Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. august 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/126/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712200801
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2712200801.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu Západoslovenská

distribučná, a.s., so sídlom v Bratislave na Čulenovej ul. č. 6, zastúpeného splnomocnencom GRABAN,
TORMA & PARTNERS s.r.o. so sídlom v Košiciach - mestskej časti Staré Mesto, Kováčska 53 proti
žalovanémuD.G.,E.X.X.XXXX,S.G.J.Z.K.F.M.ozaplateniesumy347,21-eursúrokomzomeškania,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhrade trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresnom súde Skalica dňa 31.1.2012 žalobu, ktorou navrhol žalovaného zaviazať

súdnym rozhodnutím na zaplatenie 347,21-eur s 9% úrokom z omeškania od 5.11.2009 do zaplatenia
a nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. V žalobe žalobca tvrdil, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu v zmysle § 39 zákona č.
656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v dôsledku
vyššie uvedeného žalobcom odcitovaného ustanovenia bola žalobcovi spôsobená škoda. V žalobe je
odcitovaný § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, poukázané je na ods.

2 ustanovenia ohľadom spôsobu výpočtu škody. Žalobca dňa 25.8.2009 vykonal kontrolu odberného
miesta a zistil, že žalovaný odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy, zamestnanci
žalobcu o tom spísali protokol, vyhotovili fotografickú dokumentáciu. S ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti vznikla žalobcovi škoda vo výške 347,21-eur, ktorú žalobca žalovanému faktúroval fa
č. 3002563, vystavenou 20.10.2009, splatnou 4.11.2009. Žalovaný faktúru neuhradil, sumu dlhuje,
aj napriek písomnej výzve - pokusu o zmier na zaplatenie zo dňa 1.12.2009. Za dôkazy žalobca
označil vyúčtovanie náhrady škody - faktúru, výzvu na zaplatenie - Pokus o zmier s protokol o zistení

neoprávneného odberu, záznam o kontrole odberného miesta s priamym meraním, výpočet škody a
fotografickú dokumentáciu.
3. Súd vo veci dňa 24.2.2012 pod č.k. 2Ro/43/2012 - 15 vydal platobný rozkaz, ktorý sa ani cez políciu
nepodarilo doručiť žalovanému v zmysle O.s.p. do vlastných rúk. Polícia oznámila súdu, že žalovaný na
adrese Y. XXX K. M., čo je adresa uvedená žalobcom v žalobe dlhodobo nebýva a žalovaný sa zdržuje
v Č. X. niekde v meste Z..
4. Uznesením č.k. 2Ro/43/2012 - 21 zo 4.4.2012 súd pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu s

návrhom do vlastných rúk žalovaného platobný rozkaz zrušil, vo veci vykonal šetrenie ohľadom miesta,
na ktorom sa zdržiava žalovaný, vo veci nariadil pojednávanie.5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( účinný od 1.7.2016).

6. Vzhľadom k tomu, že sa ani šetrením u štátnych orgánov, u matky žalovaného nepodarilo zistiť
adresu, na ktorej sa zdržiava žalovaný za účelom doručenia mu súdnych písomností, za zistenia, že
žalovaný má hlásený trvalý pobyt podľa výsledku lustrácie v Registri obyvateľov u mesta M., okres
S., súd požiadal mesto, aby podľa § 5 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej
republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky upozornil žalovaného, že majú byť doručované

žaloba s prílohami od žalobcu, uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe v spotrebiteľskej veci, poučenia
spotrebiteľa, potvrdenie o prijatí a predvolanie na pojednávanie. Výsledok spôsobu doručovania cez
oznámenieverejnouvyhláškou,zverejnenou naúradnejtabulimestabolpodľasprávymesta negatívny,
zásielka nebola doručená, nakoľko sa žalovaný nedostavil ani na opakované predvolanie. Súd preto
v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 a ustanovenia § 106 ods. 3 , obe Civilného sporového poriadku
oznámil žalovanému na úradnej tabuli súdu, že sa mu doručujú uvedené písomnosti s oznámením,

kde sú písomnosti uložené, na akom mieste a kedy si ich žalovaný môže prevziať, v akej lehote od
zverejnenia s poučením, že pokiaľ si v lehote písomnosti neprevezme, považujú sa za doručené aj vtedy,
ak sa žalovaný o nich nedozvie.
7. Žalobca na žalobe trval. Riadne a včas predvolaný splnomocnenec žalobcu sa na posledné
pojednávanie nedostavil. Z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil ním splnomocnený substitút. O

odročeniepojednávaniažiadanénebolo,boldanýsúhlaskonaťa rozhodnúťvecbezprítomnostižalobcu
a jeho splnomocnenca, resp. substitúta a navrhnuté, aby súd rozhodol spor rozsudkom pre zmeškanie
podľa § 137 písm. a) C.s.p. , odcitujúc aj ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p.
8. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Na pojednávanie sa nedostavil, z neúčasti sa neospravedlnil, o
odročenie pojednávania nepožiadal.

9. Súd podľa § 180 CSP po zistení, že sa riadne a včas predvolaný splnomocnenec a žalovaný
nedostavili na pojednávanie rozhodol, že sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti. V
prejednávanej veci neexistoval žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Vo veci bolo možné
rozhodnúť aj bez vypočutia strán sporu na základe listinných dôkazov. Na základe uvedeného súd vo
veci konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.

10. Pokiaľ sa týka návrhu žalobcu rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, návrh súd
neakceptoval. Žalovaný je v spore spotrebiteľom, čo vyplýva už z jeho označenia žalobcom, keď ho
označil menom, priezviskom, dátumom narodenia a adresou bydliska. Údaj o identifikačnom čísle
žalovaného, z ktorého by mohlo vyplynúť, že žalovaný má v spore postavenie podnikateľa sa v spise
nenachádza a žalobca to ani netvrdil. Podľa § 290 C.s.p. je spotrebiteľským sporom spor medzi

dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou. Žalovaný mal spôsobiť škodu ako spotrebiteľ, mal odoberať elektrinu do svojej domácnosti.
Je vylúčené preto použiť ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 299 ods. 1 C.s.p. , nakoľko
spotrebiteľ nebol žalobcom a pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného neboli splnené
podmienky. Pokiaľ sa týka ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého skutkové tvrdenia strany,

ktoré protistrana výslovne nepoprela a považujú sa za nesporné, bez vyjadrenia žalovaného k žalobe
nemožnodospieťkzáveru,žeskutkovétvrdeniastránmožnopovažovaťzanesporné.Preslabšiustranu
v konaní, t.j. žalovaného v pozícii spotrebiteľa neplatí ani sudcovská koncentrácia a súd ani nie je
viazaný návrhmi na vykonanie dokazovania. V zmysle § 295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy,
ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci. Posledné ustanovenie predstavuje

ustanovenie, prelamujúce dispozičný princíp v civilnom procese s cieľom poskytnúť spotrebiteľovi čo
najväčšiu mieru ochrany jeho práv garantovaných hmotným právom. Preto súd nepoužil žalobcom
navrhovaný inštitút a nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
11. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o dodávke elektriny pre domácnosti z 18.8.2006 , upomienkou
z 9.10.2008, odstúpením od zmluvy z 3.11.2008, Protokolom o zistení neoprávneného odberu v

zmysle zákona o energetike, Záznamom o kontrole odberného miesta s priamym meraním, listinou
výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny , ďalším výpočtom škody spôsobenej
neoprávneným odberom z 3.9.2009, fotografiami, vyúčtovaním náhrady škody č. XXXXXXX, pokusom
o zmier, správou mesta M., odpoveďou žalobcu z 30.11.2012, výstupom z evidenčného systému,
Zmluvou o dodávke elektriny pre domácnosti , zdôvodnením výšky škody žalobcom, vnútropodnikovou

kalkuláciou, cenníkom pre domácnosti, kópiou podacieho hárku zásielok z 3.11.2008, správou matky
žalovaného A. G. a zistil tento skutkový stav veci:
12. Zo zmluvy dodávke elektriny pre domácnosti, doručenej ZSE Energia a.s. Čulenova 6 Bratislava súd
zistil,žebolauzavretámedzidodávateľomZápadoslovenskáenergetikaa.s.Bratislavaažalovanýmdňa18.8.2006 s číslom zmluvy XXXXXXXXX, s číslom žalovaného - obchodného partnera XXXXXXXXXX
a na dobu neurčitú. Dodávateľ sa podľa zmluvy zaviazal dodávať odberateľovi (žalovanému) v na
odberné miesto XXZZSXXXXXXXXXXXX sa číslo miesta spotreby XXXXXXXXXX elektrinu podľa

Obchodných podmienok, za odhadovanú cenu 700,-Sk sadzbe D2, ktorú strany dohodli podľa cenníka
spoločnosti dodávateľa, k cene sa účtuje DPH. Odberateľ v zmluve vyhlasuje, že má buď platný list
vlastníctva alebo nájomnú zmluvu k nehnuteľnosti, kde sa nachádza odberné miesto. Strana ako spôsob
ukončenia zmluvy dohodli písomnú výpoveď danú jednou alebo druhou zmluvnou stranou bez uvedenia
výpovedného dôvodu s lehotou 1 mesiac, začínajúcou plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca po

doručení výpovede druhej strane. Podľa ustanovenia zmluvy tie právne vzťahy, ktoré zmluva neupravuje
sa spravujú príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedený dodávateľ
vystavil dňa 9.10.2008 upomienku na meno žalovaného, v ktorej sa uvádza, že žalovaný neuhradil
faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú 25.9.2008 a dlží 1230,-Sk Požaduje sumu uhradiť do 23.10.2008 a
upozorňuje na možnosť odpojenia miesta spotreby.
13. ZSE Energia a.s. dňa 3.11.2008 podľa Oznámenia o odstúpení od zmluvy oznamovala žalovanému,

že v zmysle ustanovení Všeobecných obchodných podmienok dodávky elektriny vrátane prevzatia
zodpovednostizaodchýlkusozabezpečenímdistribúcieelektrinypreodberateľovelektrinyvdomácnosti
spoločnosti ZSE Energia a.s. alebo VOP s tarifným produktom vrátane prevzatia zodpovednosti za
odchýlkusozabezpečenímdistribúcieelektrinyspoločnostiZápadoslovenskáenergetikaa.s. odstupuje
od zmluvy, predmetom ktorej je distribúcia a dodávka elektriny z dôvodu, že žalovaný neuhradil záväzky

voči spoločnosti napriek písomným výzvam. V prípade, úhrady záväzkov, žiada dodávateľ o predloženie
dokladov,preukazujúcichúhraduzáväzkovkdátumuúčinnostiodstúpeniaodzmluvykudňu21.11.2008,
pri preukázaní splanenia záväzkov sa podľa oznámenia stáva odstúpenie neúčinným. V priloženom
výpise, vyhotovenom z počítačovej techniky súd zistil, že je v ňom vyznačené miesto dodávky zhodné
s číslom odberného miesta so zmluvným účtom a zmluvou na D. G. a obdobie 1.7.2007-24.11.2008,

zmluva od 24.11.2009 do 25.11.2011 na A. G. na adrese Y. XXX, M., zmluva od 28.4.2011 do 9.8.2011
na A. G., zmluva od 10.8.2011 do 22.12.2011 na rovnakú adresu s iným zmluvným účtom na inú osoby
ako na žalovaného alebo jeho matku.
14. Zo správy matky žalovaného A. G., E. X.X.XXXX, od ktorej súd žiadal zodpovedať, dokedy s ňou
žalovaný (syn) býval v nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa na adrese v M., Y. XXX súd zistil, že A. G.

sa odsťahovala z adresy bývať 24.6.2011 do Q., prišla o byt a jej syn D. bol už najmenej dva roky
mimo domu. Podľa správy matky žalovaného bola zmluva na odber elektriny vyhotovená na jej syna z
dôvodu, že ona v roku 2006 prišla z organizačných dôvodov o prácu, poberala dávky v hmotnej núdzi
62,-eur, čoby nepokrylo ani zálohovú platbu cca 75,-eur. Adresu, na ktorej sa zdržiava žalovaný uviesť
nevedela. Doklady o vkladoch hotovosti v bankách, ktoré doložila A. G. k svojej správe nesvedčia o

úhradách v prospech žalobcu, čo súd zistil porovnaním čísel zmluvných účtov podľa výstupu z počítača
u jednotlivých osôb. Variabilné symboly na potvrdeniach banky o vkladoch sú rozdielne od zmluvných
účtov.
15. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike, vyhotoveného 25.8.2009
vyplynulo, že bola robená Západoslovenskou energetikou kontrola u odberateľa s číslom odberného

miesta XXXXXXXXXX, na výrobnom čísle elektromera XXXXXXX u odberateľa D. G. na adrese
záhumenice XXX, B. M., zistený bol stav číselníka XXXX. Zamestnanci zistili, že ohľadom stavu
zabezpečovacích zariadení, že podniková plomba na krytie svorkovnice XXX/XX bola neporušená a
overovacia plomba A. 2 ks boli neporušené. V popise neoprávneného odberu sa uvádza, že odberateľ
odoberal el. energiu bez platne uzatvorenej zmluvy, v čase spísania protokolu odberateľ nebol prítomný.

16. Záznamom o kontrole odberného miesta s priamym meraním súd zistil, že je z rovnakého dňa ako
Protokol, zaznám patrí elektromeru s rokom výroby 2008. V opise nedostatkov je uvedené, že odberateľ
- ten istý ako v Protokole odoberal el. energiu bez platne uzatvorenej zmluvy, svorkovnica elektromera je
vyžíhaná a merač je nutné vymeniť. Zamestnanci vykonali odpojenie odberného miesta v elektromery ,
zaplombovali ho, oplechovali hl. istič. Odberateľ nebol prítomný. Z čiernobielej snímky, zrejme sa nedajú

zistiť žiadne číselné údaje z dôvodu nekvalitného vyhotovenia.
17. Žalobca predložil na dôkaz výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, prvý bol
súdu doručený spolu so žalobou. Podľa listiny ide o výpočet k neoprávnenému odberu, zistenému
25.8.2009. Sú uvedené náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu vyjadrené
sumou 63,42-eur, náhrada za poškodené meracie zariadenie vo výške 29,15-eur a ostatné náklady vo

výške92,57-eur.Vyjadrenájehodnotaneoprávneneodobranejelektriny,zloženázospotrebynameranej
elektromerom/spotreba vypočítaná externe v sume 8,34-eur za 182 dní od 24.2.2009 do 25.8.2009 za
12 hodín, použitá sadzba a cena 1518,-eur, zaregistrovaná spotreba kW pri meraných neoprávnených
odberoch 1518, spôsobená škoda v kW 254,64-eur a celková škoda 347,21-eur. V druhom žalobcomzaslanom výpočte škody sa uvádza okre m údajov opísaných v bode 14., 15 tiež v bode 16, že zmluva je
neplatná, bol meraný neoprávnený odber, dátum poslednej návštevy bol 24.2.2009 z dôvodu ukončenia,
hodnoty kWh neboli vypočítané externe, škoda z nameraných údajov vo výške 254,64-eur, náklady

spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu 92,57-eur, náklady s DPH 121,71-eur. Pre
výpočet škody vo výške 254,64-eur je poznamenané, že ide o škodu nameranú a ide o odber bez platnej
zmluvy od 24.11.2008. Z doručených farebných snímok možno zistiť iba číselný údaj 173, ostatné údaje
sú nečitateľné.
18. Z kópie podacieho hárku zásielok z 3.11.2008 súd zistil, že Západoslovenská energetika a.s. pod č.

XXXXXXXX dala na prepravu zásielku pre adresáta D. G. na adresu Y. XXX, M.y.
19. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 19.3.2014 uviedol, že zamestnanci kontrolou odberného
miesta žalovaného dňa 25.8.2009 zistili, že je odoberaná elektrická energia napriek tomu, že nebola
k odbernému miestu uzatvorená zmluva. Odberné miesto odoberalo elektrinu z distribučnej sústavy
žalobcu, ktorý je prevádzkovateľom v zmysle § 2 písm. b) bod 9 zákona o energetike a odberom vznikli
žalobcovi straty na jeho sústave. Žalobca preto musel nakúpiť elektrinu potrebnú na pokrytie strát,

oprávnenie mu vyplýva z 24 ods. 1 písm. b) zákona o energetike. Bez zmluvy žiaden z oprávnených
dodávateľov nemohol vedieť, že má nakúpiť elektrinu pre žalovaného a ani ju nenakúpil. Pripojením sa
do distribučnej sústavy žalobcu žalovaný odoberal elektrinu nakúpenú žalobcom, ten je vopred povinný
nakupovať istý objem elektriny, pretože predvída stratu v sieti. Týmto spôsobom žalobca plní spoľahlivú
a bezpečnú sústavu v zmysle § 24 ods. 2 písm. a) zákona o energetike. Ohľadom výšky škody žalobca

uviedol, že zotrváva na výpočte škody zo stavu elektromera v deň vykonanej kontroly, odpočítaného od
stavu , ktorý bol ako posledný faktúrovaný oprávneným dodávateľom ZSE Energia a.s. ku dňu skončenia
zmluvy o dodávke dňa 24.11.2008. Rozdiel predstavuje objem skutočne spotrebovanej elektriny, ktorý
bol následne vynásobený jednotkovou cenou podľa vtedy platného cenníka. K takto vypočítanej škode
boli pripočítané náklady dvoch pracovníkov, ktorý neoprávnený odber zistili pri vykonaní kontroly,

pripočítaná je k cene DPH z nákupnej ceny elektriny k príslušnému objemu, ktorú žalobca odviedol štátu
za elektrinu nakupovanú na krytie strát. Škoda spočíva v tom, že žalobca nevedel, koľko má nakúpiť
elektriny bez zmluvy uzavretej so žalovaným. Zmluva o dodávke elektriny podľa žalobcu zanikla dňom
24.11.2008. S odkazom na výstup z evidenčného systému ( súd dodáva, že ide o ten systém, ktorý
súd popísal v posledných vetách v bode 16 rozsudku) žalobca uviedol, že tento systém je spoločný pre

žalobcu, ktorý je prevádzkovateľom distribučného systému a pre dodávateľa, ktorým môže byť ktokoľvek
oprávnený dodáva+ elektrinu je zrejmé, že zmluva o dodávke elektriny pôvodne uzavretá s D. G.
(označeným číslom XXXXXXXXXX) trvala od 9.8.2006 do 24.44.2208. Žalobca na pojednávaní nevedel
uviesť dôvod zániku zmluvy. Od 24.11.2009 do 25.11.2010, od 15.2.2011 podľa údajov zo systému
trvali zmluvy uzavreté s A. G.. Kontroly odberných miest vykonávajú zamestnanci podľa kapacitných

možností, preventívne ich vykonávajú v prípade, ak nie je na odberné miesto zmluvne prihlásený po
dlhšiu dobu odberateľ .
- Podľa zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do
14.3.2007): § 2 písm. a) na účely tohto zákona sa rozumie všeobecne 2. podnikom právnická osoba,
ktorá podniká v energetike, 10. bezpečnosťou dodávky elektriny a plynu zabezpečenie rovnováhy

ponuky a dodávky elektriny a plynu na jednej strane, dopytu a spotreby elektriny a plynu na druhej
strane na vymedzenom území alebo časti vymedzeného územia; 8. distribúciou elektriny preprava
elektriny distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia, 9. distribučnou sústavou súbor vzájomne
prepojených elektrických vedení a elektroenergetických zariadení potrebných na distribúciu elektriny
na časti vymedzeného územia; súčasťou distribučnej sústavy sú aj meracie, ochranné, riadiace,

zabezpečovacie, informačné a telekomunikačné zariadenia potrebné na prevádzkovanie distribučnej
sústavy; súčasťou distribučnej sústavy nie je elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie, ktorým
sa zabezpečuje preprava elektriny z územia členského štátu Európskej únie na vymedzené územie
alebo na časť vymedzeného územia alebo z územia tretích krajín na vymedzené územie alebo na
časť vymedzeného územia, 10. prevádzkovateľom distribučnej sústavy právnická osoba, ktorá má

povolenie na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia, 17. odberným miestom miesto odberu
elektriny vybavené určeným meradlom, 2) 19. dodávkou elektriny predaj elektriny, 20. dodávateľom
elektriny fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má povolenie na dodávku elektriny, 21. koncovým
dodávateľom elektriny pre domácnosť dodávateľ elektriny, ktorý ako vertikálne integrovaný podnik
vykonáva distribúciu elektriny a súčasne vykonáva aj dodávku elektriny pre odberateľa elektriny v

domácnosti, 22. odberateľom elektriny obchodník s elektrinou a koncový odberateľ elektriny, 23.
obchodníkom s elektrinou fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje elektrinu na účely
ďalšieho predaja, 24. koncovým odberateľom elektriny odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ
elektriny mimo domácnosti, 25. odberateľom elektriny v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupujeelektrinu pre vlastnú spotrebu v domácnosti, 26. odberateľom elektriny mimo domácnosti fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá nakupuje elektrinu, ktorá nie je využívaná na vlastnú spotrebu odberateľa
elektriny v domácnosti, 27. oprávneným odberateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je

oprávnená na výber dodávateľa elektriny,
- Podľa § 18 ods. 1 a 2 citovaného zákona trh s elektrinou, účastníci trhu, prístup na trh a právo
výberu dodávateľa predmetom trhu s elektrinou a s plynom je dodávka elektriny a plynu, pripojenie a
prístup do prenosovej sústavy, distribučnej sústavy, prepravnej siete a distribučnej siete, prenos elektriny
a distribúcia elektriny na vymedzenom území, preprava plynu a distribúcia plynu na vymedzenom

území, uskladňovanie plynu, poskytovanie podporných služieb v elektroenergetike a plynárenstve,
poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike, pripojenie a prístup nových výrobcov elektriny
a plynu do sústavy alebo do siete, ods. 2 účastníkom trhu s elektrinou je a) výrobca elektriny, b)
prevádzkovateľ prenosovej sústavy, c) prevádzkovateľ distribučnej sústavy, d) dodávateľ elektriny [§ 2
písm. b) 20. bod], e) odberateľ elektriny [§ 2 písm. b) 22. bod], f) obchodník s elektrinou,
- Podľa § 20 citovaného zákona ods. 1 odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti

okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov 15) majú právo pri dodávke elektriny
alebo plynu a) uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o dodávke elektriny
alebo zmluvu o dodávke plynu (ďalej len "zmluva"), ktorá musí obsahovať najmä 1. identifikáciu
dodávateľa, 2. rozsah dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s týmito dodávkami súvisiacich služieb,
3. lehotu, v ktorej je dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu povinný zabezpečiť pripojenie odberného

elektrického zariadenia alebo odberného plynového zariadenia, 4. podmienky dodávky elektriny alebo
dodávkyplynuasdodávkousúvisiacichslužieb,5.zdroj,spôsobamožnostizískavaniainformáciíocene
elektrinyalebooceneplynuvrátaneštruktúryceny,6.dobutrvaniazmluvyapodmienky,zaakýchmožno
zmluvu vypovedať, 7. spôsob a výšku kompenzácie za nedodržanie dohodnutej kvality dodanej elektriny
alebo dodaného plynu a s dodávkou súvisiacich služieb, 8. miesto, spôsob a lehoty na uplatňovanie

reklamácie, 9. informáciu, za akých podmienok môže odstúpiť od zmluvy v prípade, ak nesúhlasí so
zmenou ceny elektriny alebo ceny plynu a s tým súvisiacich služieb, c) na výber formy a spôsobu
platenia za dodávku elektriny alebo dodávku plynu a s tým spojených služieb a uhrádzať platby za
dodávku elektriny alebo za dodávku plynu formou s dodávateľom dohodnutých preddavkových platieb;
pri určení výšky týchto preddavkových platieb dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu zohľadní výšku

preddavkových platieb za rovnaké obdobie predchádzajúceho zúčtovacieho obdobia. Dohodnutá výška
preddavkových platieb bude zohľadňovať skutočný odber elektriny alebo skutočný odber plynu za
predchádzajúce zúčtovacie obdobie alebo plánovaný odber elektriny alebo plánovaný odber plynu na
nadchádzajúce zúčtovacie obdobie a bude upravená len o rozdiel medzi úradom 1) určenou alebo
schválenou cenou elektriny alebo plynu. Odmietnutie dohody o úhrade formou preddavkových platieb

je povinný dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu odôvodniť.
- Podľa § 22 (Práva a povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy)ods. 1 Prevádzkovateľ prenosovej
sústavy má právo písm. c) nakupovať elektrinu potrebnú na krytie strát v sústave transparentným
a nediskriminačným spôsobom, písm. g) obmedziť alebo prerušiť v nevyhnutnom rozsahu a na
nevyhnutnú dobu prenos elektriny bez nároku na náhradu škody s výnimkou prípadov, keď škoda vznikla

zavinením prevádzkovateľa prenosovej sústavy pri pod bodom 3. neoprávnenom odbere elektriny,
a pod bodom 10 . neplnení zmluvne dohodnutých platobných podmienok za prenos elektriny po
predchádzajúcej výzve,
- Podľa § § 24 cit. zákona (Práva a povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy) ods. 1
Prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo písm. e) obmedziť alebo prerušiť bez nároku na náhradu

škody s výnimkou prípadov, keď škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej sústavy v
nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu distribúciu elektriny pri pod bodom 3. neoprávnenom
odbere elektriny a pod bodom 10. neplnení zmluvne dohodnutých platobných podmienok za distribúciu
elektriny po predchádzajúcej výzve,
- Podľa § 30 ods. 1 a 2 odberateľ elektriny v domácnosti má právo na ochranu podľa § 20, ods.

2 Odberateľ elektriny v domácnosti je povinný a) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy
montáž určeného meradla a nevyhnutný prístup k meradlu, b) udržiavať odberné elektrické zariadenie v
zodpovedajúcom technickom stave, c) spĺňať technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia k
sústave, d) prijať zodpovedajúce technické opatrenia oznámené prevádzkovateľom distribučnej sústavy
na zabránenie možnosti ovplyvniť kvalitu dodávanej elektriny.

- Podľa § 39 (Neoprávnený odber elektriny) neoprávneným odberom elektriny je podľa ods. 1 odber po
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o
pripojení k distribučnej sústave, alebo 2. dodávke elektriny, alebo 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,
alebo 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na zúčtovateľa, b) bez určeného meradlaalebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo
nesprávne zaznamenáva odber elektriny, podľa ods. 2 ustanovenia pri neoprávnenom odbere je ten, kto
elektrinu odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
20. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka : § 52 ods. 1 až 3 ( účinného v čase do 31.12.2007)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy, ods. 1 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 3 spotrebiteľom
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti,
- § 52 ods. 1 a 4 ( účinného do 1.4.2015) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

22. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, ods. 2 odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
23. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten záver, že žalobe nie je možné
vyhovieť z dôvodu, že žalobca nedokázal, že u žalovaného sa jednalo o neoprávnený odber elektriny

podľa zákona o energetike, tiež podľa § 39 tohto zákona , jeho ustanovenia ods. 2 že žalobca je ten
subjekt, ktorý elektrinu neoprávnene odoberal a svedčí mu povinnosť uhradiť vzniknutú škodu .
24. Dokazovanie je osobitnou činnosťou súdu zameranou na získavanie poznatkov o veci, ktorá je
predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky bolo v sporovom
konaní povinnosťou strán, tá im bola za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (do 30.6.2016)

uložená v ustanovení § 120 ods. 1 O.s.p., aktuálne je v ustanovení § 185 Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016. Ide o povinnosť tej zo strán ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v
konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom
prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť
uvádzanú stranou. Ak povinnosť strana splní, uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti

podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, t.j. povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej
tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa
hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre nečinnosť strany v dôsledku nesplnenia povinnosti

uloženej strane v § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p. preukázaná, resp. objektívne nemohla byť preukázaná a
kedy výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti ani o nepravdivosti
tejto skutočnosti, ani o tom, žeby táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých
skutočností leží potom na tej strane, ktorý z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky ,
ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí.

25. Súd mal za nepochybné, známe súdu aj z jeho rozhodovacej činnosti, že žalobca aj spoločnosť ZSE
Energia, a.s. Bratislava sú podľa zákona o energetike podnikmi, právnickými osobami, podnikajúcimi v
energetike. Žalobca je prevádzkovateľom distribučného systému, ZSE Energia podľa zmluvy o dodávke
elektriny pre domácnosti z 18.8.2006 koncovým dodávateľom elektriny do domácnosti s právom predaja
elektriny a žalovaný je v zmluve označený za odberateľa, podľa zákona o energetike je koncovým

odberateľom elektriny v domácnosti. Žalobcovi je dané právo podľa § 24 ods. 1 b) zákona o energetike
nakupovať elektrinu potrebnú na krytie strát elektriny v sústave transparentným a nediskriminačným
spôsobom, e) obmedziť alebo prerušiť bez nároku na náhradu škody s výnimkou prípadov, podľa
písm. e) obmedziť alebo prerušiť bez nároku na náhradu škody s výnimkou prípadov, keď škodavznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej sústavy v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú
dobu distribúciu elektriny podľa bodu 3. neoprávnenom odbere elektriny, pričom podľa ods. 2 pre
zabezpečenie fungovania trhu s elektrinou má aj povinnosti, podľa písmen i) uzatvoriť zmluvu o

distribúcii elektriny s každým, kto o to požiada, za podmienky, že sú splnené technické a obchodné
podmienky prístupu a pripojenia k sústave a technické podmienky distribúcie elektriny, j) informovať
odberateľa elektriny v domácnosti o možnosti uzatvoriť zmluvu o poskytnutí univerzálnej služby a v
prípade ak odberateľ elektriny v domácnosti o to požiada, uzatvoriť s odberateľom elektriny v domácnosti
takúto zmluvu. Zo Zmluvy o dodávke elektriny pre domácnosť súd vyvodil, že koncovým dodávateľom

elektriny bola Západoslovenská energetika a.s., ktorá sa zaviazala dodávať žalovanému elektrinu v
dohodnutom množstve a čase do dohodnutého miesta potreby za dohodnutých podmienok v zmluve,
v zmluve sú dohodnuté náležitosti ako identifikácia dodávateľa, 2. rozsah dodávky elektriny 3,3kW,
lehota, v ktorej je dodávateľ elektriny povinný zabezpečiť pripojenie odberného elektrického zariadenia
uvedená nie je pravdepodobne z dôvodu, že podľa správy Mesta M. bol už pred uzavretím zmluvy
so žalovaným pripojený na dodávku elektriny do roku 1997 nebohý otec žalovaného, 4. podmienky

dodávky elektriny vrátane vyjadrenia, že zmluva bude účinná dňom skutočného začatia dodávky
elektriny, uvedené sú zdroj, spôsob a možnosti získavania informácií o cene elektriny, cenník je
buď podľa cenníka, cenník je prílohou zmluvy alebo zverejnený na internetovej stránke spoločnosti
Západoslovenská energetika a.s. alebo na jej obchodných miestach, štruktúra ceny v zmluve vyjadrená
nie je, v zmluve je náležitosť týkajúca sa skončenia zmluvy výpoveďou s uvedením podmienok, za

ktorých môžu strany zmluvu vypovedať, kedy nastávajú účinky výpovede a doba trvania zmluvy
(na dobu neurčitú), spôsob a výška kompenzácie za nedodržanie dohodnutej kvality dodanej elektriny
alebo dodaného plynu a s dodávkou súvisiacich služieb - odkázané je na jej stanovenia ÚRSO a jeho
všeobecne záväzný predpis, uvedené je miesto, spôsob na uplatňovanie reklamácie bez lehoty, zmluva
neobsahujepredpísanúnáležitosť,týkajúcusainformácie,zaakýchpodmienokmôžeodberateľodstúpiť

od zmluvy v prípade, ak nesúhlasí so zmenou ceny elektriny a s tým súvisiacich služieb, ani možnosť
výberu formy a spôsobu platenia za dodávku elektriny a s tým spojených služieb a uhrádzať platby
za dodávku elektriny formou s dodávateľom dohodnutých preddavkových platieb. Napriek niektorým
chýbajúcim náležitostiam, prepísaných zákonom má súd za to, že zmluva bola uzavretá platne, pretože
sú v nej obsiahnuté údaje o dodávateľovi a odberateľovi, záväzok dodávateľa dodať elektrinu za

dohodnutých podmienok a záväzok žalovaného za dohodnutých podmienok zaplatiť cenu elektriny.
Podľa upomienky obchodnej spoločnosti dodávateľa zo zmluvy z 18.8.2006 je z nej zrejmé, že pokiaľ
je v nej spomínaná fa č. XXXXXXXXXX, že žalovaný, v tejto zmluve uvedený za odberateľa zrejme
dlžil 1230,-Sk a nesplnil svoj záväzok voči dodávateľovi , žalovaný je upozorňovaný, že ak neuhradí
záväzok do 23.10.2008, môže to mať za následok odpojenie miesta spotreby od dodávky a distribúcie

elektriny, distribúciou je pritom podľa zákona o energetike , distribúciou elektriny je preprava elektriny
distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia, jej prevádzkovateľom je žalobca s právom krytia
strát. V uvedenej zmluve nie je premietnuté, že sa vzťahuje aj na krytie strát žalobcu, pretože v
zmluve chýba štruktúra ceny. Pokiaľ sa súd aj oboznámil s Cenníkom pre domácnosti, tento je účinný
od 1.1.2009 do 31.12.2009, vypracovaný bol v zmysle Rozhodnutia vydaného Úradom pre reguláciu

sieťových odvetví číslo XXXX/XXXX/E zo dňa 27.11.2008 je v ňom sadzba B., dohodnutou v zmluve
z 18.8.2006 pre odberné miesta s vyššou spotrebou elektriny zložená pre malú domácnosť a ( z
mesačnej platby za jedno odberné miesto bez DPH 3,7303, s DPH 4,4391 z ceny za elektrinu (euro/
kWh) bez DPH 0,109827, s DPH0,130694 u veľkej domácnosti a u oboch pod b) za cenu elektriny
(euro/kWh) bez DPH 0,146527, s DPH 0,174367, podľa všeobecných pravidiel dodávky elektriny pre

odberateľov elektriny ZSE Energia a.s. Bratislava sadzba obsahuje mesačnú platbu za jedno odberné
miesto a cenu za jednu kWh odobratej v príslušnom pásme buď vo VT - časové pásmo vysokej tarify
(vyššia cena) alebo NT - časové pásmo nízkej tarify (nižšia cena). Ide o rozhodnutia a cenník, ktorý
platil pre domácnosti. V týchto pravidlách náklady súvisiace s uzavretím zmluvy alebo s jej zmenou bez
návštevy odberného miest, prenájom meracieho zariadenia, výmenou meracieho zariadenia nevyvolané

odberateľom elektriny, overením meradla na základe reklamácie, pri ktorej zistená chyba nie je zavinená
odberateľom elektriny sú zahrnuté v sadzbách. Pokiaľ ZSE Energia a.s. oznamovala žalovanému,
že odstupuje v zmysle Všeobecných obchodných podmienok dodávky elektriny vrátane prevzatia
zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny v domácnosti alebo Všeobecných
obchodnýchpodmienokelektrinypreodberateľovstarifnýmproduktomvrátaneprevzatiazodpovednosti

za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny spoločnosti Západoslovenská energetika a.s. od
zmluvy z 18.8.2006, ktorej bola distribúcia a dodávka elektriny, s ktorou súvisel aj nárok žalobcu
uplatnený žalobou na náhradu škody, vzniknutej mu údajným neoprávneným odberom žalovaným, bolo
povinnosťou žalobcu dokázať, že medzi konečným dodávateľom elektriny, keď podľa výpovede žalobcuškoda mu vznikla tým, že pre neexistenciu zmluvy o dodávke elektriny nemohol nakúpiť ako jediný
subjekt na to oprávnený elektrinu na krytie strát, pričom podľa výpovede konečný dodávateľ a žalobca
majú prepojené minimálne technické systémy, že zmluva o dodávke elektriny skutočne zanikla.

26. Žalobca v podstate tvrdil, že podľa zákona o energetike došlo k tomu, že koncový dodávateľ
realizoval na splnenie svojho záväzku zo zmluvy z 18.8.2006 dodať žalovanému cez žalobcovo
oprávnenie prevádzkovať distribučnú sústavu a koncový dodávateľ ju takto dodával žalovanému. Podľa
žalobcu zánikom zmluvy z 18.8.2006 vznikol u žalovaného neoprávnený odber a podľa súdu je opäť
tvrdenie naviazané na zmluvu z 18.8.2006, svedčí o tom aj výpoveď žalobcu ohľadom spoločných

informácií v systéme, v ktorom je vyjadrené, že sa dodávky koncovým odberateľom realizovali na
základe zmlúv. Súd preto hodnotiac dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na to, čo nimi v konaní vyšlo najavo skúmal, či došlo alebo
nedošlo k zániku zmluvy z 18.8.2016 a či v dôsledku toho došlo alebo nedošlo k neoprávnenému odberu
žalovaným.
27. V prvom rade súd uvádza, že zmluvu o dodávke elektriny hodnotí ako zmluvu spotrebiteľskú. Podľa

znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( v skratke OZ) v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, to je
v čase uzavretia zmluvy o dodávke elektriny, táto pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ
nespadala. Je ale zmluvou spotrebiteľskou podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v
znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže ide o zmluvu uzavretú aj keď podľa zákona o energetike,
pretože jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že

spotrebiteľobsahzmluvypodstatnýmspôsobomneovplyvnil,zmluvajejednoznačnezmluvoutypovou.V
zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky je spotrebiteľskou zmluvou. Nie je možné preto vyvodiť,
že ustanovenia § 52 a nasledujúce v hlave 5. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú výlučne iba na tam
uvedené typy zmlúv a všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasledujúcich
ustanoveníOZtrebaaplikovaťajnaspotrebiteľskézmluvyakosúdefinovanév§23azákonač.634/1992

Zb.oochranespotrebiteľazdôvodu, že nastranedodávateľavystupovalpodnikateľposkytujúciplnenie
podľa zákona o energetike a na druhej strane subjekt - v procesnom postavení žalovaný, nekonajúci
v rámci podnikateľskej činnosti, nepožadujúci dodanie elektriny pre výkon povolania, ale pre potreby
svojej domácnosti, o tom svedčí aj správa matky žalovaného v tom, že uviedla, že išlo o byt ( domácnosť)
a na právny vzťah nielen zo zmluvy o dodávke elektriny ale aj na právny vzťah žalobcu a žalovaného

dopadajú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Tu súd zdôrazňuje ustanovenie, citované v bode 19 pri
odrážke, ktoré po prijatí neobsahuje prechodné a záverečné ustanovenia a z toho vyplýva, že má dopad
ohľadom použitia občianskoprávnych predpisov aj na tie spotrebiteľské právne vzťahy, ktoré vznikli pred
jeho účinnosťou, t.j. pred 1.4.2015 a súd preto aj na zmluvný vzťah vzniknutý 18.8.2006 a v nadväznosti
na to na nárok žalobcu na zaplatenie škody použil predpisy občianskoprávne.

28. Ustanovenie § 48 ods. 1 a 2 OZ ( viď citáciu v bode 22 rozsudku) spája možnosť odstúpenia od
zmluvy buď s dohodou strán v zmluve alebo s právnym predpisom. Odstúpenie od zmluvy je adresovaný
jednostranný právny úkon ( viď § 34 OZ) jednej zo zmluvných strán, ktorý je účinný okamihom jeho
doručenia povinnej strane. Jeho dôsledkom je zánik zmluvy, a teda spravidla aj zánik práv a povinností
obochzmluvnýchstránvyplývajúcichzozmluvy.Stranamôžeodstúpiťodzmluvylenvprípade,aktakéto

právo jednej zo strán vyplýva zo zmluvy, alebo v prípade, keď to určuje zákon, v pri dohodnutom plnení
podľa zmluvy z 18.8.2006 ide o zákon o energetike. Na jednostranné odstúpenie od zmluvy sa teda
vyžaduje zákonné alebo zmluvné oprávnenie. Zákon alebo zmluva spravidla viaže takéto oprávnenie
na splnenie určitých podmienok. Ak nie sú splnené zmluvné alebo zákonné podmienky, odstúpenie od
zmluvy je neúčinné, a znamená to, že zmluva a vzájomné práva a povinnosti strán z nej vyplývajúce

nezaniknú. Zo zmluvy z 18.8.2006 nevyplýva, žeby strany dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy,
upravený je v nej v nej iba spôsob zániku výpoveďou buď jednej alebo druhej zmluvnej strany a strany
dohodli, že výpoveď musí mať písomnú formu, dohodli výpovednú lehotu. Odstúpenie od Zmluvy bolo
uvedené ako spôsob zániku zmluvy iba vo VOP koncového dodávateľ elektriny, o tom svedčí listina
s obsahom opísaným v bode 13. rozsudku. Ani jedny v tejto listine zo spomínaných VOP na dôkaz

súdu predložené neboli, súd z dôvodu, že nepozná ich obsah nemohol ani posúdiť pre rozhodnutie
pre vec strán či zmluva z 18.8.2016 zanikla alebo trvá, teda či u žalovaného došlo k neoprávnenému
odberu žalovaným. Nemohol ani posúdiť, či došlo k platne uzavretej dohode medzi zmluvnými stranami
o možnosti ukončiť zmluvný vzťah odstúpením od zmluvy, kedy by sa zmluva podľa ustanovenia § 48
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zrušovala od začiatku. Zákon o energetike právo dodávateľa na

odstúpenie od zmluvy neupravuje, upravuje iba právo koncového odberateľ na odstúpenie od zmluvy
s dodávateľom za podmienky, že došlo k zmene ceny, tento spôsob zániku v konaní tvrdený nebol a
nedá sa vyvodiť ani z jedného dôkazu, že od zmluvy odstúpil žalovaný. Z dôvodu, že nebolo žalobcom
dokázané, že došlo k dohode strán o možnosti odstúpiť od zmluvy z 18.8.2006, na ktorú viaže žalobcasvoje právo na náhradu škody titulom neoprávneného odberu, zmluvu bolo možné iba vypovedať.
Výpoveď spôsobuje zánik záväzku spravidla uplynutím výpovednej lehoty (ex nunc). To znamená, že
výpoveď sa netýka plnení, ktoré sa uskutočnili pred účinnosťou výpovede. V konaní nebolo žiadnym

dôkazom preukázané, že došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy alebo k že nastali účinky výpovede
zo zmluvy. Žalobca nedokázal, že žalovaný odoberal elektrinu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke
elektriny do domácnosti, neniesol k tom dôkazné bremeno a preto súd žalobu zamietol.
29. Podľa § 420 OZ ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
30. Žalobca v sporovom konaní tvrdil, že mu vznikol nárok na plnenie z právneho vzťahu, založeného

žalovaným tým, že mu spôsobil škodu. Všeobecne je záväzkovoprávny vzťah charakterizovaný v
ustanovení § 488 OZ ako právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka)
od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Svoje tvrdenia žalobca vyvodil z neexistencie
zmluvného právneho vzťahu medzi ním a žalovaným. V podstate žalobca tvrdil, že žalovaný je jeho
dlžníkom, voči ktorému má pohľadávku, ktorou sa rozumie subjektívne právo jedného subjektu (veriteľa)
požadovať od druhého subjektu (dlžníka) toho istého záväzkovoprávneho vzťahu určité plnenie, t.j.

požadovať od dlžníka, aby niečo dal, aby niečo konal alebo niečo nekonal, t.j. opomenul, či strpel. Súd
má však povinnosť v súdnom konaní zistiť, či je tvrdený nárok, tvrdená pohľadávka v súlade s platným
právom, iba takýto nárok možno súdnym výrokom priznať. Súd v prvom rade skúmal, či vôbec vznikla
žalobcovi škoda, ak áno či sa tak stalo porušením právnej povinnosti žalovaným a ak áno, či v zmysle
ustanovenia§420ods.1 OZ zaňužalovanýzodpovedá. Súdsapretonezaoberalhodnotenímdôkazov

ohľadom výšky škody.

31. U škody ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorý vzniká medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi
poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť
toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Žalovaný mal zodpovedať za škodu,

ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, pretože nemal uzatvorenú zmluvu, hoci zákon o energetike
predpokladá, že ten, kto odoberá elektrinu má povinnosť zmluvu mať uzatvorenú, inak tento zákon
odobratie elektriny označuje za neoprávnený odber. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je,
že niekto porušil určitú povinnosť, pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého
záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom a porušením tejto povinnosti

spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním, t.j. porušením povinnosti a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 OZ. Škoda sa uhrádza v peniazoch, ktoré požadoval
aj žalobca. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že žalobca tým, že nedokázal,
že právny vzťah zo zmluvy o dodávke elektriny zanikol, nedokázal ani prvý predpoklad vzniku škody,

a to že žalovaný odoberal elektrinu bez splnenia povinnosti odoberať ju na základe zmluvy. Žalobca
nedokázal, že žalovaný porušil povinnosť uloženú mu zákonom o energetike a súd nemal jednoznačne
za dokázané, či je žalovaný tou fyzickou osobou, ktorá žalobcovi spôsobila škodu a či môže alebo
nemôže za ňu zodpovedať. Výsledky zhodnotenia dôkazov (zmluvy z 18.8.2006, odstúpenia od zmluvy)
neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti ani o nepravdivosti skutočnosti o tom, či žalovanému bola

dodávaná elektrina na základe trvajúcej zmluvy alebo bez uzatvorenej zmluvy. Z dôkazov sa nedá urobiť
záver , či skutočnosť , že u žalovaného išlo o neoprávnený odber je alebo nie je pravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadne tejto skutočnosti ležalo na žalobcovi ako strane, ktorý z jej existencie vyvodzoval pre
seba priaznivé právne dôsledky a ktorý existenciu tejto skutočnosti tvrdil, z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.

32. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania ( resp. stranou sporu) netreba, aby bol účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, žalobca sa sporovou stranou stáva podaním žaloby,
druhú stranu v žalobe označuje a tá je žalovaným. Úspech žalobcu v spore však záleží od toho,
či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre stav
vyplývajúci z hmotného práva, keď je jedna zo strán subjektom práva a na opačnej procesnej strane

subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem
vecná legitimácia. Z hľadiska jej posúdenia nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá právnická
alebo fyzická osoba len subjektívne cíti byť stranou hmotno-právneho vzťahu, ale to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, t.j. žalobca, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia,

o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí,
že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, t.j. žalovaný, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o
ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004).33. V spore strán zostali pochybnosti aj o tom, či je žalovaný (odhliadnuc od záverov v bode 31 ohľadom
výsledkov dokazovania), či je žalovaný práve tým nositeľom hmotnoprávnej povinnosti zaplatiť škodu
žalobcovi v zmysle ustanovenia § 39 podľa ods. 2 zákona o energetike, či je tou osobou, ktorá elektrinu

odoberala. Pri vyhotovovaní protokolu a záznamu nebol prítomný za domácnosť nikto. Pritom ale zo
spoločného systému koncového dodávateľa a žalobcu je zrejmé, že od 24.11.2009 bola odberateľom
elektriny matka žalovaného, mala ňou byť do 9.8.2011, zo správy matky žalovaného vyplynulo, že už v
júni 2011 skutočne elektrinu neodoberala, odťahovala sa do Q., žalovaný už najmenej dva roky predtým
nebýval v domácnosti. Otáznym potom zostáva, komu, či skutočne žalovanému svedčila z hmotného

práva zodpovednosť za škodu a povinnosť uhradiť ju.
34. Súd dôkaz výsluchom svedkyne A. G.D., matky žalovanej nevykonal, považujú za dostatočné na
rozhodnutie o spore strán listinné dôkazy, uvedené a hodnotené v rozsudku, najmä o spôsobe, akým
mala zaniknúť zmluva.
35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Žalovaný bol v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím
ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. a § 262 ods. 1 C. s.p. tak, že súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v celom rozsahu.

38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom
súde Skalica, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti

tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na
vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .