Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. december 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/161/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011252
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3118011252.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Michala Antalu a JUDr. Beáty Javorkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. decembra 2018
prejednal sťažnosť odsúdeného

T. O.

nar. XX.X.XXXX v U., trvale bytom U., T. F. XXXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v NOO a
ÚVTOS Trenčín,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Pp/173/2018 zo dňa 8.10.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

T. O. v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava II. sp. zn. 0T/57/2018 zo dňa 18.2.2018 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. vo výmere jedného roka, ktorého výkon má ukončiť dňa 16.2.2019.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Pp/173/2018 zo dňa 8.10.2018 bol návrh odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s poukazom na
§ 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zamietnutý. Proti tomuto uzneseniu hneď po jeho vyhlásení podal odsúdený
sťažnosť. Spis bol na rozhodnutie o sťažnosti krajskému súdu predložený dňa 4.12.2018.

V písomných dôvodoch sťažnosti odsúdený uvádzal, že trestný čin úprimne ľutuje a opísal okolnosti

jeho negatívneho hodnotenia v súvislosti so zápornými poznatkami zo strany pedagógov, ktoré súviseli
s banálnymi nedostatkami. Taktiež namietal, že nie je pravdou, že by jeho pracovná morálka bola slabá,
o čom svedčí jeho finančné ohodnotenie. Napokon poukazoval na svoje rodinné zázemie a žiadal, aby
krajský súd jeho žiadosti vyhovel.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por.

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a
dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.
Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa je zákonné a správne. Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť
na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Podľa ods. 2 cit.

ustanovenia, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na
výkon trestu odsúdený trest vykonáva.Aj podľa zistení krajského súdu, u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky ustanovenia
§ 66 ods. 1 Tr. zák. Citované ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch

podmienok - preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu;
očakávaním, že v budúcnosti povedie riadny život a vykonaním príslušnej časti uloženého trestu.

V posudzovanej veci síce odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu. Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku

týkajúcu sa polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, aj tu krajský súd
ako aj okresný súd z hodnotenia odsúdeného zistili, že odsúdený si síce plní svoje povinnosti vcelku na
dobrej úrovni, program zaobchádzania plní iba čiastočne, avšak resocializačná prognóza je hodnotená
ako menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania je hodnotené ako stredné. Záverom hodnotenia sa
konštatuje, že iba čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, ktoré sa
neodporúča. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby

bol odsúdený za dobré správanie automaticky podmienečne prepustený po uplynutí stanovenej doby
bez zreteľa na účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní
musia prihliadať. Podstatou takýchto úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že
odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život. Účelom podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody je dovŕšenie prevýchovy a nápravy odsúdeného na slobode. K tomu krajský

súd uvádza, že T. O. bol v minulosti 14-krát súdne trestaný a boli mu ukladané aj nepodmienečné
tresty odňatia slobody, ktoré ako tomu nasvedčuje jeho posledné odsúdenie, sa minuli svojím účinkom.
Vychádzajúc z uvedeného má preto aj krajský súd dôvodné pochybnosti, že u tohto odsúdeného možno
očakávaťdovŕšeniejehonápravynaslobodevprípadejehopodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestu
odňatia slobody.

Z uvedených dôvodov sa preto krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia súdu prvého
stupňa, ktorým bol návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie zamietnutý a jeho závery uvedené
v jeho odôvodnení si v celom rozsahu osvojil a s týmito sa stotožnil. Sťažnosť odsúdeného preto
nepovažoval za dôvodnú a túto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.