Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. december 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011236
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8118011236.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
04.12.2018 v trestnej veci obvineného C. P. pre pokračujúci prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr.
zákona, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 05.11.2018,
sp. zn. 3T/29/2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca Okresného súdu Prešov uznesením zo dňa 05.11.2018, sp. zn. 3T/29/2018, podľa § 241
ods.1písm.f)Tr.poriadkuobžalobupodanúprokurátorkouOkresnejprokuratúryPrešovdňa28.06.2018
na Okresný súd Prešov na obvineného C. P. pre pokračujúci prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr.
zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

1./ dňa 12.01.2017 v Prešove na Okresnom súde na ul. Grešovej č. 3 na súdnom pojednávaní
oznámil nepravdivé údaje o H. P., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že počas súdneho pojednávania vo veci
vysporiadania BSM č.k. 10C/440/2012 predložil súdu písomné vyjadrenie so žiadosťou o oboznámenie
podania sudcom prečítaním podania, kde toto vyjadrenie sa týkalo obvinenia H. P. z korupcie a jej
prepojenia na pojednávacieho sudcu a bola pripojená príloha, týkajúca sa jej osoby a tým H. P. značnou

mierou ohrozil jej vážnosť, znižuje jej dôstojnosť, dobré meno a povesť v spoločnosti a v zamestnaní,

2./ dňa 03.02.2017 v Prešove na Okresnom súde na ul. Grešovej č. 3 podal do podateľne Okresného
súdu podanie adresované sudcovi E.. G., v ktorom sú vyjadrené závery o korupcii H. P. a sudcu E.. G.,
ako aj o ich osobnom prepojení a iné nepravdivé skutočnosti a tým H.Á. P. značnou mierou ohrozil jej
vážnosť, znižuje jej dôstojnosť, dobré meno a povesť v spoločnosti a v zamestnaní,

odmietol a vec vrátil prokurátorovi.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote, riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého
stupňa dňa 23.11.2018, podal sťažnosť okresný prokurátor.

Namietal, že s rozhodnutím súdu sa nemôže stotožniť. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje
na to, že vzhľadom na závery znaleckého posudku č. 12/2017, v spojení s doplnením znaleckého
posudku č. 39/2017, by mal obvinený trpieť paranoidnou bludovou poruchou. Jedná sa o poruchu
trvalého charakteru s nemožnosťou úplného vyliečenia, pričom podľa záverov uvedených v znaleckých
posudkoch boli rozpoznávacie a ovládacie schopnosti znížené podstatne. Preto táto skutočnosť by v
prípade vykonania znaleckého dokazovania v predmetnej trestnej veci, s prípadne rovnakým záverom,

mohla podľa názoru súdu viesť k inému rozhodnutiu vo veci v prospech obvineného. Proti obvinenému
C. P. bolo od roku 2010 vedených viacero konaní, a to aj na Okresnom súde Prešov, pričom v týchtokonaniach boli vždy vypracované znalecké posudky o duševnom stave obvineného s rozdielnymi
závermi. V konaní Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 4T/241/2014 bol z dôvodu rozdielnych záverov
o príčetnosti obvineného vypracovaný kontrolný znalecký posudok znalcom H.. H., zo záveru ktorého

vyplynulo, že obvinený netrpí paranoidnou bludovou poruchou a pokiaľ by ňou trpel, tak by sa prejavila
aj počas hospitalizácií na ich oddelení, pričom nie je možné, aby táto choroba úplne vymizla a keďže
v doterajších konaniach, podľa záverov znaleckých posudkov v nich vypracovaných, mal byť obvinený
striedavo príčetný a nepríčetný, vznikajú pochybnosti o správnosti záverov uvedených posudkov.
Vzhľadom na uvedené bolo v tejto trestnej veci upustené od vypracovania znaleckého posudku, pričom

práva obvineného na obhajobu neboli žiadnym spôsobom porušené, keďže mal v konaní ustanoveného
obhajcu. Aj v prípade záverov znaleckého posudku o podstatne zníženej ovládacej a rozpoznávacej
schopnosti obvineného by nebol odôvodnený záver o zastavení trestného stíhania, keďže zákon pre
posúdenie nepríčetnosti obvineného predpokladá vymiznutie aspoň jednej z uvedených schopností, nie
jej zníženie, aj keď podstatné. Absencia znaleckého dokazovania nie je procesnou vadou prípravného
konania, keďže touto sa rozumie nedodržanie závažných formálnych náležitostí postupu a úkonov v

prípravnom konaní, preto nebolo možné obžalobu odmietnuť a vrátiť späť prokurátorovi do prípravného
konania, nakoľko súdu nič nebráni, aby v prípade potreby takéto znalecké dokazovanie vykonal aj po
podaní obžaloby na súd. S poukazom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil uznesenie
Okresného súdu Prešov zo dňa 05.11.2018, sp. zn. 3T/29/2018 a Okresnému súdu Prešov prikázal vo
veci opätovne konať a rozhodnúť.

Krajský súd na základe takto podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť
výrokovnapadnutéhouznesenia,protiktorýmsťažovateľpodalsťažnosť,akoajkonaniepredchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou riadne a
včas, avšak táto nie je dôvodná.

Z obsahu predloženého spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/29/2018 vyplýva, že na uvedený súd
bola dňa 28.06.2018 podaná obžaloba na obvineného C. P. pre pokračovací prečin ohovárania podľa §
373 ods. 1 Tr. zákona, na skutkovom základe v predmetnej obžalobe uvedenom.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že možno mať dôvodné pochybnosti o duševnom
stave obvineného v čase spáchania žalovaných skutkov, nakoľko súčasťou predloženého spisového
materiálu je okrem iného aj znalecký posudok č. 12/2017, vypracovaný v inej trestnej veci znalcami
z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria G.. H.. A. G., J.. a MN.. Š. R., M.. dňa
25.04.2017, zo záverov ktorého vyplýva, že znalci u obvineného C. P. zistili zmiešanú poruchu osobnosti,

v čase spáchania trestných činov aj v súčasnosti dekompenzovanú do duševnej choroby až na hranici
psychózy, čo znamená, že obvinený má myšlienky, ktoré sú nepravdivé, ale nedá sa presvedčiť o
ich nepravdivosti a pod ich vplyvom aj koná. Vzhľadom na uvedenú psychickú poruchu, schopnosť
obvineného rozpoznať protiprávnosť svojho konania, ako aj schopnosť svoje konanie ovládať, boli u
obvineného v čase páchania trestných činov zmenšené, a to podstatne. Uvedená psychická porucha

môže mať vplyv na výpoveď obvineného a najmä preto, že obvinený svoje chorobné myšlienky, ktoré sú
nepravdivé,považujezapravdivé.Pokiaľideoďalšiuprognózuvývojaosobnostiuobvinenéhovovzťahu
k protispoločenskému konaniu, zo záverov predmetného znaleckého posudku vyplýva, že táto bude
závisláodadekvátnejpsychiatrickejliečby,akoajodspolupráceobvinenéhopritejtoliečbe.Vychádzajúc
zo znaleckého úkonu č. 39/2017, ktorý predstavuje doplnok znaleckého posudku č. 12/2017, paranoidná

bludová porucha, na ktorú trpí obvinený C. P., je trvalého charakteru, nejedná sa o stav prechodný
a úplne vyliečenie nie je možné, nakoľko ide o chronickú duševnú chorobu, pričom psychiatrickým
liečením, ktoré musí byť dlhodobé, možno dosiahnuť len čiastočné zlepšenie psychického stavu. S
poukazom na uvedené má súd za to, že existujú dôvodné pochybnosti o duševnom stave obvineného
v čase spáchania žalovaných skutkov v prejednávanej trestnej veci a tieto existovali už v prípravnom

konaní, avšak napriek týmto pochybnostiam duševný stav obvineného nebol v prípravnom konaní
v tejto veci znalecky skúmaný. Z uvedených dôvodov je súd toho názoru, že postupom orgánov
činných v trestnom konaní, kedy napriek zrejmým pochybnostiam o duševnom stave obvineného v čase
spáchania žalovaných skutkov nebol v prípravnom konaní pribratý znalec z odvetvia Psychiatrie za
účelom skúmania jeho duševného stavu, došlo k závažným procesným pochybeniam a v konečnom

dôsledku k porušeniu základných zásad trestného konania. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a obžalobu prokurátorky podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr.
poriadku odmietol.Krajský súd po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia, ako aj obsahu predloženého spisu,
konštatuje, že sa stotožnil s uvedeným názorom súdu prvého stupňa.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 234 ods. 1 Tr. poriadku, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne
odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu príslušnému súdu, pripojí k nej
spisy,ichprílohyadôkaznépredmety.Opodaníobžaloby,aknejdeokonaniepodľa§204ods.1, upovedomí prokurátor obvineného, jeho

obhajcu a poškodeného a ak je obvinený vo väzbe, aj ústav na výkon väzby.

Z citovaných zákonných ustanovení okrem iného vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní sú
povinné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti
svedčiace v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie, pričom prokurátor podáva obžalobu príslušnému súdu až vtedy, ak výsledky vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.

Na základe uvedeného, s poukazom na závery znaleckého posudku č. 12/2017 vypracovaného v
inej trestnej veci, ktorý je obsahom predloženého spisu a z ktorého vyplýva, že znalci u obvineného

C. P. zistili zmiešanú poruchu osobnosti v čase spáchania trestných činov, ktorá je aj v súčasnosti
dekompenzovaná do duševnej choroby až na hranici psychózy, čo znamená, že obvinený má myšlienky,
ktoré sú nepravdivé, ale nedá sa presvedčiť o ich nepravdivosti a pod vplyvom týchto myšlienok aj koná,
v dôsledku čoho bola schopnosť obvineného rozpoznať protiprávnosť svojho konania, ako aj schopnosť
svoje konanie ovládať v čase páchania trestných činov zmenšená a to podstatne, v spojení so správou

FNsP J. A. Reimana Prešov zo dňa 26.09.2017, z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol opakovane celkovo
šesťkrát hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNsP J. A. Reimana Prešov, a to jedenkrát aj z
dôvodu ústavnej psychiatrickej ochrannej liečby, aj sťažnostný súd má za to, že v predmetnej trestnej
veci bolo povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní pribrať znalca na vyšetrenie duševného stavu
obvineného C. P.. Až následne, v prípade, ak by tento vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že

obvinený v čase spáchania jednotlivých útokov pokračujúceho trestného činu, kladeného mu obžalobou
za vinu, bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie ovládať, mohla byť na
obvineného podaná obžaloba v predmetnej trestnej veci.

Nemožno preto súhlasiť so sťažnostnou námietkou okresného prokurátora, že v predmetnej trestnej veci

nebolo potrebné vypracovať znalecký posudok na obvineného z dôvodu, že v konaní prebiehajúcom
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 4T/241/2014, bol z dôvodov rozdielnych záverov o príčetnosti
obvineného vypracovaný kontrolný znalecký posudok znalcom H.. H., z ktorého vyplynulo, že tento
netrpí paranoidnou bludovou poruchou, nakoľko ide o znalecký posudok v inej trestnej veci. Rovnako
nemožno súhlasiť so sťažnostnou námietkou okresného prokurátora, že súdu nič nebránilo, aby v

prípade potreby znalecké dokazovanie z odvetvia Psychiatrie vykonal aj po podaní obžaloby, nakoľko
totobolopovinnosťouorgánovčinnýchvtrestnomkonaní,atoajspoukazomnavyššiecitovanézákonné
ustanovenia, z ktorých vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné objasňovať okolnosti
svedčiace aj v prospech obvineného a obžaloba môže byť podaná na príslušný súd, až keď výsledky
vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré sťažnostný súd nepovažoval sťažnosť okresného prokurátora za
dôvodnú a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.