Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. október 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 22Csp/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418200208
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6418200208.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobkyne:

Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, v konaní právne
zastúpený advokátom: JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava,
proti žalovanému: E. F., X.. XX.XX.XXXX, L. K.B. XXX/XX, Ž. X. P., o zaplatenie 4308,74 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti uplatnenej sumy vo výške 660,15 € s príslušenstvom
z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobkyni sumu 922,95 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 922,95 € od 21.12.2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania proti žalobkyni n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku

použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá
veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).

1. Pôvodná žalobkyňa (Všeobecná úverová banka, a.s. , IČO: 313 201 55 so sídlom Mlynské nivy 1,
82 990 Bratislava) sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 19.1.2018 domáhala proti žalovanému
zaplatenia sumy 4308,74 € spolu so úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4308,74 € od
21.12.2017 do zaplatenia, titulom zmluvy o úvere. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania.

2. Pôvodná žalobkyňa použila nasledovné prostriedky procesného útoku:

2.1. Uviedla, že žalobkyňa je bankou v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z z o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Medzi ňou ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 12 03.2013 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť

žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedla účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver
s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný
schválený úverový rámec vo výške 2400,- eur a bol povinný žalobkyni platiť štandardnú mesačnú splátku
vo výške 80,- eur.2.2. Pôvodná žalobkyňa poukázala na ust. § 39 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť
obchodnú knihu, ktorou sa na účely toho zákona rozumie obchodná kniha podľa osobitného predpisu.

Banka je povinná v zmysle zákona o bankách a opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa
16.1.2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk (uverejnené v Zbierke zákonov pod
číslom 36/2004 Z. z.) viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V zmysle zmluvne
dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu
z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy") o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov

aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej
karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech
ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto listina je vyhotovená
z bankového informačného systému v súlade s Metodickým usmernením č. 7/2004 Úseku bankového
dohľadu Národnej banky Slovenska.
2.3. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dni odo dňa vystavenia nedoručí

správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy
nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácii
o obratoch. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií,
úrokovapoplatkovspojenýchsosprávouapoužívanímkarty,vrátanekompenzáciepoistnéhoplateného
bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi

vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou,
prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle
zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise.

2.4. Pôvodná žalobkyňa predložila zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB,

a.s. zo dňa 12.03.2013 a obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet
vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance
holding, a.s.

2.5. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam

zo strany žalobkyne. Pred odstúpením pohľadávky žalobkyne na vymáhanie, žalobkyňa vystavila ku
dňu 14.12.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.11.2017 obsahujúci súhrn
debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na
vykonané úhrady odporcu s konečným zostatkom na úhradu vo výške 4308,74 eur .

2.6. Pôvodná žalobkyňa predložila výpis z kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.

2.7. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške
4308,74 eur .

2.8. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise
z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.11.2017, t.j. v lehote splatnosti do dňa 20.12.2017.
Žalobkyňa si preto uplatnila nárok aj na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517
Občianskeho zákonníka v platnom znení vo výške určenej Nariadením Vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 21.12.2017 do zaplatenia.

2.9. Pôvodná žalobkyňa dňa 3.4.2018 oznámila súdu, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok spolu s prílohou č. 3 (ktorou je identifikovaná postupovaná pohľadávka) uzatvorenej medzi
ňou a žalobkyňou bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania postúpená na žalobkyňu.

3. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 1.10.2018 doplnila skutkové tvrdenia nasledovne:
3.1. Žalovaný dňa 3.4.2013 vyplnil Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro (ďalej len ,.Žiadosť“).
V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ďalej len „Banka“) v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance
holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu Žiadosti, prijatím a schválením Žiadosti o aktiváciu

Pôžičkovej karty Quatro zo strany Banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB, a.s.. Zo strany Banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 18.4.2013, o čom svedčí
podpis na uvedenej Žiadosti.3.2. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je
čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať.
Z kreditných a debetných transakcií žalovaného vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu

z kartového účtu žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním Žiadosti
súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s
ObchodnýmipodmienkamiprevydanieapoužívaniekreditnýchplatobnýchkarietvydanýchVšeobecnou
úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. (ďalej len ,,
Obchodné podmienky“).

3.3. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2400,-
eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 80,- eur mesačne.
Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 7.6.2013 ako vyplýva z predloženého položkovitého výpisu z
kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií.

3.4. V súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobkyne listom
zo dňa 11.02.2015 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej
disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške.

3.5. Ako dôkaz žalobkyňa predložila predžalobnú upomienku vrátane doručenky, vyhlásenie okamžitej

splatnosti celého dlžného zostatku a obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer
finance holding, a.s.

3.6. Žalobkyňa právne kvalifikovala úver poskytnutý žalovanému ako osobitný typ spotrebiteľského

úveru a to revolvingový úver. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah
tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa
používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v
priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože
sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre

výpočet RPMN. S uvedenou skutočnosťou výslovne počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust.
§ 3 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3)
alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase
uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a

poplatkochplatnýchoddoby,keďbolazmluvauzatvorenáapodmienkach,zaktorýchmôžebyťzmenená
a doplnená, postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Z predloženej zmluvnej dokumentácii,
ktorej súčasťou boli aj obchodné podmienky, sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v
zmysle zákona č. 258/2001 Z.z a jeho prílohy č. 2. o výške ročnej úrokovej sadzby 22,80% označenej
vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba, ako aj výške schváleného úverového rámca 2400,-

eur a výške štandardnej mesačnej splátky 80,- eur bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý
mesiac oboznámený, a to vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s., ktoré
sú súčasťou súdneho spisu. Žalovaný bol oboznámený s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby
aj prostredníctvom Cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s..

3.7. Ako dôkaz žalobkyňa predložila Cenník VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.

3.8. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 7.6.2013 ako vyplýva z predložených položkovitých

výpisov z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. Kreditná karta je forma bankového
úveru, ktorý je čerpaný používaním karty. Rozsah čerpania žalovaného predstavujú debetné transakcie
v celkovej sume 2122,95 eur.

3.9. Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavuje sumu 1200,- eur, ktorá je podrobne

rozpísaná vo výpisoch z kartového účtu žalovaného v časti kreditných transakcií s popisom transakcie
„Úhrada“.3.10. Žalovaná suma 4308,74 eur pozostáva z istiny 1735,25 eur poplatkov 257,78 eur, štandardného
úroku 1913,34 eur a sankčného úroku 402,37 eur.

3.11. K pojmom štandardný a sankčný úrok žalobkyňa uviedla, že tie sú špecifikované v Obchodných
podmienkach v čl. I „Vymedzenie pojmov“, a to nasledovne:
„Sankčná úroková sadzba je úroková sadzba používaná na výpočet výšky úrokov z omeškania
stanovených podľa vykonávacieho predpisu, o ktorú sa zvyšuje štandardná úroková sadzba.“ Sankčná
úroková sadzba teda predstavuje úrok z omeškania, ktorý sa stanovuje v zmysle nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z. Určenie výšky sankčného úroku sa odvíja od prvého dňa omeškania s plnením peňažného
dlhu.
„Sankčná úroková sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí pohľadávka po lehote splatnosti.“
„štandardná úroková sadzba je úroková sadzba uvedená v Cenníku, zverejnená na internetovej stránke
Banky alebo inak oznámená v lehotách v súlade so Zmluvou a platnými právnymi predpismi. Banka má
právo stanoviť Štandardnú úverovú sadzbu pre jednotlivé druhy Transakcií diferencovane.“

3.12. Štandardná úroková sadzba bola stanovená v zmysle Zmluvy a Cenníka vo výške 22,80 % ročne.
V zmysle Obchodných podmienok: ,,V prípade, že klient do Dňa splatnosti neuhradí Povinnú splátku,
Banka má právo: (a) úročiť pohľadávku po lehote splatnosti denne aj Sankčnou úrokovou sadzbou,
(b) účtovať administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky v súlade s platným Cenníkom, (c)

neumožniť autorizáciu nových Transakcií na všetkých Kartových účtoch.“

3.13. Žalobkyňa vzala žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 660,15 eur (poplatky a sankčný úrok) s
prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhla, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Po späťvzatí
žiadala, aby jej súd priznal sumu 3648,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy

3648,59 eur od 21.10.2017 do zaplatenia.

4. Žalovaný sa v konaní nevyjadril, nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

5. Súd rozhodol o zmene žalobkyne uznesením č.k. 22Csp/5/2018-51 zo dňa 12.4.2018.

6. Vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu žaloby súd konanie v časti sumy 660,15 eur s príslušenstvom
zastavil podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu

prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobkyňou predložených listín (bod 2.4., 2.6., 3.5. a 3.7.) a
zistil skutkový stav ako je uvedené v bode 2. až 4. odôvodnenia. Skutkový stav nebol žalovaným popretý,

a preto ho súd považoval za nesporný.

8. Na zistený skutkový stav súd aplikoval najmä tieto právne predpisy:

8.1. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.8.2. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8.3. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet
a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a
označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

8.4. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, k to sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

8.5. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

9. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení, mal súd za preukázané, že medzi pôvodnou

žalobkyňou a žalovaným došlo dňa 18.4.2013 k uzatvoreniu zmluvy o zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorou bol poskytnutý žalovanému úverový rámec 2400,- eur s povinnou mesačnou splátkou
80,- eur. V predmetnom zmluvnom vzťahu vystupoval žalovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a teda bol spotrebiteľom, a pôvodná
žalobkyňa vystupovala ako dodávateľ poskytujúci úver v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Je nepochybné, že právny vzťah, ktorý bol založený predmetnou zmluvou medzi bankou a žalovaným
má charakter vzťahu spotrebiteľského. Vzhľadom k tomu, je potrebné na vzťah žalobkyne a žalovaného
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách uvedené v § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení
platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

10. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy súd podrobil zmluvu kontrole, či obsahuje všetky
zákonom predpísané náležitosti a konštatuje, že zo zmluvy spotrebiteľ nemôže dostatočným spôsobom
posúdiť výhodnosť/nevýhodnosť poskytovaného úveru ani rozsah svojho záväzku, nakoľko zmluva
obsahuje v časti „podmienky úveru“ len úverový rámec, výšku mesačnej splátky a úrokovú sadzbu 22,80

% ročne. Ostatné obligatórne náležitosti zmluvy sú v zmluve uvedené menším písmom v časti označenej
„vyhlásenia klienta“.

11. Podľa citovaného § 53c Občianskeho zákonníka však nesmie byť predmet a cena v spotrebiteľskej
zmluve vyhotovenej písomne uvedená menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu

zmluvy a označení jej častí, pretože zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná. Z
obsahu žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro podpísanej žalovaným, ktorá sa po schválení mala
stať zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty vyplýva, že predmet zmluvy je uvedený oveľa
väčším písmom ako cena, pričom v prípade poskytnutia úveru je potrebné za cenu považovať celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V tomto prípade pri úverovom rámci 2400,- eur bola celková

čiastka vypočítaná na sumu 3697,21 eur a teda náklady spotrebiteľa mali predstavovať sumu 1297,21
eur. Tieto údaje sú však v žiadosti uvedené nepomerne menším písmom ako iná časť zmluvy a hlavne
ako predmet zmluvy, ktorým bol schválený úverový rámec vo výške 2400,- eur. Z uvedených dôvodov
je potrebné zmluvu uzatvorenú v rozpore s ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka považovať za
neplatnú a v tomto prípade vzniká žalobkyni nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré

spočívalo vo vyčerpaní finančnej čiastky v celkovej výške sume 2122,95 eur, pričom z výpisu je zrejmé,
že žalovaný doposiaľ zaplatil žalobkyni z tejto sumy celkovo 1200,- eur. V tomto prípade teda vznikol
nárok žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia (t.j. z dôvodu plnenia z neplatného právneho úkonu)
vo výške rozdielu medzi poskytnutým plnením a čiastkou zaplatenou žalovaným, t.j. 922,95 eur.

12. Pretože žalovaný sa preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného dlhu, a to
preukázateľnedňa21.12.2017,t.j.včasepostúpeniapohľadávkynažalobkyňu,kedyboldlhžalovaného
splatný v celom rozsahu, súd priznal žalobkyni uplatnený úrok z omeškania, avšak len v zákonnej
výške 5 % z dlžnej sumy bezdôvodného obohatenia, t.j. 922,95 eur až do zaplatenia podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka. Výška úroku z omeškania bola určená podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Zb. zákonov platného v čase uzatvorenia zmluvy. V prevyšujúcej časti bola z týchto dôvodov
žaloba zamietnutá.

13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov
konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa mala v konaní

úspech v rozsahu 21 % a neúspech 79 %, pomerom úspechu by teda právo na náhradu trov konania
prislúchalo žalovanému v rozsahu 58 %. Nakoľko však úspešnému žalovanému v konaní žiadne trovy
nevznikli, súd mu s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl. 2
CSP, čl. 17 CSP vo výroku II. náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.