Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Tóth
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/92/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010569
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817010569.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
JaníkaaJUDr.MichalaAntalu,vtrestnejveciprotiobžalovanémuN.C.,nar.X.X.XXXXvR.,trvalebytom
I. Q. XXX, okres C., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi
zo dňa 13.6.2018, sp.zn. 0T/83/2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. novembra 2018 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 13.6.2018, sp.zn. 0T/83/2017 bol obžalovaný N. C.
uznaný vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a
prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorých sa dopustil
na tom skutkovom základe, že
dňa 9.8.2017 v čase okolo 5.50 hod. v Prievidzi fyzicky napadol službukonajúceho policajta Obvodného
oddeleniaPZPrievidzappráp.V.G.,ČOZ:XXXXXXasúčasnesavyhrážalublíženímnazdravíasmrťou
službukonajúcim policajtom Obvodného oddelenia PZ Prievidza ppráp. V. G. a práp. N. C., ČOZ: XXX
XXX, ktorí boli dňa 9.8.2017 v čase o 5.25 hod. vyslaní na preverenie oznámenia, že na autobusovej
stanicivPrievidzidveosobyrobianeporiadokaprevracajúsmetnékoše,popríchodehliadkyObvodného
oddelenia PZ Prievidza v zložení menovaných policajtov boli uvedené osoby vyzvané na preukázanie
totožnosti, čo obžalovaný odmietol, preto bol následne predvedený v zmysle § 18 ods. 3 zákona č.
171/1993 Z. z. o policajnom zbore na Obvodné oddelenie PZ Prievidza, kde počas predvádzania
chytil pred ním idúceho ppráp. V. G. za pravú ruku, otočil ho k sebe a zahnal sa smerom k jeho
tvári päsťou pravej ruky, na čo boli voči nemu použité donucovacie prostriedky a bola mu obmedzená
osobná sloboda, pričom počas celého služobného zákroku sa obom príslušníkom PZ vyhrážal zabitím
a ublížením na zdraví a následne aj počas prevozu do nemocnice a čakaní na lekárske ošetrenie
vo vyhrážkach na adresu oboch policajtov pokračoval, vyhrážal sa im ublížením na zdraví a smrťou,
uvedeným konaním bola ppráp. V. G. spôsobená povrchová odrenina v pravej kubitálnej jame bez
obmedzenia v obvyklom spôsobe života.
Za to bol odsúdený podľa § 323 ods. 1, § 51 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h/ Trestného
zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 30 (tridsať) mesiacov,
výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Trestného zákona bola obžalovanému
N. C. uložená tiež povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, alebo
zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Proti výroku o treste podal prokurátor ihneď po vyhlásení citovaného rozsudku odvolanie v neprospech
obžalovaného. V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že rozsudok vo vzťahu k výroku o vinepovažuje za zákonný, no s rozhodnutím súdu v časti výroku o treste a jeho dôvodmi sa nestotožňuje
s poukazom na osobu obžalovaného a závažnosť spáchaných skutkov, kedy neboli splnené zákonné
podmienky na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody. O osobe obžalovaného bolo zistené,
že bol v minulosti šesťkrát právoplatne odsúdený za úmyselné trestné činy spáchané na území Českej
republiky a Spolkovej republiky Nemecko. Naposledy bol odsúdený za úmyselnú trestnú činnosť iba 10
mesiacov pred spáchaním aktuálne stíhanej trestnej činnosti. Je teda zrejmé, že ani predchádzajúce
opakované potrestania nezabránili obžalovanému v pokračovaní v trestnej činnosti a neviedli u neho
k náprave. Vzhľadom na uvedené nie sú splnené podmienky na podmienečný odklad výkonu trestu
ako to predpokladá ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Poukázal tiež na ustanovenie
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ukladaný trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a
vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov humánnosti
pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje, že pri
ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná zložka
trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutné podstatne
obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu, keďže zistená recidíva
logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom chráneným Trestným zákonom a k tomu,
že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove páchateľa, teda k prijatiu skutočnému predsavzatia
páchateľaviesťriadnyživot.Vtakomprípadelogickymusívzásadeprichádzaťdoúvahyuprednostnenie
represívnej zložky pred výchovnou zložkou trestu. Vyššie uvedenými skutočnosťami sa okresný súd v
odôvodnení svojho
rozsudku riadne nevysporiadal, ani neuviedol dôvody prečo napriek recidíve obžalovaného nie je
potrebné za účelom ochrany spoločnosti v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona primárne uprednostniť
represívnu stránku trestu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321
ods. 1 písm. b), e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza vo výroku o
treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol a obžalovanému N. C. uložil podľa
§ 323 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h) Trestného zákona úhrnný nepodmienečný trest
odňatia slobody na dolnej hranici so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril písomne obžalovaný prostredníctvom zvoleného obhajcu. V
písomnom vyjadrení obhajca uviedol, že v prílohe zasiela lekárske správy o zdravotnom stave
obžalovaného, pričom z obsahu rozsudku Okresného súdu v Prievidzi nevyplýva, že by bol súdu známy
zdravotný stav obžalovaného. Podľa priložených lekárskych správ je zdravotný stav obžalovaného
vážny, trpí schizofrénnym ochorením a je doporučené riešiť jeho obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony, pre následky poškodenia mozgu je potrebný dohľad nad pacientom, potrebuje denný stacionár
a opatrovateľskú službu. Vzhľadom na osobu obžalovaného teda nepovažuje trest uložený Okresným
súdom v Prievidzi za neprimeraný a nestotožňuje sa s odvolaním prokurátora, ktorý navrhol uložiť
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko takýto trest by nesplnil vzhľadom na
zdravotný stav obžalovaného účel trestu.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní krajský súd doplnil dokazovanie prečítaním listinných
dôkazov predložených obhajobou o zdravotnom stave obžalovaného a to lekárskej správy z
psychologického vyšetrenia Nemocnice Ružomberok zo dňa 19.07.2018, lekárskej správy z kontrolného
psychiatrického vyšetrenia zo dňa 26.10.2018 vystavenej psychiatričkou MUDr. X. a lekárskej správy
ošetrujúcej lekárky MUDr. D. zo dňa 27.11.2018 a ktoré boli založené do trestného spisu.
Prokurátor krajskej prokuratúry po doplnenom dokazovaní v konečnom návrhu uviedol, že zotrváva na
písomných dôvodoch odvolania okresného prokurátora, navrhol zrušiť výrok o treste podľa § 321 ods.
1 písm. d/,e/ Tr. por. (v návrhu okresného prokurátora bolo omylom uvedené písm. b/, e/ Tr.por.) s tým,
aby krajský súd obžalovanému uložil trest nepodmienečný, tak ako je navrhnuté v dôvodoch odvolania.
Obhajcaobžalovanéhouviedol,žesastotožňujesvýrokomotrestevrozsudkusúdu I.stupňa,poukázal
na zdravotný stav obžalovaného, ktorý tvorí výnimočné okolnosti prípadu odôvodňujúce podmienečný
odklad výkonu trestu.
Obžalovaný súhlasil so slovami svojho obhajcu a dodal, že mu je to ľúto.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mupredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste a prihliadajúc i na
doplnené dokazovanie pred odvolacím súdom dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Jepotrebnéuviesť,žeodvolacienámietkyprokurátoratýkajúcesauloženianeprimeranemiernehotrestu
vzhľadom na osobu obžalovaného a tiež závažnosť skutku, sa k momentu rozhodovania okresného
súdu javili ako opodstatnené. Správne prokurátor poukázal na to, že obžalovaný bol v minulosti už
šesťkrát právoplatne odsúdený za úmyselné trestné činy spáchané na území Českej republiky a
Spolkovej republiky Nemecko, pričom naposledy bol odsúdený za úmyselnú trestnú činnosť iba 10
mesiacov pred spáchaním aktuálne stíhanej trestnej činnosti a je teda zrejmé, že ani predchádzajúce
opakované potrestania nezabránili obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a neviedli u neho
k náprave. Za daného stavu, po zhodnotení všetkých relevantných skutočností v tomto smere, tiež s
prihliadnutím na závažnosť aktuálne prejednávaných trestných činov, z ktorých bol uznaný vinným, by
bolo namieste ukladať obžalovanému trest odňatia slobody bez povolenia jeho podmienečného odkladu.
Odvolací súd však nemohol prejsť bez povšimnutia zásadnú zmenu zdravotného stavu obžalovaného
(táto okolnosť pravdepodobne nebola známa súdu prvého stupňa, keďže sa ňou nezaoberal), ktorá
nastala po spáchaní skutku, tak ako to vyplynulo z doplneného dokazovania pred odvolacím súdom po
predložení lekárskych správ obhajobou. Týmito lekárskymi správami bolo preukázané, že obžalovaný
dňa 07.09.2017 utrpel polytraumu po páde z výšky s úrazom hlavy a ďalšími vážnymi zraneniami.
Okrem iného tiež z lekárskych správ vyplynulo, že bol po úraze urgentne operovaný a následne
hospitalizovaný na neurologickej klinike a traumatologickom oddelení pre difúzne pomliaždenie mozgu
viaceré zlomeniny lebky a tvárových kostí. Pre prejavy poúrazového psychosyndrómu bol vyšetrený
psychiatromsozáverom,žeobžalovanýtrpíorganickouporuchouosobnosti,aktuálnestredneťažkouna
traumatickom podklade, zistené zmeny osobnosti, sebareflexie, úsudku, oslabenie pozornosti, intelektu,
krátkodobej pamäti, zmeny sociability a znížená sebestačnosť. Psychiater navrhol zvážiť prehodnotenie
spôsobilosti na právne úkony u obžalovaného, dohľad nad pacientom a tiež je vhodná pre neho osobná
asistencia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preukazujúce aktuálny zdravotný stav obžalovaného, odvolací súd
dospel k záveru, že by bolo v rozpore s účelom trestu a tiež nehumánne za daného stavu ukladať
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Aktuálne je možné konštatovať, že sú splnené
podmienky ustanovenia § 49 ods.1 Tr.zák. na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody a to
s prihliadnutím na osobu obžalovaného (čo zahŕňa i jeho zdravotný stav), preto trest uložený súdom
prvého stupňa vo svetle nových skutočností, tak ako je na ne poukázané vyššie, nie je neprimerane
mierny a nie je dôvod na jeho sprísnenie, ako sa toho domáhal odvolaním prokurátor. Preto odvolací
súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.