Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/1139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414206329
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414206329.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľov 1. M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. K. XXX, XXX XX E. K., 2. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. K. XXX, XXX XX E. K., 3. A. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. K. XXX, XXX XX E. K. - zastúpení JUDr. Peter Rybár, s. r. o., advokátska
kancelária so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, proti odporcovi Prvá stavebná
sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava 829 48, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, - zastúpený JUDr. Martin

Kubinec, PhD., advokát, so sídlom Banská Bystrica 974 01, Nám. SNP 17, o návrhu navrhovateľa na
určenie neexistencie práva na výkon zrážok, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom č. k. 10C/83/2014 - 68 zo dňa 05. 09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že odporca na základe Zmluvy o mimoriadnom

medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi odporcom a
navrhovateľmi v 1. a v 2. rade dňa 19.06.2008 nemá právo na úroky, poplatky, zmluvné pokuty a iné
sankcie, taktiež okresný súd určil, že odporca nemá právo na výkon záložného práva vyplývajúceho zo
Zmluvy o zariadení záložného práva na nehnuteľný majetok uzavretej medzi odporcom a navrhovateľom
v 3. rade dňa 23. 06. 2008 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese J. v obci
E. K. k. ú. E. K. zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Žarnovica, katastrálnym

odborom na LV č. XXXX vedenom ako rodinný dom postavený na parcele registra „C“ č. XXXX, so
súpisným č. XXX a pozemok evidovaný na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere XXX m2, zastavané
plochy a nádvoria. O trovách konania rozhodol tak, že odporca je povinný nahradiť trovy spočívajúce v
trovách právneho zastúpenia navrhovateľa v 1., 2. a v 3. rade v celkovej výške 818,81 € na
účet právneho zástupcu navrhovateľov č. účtu. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, všetko v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia pod následkom výkonu rozhodnutia.

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 39, § 41, § 48 ods. 1, ods. 2, § 53 ods.
1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že mal za preukázané, že navrhovateľka v 1.
a navrhovateľ v 2. rade uzatvorili s odporcom dňa 19. 06. 2008 úverovú zmluvu, ktorej podstatou bolo
poskytnutieúverovstavebnýmsporiteľom-Zmluva omimoriadnomúvereč.XXXXXXXXXX
a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto úverovej zmluvy bol navrhovateľom poskytnutý

mimoriadny medziúver č. XXXXXXXXXX vo výške 13.476,73 €, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy
Zmluvy o stavebnom sporení, na základe, ktorej bol mimoriadny medzi úver poskytnutý a súčasne pri
dodržaní zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver č. XXXXXXXXXX vo výške približne
8.086,04 €. Podľa výpisu z účtu odstúpeného medziúveru mal byť navrhovateľom v 1. a v 2. rade
poskytnutý úver súhrnne vo výške 13.343,95 €. Odporca za účelom zabezpečenia úverovej zmluvy
predložil navrhovateľovi v 3. rade ako záložcovi vopred naformulovanú Zmluvu o zriadení

záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 19.06.2008, ktorej obsah ako i samotné uzavretie
navrhovatelia nemali možnosť nijako ovplyvniť. Na základe tejto záložnej zmluvy bolo zriadené záložnéprávo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese J. v obci E. K. k. ú. E. K. na LV č. XXXX ako rodinný
dom postavený na parc. registra C č. XXXX so súpisným číslom XXX a pozemok evidovaný na parc.
registra C č. XXXX o výmere XXX m2 ako zastavané plochy a nádvoria.

Dňa 12.02.2013 odporca listom oznámil navrhovateľom v 1. a v 2. rade, že vzhľadom k tomu, že riadne a
včas neplnia si povinnosť splácať poskytnutý úver odstupuje od Zmluvy o úvere. Ustanovenia v zmluve
o odstúpení obsiahnuté v čl. 7 Zmluvy, súd považoval za neurčité, nakoľko nie je jasné aké poplatky
sa odstúpením od zmluvy zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí. Súd mal za to, že ustanovenia

spotrebiteľskej zmluvy, ktoré napriek odstúpeniu od zmluvy zachovávajú právo veriteľa na úrok, poplatky
a zmluvne pokuty a iné sankcie z titulu porušenia zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože
spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností vznikajúcich podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku
odstúpenia od zmluvy. Súd poukázal aj na skutočnosť, že jednou z podmienok odporcu pre uzavretie
zmluvy o úvere, bolo uzavretie záložnej zmluvy, ktorá bola navrhovateľovi v každom rade predložená a
jej nepodpísanie by spôsobilo neuzavretie predmetnej úverovej zmluvy medzi účastníkmi konania. Túto

zmluvu považoval za vopred predformulovanú, odporcom vzorovo vypracovanú a predloženie na jej
podpísanie bolo viazané na poskytnutie finančných prostriedkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy. Súd
boltiežtohonázoru,ževzmyslecitovanýchustanoveníObčianskehozákonníka,samotnézabezpečenie
záväzku navrhovateľov v 1. a 2. rade ako dlžníkov, vopred pripravenou a bez možnosti zmeny
podpísanou záložnou zmluvou predstavuje neprijateľnú a neprimeranú podmienku - požiadavku

odporcu. Tak isto zábezpeka, ktorá sa dojednala v záložnom práve k nehnuteľnostiam medzi účastníkmi
konania, ktorých hodnota je niekoľkonásobne vyššia ako zabezpečovacia pohľadávka, je v rozpore s
dobrými mravmi, pre hrubý nepomer medzi výškou uplatnenej pohľadávky a hodnotou predmetu dražby,
čo je tiež možné hodnotiť ako rozporný stav s dobrými mravmi.

Naliehavý právny záujem navrhovateľov súd videl v tom, že z hľadiska právnej istoty je nevyhnutné určiť
výšku záväzku k odporcovi a z dôvodu, že odporca pristúpil k výkonu záložného práva predmetných
nehnuteľností. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. vzhľadom na plnú
úspešnosť navrhovateľov v konaní.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie, zároveň žiadal o priznanie náhrady trov odvolacieho konania. Rozsudok
prvostupňového súdu považuje za nezákonný, nepreskúmateľný arbitrárny a v neposlednom rade za
zjavne neodôvodnený. Odporca pri preukazovaní nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozsudku uviedol,
že v písomných podaniach, ako aj na pojednávaní poukazoval na absenciu naliehavého právneho

záujmu navrhovateľov, ako základnej požiadavky určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O. s. p.
Súd len z toho konštatoval, že naliehavý právny záujem je daný hlavne tým, že z hľadiska právnej
istoty je nevyhnutné určiť výšku záväzku k odporcovi a z dôvodu, že sa pristúpilo k výkonu záložného
práva predmetných nehnuteľností. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia sa nedotýka len samotného merita
veci, ale aj rozhodnutia súdu o trovách vzhľadom na skutočnosť, že vôbec nie je zrejmé z akej

hodnoty sporu súd vychádzal a ako dospel k tarifnej odmene za jeden úkon právnej služby, a to aj s
poukazom na to, že v rozsudku okresný súd neurčil výšku záväzku. Určením, či tu právo je alebo nie
je sa nevyriešil právny vzťah medzi odporcom a navrhovateľmi, nakoľko odporca má stále existujúcu
pohľadávku voči navrhovateľom, ktorých uspokojenia sa môže domáhať aj neskôr v exekučnom
konaní. Žiadnym spôsobom sa nevyriešilo „neisté“ postavenie navrhovateľov, ktoré si zavinili vlastným

konaním. Určovací petit žaloby tak, ako ho požadujú navrhovatelia, je podľa názoru odporcu neurčitý,
nevykonateľný. Odporca sa domnieva, že súd môže vyriešiť otázku výšky pohľadávky odporcu a
primeranosti zabezpečenej pohľadávky k hodnote zálohu v konaní o určenie neplatnosti dražby, ktorú
majú navrhovatelia možnosť podať po uskutočnení dražby.

Vo vzťahu k určeniu výšky pohľadávky odporcu a právneho posúdenia úverovej zmluvy odporca v
odvolaní uviedol, že okresný súd sa žiadnym spôsobom nevyrovnal s právnou argumentáciou odporcu
pri skúmaní a ustálení výšky záväzku navrhovateľov voči odporcovi. Odporca poukázal na ust. § 497 a §
506 Obchodného zákonníka. Uviedol, že podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere je dojednanie výšky
úrokov. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, je dlžník povinný platiť dojednané zmluvné úroky

od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Ak úroky nie sú určené, je dlžník povinný platiť obvyklé
úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.
Úroky je povinný zaplatiť za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Na základe zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere došlo k vzniku záväzkového vzťahu, z ktorého obomzmluvným stranám vyplývajú nielen určité práva, ale aj povinnosti. Povinnosťou navrhovateľov bolo
pravidelnemesačnepoukazovaťnaúčetuvedenývZmluveosporenívkladvovýške43,12eurazároveň
splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úrokov, a to pravidelnými mesačnými splátkami vo

výške 76,08 eur. Tieto povinnosti si však navrhovatelia neplnili riadne a včas, a odporca predo využil
zákonnú možnosť a od Zmluvy odstúpil. Takýto postup predpokladá aj vyššie citované ustanovenie § 506
Obchodného zákonníka. Ak súd prihliadol na výšku poskytnutého medziúveru a súhrn všetkých splátok
navrhovateľov poukázaných na účet odporcu, nepostupoval správne, nakoľko žiadnym spôsobom
nezohľadnil to, že na medziúvere sa splácali predovšetkým úroky z úveru, preto samotná výška istiny

zostávala z väčšej časti nezmenená. Aj z tohto dôvodu nie je možné postupovať v zmysle § 48 ods. 1
Občianskeho zákonníka pri odstúpení od zmluvy, nakoľko aj keď je to pre spotrebiteľa výhodnejšie, pri
zmluve o úvere sa predpokladá a veriteľovi vzniká zo zákona, nárok na zaplatenie úrokov, až do doby
úplného zaplatenia istiny. Aplikovanie ustanovenia Občianskeho zákonníka na predmetné konanie, nie
je v súlade s platnou právnou úpravou a negarantuje spravodlivé riešenie prípadu. Zmluva o úvere
je tzv. absolútnym obchodom a strany sa budú v právnom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvy o úvere

riadiť Obchodným zákonníkom. V týchto intenciách poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 15Co/671/2014 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo/4/2012 to dňa 27.
03. 2013. Zmluva uzatvorená medzi odporcom a navrhovateľmi patrí medzi absolútne obchody, a tak na
právny vzťah ňou založený ako na celok, sa budú v súlade s platnými právnymi predpismi a judikatúrou
vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka, t. j. vrátane ustanovení upravujúcich odstúpenie od

zmluvy. Inštitút odstúpenia od zmluvy je generálne upravený zákonom a nemôže byť posudzovaný ako
neprijateľná podmienka zmluvy v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Odporca poukázal na to, že v čase podpisu zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bol
v platnosti a účinnosti zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 1 ods. 2 obsahuje

negatívne vymedzenie typov úverov, na ktoré sa zákon nevzťahuje, medzi inými v prípade písm. a ) ak
sa úver poskytuje na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné
alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Tento osobitný zákon upravujúci
práve spotrebiteľské úvery na ktoré sa priamo vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka vylučuje
zo svojej pôsobnosti a úpravy práve úvery účelovo poskytnuté na bývanie, prestavbu alebo iné stavebné

úpravy. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, je teda vylúčená z pôsobnosti tohto
zákona.

Súčasný platný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. rovnako priznáva veriteľovi nárok
na úrok v prípade odstúpenia od zmluvy v § 13 ods. 3, kde jasne stanovuje, že ak spotrebiteľ uplatní

právo na odstúpenie od zmluvy, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa
spotrebiteľskýúverzačalčerpať,aždosplateniaistiny,atobezodkladneanajneskôrdo30kalendárnych
dní po odoslaní oznámenia odstúpenia od zmluvy veriteľovi. Úrok sa vypočíta na základe dohodnutej
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Ak spotrebiteľ uplatní právo podľa ods. 1, veriteľ nemá nárok
na žiadnu inú kompenzáciu od spotrebiteľa, okrem kompenzácie nenávratných poplatkov, ktoré veriteľ

zaplatiť orgánu verejnej správy v súvislosti s týmto spotrebiteľským úverom.

Pri posudzovaní záložného práva, odporca poukázal na arbitrárnosť rozhodnutia, o čom svedčí aj tá
skutočnosť, že súd pri posudzovaní primeranosti otázky zabezpečenia, vychádzal jednak z nesprávneho
určenia samotnej výšky zostatku pohľadávky odporcu a jednak z ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet

zálohu stanovený znaleckým posudkom z roku 2008. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
20. 06. 2014 jasne uviedol, že podľa znaleckého posudku vypracovaného T.. E. P. č. XX/XXXX zo dňa
10. 03. 2014, všeobecná cena zálohu predstavuje sumu 34 000,- eur. Nie je mu preto zrejmé, prečo
súd pri posudzovaní primeranosti zabezpečenia vzal do úvahy znalecký posudok z roku 2008 a s
hodnotou v ňom uvedenou, posudzoval nesprávne stanovenú výšku zostatku pohľadávky odporcu.

Odporca zdôraznil, že v čase uzavretia zmluvy o mimoriadnom medzi úvere a stavebnom úvere mala byť
zabezpečená nielen samotná istina - výška poskytnutého úveru, ale celková výška úveru vrátane úrokov
a iného príslušenstva, a teda konečná výška úveru je vždy vyššia, ako samotná výška poskytnutého
úveru. Zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi odporcom a navrhovateľmi spĺňa všetky
zákonom požadované náležitosti. Nakoľko zálohom bola nehnuteľná vec, na vznik záložného práva sa

vyžadoval vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, čo bolo splnené, a vklad bol povolený dňa
08. 07. 2008 pod Z Občiansky zákonníka v § 53 ods. 4 neurčuje za neprijateľnú podmienku dohodnutie
zabezpečenia pohľadávky zriadením záložného práva na nehnuteľnosť, naopak, v bankovej praxi je
to jeden z najfrekventovanejších spôsobov zabezpečenia plnenia záväzkov. V tejto súvislosti poukázalaj na závery rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24C/220/2012 zo dňa 11. 06. 2013, ako aj
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Odo/102/99. Obdobne ako ručenie, aj záložné právo,
rovnako právo subsidiárnym a akcesorickým, preto záver týchto rozhodnutí je nutné stiahnuť aj na

tento právny inštitút.

Navrhovatelia sa písomne k odvolaniu odporcu nevyjadrili.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1

O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O. s. p.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vady konania vymedzené v § 221 ods. 1 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález
z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania poskytuje

v odvolacom konaní, t.j. v konaní, v ktorom sa na základe riadneho opravného prostriedku domáha
ochrany pred odvolacím súdom z dôvodov, ktoré výslovne upravuje procesné právo. Jedným z takých
dôvodov je aj odňatie možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), pod ktorým pochybením
súdu sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi realizáciu tých procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať

dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom i k právnej stránke veci a pod.).

Rovnako do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v
jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom
poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.
To platí aj pre výklad a používanie procesnoprávnych predpisov.

Vydaniu rozhodnutia súdu musí predchádzať zákonné konanie (fair proces), t.j. taký postup súdu, v
ktorom je zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Na zabezpečenie

tejto ochrany priznáva Občiansky súdny poriadok účastníkovi procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo
vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k
právnym dôsledkom z nich vyplývajúcim. Ide o procesné práva, ktoré môže účastník uplatniť nielen v
konaní na súde prvého stupňa, ale aj v odvolacom konaní.

Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo odôvodniť rozsudok.
Tejto povinnosti zodpovedá procesné právo účastníka konania na také odôvodnenie rozsudku, ktoré
spĺňa požiadavky vyplývajúce z uvedeného ustanovenia. Nedostatok riadneho a presvedčivého
odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie zaručené čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, pretože sa mu tým odníma možnosť vnímať rozsudok ako logicky
pochopiteľný celok a súčasne možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a
teda možnosť riadne konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (por. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 171/2005 a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.

ÚS 393/08, I. ÚS 342/2010, III. ÚS 198/2011).Presvedčivosť odôvodnenia rozsudku znamená, že premisy uvedené v rozhodnutí, rovnako ako aj
závery, ku ktorým súd na základe týchto premís dospel, sú pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť
prijateľné, racionálne, vzájomne bezrozporné a spravodlivé.

V predmetnej veci okresný súd s poukazom na ust. § 80 písm. c) O. s. p. považoval žalobu
navrhovateľov za určovaciu s tým, že naliehavý právny záujem navrhovateľom na takomto určení videl v
tom, že z hľadiska právnej istoty je nevyhnutné určiť výšku záväzku k odporcovi a z dôvodu, že odporca
pristúpil k výkonu záložného práva predmetných nehnuteľnosti.

Ak sa navrhovateľ domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, v zmysle ust. § 80
písm. c) O. s. p. treba preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem
na takomto určení jestvuje najmä vtedy, keď by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa
alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ak naliehavý právny záujem
nevyplýva priamo z návrhu, je potrebné ho zistiť výsluchom účastníkov konania.

Navrhovatelia v návrhu na začatie konania vo veci samej uviedli, že vychádzajúc z ust. § 80 písm. c)
O. s. p. sa budú v konaní vo veci samej domáhať, aby súd určil, že odstúpením od úverovej zmluvy sa
zmluva od počiatku zrušila, a že záložná zmluva je neplatnou, a to z toho dôvodu, že je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a zanikla s hlavnou zmluvou. Naliehavý právny záujem je daný hlavne tým, že z

hľadiskaprávnejistotyjenevyhnutnéurčiťvýškuichzáväzkukodporcoviazdôvodu,žeodporcapristúpil
k výkonu záložného práva predmetných nehnuteľností. Zároveň je nutné uviesť, že v súlade s ustálenou
judikatúrou všeobecných súdov Slovenskej republiky, ako i Súdneho dvora Európskej únie, naliehavý
právny záujem spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok a neplatnosti zmlúv, vždy
daný.

Okresný súd sa však nezaoberal a neodôvodnil prečo pri odôvodnení naliehavého právneho záujmu
pri poukaze navrhovateľmi na ust. § 80 písm. c) O. s. p. navrhovatelia sami uvádzali, že v konaní
vo veci samej sa budú domáhať určenia, že odstúpenie od úverovej zmluvy sa zmluva od počiatku
zrušila, a že záložná zmluva je neplatnou, pričom však petit žaloby je úplne iný. Navrhovatelia vo veci

samej sa nedomáhali určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a neplatnosti zmlúv, ale sa domáhali
určenia, že odporca nemá právo na úroky, poplatky, zmluvné pokuty a iné sankcie na základe zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, a určenia, že odporca nemá právo na výkon záložného
práva vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok.

Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom
stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení
rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o
splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby (§ 80 písm. c/ O.s.p.),
musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca práve tým, určenia čoho sa domáha, dosiahne
v danom právnom vzťahu odstránenie spornosti a ochranu svojich práv alebo oprávnených záujmov. Pri
skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je

vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie.

Pokiaľ okresný súd zastával názor, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na takom určení,
ktoré bolo predmetom tohto sporu, pričom sa odôvodnenie naliehavého právneho záujmu v návrhu na

začatie konania opieralo o to, že v konaní vo veci samej sa budú domáhať určenia, že odstúpením od
úverovej zmluvy sa zmluva od počiatku zrušila a že záložná zmluva je zmluvou neplatnou, ako aj určenia
neprijateľnosti zmluvných podmienok, mal to v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vysvetliť a
konkretizovať, pretože tak, ako je vyššie uvedené určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O. s. p. má
slúžiť práve predchádzaniu ďalších sporov, a nie byť základom pre ďalšie spory.

Okresný súd neodôvodnil samotnú podstatu procesnej prípustnosti podanej žaloby a nevysvetlil v akom
smere sa zlepší právne postavenie navrhovateľov, pokiaľ súd vyhovie takejto žalobe (žalobe, že odporca
na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere nemá právo na úroky, poplatky,zmluvné pokuty a iné sankcie, ako aj určenie, že odporca nemá právo na výkon záložného práva), resp.
v akom smere sa odstráni spornosť právneho vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcom.

Požiadavka na jasné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku vyplývajúca z ust. § 157 ods. 2 O. s. p. a je z
hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie mimoriadne dôležitá. V prejednávnej veci sa navrhovatelia
domáhali určenia neexistencie práva odporcu na úroky, poplatky, zmluvné pokuty a iné sankcie a
neexistencie práva odporcu na výkon záložného práva, pričom naliehavý právny záujem na takomto
požadovanom určení náležite neodôvodnili, a okresný súd tento naliehavý právny záujem dodatočne

nezistil ani podrobným výsluchom navrhovateľov.

Už len z dôvodu, že okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nespĺňajúceho požiadavky
riadneho a presvedčivého odôvodnenia nedostatočne vysporiadal s otázkou existencie a preukázania
naliehavého právneho záujmu navrhovateľmi na takomto určení, pričom len všeobecne konštatoval, že z
hľadiska právnej istoty je nevyhnutné určiť výšku záväzku k odporcovi a z dôvodu, že odporca pristúpil k

výkonu záložného práva predmetných nehnuteľností, je takéto rozhodnutie postihnuté vadou v zmysle §
221 ods. 1 písm. f) O. s. p. Nepresvedčivé odôvodnenie rozsudku majúce za následok odňatie možnosti
odporcu konať pred súdom, zakladá prípustnosť aj dôvodnosť podaného odvolania. Odvolaciemu súdu
preto nezostala iná možnosť, než rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Pokiaľ okresný súd dôjde k záveru, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na takomto
požadovanom určení, na akom sa domáhali svojim návrhom, vzhľadom na viazanosť súdu petitom
návrhu, okresný súd sa bude môcť zaoberať nárokom odporcu na úroky, poplatky, zmluvné pokuty a
iné sankcie vyplývajúce zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č.
XXXXXXXXXX uzavretej medzi odporcom a navrhovateľmi 1. a 2. s prihliadnutím na to, že zo strany

odporcu došlo k odstúpeniu od Zmluvy zo dňa 12. 02. 2013. Okresný súd sa bude musieť
podrobne zaoberať tým, či Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretá medzi
odporcom a navrhovateľmi 1., 2. má charakter spotrebiteľskej zmluvy, či odstúpením od tejto Zmluvy
došlo k zániku záväzku dlžníkov splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva, či došlo k zániku
zabezpečovacej Zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkmi, ako aj či došlo k zániku práva veriteľa

požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky, a to aj s prihliadnutím na bod
VII. ods. 6 a 7 Zmluvy. Okresný súd musí vziať do úvahy aj tú skutočnosť, na ktorú poukazoval odporca
vo svojom odvolaní, že pri poskytovaní medziúveru a stavebného úveru je odporca viazaný aj postupom
v zmysle zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov, pričom podľa § 2
ods. 1 písm. b) citovaného zákona, stavebným sporením sa rozumie aj poskytovanie úverov stavebným

sporiteľom so zdrojov fondov stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len
„Stavebný úver“). Rovnako zákon obligatórne stanovuje v § 7 ods. 3, čo musí zmluva o stavebnom
úvere obsahovať, pričom jednou z náležitostí sú aj podmienky za ktorých možno odstúpiť od zmluvy
o stavebnom úvere, pričom zmluvy o úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi
stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom. Okresný súd sa tak bude musieť zaoberať otázkou, či

odstúpením od Zmluvy o úvere zanikli všetky práva a povinnosti z tejto zmluvy, alebo iba tie práva, ktoré
mal dlžník podľa Zmluvy voči veriteľovi a im zodpovedajúce povinnosti veriteľa s prihliadnutím na to, že
odstúpením sa menia podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedené povinnosti plniť.

Aj vo vzťahu k návrhu navrhovateľov o určenie, že odporca nemá právo na výkon záložného práva

vyplývajúce zo zmluvy o zriadení záložného práva, je potrebné s prihliadnutím na Zmluvu o zriadení
záložného práva na nehnuteľný majetok zavkladovanú pod Z Správou katastra J., zaoberať sa otázkou,
či odstúpením od Úverovej zmluvy a Zmluvy o mimoriadnom medziúvere došlo zároveň k zániku Zmluvy
o zriadení záložného práva a k zániku práva na výkon záložného práva.

Aj vo vzťahu k návrhu navrhovateľov na určenie, že odporca nemá právo na výkon záložného práva,
je potrebné dôsledne sa zaoberať otázkou naliehavého právneho záujmu na takomto určení, a to aj
s prihliadnutím na dôvody uvedené navrhovateľmi v návrhu na začatie konania vo veci samej, kde
poukazujú na dobrovoľnú dražbu, pričom je potrebné zvážiť, či ochrany svojich práva sa domáhajú vo
vzťahu k samotnej dobrovoľnej dražbe tak, ako to predpokladá zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných

dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, a či samotné určenie existencie práva na výkon
záložného práva má vplyv na priebeh dobrovoľnej dražby.Nakoľko odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie, o trovách
odvolacieho konania ako aj prvostupňového konania opätovne rozhodne súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí o veci v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.