmenu za vykonanú
prácu, pretože by tým mohlo dochádzať k obchádzaniu zákona za účelom zaučenia, zaškolenia,
vyskúšania zručnosti a pod. a k znemožneniu kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania
a k znevýhodňovaniu zamestnávateľov, ktorí dodržiavajú právne predpisy týkajúce sa nelegálnej práce
a nelegálneho zamestnávania. Pre prípad takejto situácie Zákonník práce umožňuje zamestnávateľom

využiť inštitút skúšobnej doby upravený v ustanovení § 45 Zákonníka práce, ktorého účelom je práve
overiť si zamestnanca pri praktickom vykonávaní práce a taktiež si zamestnanec vie overiť, či práca
zodpovedá jeho očakávaniam.

8. K námietke žalobkyne, že N. I. nedostal pokyn, aby sa staral o zákazníkov a k námietke, že

obsluhovanie inšpektorov práce žalobkyňa nezavinila, nakoľko to nemohla nijako ovplyvniť, keďže bola
v dobrej viere, že ich (žalobkyňu a jej manžela) v predajni sprístupnenej pre verejnosť len počká a
prípadne sa oboznámi s tovarom, správny súd uvádza, že tieto tvrdenia považuje za účelové a právne
irelevantné. Pokiaľ žalobkyňa nemala záujem vedome alebo nevedome, bez akéhokoľvek zavineniaporušovať zákonné ustanovenia, mala predajňu AUTODIELY prístupnú pre verejnosť počas obednej
prestávky zatvoriť. V čase výkonu inšpekcie práce (v čase obeda) bola predajňa autosúčiastok prístupná
pre verejnosť, pričom tam nebolo žiadne upozornenie, že je obedňajšia prestávka alebo je predajňa

zatvorená. V priestoroch predajne sa nachádzal iba N. I., ktorý sa inšpektorov práce po ich príchode do
predajne spýtal - čo si prajú a ukazoval im veci, na ktoré sa ho pýtali. Inšpektori práce boli svedkami
toho, že N. I. vykonával osobne predajnú činnosť, napriek tomu, že dňa 16.06.2016 do zápisnice o
podaní informácie uviedol, že bol na predajni sám, bez zákazníkov, bolo asi 13:00 hod. asi hodinu pred
kontrolou, oboznamoval sa s tovarom, aby mal prehľad.

9. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať
podľa § 2 ods. 3.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017, nelegálne

zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,
1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo
štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného
predpisu 6) ( §231 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.) .

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2018, nelegálne
zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,
1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo
štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a neprihlásila ju do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného

predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a
nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného
predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra.

Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnávateľ je povinný prihlásiť do

registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1
na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca
podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa §
227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti
zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného

nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie
do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20
nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom ku dňu 26.10.2017

(právoplatnosť napadnutého rozhodnutia), inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo
fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,00 Eur do 200.000,00 Eur, a
ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,00 Eur.

Podľa § 19 ods. 6 citovaného zákona, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2

zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,

d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

10. Právna úprava ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom

od 01.01.2018 je pre žalobkyňu priaznivejšia, no žalobkyňa podľa správneho súdu, ako vyplýva z
administratívneho spisu, prihlásila N. I. elektronicky do systému Sociálnej poisťovne dňa 31.05.2016
so začiatkom poistenia ku dňu 01.06.2016, pričom bolo preukázané, že N. I. sa nachádzal v predajni
žalobkyne dňa 30.05.2016 (v čase kontroly), na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 25.05.2016.K prihláseniu N. I. do Sociálnej poisťovne síce došlo žalobkyňou do 7 dní od uplynutia lehoty podľa
osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra (31.05.2016), ale kontrola nelegálnej práce a
nelegálneho zamestnávania bola vykonaná dňa 30.05.2016, preto správny súd konštatuje, že žalobkyňa

aj podľa novej priaznivejšej právnej úpravy naplnila skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania
podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom od 01. januára 2018 v nadväznosti
na § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z..

11. Zodpovednosť za spáchanie iného správneho deliktu je budovaná na zásade objektívnej

zodpovednosti za spáchaný delikt, na rozdiel od priestupkov, či trestných činov. Zásady uplatňujúce sa
v trestnom konaní sa v správnom konaní aplikujú len primerane, nie v celom svojom rozsahu. Keďže je
zodpovednosť za iné správne delikty budovaná na objektívnom princípe, je právne irelevantné skúmanie
úmyslu pri naplnení skutkovej podstaty tohto iného správneho deliktu a jeho spáchanie sa posudzuje
výlučne na základe preukázaní porušenia povinnosti podľa zákona č. 82/2005 Z. z.. Prvoinštančný
správny orgán, ako aj žalovaný správny orgán postupovali zákonne, súčasná právna úprava neobsahuje

procesný predpis, ktorý by upravoval konanie o iných správnych deliktoch a vyžadoval naplnenie
formálnej aj materiálnej stránky skutku tak, ako to upravuje trestný poriadok. Správny súd z tohto dôvodu
ostatné námietky, vznesené žalobkyňou, ohľadne skutku prejednávaného v tomto konaní považoval
za právne irelevantné. V tejto súvislosti uvádza, že v odôvodnení rozhodnutia je potrebné objasniť len
skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam. V tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky

uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka

na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). V preskúmavanej veci bolo jednoznačne
preukázané, že žalobkyňa porušila zákaz nelegálneho zamestnávania, keď zákon č. 125/2006 Z.z. v
§ 19 ani v iných ustanoveniach nevymedzil ďalšie atribúty pre naplnenie skutkovej podstaty deliktu -
zákazu nelegálneho zamestnávania.

12. Správny súd sa, vzhľadom na individuálny charakter každého prípadu, zaoberal aj tým, či výška
uloženej pokuty je žalovaným správnym orgánom v spojení s rozhodnutím prvoinštančného správneho
orgánu riadne zdôvodnená, keď kritéria odôvodnenia výšky uloženej pokuty jednoznačne zákonodárca
definoval v § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z.. Súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného aj v
časti uloženej pokuty je riadne zdôvodnené, vo väzbe na jednotlivé podmienky, ktoré je správny orgán

povinný rešpektovať pri ukladaní pokuty v určitej výške za uvedený správny delikt. Správne orgány uložili
žalobkyni pokutu v minimálnej výške (2.000,- eur).

13. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu s poukazom na ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

14. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že žalobkyni, ktorá úspech v konaní nemala, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd
náhradu trov konania nepriznal ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, pretože nevznikli
podmienky na jeho aplikáciu.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57

SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.