Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/148/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817208449
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817208449.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: M. proti žalovanej: E., o zaplatenie
168,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
23.marca 2018, č.k. 18Csp/73/2017-68, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej
zaplatenia sumy 168,92 eur s prísl. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obch. zákonníka,

§ 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1 Obč. zákonníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca
v žalobe tvrdil, že žalovanú pohľadávku (ktorá pôvodne vznikla na základe úverovej zmluvy uzavretej
medzi Q. a žalovanou), nadobudol na základe postúpenia tejto pohľadávky ako postupník. Podľa
skutkových tvrdení žalobcu mala byť žalovaná pohľadávka postupovaná na žalobcu v nasledovnom
poradí veriteľov (t.j. postupcov, resp. právnych predchodcov žalobcu): Q. - M. E. H. - Q. G., V. - M. E., V. a
následne mala byť postúpená žalobcovi. Podľa názoru súdu bol žalobca povinný všetky tieto postúpenia
súdu riadne preukázať, keďže v zmysle § 132 Civilného sporového poriadku má popri povinnosti

tvrdenia zároveň povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností, t.j. je povinný uniesť
dôkazné bremeno. Žalobca ako listinné dôkazy predložil súdu len zmluvy o postúpení pohľadávky medzi
spoločnosťami Q. a M. a medzi spoločnosťami M.. a M.. (mimochodom obe zo dňa 15.12.2014). Podľa
názoru súdu bol žalobca povinný predložiť listinné dôkazy, ktoré osvedčia všetky skutkové tvrdenia
žalobcu a bude z nich zrejmé, ako bola pohľadávka postupovaná medzi všetkými uvedenými subjektmi.
Pokiaľ súd vezme do úvahy, že postúpenie pohľadávky zo spoločnosti M. E. H. na spoločnosť Q. G., V.,
je preukázané znením Článku II. Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi Q. G., V. a M. E., V. zo

dňa 15.12.2014, stále nemožno považovať za preukázané postúpenie pohľadávky z Q.. na spoločnosť
M. E. H.. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru súdu žalobca nepreukázal, že sa stal veriteľom žalovanej
pohľadávky, ktorá mala vzniknúť na základe zmluvy úvere, uzavretej dňa 01.12.2008 medzi Q. ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal v konaní
svoju aktívnu vecnú legitimáciu, a preto žalobu zamietol. Záverom naviac uviedol, že žalobcom nebolo
preukázané ani splnenie povinnosti oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi podľa § 526 ods. 1
Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Dôvodil, že

žalovaná mala v konaní plný úspech, z ktorého dôvodu by mala nárok na náhradu účelne vynaložených
trov konania. Tento nárok si však neuplatnila a žiadne ňou vynaložené trovy nevyplývajú ani zo súdneho
spisu, preto jej nárok na ich náhradu nepriznal.2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobe vyhovel
v celom rozsahu. Poukazoval na to, že Q. ako postupca uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávok

s obchodnou spoločnosťou M. E. H. ako postupníkom, a to dňa 15.12.2010. Následne, obchodná
spoločnosť M. E. H. ako postupca uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou Q.
G. V. ako postupníkom, a to dňa 24.02.2011. Ďalej spoločnosť Q. G. V. ako postupca uzatvorila
zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 15.12.2014 so spoločnosťou M. E., V.. ako postupníkom. Následne
spoločnosť M. E., V.. ako postupca uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 15.12.2014 so

spoločnosťou M. G., L. ako postupníkom. Pokiaľ ide o sled pôvodných postúpení, zo samotnej žaloby
je zrejmé, že v konaní sp. zn. 15Er/1291/2015 bolo na tamojšom súde vedené vo veci pohľadávky voči
žalovanej exekučné konanie, v ktorom bolo najprv zamietnuté poverenie a neskôr zastavené exekučné
konanie.Žalobcapristúpilvžalobekodkazunauvedenýexekučnýspisprávezdôvodu,žetotokonanieo
zaplatenie je pokračovaním exekučného konania vedeného pod sp. zn. 15Er/1291/2015. Súdu z vlastnej
činnosti z exekučného konania sp. zn. 15Er/1291/2015 malo a mohlo byť zrejmé, že exekučné konanie

bolo zastavené voči spoločnosti Q. G. V., pričom súčasťou spisu bol aj exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok vydaný na veriteľa Q. G. V.. Súdu v rámci konania o zaplatenie bol teda preukázaný zvyšok
postúpenia od spoločnosti Q. G. V.. až na aktuálneho veriteľa, ktorým je žalobca. Podľa právneho
názoru žalobcu je predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení aj nepreskúmateľné. Základom
odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj záver. Požiadavky na

odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá
argumentácie, ktoré musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Mal za to, že nedostatočným
odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd práva žalobcu vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy,
aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho

ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré dôvody sú správne (§
387 ods. 2 CSP) a dopĺňa nasledujúce:

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nepreukázaní aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že sa stal veriteľom žalovanej pohľadávky, ktorá mala
vzniknúť na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 01.12.2008 medzi Q. ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníkom. Zároveň dôvodil, že naviac žalobcom nebolo preukázané ani splnenie povinnosti oznámiť

postúpenie pohľadávky dlžníkovi podľa § 526 ods. 1 Obč. zákonníka.

7. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
procesné právo uplatňovať si ten-ktorý hmotnoprávny nárok. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho

konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 205/2009). V danom spore
žalovaná pohľadávka mala byť postupovaná na žalobcu v poradí Q. - M. - Q. - M. a následne mala
byť postúpená žalobcovi. Nakoľko žalobca nepreukázal postúpenie pohľadávky z Q. na spoločnosť M.,
neuniesol v spore dôkazné bremeno ohľadne svojej aktívnej vecnej legitimácie.

8. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejedávanej veci, platí prejednací princíp. Prejednací princíp
spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať
dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť
za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Úprava vychádza z
toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k

preukázaniu tvrdenia. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti
je zaviazaná každá strana sporu. Strany sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné dôkazy. Niejepovinnýponichpátrať,anibytakdosťdobrenemoholurobiť,pretožebymuselvyhľadávaťskutočnosti,
ktoré sa týkajú rozmanitých súkromných vzťahov medzi stranami. Tie mu nie sú pravidelne známe a
vôbec dostupné. Ak tak strany nevykonajú, potom zastihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie

vykonať, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech.

9. Pokiaľ žalobca odvolaním vytýka nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ani túto
odvolaciu námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.

10. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR.
Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces,
pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
opravných prostriedkov.

11. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s
očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí
spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS
115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre
ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské
práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na
každýargumentprednesenývsúdnomkonaní.Stačí,abyreagovalnatenargument(argumenty),ktorýje

z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija
c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 09. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303
A a č. 303 B). V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením
nároku a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových

a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne
neodôvodnené. Skutočnosť, že žalobkyňa sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže
samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie.

12. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

14. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).