Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Kasanová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/136/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416205960
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416205960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: X. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. J. Č.. XXX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, konajúci prostredníctvom advokáta
konateľa JUDr. Petra Rybára, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35807598, o žalobe na zaplatenie sumy 634,64 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 634,64 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne,
počítaný od 8.12.2015 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
v bode 17. v znení: „Rozhodcovská doložka: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:
35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel: Sa, vložka č. 3530/
B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde:
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným

rozhodcom,ustanovenýmpodľavnútornýchpredpisovrozhodcovskéhosúdu,b)predpríslušnýmsúdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (Zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok)“ je n e p r i j a t e ľ n á a preto n
e p l a t n á .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
v bode 19. v znení: „Obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka,
že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom“ je n e p r i j a t e ľ n á ,

a preto n e p l a t n á .

Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou domáhal vydania od
žalovaného bezdôvodného obohatenia vo výške 634,64 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
počítaným od 8.12.2015 do zaplatenia s poukazom na to, že zmluva, ktorú dňa 2.2.2006 uzatvoril so
žalovaným, neobsahuje zákonom stanovené náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona č.258/2001 Z.z.,

a preto je ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Konštatoval, že žalobcovi bol poskytnutý úver
vo výške 20.000,.-k (663,88 €) €, pričom žalobca zaplatil spolu na poskytnutom úvere sumu 1.298,52
€. Odplata uvedená v zmluve boa neprimeraná. Právny zástupca žalobcu uviedol, že zmluvu, uzavretú
medzi stranami sporu je nutné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, a preto je nutné na ňu aplikovaťustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona č. 258/2001 Z. z. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že
v danej veci ide o prekážku rozhodnutej veci, nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe
skutočností, ktoré ho neoprávňovali vydať takého rozhodnutie. Rozhodcovskú doložku považuje za

neprijateľnú zmluvnú podmienku.

2.Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal riadne vykázané, súdu neúčasť ospravedlnil,
súhlasil, aby súd vo veci konal v jeho neprítomnosti a poukázal na svoje doterajšie vyjadrenie. Z obsahu
písomného vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že zmluvu, ktorú uzavrel so žalobcom, nie je možné

považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Zmluvu treba považovať za absolútny obchod a nie je možné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale ju treba posúdiť podľa Obchodného zákonníka.
Žalovanývpísomnomvyjadrenípoukázalnato,ževdanejvecijeprekážkavecirozhodnutej,nakoľkobol
vydaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Zároveň konštatoval, že je toho názoru, že zo zmluvy
o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Žalobu žiadal zamietnuť.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa so Zmluvou o úvere, s prehľadom splátok a
pokút, so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, s rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu,
s ostatným spisovým materiálom.

4.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

5.Podľa § 52 ods. 2 toho istého zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

6.Podľa § 52 ods. 3 toho istého zákona spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

7.Podľa § 53 ods. 1 toho istého zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

8.Podľa § 53 ods. 2 toho istého zákona ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo
cenu plnenia.

9.Podľa § 53 ods. 4 toho istého zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

10.Podľa § 54 ods. 1 toho istého zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11.Podľa § 54 ods. 2 toho istého zákona v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

13.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14.Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.15.Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

16.Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

17.Podľa§3ods.1tohoistéhozákonaveriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského

úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)

18.Podľa § 3 ods. 2 toho istého zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19.Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

20.Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

21.Podľa § 4 ods. 4 toho istého zákona pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

22.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 2.2.2006 Zmluvu
o úvere č. 6370490. V zmysle uvedenej zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi finančnú čiastku 20.000,-
Sk, ktoré sa žalobca zaviazal veriteľovi zaplatiť, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 19.120,-Sk čiže

celkovú sumu 39.120,-Sk, a to v 12 mesačných splátkach po 3.260, počnúc dňom 15.2.2006 na účet
veriteľa. Zo zmluvy vyplýva aj tá skutočnosť, že žalobcovi boli finančné prostriedky vyplatené v hotovosti
pri podpise zmluvy.

23.Ochranu spotrebiteľovi zaručuje aj znenie § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy, uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavretépodľa osobitného predpisu, primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Z uvedeného ustanovenia
zreteľne vyplýva priama aplikovateľnosť ustanovení Občianskeho zákonníka, v znení, účinnom do
31.12.2007, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Hoci podľa gramatického výkladu ustanovenia § 52

ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení, účinnom do 31.12.2007 možno dospieť k záveru, že úprava
spotrebiteľských zmlúv, a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa, má svoje miesto len u
zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je však zjednodušený a
nesprávny.Privýkladetejtoobčianskoprávnejúpravyjepotrebnérešpektovaťskutočnosť,žetátoúprava
je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval

Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34,
ďalej len „smernica“). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice účelom
tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov,
ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluve, uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom

a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje teda spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu, uzavretú
medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj predmetné
ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2007. Novela Občianskeho zákonníka,
definovaná Zákonom č. 102/2004 Z: z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa

vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co 53/2015 zo dňa 20.4.2015).

24.Žalovaný pri uzatváraní zmluvy bol v postavení dodávateľa, nakoľko konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca ako fyzická osoba bol spotrebiteľ, pretože pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že účastníci konania uzatvorili spotrebiteľskú
zmluvu. Zmluva, ktorú uzavreli účastníci konania, má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
pričom žalobcovi bol poskytnutý spotrebný úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania ani
podnikania. Žalovaný žalobcovi poskytol finančné prostriedky v hotovosti pri podpise zmluvy, čiže ide o

spotrebiteľský úver vo forme pôžičky, pričom spotrebiteľským úverom sa na účely Zákona č. 258/2001
Z. z. považuje aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky.

25.Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom

úvere spĺňa podmienku písomnej formy, avšak neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy, ktoré zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať. Zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov v
zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona č. 258/2001 Z. z., a preto spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

26.Z predloženého rozpisu splátok a pokút súd zistil, že žalobca zaplatil dňa 7.6.2006 a sumu 132,78
€, dňa 20.1.2015 zaplatil sumu 300 €, dňa 13.2.2015 sumu 200 €, dňa 12.6.2015 sumu 500 €, dňa
15.6.2015sumu165€,dňa17.6.2015sumu0,74€.Spoluzaplatil1.298,52€.Vzhľadomnato,žezmluvu
je nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, vznikla povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému
len skutočnú výšku poskytnutého finančného plnenia, čiže 663,88 € (20.000,-Sk). Vzhľadom na to súd

zaviazalžalovanéhovydaťžalobcovibezdôvodnéobohatenievovýške634,64€.Vzhľadomnato,žesúd
určil, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, s poukazom na hospodárnosť konania sa súd nezaoberá
vykonávaním dokazovania, pokiaľ sa týka výšky poplatku za poskytnutie úveru.

27.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28.Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.29.Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013 ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu
omeškania po 31.1.2013.

30.Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne od 8.12.2015 do zaplatenia. Žalobca
predložil súdu výzvu, ktorú zaslal žalovanému na zaplatenie sumy 634,64 €, v ktorej výzve žiadal zaplatiť
finančné prostriedky najneskôr do 7.12.2015. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 8.12.2015 (tak
ako si uplatnil v konaní). Aj v tejto časti súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú a vyhovel mu.

31.Vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve o úvere, ktorá bola uzavretá medzi
stranami sporu v zmysle bodu 17 bola upravená rozhodcovská doložka v zmení ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.

32.Zákonomč.150/2004Z.z.,ktorýbolnovelizovanýObčianskyzákonník,bolaprebratáSmernicaRady

č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch.

33.Podľa čl. 3 ods. 1,2 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne

dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

34.Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkan4
spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje

pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad, priaznivejší pre spotrebiteľa.

35.Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štátny zabezpečia, aby nekalé podmienky, použité v zmluvách,
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

36.Podľa ústavnej judikatúry systém ochrany, zavedený Smernicou Rady č. 93/2013/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň

informovanosti. Táto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky, vopred pripravené dodávateľom bez
možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/2013/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je
povinný prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky.

37.Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinný v čase uzavretia zmluvy
o úvere rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve.

38.Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

39.Podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno
nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci
samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice
je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

40.Žalovaný v písomnom vyjadrení namietal, že v danej veci je prekážka res iudicata s poukazom na to,
žežalobcabolvkonaníoplneniezozmluvyoúverezaviazanýprávoplatnýmavykonateľnýmrozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava.41.Súd zistil, že Stály rozhodcovský súd, zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
Bratislava rozhodol rozsudkom sp. zn. SR 3778/06 dňa 8.9.2006, právoplatný dňa 10.10.2006,
vykonateľný dňa 19.11.2006 tak, že zaviazal žalobcu (v tom konaní žalovaného) zaplatiť žalovanému (v

tom konaní žalobcovi) sumu 44.442,-Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 31.120,-Sk
od8.8.2006dozaplateniaanahradiťtrovykonaniavsume9.544,-Skvlehotetrochdníodprávoplatnosti
rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že plnenie bolo priznané na základe Zmluvy o úvere zo
dňa 2.2.2006 uzavretej medzi stranami sporu. Otázku, či môže byť právoplatný a vykonateľný rozsudok
rozhodcovského súdu prekážkou veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca

domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná, sa zaoberal Najvyšší súd SR v uznesení z
29.1.2015, sp. zn. 3Cdo 27/2011. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí vysvetlil, že oprávnenie súdu skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky nevedie k posudzovaniu
vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku, či a aké
právne účinky má vydaný rozhodcovský rozsudok. Pri posudzovaní, v občianskom súdnom konaní
predložený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako

právoplatný rozsudok súdu (§ 35 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) môže súd pristúpiť
k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní, ale aj v
inýchkonaniach,napr.pririešeníotázky,čivydanýrozhodcovskýrozsudokzakladápreobčianskesúdne
konanie prekážku res iudicata. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí dospel k záveru, že aj rozhodcovský
rozsudok, ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže predstavovať prekážku

veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že spotrebiteľská
zmluva je neplatná, ale tento právny záver je opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, pretože iba
platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu
prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR je aplikovateľné aj v súdenej veci, ktorej predmetom je vydanie bezdôvodného obohatenia,
vzniknutého plnením bez právneho dôvodu, keď je potrebné vyriešiť otázku, či žalobca plnil žalovanému
na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, ktorý má podľa § 35 Zákona č.
244/2002 Z. z. rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn 17Co 275/2014 zo dňa 20.5.2015).

42.Súd je toho názoru, že rozhodcovská doložka medzi stranami sporu pri uzatváraní Zmluvy o úvere
č. 6370490 dňa 2.2.2006 nebola platne uzavretá z dôvodu, že nebola zachovaná jej písomná forma. V
texte zmluvy o úvere je síce vyhlásenie žalobkyne ako dlžníka, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, ktoré sa zaväzuje dodržiavať, ale Všeobecné podmienky, v ktorých je v článku

17 predformulovaná dohoda o rozhodcovskej doložke nie sú podpísané účastníkmi zmluvy o úvere.
Nedostatok podpisu na Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, obsahujúcich rozhodcovskú
doložku, vyhodnotil už NS SR v uznesením z 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010 tak, že rozhodcovská
doložka nebola platne uzavretá. Bez platne uzavretej rozhodcovskej doložky, alebo rozhodcovskej
zmluvy, nie je možné rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská

rozhodcovská, a. s. Bratislava, sp. zn. SR 22516/09 z 14.1.2010 považovať za rozhodcovský rozsudok s
účinkami právoplatného rozsudku súdu, a z tohto dôvodu ani nezakladá pre prejednávanú vec prekážku
veci rozsúdenej.

43.Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu

vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

44.Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez

návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.45.Z obsahu výpovedi právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že žalobca si nemohol
vybrať konkrétny rozhodcovský súd, všeobecné obchodné podmienky sú predtlačený formulár, bol tu
uvedený jeden konkrétny rozhodcovský súd, žalobca nemal na výber, ich obsah nemohol ovplyvniť

a všeobecné podmienky ani nepodpísal. Súd poukazuje na to, že zmluvná podmienka, obsiahnutá
vo výroku tohto rozhodnutia, nebola dojednaná individuálne, žalobca nemohol ovplyvniť obsah
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v tejto časti, a preto súd zmluvnú podmienku uvedenú vo
výroku tohto rozhodnutia určil za neprijateľnú a preto za neplatnú. Takto upravená rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy.

46.Vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve o úvere, ktorá bola uzavretá medzi
stranami sporu v zmysle bodu 19 je stanovené, že obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle §
262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným
zákonníkom. Súd je toho názoru, že uvedená zmluvná podmienka, pokiaľ sa týka aplikácie Obchodného
zákonníka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 19 je neprijateľná zmluvná

podmienka.

47.Zmluva medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy s tým, že žalovaný uzatvoril
túto zmluvu ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalobca bol pri uzatváraní
zmluvy spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s dojednaním účastníkov

zmluvného vzťahu v rámci Všeobecných podmienok úverovej zmluvy, podľa ktorého sa zmluva
uzatvára podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka treba poukázať na to, že podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako aj s poukazom
na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú neprijateľné podmienky, upravené

v spotrebiteľskej zmluve neplatné a v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky,
upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Uvedená zmluvná podmienka, obsiahnutá vo výroku tohto rozhodnutia, nebola dojednaná individuálne,
žalobca nemohol ovplyvniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v tejto časti, pričom
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru žalobcom neboli ani podpísané. Z uvedeného je zrejmé, že

dojednanie o voľbe Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, tvoriace súčasť
Všeobecných podmienok, súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka a považoval ju za neplatnú.

48.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere
100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.