Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2008

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 23Cb/97/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206215285
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2008:1206215285.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred JUDr. Ľubicou Kriškovou v právnej veci žalobcu: S. N. a.s.,

H. XXX, H., zastúpeného J.. M. B., advokátom, Š. XX,. B., proti žalovanému: S. K., a.s., C. XX,. B., o
určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného, rozhodol

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti v katastrálnom území H. evidované Správou katastra v R. S. na LV
č. 142, v katastrálnom území K. evidované na LV č. 4, v katastrálnom území H. evidované na LV č. 21
nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného.

Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnému majetku č. 651 961 je n e p l a t n á .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 15.805,50 Sk na účet právneho
zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti záložných zmlúv č. 212961-ZZ, č.
210961-ZZ, č. 218961-ZZ, č. 651961-ZZ z dôvodu, že uvedené záložné zmluvy uzatvorené na
zabezpečenie úveru poskytnutého V., a.s. boli za dlžníka podpísané neoprávnenými osobami a to I..
J. M. ako výkonnou riaditeľkou a členkou štatutárneho orgánu a I.. E. J. ako finančnou riaditeľkou,
pričom podľa vtedy platných Stanov spoločnosti za spoločnosť boli oprávnení podpisovať najmenej

dvaja členovia predstavenstva určení predstavenstvom ako aj ďalší zástupcovi akciovej spoločnosti
určení štatútom. Ako druhý dôvod neplatnosti uviedol navrhovateľ skutočnosť, že spoločnosť bola v
roku 1996 v konkurze a podľa vtedy platných predpisov predchádzalo vyhláseniu konkurzu dohodovacie
konanie s tým, že po jeho začatí nebolo možné zaťažovať nehnuteľnosti bez súhlasu Rady veriteľov.
Rada veriteľov však neschválila žiadnu zo zmlúv.
Naliehavý právny záujem odôvodnil navrhovateľ skutočnosťou, že v časti C "Ťarchy" príslušných LV je
ako záložný veriteľ vedený odporca, ktorému zo svojho postavenia

2

23Cb/97/2006 1206215285

vyplývajú príslušné práva, napr. právo uspokojiť sa zo zálohou, čo by pre navrhovateľa znamenalo
odňatie vlastníckeho práva.
Na pojednávaní 24.4.2007 bola pripustená zmena petitu v tom znení ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku.Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že pokiaľ ide o nesúhlasil s tým, že by mali byť zmluvy
neplatné pre nedostatok súhlasu Rady veriteľov, pretože toto ustanovenie slúžilo na ochranu veriteľov,
čím navrhovateľ nebol a preto sa nemôže dovolávať relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom I.. J. M., členky predstavenstva navrhovateľa, svedkyne I.. E. J.,
listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

V., a. s. ako záložný veriteľ a S. L. Z., a.s. H. ako záložca uzatvorili dňa 22.3.1996 zmluvu č. 212961 - ZZ

o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku, dňa 24.1.1996 zmluvu č. 210961 - ZZ o zriadení
záložného práva k nehnuteľnému majetku, dňa 25.9.1996 zmluvu č. 218961 - ZZ o zriadení záložného
práva k nehnuteľnému majetku. Dňa 18.11.1996 uzatvorili zmluvu č. 651961 - ZZ o zriadení záložného
práva k hnuteľnému majetku, ktorý je vymedzený v záložnom liste č. 1 zo dňa 18.11.1996, ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť zmluvy č. 651961 - ZZ.
Majetok, ktorým záložca zabezpečil pohľadávky záložného veriteľa, bol vlastníctvom záložcu, ktorý

neskôr ako súbor previedol do svojej dcérskej spoločnosti, t.j. navrhovateľovi. Predmetné nehnuteľnosti
sú vedené v katastri nehnuteľností na meno navrhovateľa. Ide o nehnuteľnosti v katastrálnom území H.
evidované Správou katastra v R. S. na LV č. 142, v katastrálnom území K. evidované na LV č. 4 a v
katastrálnom území H. evidované na LV č. 21.
Záložný veriteľ V., a.s. previedol pohľadávku vyplývajúcu z predmetných záložných zmlúv na S. K., a.s.,

preto bola pripustená zámena účastníkov konania na strane odporcu.

Predmetné zmluvy boli podpísané za S. L. Z., a.s. H. I.. J. M., výkonnou riaditeľkou a členkou
predstavenstva a I.. E. J., finančnou manažérkou.

Konanie v mene spoločnosti S. L. Z. a.s. bolo upravené podľa výpisu z Obchodného registra
nasledovne: Vo všetkých veciach zaväzujúcich spoločnosť, sú oprávnení pospisovať všetci členovi a
predstavenstva,pričomzaspoločnosťpodpisujúnajmenejdvajačlenoviapredstavenstva,ktorísúurčení
predstavenstvom, ako aj ďalší zástupcovia akciovej spoločnosti, určení štatútom predstavenstva.

Z výsluchu I.. J. M. súd zistil, že podpísaniu zmlúv predchádzalo obdobie r. 1993, kedy požiadala
spoločnosť S. L. Z. a.s. o vyhlásenie konkurzu. Zišla sa schôdza veriteľov, schválená bola Rada
veriteľov, jej predseda a podpredseda. Veritelia boli rozdelení do jednotlivých kategórií, pričom V.
a.s. bola v
3

23Cb/97/2006 1206215285

osobitnej. Záložné zmluvy boli podpísané v r. 1996 na zabezpečenie úveru, pričom tieto úkony
neschválila Rada veriteľov, ktorá ako jediná mohla rozhodovať o nakladaní s majetkom. I.. E. J.

nebola oprávnená podpisovať zmluvy, mala iba právo s bankami rokovať. V tomto prípade sa zmluvy
nepodpisovali v banke, zamestnanci banky prišli do sídla spoločnosti a požiadali ju o podpis.

Z výsluchu I.. E. J. súd zistil, že bola zamestnaná v S. L. Z. ako finančná manažérka. Pokiaľ ide o
spoluprácu s bankami, v jej náplni práce bolo pripravovať podklady pre banky, podpisové právo však

nemala. Nevyplývalo jej zo žiadneho interného predpisu spoločnosti.

Navrhovateľ v konaní argumentoval dvomi dôvodmi neplatnosti napadnutých záložných zmlúv.
Predovšetkým namietol absolútnu neplatnosť záložných zmlúv z dôvodu, že nebol daný súhlas Rady
veriteľov k zaťaženiu majetku podľa vtedy platného zákona o konkurze a vyrovnaní. Uviedol, že dňa

11.8.1993 bol na spoločnosť S. L. Z. a.s. H. vyhlásený konkurz. V danom čase bol účinný zákon o
konkurze a vyrovnaní. Č. 328/1991 Zb. novelizovaný zákonom č. 122/1993 Z.z., ktorý do konkurzného
konania zaviedol inštitút tzv. dohodovacieho konania. Postavenie dlžníka bolo vymedzené v § 4b
podľa ktorého nesmie dlžník zaťažovať nehnuteľnosti … ak rada nerozhodne inak. Rada veriteľov podľa
navrhovateľa toto ustanovenie zákona potvrdila, keď na svojom zasadnutí dňa 10.9.1993 uviedla, že

nakladať s majetkom spoločnosti je možné len po súhlase rady veriteľov, t.j. najskôr sa vyžaduje súhlas
rady a až na základe vopred daného súhlas je možné nakladať s majetkom.
Ako druhý dôvod neplatnosti uviedol navrhovateľ, že zmluvy neboli podpísané oprávnenými osobami.
Záložné zmluvy boli podpísané I.. M., členkou predstavenstva, ktorá nebola oprávnená konať zaspoločnosť sama, zároveň však bola výkonnou riaditeľkou spoločnosti a I.. J., finančnou riaditeľkou, t.j.
jednou riaditeliek oddelení spoločnosti. Nesúhlasil s názorom odporcu, že na platnosť zmlúv postačoval
výlučne podpis I.. M.. Poukázal na skutočnosť, že I.. M. v rámci podpisu zmlúv nekonala ako štatutárny

organ, nakoľko z výpisu z obchodného registra spoločnosti S. L. Z. a.s. vyplýva, že za spoločnosť
konajú najmenej dvaja členovia predstavenstva, pričom táto podmienka splnená nebola. I.. M. tak
mohla konať výlučne ako osoba, ktorá bola pri prevádzkovaní podniku poverená určitou činnosťou. V
čase podpisu záložných zmlúv bola výkonnou riaditeľkou, tzn. že do jej kompetencie patrilo riadenie
spoločnosti tak, ako to vyplýva z ustanovenia čl. 5.2 Organizačného poriadku spoločnosti. V zmysle

právnych predpisov na ktoré sa odvoláva odporca, konkrétne §15 ods. 1 OBZ, bola I.. M. ako výkonná
riaditeľka splnomocnená na úkony, ktoré sú pri prevádzkovaní podniku obvyklé. Kritériom obvyklej
činnosti je spravidla povaha obchodného a podnikateľského styku. Podľa navrhovateľa musí súd
posúdiť, či uzatvorenie záložných zmlúv na zabezpečenie úverov v celkovej výške 55.500.000,- Sk
na nehnuteľnosti v hodnote cca 70 % z úverovej sumy je obvyklou činnosťou výkonného riaditeľa
pri prevádzkovaní podniku, ak vezmeme do úvahy že v čase uzatvárania daných záložných zmlúv

bola spoločnosť v úpadku. Podľa názoru navrhovateľa zákon pod pojmom obvyklá činnosť rozumie
každodenné riadenie spoločnosti hlavne v rámci jeho podnikateľskej činnosti, tzn. také úkony, ktoré sa
vykonávajú spravidla každodenne a ktoré súvisia s predmetom činnosti osoby, napr. uzatváranie
zmlúv o dielo,
4

23Cb/97/2006 1206215285

kúpnych zmlúv a pod. Pracovník banky nepostupoval podľa názoru navrhovateľa s odbornou
starostlivosťou, ktorú od neho možno požadovať. Pracovník banky mal pri uzatváraní záložných zmlúv

nazrieť do výpisu z obchodného registra, na základe ktorého by buď vyzval I.. M., aby zabezpečila
prítomnosť ďalšieho štatutára pri uzatváraní zmlúv, alebo ak by ju považoval za „ďalšieho zástupcu
akciovej spoločnosti určenej štatútom" tak ako to určuje zápis v obchodnom registri, vyzval by ju na
predloženie štatútu. V čl. XI. tohto štatútu by sa pracovník konajúci so starostlivosťou, ktorú od neho
možno spravodlivo požadovať dočítal, že za spoločnosť môže konať I.. M. ako výkonný riaditeľ v rozsahu

a za podmienok určených organizačným poriadkom spoločnosti. Následne by si takýto pracovník banky
vyžiadal organizačný poriadok spoločnosti, kde by z čl. 4.3 zistil, že I.. M. nie je oprávnená vykonávať
právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam a preto by záložné zmluvy ani nedal podpísať
neoprávneným osobám. Navrhovateľ pripustil, že úprava oprávnenia konať za spoločnosť v S. L. Z. a.s.
je komplikovanejšia, nakoľko sa nachádza v troch rôznych predpisoch, avšak táto skutočnosť je daná

tým, že išlo o nástupcu po sprivatizovanej spoločnosti, ktorá v určitom čase disponovala raz veľkými
aktívami, raz pasívami a činnosť ktorej nebola tak organizovaná, efektívna a hospodárna ako je to
obvyklévsúčasnosti.Napriektomuniejechaotická,lennasebanadväzujevrôznychvnútropodnikových
dokumentoch, ktoré však na seba odkazujú.

Odporca k prvému dôvodu neplatnosti uviedol, že súhlasí s tvrdením navrhovateľa, že v konkurznom
spise sa nenachádza rozhodnutie rady veriteľov, ktorým by bol daný explicitný súhlas so založením
predmetných nehnuteľností. Nesúhlasil však so záverom, ktorý navrhovateľ vyvodil z tejto skutočnosti
a to, že súhlas nebol daný. Zákon nestanovoval formu, akou muselo byt urobené rozhodnutie rady
veriteľov. V uvedenom prípade je zrejmé, že dlžník nemohol mať dostatok finančných prostriedkov

na to, aby počas dohodovacieho konania uspokojil všetky prihlásené pohľadávky, najmä pohľadávky
najväčšieho veriteľa V. a.s. Preto aby mohol byť splnený projekt ozdravenia, poskytla V. a.s. dlžníkovi
nové úvery, ktorými boli nahradené staré úvery, ktoré mohli byť takto vyhodnotené ako vysporiadané
a mohlo dojsť k splneniu projektu ozdravenia. Z obsahu oznámenia rady veriteľov o splnení projektu
ozdravenia je zrejmé, že rada veriteľov konkludentne súhlasila s uvedeným spôsobom vysporiadania

záväzkov dlžníka voči V. a.s. teda uzatvorením nových úverových a s nimi súvisiacich záložných zmlúv,
a to i s ohľadom na to, že predsedom rady veriteľov bol zástupca banky. Odporca ďalej poukázal na
to, že ustanovenie § 4b ods. 2 ZKV slúžilo na ochranu konkurzných veriteľov. Navrhovateľ v čase
uzatvorenia záložných zmlúv nebol konkurzným veriteľom, citované ustanovenie teda neslúžilo na
jeho ochranu a preto sa nemôže dovolávať určenia relatívnej neplatnosti záložných zmlúv. Rovnako

nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľa o druhom dôvode neplatnosti záložných zmlúv. Zápis v obchodnom
registri spoločnosti S. L. Z., a.s. v bode "konanie menom spoločnosti" nie je v súlade s príslušným
ustanovením zákona o obchodnom registri a odporca ho považuje za zmätočný a spôsobilý vyvolať
interpretačné problémy. Pracovník banky, ktorý postupuje s odbornou starostlivosťou, ktorú od nehomožno spravodlivo požadovať, je nútený v prípade takéhoto neštandardného a zmätočného zápisu
v obchodnom registri zisťovať, ako je upravené zastupovanie podľa štatútu predstavenstva. Podľa
odporcu neexistuje ustanovenie právnych predpisov, stanov a štatútu spoločnosti S. L. Z., a.s., ktoré

by zakazovalo výkonnému riaditeľovi zaťažovať
5

23Cb/97/2006 1206215285

nehnuteľnosti. Z uvedených ustanovení zápisu v obchodnom registri, štatútu a organizačného
poriadku mohol zamestnanec banky postupujúci so spravodlivosťou, ktorú od neho možno spravodlivo
požadovať, dôjsť k takému výkladu príslušných dokumentov, že I.. M. je oprávnená samostatne
podpisovať tak úverové ako aj záložné zmluvy. Odporca poukázal na ustanovenie § 266 ods. 4 OBZ,
podľa ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach
vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Ustanovenia dokumentov na

strane záložcu pripúšťajú rôzny výklad, preto je správne vykladať tieto v neprospech záložcu, teda
aj navrhovateľa. Odporca sa ďalej zaoberal skutočnosťou, či bola oprávnená podpisovať zmluvy z
pozície ekonomickej manažérky a s účinkami zaväzujúcimi spoločnosť i I.. E. J. a dospel k záveru, že
z titulu zákonného zastúpenia mohla. Poukázal na to, že podľa bodu 5.2.2.1 písm. f/ organizačného
poriadku finančný manažér spolupracuje s bankami pri uzatváraní úverových zmlúv a podľa ustanovenia

čl. IX. bod 2 štatútu predstavenstva splnomocňuje predstavenstvo výkonný manažment spoločnosti
k uzatváraniu obchodných zmlúv súvisiacich s obchodnou činnosťou spoločnosti v zmysle platného
organizačného poriadku.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 151 b ods. 1 Občianskeho zák. veta prvá, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zák. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou,
ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis
ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa § 13 ods. 1 Obch. zák. ak je podnikateľom fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom
zástupcu. Právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo za ňu koná zástupca.

Podľa §15 ods. 1, 2 Obch. zák. kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je
splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba svojím konaním

prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba
o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla
vedieť.

Podľa § 266 ods. 4 Obch. zák. prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri

pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľa § 4b ods. 2 zákona č. 122/1993 Z. z. o konkurze a vyrovnaní po začatí dohodovania nesmie
dlžník scudzovať ani zaťažovať nehnuteľnosti, zaväzovať sa ako ručiteľ alebo
6

23Cb/97/2006 1206215285

spoludlžník, ani poskytovať dary zo svojho majetku a vykonávať akékoľvek úkony, ktoré by mohli
poškodiť veriteľov, ak rada veriteľov nerozhodne inak.

Podľa § 267 ods. 1 Obch. zák. ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého
účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzatvorené
podľa druhej časti tohto zákona.Keďže predmetom sporu bola určovacia žaloba, súd v prvom rade skúmal., či navrhovateľ preukázal
naliehavý právny záujem. Tento bol podľa názoru súdu preukázaný, pretože v časti C "Ťarchy"

príslušných LV je ako záložný veriteľ vedený odporca a z jeho postavenia mu vyplývajú určité práva,
medzi inými aj právo uspokojiť sa zo zálohu, čo by pre navrhovateľa znamenalo odňatie vlastníckeho
práva. Určením, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú vlastníctvom navrhovateľa, nie sú zaťažené
záložným právom v prospech odporcu sa odstráni právna neistota medzi účastníkmi konania.

Ako prejudiciálnu otázku súd riešil, či zmluvy o zriadení záložného práva, na základe ktorých bolo
zriadené záložné právo v prospech odporcu, boli uzatvorené platne.

Je nesporné, že napadnuté zmluvy o zriadení záložného právo boli uzatvorené písomnou formou a za
právneho predchodcu navrhovateľa boli podpísané I.. M., členkou štatutárneho orgánu, ktorá nebola
oprávnená konať za spoločnosť sama, avšak zároveň bola výkonnou riaditeľkou a I.. J., finančnou

riaditeľkou. Súd sa stotožnil s právnym názorom navrhovateľa a dospel k záveru, že napadnuté
záložné zmluvy neboli za právneho predchodcu navrhovateľa podpísané oprávnenými osobami. Z
výpisu z obchodného registra spoločnosti S. L. Z., a.s. vyplýva, že za spoločnosť konajú najmenej
dvaja členovia predstavenstva, ktorí sú určení predstavenstvom, ako aj ďalší zástupcovia akciovej
spoločnosti, určení štatútom predstavenstva. Je nesporné, že predmetné zmluvy neboli podpísané

dvomi členmi predstavenstva, preto bolo potrebné skúmať, či bola splnená druhá podmienka, t.j. či
boli zmluvy podpísané ďalšími zástupcami akciovej spoločnosti, ktorí sú určení štatútom. V Štatúte
predstavenstva je podpisovanie za spoločnosť upravené v čl. XI. bod 1 tým spôsobom, že výkonný
riaditeľ a odborní riaditelia (čo je smerodajné pre napadnuté zmluvy) sú oprávnení konať v mene
spoločnosti v rozsahu a za podmienok určených organizačným poriadkom spoločnosti. Podľa článku

4.3 Organizačného poriadku S. L. Z., a.s. výlučne predstavenstvo je oprávnené vykonávať právne
úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam, tzn. scudzovať ich, zaťažovať ich, dať ich do prenájmu a
pod. Podľa článku 4 bod 6 Organizačného poriadku výkonný riaditeľ a finančný manažér môžu konať
a podpisovať pri výkone bežných úkonov vyplývajúcich z predmetu činnosti. Súd je toho názoru, že
uzatvorenie záložných zmlúv na zabezpečenie úverov vo výške 55.500.000,- Sk nie je možné považovať

za obvyklú činnosť, pretože opak by znamenal, že by sa stieral rozdiel medzi štatutárnym orgánom a
osobou poverenou vykonávať obvyklé činnosti pri prevádzkovaní podniku. Nemožno preto ani tvrdiť,
že I.. M. mohla podpísať zmluvy aj sama, jednak podľa Organizačného poriadku a jednak podľa ust.
§15 Obch. zák. citovaný interný predpis a zákonné ustanovenie majú na mysli konanie v rámci obvyklej
činnosti, čo v danom prípade splnené nebolo. I.. J. taktiež nemohla podpísať predmetné zmluvy ako

oprávnená osoba, pretože nebola členkou
7

23Cb/97/2006 1206215285

predstavenstva a nevyplývalo jej to ani z Organizačného poriadku. Súd predovšetkým poukazuje na
ustanovenie Organizačného poriadku, ktoré jasne vymedzuje, že jedine členovia štatutárneho orgánu
mohli zaťažovať nehnuteľnosti. Zápis v obchodnom registri súd nepovažuje za zmätočný, na jeho
základe bolo potrebné pri podpise zmluvy oboznámiť sa s výpisom z obchodnom registra a Štatútom
spoločnosti. Ak by si pracovník banky vyžiadal tieto dokumenty, zistil by, že Štatút odkazuje na

Organizačný poriadok, kde je jasne zadefinované v čl. 4.3, že výlučne predstavenstvo je oprávnené
vykonávať právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam.

Vzhľadomnauvedenéjesúdtohonázoru,ženapadnutézmluvybolipodpísanéneoprávnenýmiosobami
a z toho dôvodu sú neplatné.

Navrhovateľ bol toho názoru, že napadnuté zmluvy sú neplatné aj z toho dôvodu, že k zaťaženiu
nehnuteľností chýbal súhlas rady veriteľov. Poukázal na vtedy platné ustanovenie zákona o konkurze
a vyrovnaní, podľa ktorého dlžník nesmie zaťažovať nehnuteľnosti, ak rada veriteľov nerozhodne inak.
Keďže v danom prípade chýbal predchádzajúci súhlas rady veriteľov, považuje zmluvy za absolútne

neplatné. Súd je toho názoru, že citované ustanovenie zákona slúžilo na ochranu konkurzných veriteľov
a teda len veritelia by sa mohli dovolávať relatívnej neplatnosti týchto právnych úkonov. Navrhovateľ
nebol konkurzným veriteľom, citované ustanovenie neslúžilo na jeho ochranu, preto sa nemôže úspešne
dovolať relatívnej neplatnosti napadnutých zmlúv.Keďže súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvy sú neplatné z dôvodu, že neboli podpísané
oprávnenými osobami, návrhu vyhovel.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo súdneho poplatku v sume 3.000,- Sk a trov právneho
zastúpenia v sume 12.805,50 Sk (1. prevzatie a príprava pri sadzbe 1.154,- Sk, 2. podanie žaloby pri
sadzbe 1.154,- Sk, 3. pojednávanie 26.10.2006 pri sadzbe 1.260,- Sk, 4. návrh na zámenu účastníka

pri sadzbe 1.371,- Sk, 5. doplnenie žaloby pri sadzbe 1.371,- Sk, 6. pojednávanie 24.4.2007 pri sadzbe
1.371,- Sk, 7. pojednávanie 26.6.2007 pri sadzbe 1.371,- Sk, 8. vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného pri
sadzbe 1.465,- Sk, 9. vyhl. rozsudku pri sadzbe 732,50 Sk, 2 x paušál 150,- Sk, 1 x paušál 164,- Sk, 4
x paušál 178,- Sk, 2 x 190,- Sk). Tarifná odmena bola priznaná podľa § 11 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na

tunajšom súde, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
8

23Cb/97/2006 1206215285

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.