Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marek Koščo
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/27/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315212967
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8315212967.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobkyne I. T., C.. XX.XX.XXXX, S. S. XXX,
H. L. D. T., C.. XX.XX.XXXX, S. S. XXX, právne zastúpená JUDr. Peter Harakály, advokát so sídlom
Mlynská 28, Košice proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojovského rad
4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu liečebných nákladov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Humenné, č. k. 18C/589/2015-102 zo dňa 25.10.2017 proti výroku o trovách konania
takto,
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania.
Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol tak, že:
Konanie v časti úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 124,19 eura od 21.10.2014 do
zaplatenia zastavuje.
Žalovaná je povinný zaplatiť žalobkyni 671,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
z tejto sumy od 21.10.2014 do zaplatenia v lehote odo 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,80 % proti žalovanej.
2. V odôvodnení tohto rozsudku okrem iného v časti o trovách konania uviedol, že rozhodol podľa
ust. § 255 ods. 2 CSP (Civilný sporový poriadok , Zák. č. 160/2015 Z. z. ďalej iba „CSP“ platný od
01.07.2016), podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Uviedol
ďalej, že v časti o zaplatenie 671,66 eura (84,40 % žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel čo predstavuje
úspech žalobkyne na jednej strane a neúspech žalovanej na druhej strane. V časti o zaplatenie 124,19
eura (15,60 % žalovanej sumy) však súd konanie zastavil , čo predstavuje úspech žalovanej a neúspech
žalobkyne. Späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 124,19 eura súd považoval za zavinenie žalobkyne
podľa § 256 CSP, pretože aj keď v dôsledku chyby v počítaní, ale jej zavinením bolo konanie v časti
zastavené. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bola v konaní úspešnejšia žalobkyňa, ktorej
patrí náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní od jeho úspechu v konaní, a to v rozsahu
68,80 % z celkových trov konania, na ktoré by mala nárok pri plnom úspechu. Uviedol v odôvodnení, že
o výške náhrady trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto uznesenia.3. Proti tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že
zobrala žalobu z dôvodu počítacej chyby späť v sume 124,19 eura, avšak toto späťvzatie urobila ešte
pred začatím prvého pojednávania vo veci, ako aj pred začatím procesu dokazovania, a teda prakticky
počas celého priebehu konania s výnimkou jeho úplného začiatku boli jeho predmetom nárok žalobkyne
len vo výške 671,66 eura, v ktorej by bola žalobkyňa v konečnom dôsledku v celom rozsahu úspešná.
Má za to, že úspech strany v konaní však nie je možné posudzovať čisto mechanicky porovnaním sumy
uplatnenej v podanej žalobe a sumy priznanej v konečnom meritórnom rozhodnutí. Pri posudzovaní
úspechu v konaní je potrebné prihliadať najmä na povahu predmetu súdneho konania, priebeh súdneho
konania, správanie sa strán v konaní ako aj na ďalšie podstatné okolnosti sporového konania, a tieto
jednotlivéokolnostisporovéhokonaniajenáslednepotrebnéhodnotiťzpohľadupožiadavkyspravodlivej
a účinnej ochrany jeho rozhodných alebo porušených práv a právom chránených záujmov, ktorá je
vyjadrená v čl. 2 ods. 1 CSP, aby tak došlo k naplneniu princípu právnej istoty. Má za to, že je preto
v súlade s požiadavkou spravodlivosti a účelnosti ochrany ohrozených a porušených práv a právom
chránených záujmov žalobkyne posúdiť jej úspech v konaní ako plný a je teda dôvodné priznanie
náhrady trov konania v celom rozsahu. Taktiež poukázala, že neúspech žalobkyne v konaní je možné
zohľadniť len pri náhrade trov konania za to štádium konania v ktorom bola predmetom konania
suma vyššia ako i bola napokon v konečnom rozhodnutí priznaná. Žiadala, aby odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti tak, že žalovaný nahradí žalobkyni trovy
konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100% a nahradí trovy odvolacieho konania v rozsahu
100% všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
4. K uvedenému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná strana. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
žalovaná považuje za vecne a skutkovo správne, a preto žiadna jeho správnosť podľa ust. § 387 CSP
v celom rozsahu potvrdiť. Prvoinštančný súd o trovách konania správne rozhodol postupom podľa
ust. § 255 ods. 2 CSP v zmysle, ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo, nakoľko žalobkyňa bola vo veci úspešná len čiastočne. Uviedol, že skutočnosť kedy došlo k
čiastočnému späťvzatiu žaloby, je vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania irelevantná, keďže
súd rozhoduje o trovách celého konania a tak, ako je to zrejmé i z výroku uznesenia konajúceho
súdu zo dňa 21.09.2015, a preto je na mieste náhradu trov konania posúdiť podľa pomeru úspechu
účastníkov konania tak, ako to správne učinil prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí. V prípade ak
nejde o prípad kedy bolo žalobe celkom vyhovené musí v zmysle citovaného ust. § 255 CSP náhrada
trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a
od úspechu víťaznej strany odčítať jeho neúspech, t. j. mieru úspechu druhej strany. Vo výške rozdielu
má účastník (strana sporu) právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov
konania, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. V prípade ak konanie bolo z časti
zastavené napríklad z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania,
súd prihliada na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu došlo. Najprv teda posúdi otázku čo bolo dôvodom,
že konanie bolo v časti zastavené a s prihliadnutím tomuto záveru potom hodnotí podľa ust. § 255 CSP
celkovú otázku z akej časti bol ten-ktorý účastník (strana sporu) úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí
žaloby dané zavinenie žalobcu tak ako tomu bolo aj v súdenej veci potom v zmysle cit. ust. § 255 ods. 2
CSP je možné vyvodiť, že v tomto rozsahu nemala žalobkyňa vo veci úspech nakoľko vždy platí, že kto
zavinil čiastočné zastavenie konania , mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska
posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane. Žiadala preto, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.
5. K uvedenému sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá zopakovala svoje dôvody uvedené v odvolaní.
6. Následným podaním žalovaný taktiež zopakoval dôvody vyjadrené vo svojom vyjadrení k odvolaniu
a doplnil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je plne súladné s rozhodovacou praxou súdov. Žiadal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne a
skutkovo správne potvrdiť.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací z v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP (Civilný
sporový poriadok, Zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“ platný od 01.07.2016) preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výrokuvecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods.
1 CSP.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia môže sa odôvodnenie obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné.
9. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník (strana sporu) vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je tak odrazom reálneho výsledku sporu. V
preskumávanej veci je nepochybné, že žalobkyňa zobrala žalobu v časti späť a zavinila tak zastavenie
konania v tejto časti. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je transformovaná do podoby
vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila,
že vznikli.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre zistenie rozhodujúcich skutočností dospel ku správnym zisteniam a návrh žalobcu aj v časti o
náhrade trov konania správne právne posúdil. Odvolací súd konštatuje v zmysle ust. § 387 ods. 1,
2 CSP správnosť týchto dôvodov v tejto časti napadnutého rozhodnutia a v podstatných bodoch na
nich odkazuje. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalobkyne a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť
zmenu prijatých záverov súdom prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania.
11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1
CSP a vyslovil, že ich náhradu sporovým stranám v odvolacom konaní nepriznáva. V odvolacom konaní
bola totiž úspešná žalovaná strana, ktorá však náhradu trov odvolacieho konania nepožadovala.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.