Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/176/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116219557
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116219557.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
R Collectors, s.r.o., IČO: 50 094 297, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, zastúpený
Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02
Bratislava, proti žalovanej: Y. X., nar. XX. J. XXXX, trvale bytom E. G./XX, XXX XX E., o zaplatenie
3.772,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrici, č.k.
15Csp/102/2016-77 zo dňa 13. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania

p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním
napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu istiny vo výške
3.772,26 Eur, dlžné úroky z istiny vo výške 1.632,16 Eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25%
ročne zo sumy 3.772,26 Eur od 01.09.2016 do zaplatenia, na účet žalobcu vedený v Y. banke, a.s., IBAN:
T VS: XXXXXXXXXX, to všetko v mesačných splátkach vo výške po 80,-Eur s tým, že prvá splátka je

splatná vždy do 25. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po právoplatnosti rozsudku, a každá ďalšia splátka
vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca až do zaplatenia, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade
omeškania so zaplatením ktorejkoľvek zo splátok s tým, že omeškanie s plnením ktorejkoľvek zo splátok
má za následok splatnosť celého plnenia (prvá výroková veta). Druhou výrokovou vetou okresný súd
v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol
tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%
od žalovanej (tretia výroková veta).

1.1Zodôvodneniarozsudkuokresnéhosúduvyplýva,žetentomalzapreukázané,žežalobcaakobanka
a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 08.08.2012 Zmluvu o úvere č. 2534665812, pričom okresný súd
zistil, že v zmluve je uvedená výška úveru, výška mesačnej splátky s uvedeným dátumom prvej splátky
dňa 08.09.2012, uvedeným dátumom poslednej splátky dňa 08.08.2018, dátumom každej ďalšej splátky
k 8. dňu v mesiaci, počtom mesačných splátok 72, celkovou výškou nákladov 2.705,32 Eur, s priemernou
RPMN na trhu 19,57%, s RPMN banky 20,74% a s úrokovou sadzbou 19%. Súd prvej inštancie

konštatoval, že predložená zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti predpokladané ustanovením §
9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.129/2010 Z.z.“). Poukázal na odôvodnenie
rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci Home Credit c/a Q. P., sp.zn. C-42/15. Uzavrel,že podmienky úverovej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu umožnili spotrebiteľovi bez ťažkostí a
s istotou identifikovať dátum jednotlivých splátok, v nadväznosti na to, že ich konkrétnu špecifikáciu
samotná zmluva neobsahuje. V súvislosti s uplatneným kapitalizovaným úrokom zo strany žalobcu

okresný súd uviedol, že tento bol vyčíslený podľa predloženého aktualizovaného stavu úveru ku dňu
31.08.2016, a to do 03.07.2014, teda do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Okresný súd v tomto
smere uzavrel, že na dlžnú sumu istiny vo výške 3.772,26 Eur, ako aj na vyčíslený kapitalizovaný úrok
vo výške 1.632,16 Eur má žalobca zákonný nárok (prvý výrok rozsudku).

1.2 Pokiaľ ide o uplatnený zmluvný úrok vo výške 19% ročne zo sumy 3.772,26 Eur od 01.09.2016
do zaplatenia, okresný súd uviedol, že na tento žalobca nárok nemá, istina úveru sa po vyhlásení
predčasnej splatnosti ďalej zmluvným úrokom neúročí. Z uvedeného dôvodu v tejto časti žalobu žalobcu
zamietol.

1.3 Žalobca po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a jeho zosplatnení má nárok len na zaplatenie

prislúchajúceho úroku z omeškania, dôvodný je tak jeho nárok na zaplatenie zákonného úroku z
omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 3.772,26 Eur od 01.09.2016 do zaplatenia, ako zákonnej
sankcie za nesplnenie povinnosti platiť včas a riadne.

1.4 Pokiaľ ide o zamietací výrok, tento okresný súd odôvodnil tým, že istina je suma poskytnutých

finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zmluvné
úroky sú splatné spolu so záväzkom vrátiť finančné prostriedky, doba splatnosti úrokov sa tak zhoduje
aj s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov sa musí zaplatiť najneskôr do splatnosti dlžného
zostatku úveru. Po splatnosti úverovej istiny žalobcovi neprináležia aj zmluvné úroky, po vyhlásení
celého úveru za splatný sa ďalej istina úveru zmluvne neúročí. Od splatnosti patria veriteľovi len úroky

z omeškania, vychádzajúc z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za používanie finančných
prostriedkov,ktorésaposkytujúdlžníkovidodobysplatnosti.Prípadnádohodaúčastníkovvtomtosmere
je pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom,
dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú
cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie od dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby

splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania.

1.5 Súd prvej inštancie s ohľadom na žiadosť žalovanej v súvislosti s majetkovými pomermi a
nepriaznivou finančnou situáciou a po preskúmaní týchto majetkových pomerov rozhodol tak, že
žalovanej umožnil dlžnú sumu splácať v splátkach s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 4 C.s.p..

1.6 Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), úspech žalobcu považoval v rozsahu 100%,
nakoľko neúspech mal len v nepatrnej časti a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania a trov
právneho zastúpenia v rozsahu 100% od žalovanej.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, výroku II., ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol, podal žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na nové prejednanie súdu prvej
inštancie, alternatívne, aby postupom podľa § 388 C.s.p. napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti

zmenil tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie. Uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

2.1 Pokiaľ ide o zamietací výrok, skutočnosť, že okresný súd nepriznal úrok z úveru po zosplatnení,
žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa vo svojom zhodnotení právneho a skutkového stavu mýli,

tvrdenie okresného súdu odporuje zákonu a protiprávne zvýhodňuje protiprávne konanie spotrebiteľa.
Zdôraznil, že žalobca má nárok aj na zmluvné úroky. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR, sp.zn. 29Cdp/2906/2000, zdôraznil, že povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a
zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy nezaniká. Pokiaľ existuje výklad pojmu zosplatnenia tak, že zaniká
pôvodný záväzok, namiesto ktorého nastupuje záväzok úplne nový, tento je nesprávny, zosplatnenie

úveruspôsobujelenzmenuzáväzku,vlehotekonečnejsplatnostiastratyprávaplatiťvsplátkach.Žiaden
zákon neupravuje, že zosplatnenie úveru spôsobuje zmenu všetkých zmluvných podmienok.2.2 S poukazom na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka odvolateľ tvrdil, že alternatíva plnenia
dlhu v splátkach je výhodou, ktorá je dlžníkovi poskytnutá na úkor veriteľa, nakoľko možno predpokladať,
že záujmom veriteľa je uspokojenie celej pohľadávky v najkratšom možnom čase. Stratou výhody

splátok je stav, keď v dôsledku delikvencie dlžníka, v zmysle omeškania so splnením niektorej splátky
a následnej legitímnej žiadosti veriteľa, nastane splatnosť celej neuspokojenej časti pohľadávky naraz,
čím sa negujú účinky rozloženia dlhu na jednotlivé splátky. Splatnosť celej pohľadávky je podmienená
dispozitívnym úkonom veriteľa vo forme žiadosti o plnenie celku, na ktorú je veriteľ v dôsledku
omeškania dlžníka oprávnený. Predčasné vyhlásenie splatnosti úveru sa tak týka len zmeny v lehote

splatnosti úveru a straty výhody splátok, nie však ostatných dojednaných podmienok. Nejde o privatívnu
nováciu celého záväzku. Pri tzv. privatívnej novácii záväzku podľa ustanovenia § 570 Občianskeho
zákonníka doterajší záväzok zaniká a je nahradený novým. Pri kumulatívnej novácii ide o zmenu za
trvania existujúceho právneho vzťahu, spočívajúceho v zániku určitých doterajších vzájomných práv
a povinností a v ich nahradení novo dohodnutými právami a povinnosťami vedľa už existujúcich. Pri
kumulatívnej novácii doterajší záväzkový vzťah nezaniká, právnym dôsledkom zmeneného záväzku je

pôvodná právna skutočnosť, ktorá spôsobila jeho vznik, ako aj dohoda strán o zmene jeho obsahu. Nová
dohoda zmluvných strán na termíny splatnosti neznamená zánik povinnosti dlžníka splniť dlh tak, ako
bolo pôvodne dohodnuté, nie však zánik jeho povinnosti plniť.

2.3 Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom vôle smerujúcim k zániku povinnosti

dlžníka splatiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti zaplatiť celý dlh jednorazovo v stanovený
termín. Z tohto prejavu žiadnym spôsobom nevyplýva, že veriteľ mení záväzok dlžníka v ostaných
jeho právach a povinnostiach, je účelovo viazaný výlučne na termín splatenia a spôsob splatenia
úveru. Výklad zákona tým spôsobom, k akému dospel aj súd prvej inštancie, že vyhlásením predčasnej
splatnosti zaniká záväzok v širšom rozsahu, sa neopiera o vyjadrenú vôľu veriteľa, o ustanovenia zákona

o zmene záväzku a ustanovenia zákona o zmluvách o úvere. Akýkoľvek iný výklad, než ten, že veriteľ
zmenil záväzok čo do termínu splatnosti, nie však čo do ostatných podmienok úveru, je nesprávny.
Súdom prezentovaná koncepcia stavia veriteľa do obzvlášť nevýhodného postavenia v porovnaní s
dlžníkom; veriteľ nemá k dispozícii vlastné finančné prostriedky z úveru, nakoľko ich dlžník zatiaľ
nezaplatil, za toto obmedzenie nemôže poberať dohodnutý zákonný úrok.

2.4 Ani ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka neuvádza, že dlžník je povinný platiť úroky do času
splatnosti, ako si mylne vykladá okresný súd nad rámec predmetného ustanovenia. Aj zákonná dikcia
uvedená v ustanovení § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. definuje, aký záväzok vyplýva žalovanému z
uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorým je záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky, zaplatiť

úroky a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Z ustanovenia § 503 ods. 3
Obchodného zákonníka pritom vyplýva, že veriteľ má nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady
poskytnutého úveru, s obsahu uvedeného ustanovenia nie je možné dospieť k takému záveru, že veriteľ
nemá v prípade zosplatnenia úveru nárok na zmluvný úrok. Na základe vyššie uvedenej argumentácie
odvolateľ tvrdil, že okresný súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy tú skutočnosť, že vyhlásenie

predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru, zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej
dlžnej sumy. Súd tak de facto napriek uzatvorenej platnej zmluvy o úvere rozhodol o zániku zmluvnej
podmienky v rozpore s platnou právnou úpravou, čím žalobcu bezdôvodne ukrátil o časť zmluvnej
odmeny za poskytnutie úveru. Pre veriteľa nie je ani sankčný úrok kompenzáciou pre poskytnutie úveru,
zmluvný úrok je odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a troví ekonomickú podstatu

poskytovaniafinančnýchprostriedkovakopodnikateľskejčinnostiveriteľa.Pokiaľpredčasomvyhlásenia
predčasného splatenia úveru v prípade omeškania dlžníka s úhradou je možné od neho požadovať tak
zmluvný úrok, ako i úrok z omeškania, je otázka, z akého dôvodu po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru sa zrazu javí vzťah medzi dvoma úrokmi, zmluvným a zákonným z omeškania, iný. Ide o totožné
právne a skutkové situácie, ktoré nemožno posudzovať rozdielne. Okresný súd odmietaním priznania

zmluvného úroku konal v rozpore s právnou zásadou, že nikto nemôže mať prospech z vlastného
protiprávneho konania. Zosplatnením úveru však dlžník získal nedôvodnú výhodu v tom, že nie je
povinný platiť zmluvný úrok, táto skutočnosť je následkom protiprávneho konania dlžníka.

2.5 V rámci svojej argumentácie žalobca poukázal na niektoré rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré

potvrdzujú jeho výklad a úrok z úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti priznávajú.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu napriek výzve súdu nevyjadrila.4. Ďalšie relevantné vyjadrenie vo veci podané nebolo.

5. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez

potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §
379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti druhej výrokovej vety podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. vrátane závislého výroku o nároku
na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.

5.1 V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci nie je

dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento
vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil aj
správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené zabezpečenými listinnými dôkazmi.

7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia

sumy 3.772,26 Eur z titulu nezaplatenej istiny, zmluvného úroku z istiny vo výške 1.632,16 Eur,
zmluvného úroku vo výške 19% ročne zo sumy 3.772,26 Eur od 1.9.2016 do zaplatenia, zákonného
úrokuzomeškaniavovýške5,25%ročnezosumy3.772,26Eurod1.9.2016dozaplateniaanáhradytrov
konania a trov právneho zastúpenia. Žalobca (pôvodne Poštová banka, a.s.) dňa 08.08.2018 uzatvoril
ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 2534665812 (ďalej len „Zmluva“), na základe

ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 4.000,-Eur. Žalobca úver vyhlásil súladne s
ustanovením § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka za predčasne splatný, a to dňa 03.07.2014.

8. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu o tom, že zmluva o úvere, uzatvorená medzi
žalobcom a žalovanou dňa 08.08.2012, je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde

žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Rovnako sa na túto zmluvu vzťahujú

ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z..

9. Odvolanie nie je dôvodné.
Žalobca v odvolaní namietol jedine nesprávnosť právneho posúdenia veci týkajúca sa práva na
zaplatenie úroku z úveru aj po jeho zosplatnení. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ veriteľ (v danom

prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom
nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru. Úver je odplatným právnym úkonom,
za ktorý možno dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov
(úverovéobdobie).Zákontedaumožňujedodávateľovinaurčitúdobu(dosplatnosti)podľajehopredstav
poskytnúť úver a vypýtať si zato dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú

dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie
úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého
by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený
po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z
omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Súd prvej inštancie

preto správne rozhodol, keď žalobcovi nepriznal úroky z úveru za čas po splatnosti celého úveru. Úroky
zmluvné popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech žalovanej, ale vo
svojichdôsledkochodporujúajkogentnémuzákonnémupravidlu(§517ods.2Občianskehozákonníka).
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax súdov, ktorá je ustálená v tom, že
nemožno priznať úroky z úveru po jeho zosplatnení, pokiaľ už nastupuje režim platenia úrokov z

omeškania, t.j. zákonná sankcia v zákonom stanovenej výške (napr. ÚS SR sp.zn. IV.ÚS 476/2012 zo
dňa 18.09.2012; KS Prešov sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015; KS Žilina sp.zn. 5Co/611/2014 zo
dňa 16.12.2014; R 59/1998). Odvolací súd sa v prejednávanej veci prikláňa k tomuto právnemu názoru,
aj keď, ako správne poznamenal odvolateľ, táto rozhodovacia prax v súčasnosti jednotná nie je.10. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný
stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj

spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je
zrejmé,žedošlokzmenezáväzku,ktorábolaprivodenáomeškanímspotrebiteľaasúčasnepredčasným
zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a
aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa

došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil
aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom. Okrem
skutočnosti, že pri plnení záväzku je potrebné za každých okolností vychádzať zo stabilizovaných
podstatných náležitostí zmluvy, ktoré sprevádzajú celú existenciu a trvanie záväzku, a to až do času
zmeny (obsahu) záväzku, ktorá predstavuje prekonanie dojednaných podmienok postupného splácania
záväzku, považuje odvolací súd za potrebné na doplnenie odôvodnenia súdu prvej inštancie viac

objasniť aj inštitút predčasného zosplatnenia úveru a jeho právny režim.

10.1 Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy

istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania
patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje v podstate cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej
príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať
zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime
dojednaného záväzku. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde

veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele

spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov od
spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie, smerujúce
k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru
poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda
nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,

niet dôvodu ani nato, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne
nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia
povinnosti plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.
Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával

ajvčasepojednostrannommimoriadnomzosplatneníúveru,neprešlibytietonárokytestomustanovenia
§517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

11. Odvolanie žalobcu tak nie je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, a závery súdu
prvej inštancie nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Preto krajský súd v zmysle § 387

ods. 1, ods. 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v odvolaním napadnutých výrokoch, výroku
II., ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol (v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške
19% ročne zo sumy 3.772,26 Eur od 01.09.2016 do zaplatenia), ako aj v závislom výroku III. o trovách
konania. Z odvolacích dôvodov odvolací súd nezistil dôvody pre zmenu alebo zrušenie odvolaním
napadnutého rozsudku.

12. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že žalobca v texte podaného odvolania uviedol, že „podáva
odvolanie voči výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie,“ v odvolacom návrhu žiadal „prvostupňové
rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie súdu prvej inštancie“ a napokon
žiadal, aby „odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zmenil v napadnutej časti tak, že žalobe v plnom

rozsahu vyhovie.“ V žalobe pritom žiadal o uloženie povinnosti zaplatiť dlžnú sumu do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. V tomto smere odvolací súd poukazuje skutočnosť, že súd prvej inštancie
zaviazal žalovanú zaplatiť dlžnú sumu v splátkach o výške splátky 80,-Eur mesačne, pod hrozbou straty
výhody splátok. Tento záver okresného súdu (o povolení zaplatenia dlhu v splátkach) argumentačne zostranyodvolateľanapadnutýnebol;odvolateľpodalodvolanielendovýrokuII.rozsudkuokresnéhosúdu,
svoju argumentáciu výlučne smeroval len voči tomuto výroku vo vzťahu k záveru okresného súdu o tom,
že veriteľovi nárok na zmluvné úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti nepatrí. Z uvedeného dôvodu

odvolací súd argumentačne nenapadnutý záver súdu prvej inštancie, ktorý sa premietol do povolenia
zaplatenia dlhu v splátkach v prvej výrokovej vete (ktorá odvolaním napadnutá nebola), v odvolacom
konaní nepreskúmaval.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vznikol jej proti žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Zo spisu však odvolací súd zistil, že žalovanej
žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto jej ich náhradu nepriznal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).