Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Tos/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617010432
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7617010432.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8. februára
2018, v trestnej veci proti G. S., obžalovaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods.1 písm.a/, ods.3 písm.c/ Tr.zák., o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 30.1.2018 sp.zn. 5T/69/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods.1 písm.a/ Tr.por. z r u š u j e napadnuté uznesenie s tým, že dôvody väzby podľa
§ 71 ods.1 písm.c/ Tr.por. naďalej trvajú.

Podľa § 80 ods.1 písm.b/ Tr.por. neprijíma písomný sľub obžalovaného k nahradeniu väzby.

Podľa § 80 ods.1 písm. a/,c/ Tr.por. nenahrádza väzbu prijatím ponúknutej záruky dôveryhodných osôb :

O. S., X.. XX.X.XXXX, otcom obžalovaného a C. S., X.. X.X.XXXX, matkou obžalovaného za ďalšie
správanie sa obžalovaného a dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 30.1.2018 sp.zn. 5T/69/2017 podľa § 72 ods. 1 písm.
b/ Tr.por., § 79 ods.3 Tr.por. prepustil obžalovaného G.Š. S. X.. XX.X.XXXX z väzby na slobodu pri
existencii väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr.por.

Podľa § 80 ods.1 písm.a/ Tr.por. nahradil väzbu prijatím ponúknutej záruky dôveryhodnou osobou O. S.
X.. XX.X.XXXX, otcom obžalovaného a C. S., X.. X.X.XXXX, matkou obžalovaného za ďalšie správanie
sa obžalovaného.

Podľa § 80 ods.1 písm.b/ Tr.por. súd prijal písomný sľub obžalovaného k nahradeniu väzby.

Podľa § 80 ods.1 písm.c/ Tr.por. zároveň súd nahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného
úradníka.

Podľa § 82 ods.1 písm.c/ Tr.por. uložil obžalovanému G. S. obmedzenie spočívajúce v zákaze návštevy
mesta R. X. Y., mimo určených termínov hlavných pojednávaní.

Podľa § 82 ods.1 písm.h/ Tr. por. uložil obžalovanému G. S. zákaz styku s osobou poškodenej H. F., X..
XX.X.XXXX a zákaz úmyselne sa k nej priblížiť na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.

Podľa § 82 ods.1 písm.j/ Tr.por. uložil obžalovanému G. S. zákaz kontaktu s osobou poškodenej H. F.
v akejkoľvek forme, vrátane kontaktu prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými

obdobnými prostriedkami.V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť okresný prokurátor, ktorú
odôvodnil tým, že vzhľadom na osobu obžalovaného G. S. a na závažnosť skutku, ktorý je násilnej
povahy voči blízkej osobe, v uvedenom prípade nemožno nahradiť dôvody väzby u obžalovaného

písomným sľubom, zárukou dôveryhodnej osoby, ako aj dohľadom probačného a mediačného úradníka,
nakoľko tieto inštitúty nahradenia väzby sú nedostatočné, a to aj pri uložení obmedzení, ako boli uložené
rozhodnutím okresného súdu.

Ani v tomto štádiu trestného konania nedošlo k rozptýleniu podozrenia zo spáchania skutku

obžalovaným G. S., práve naopak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že sa žalovaný skutok stal a má
znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm.a/, ods.3 písm.c/ Tr.zák.

Poškodená H. F. na hlavnom pojednávaní v podstate podrobne opísala spolužitie s obžalovaným G. S.
v spoločnej domácnosti. Pokiaľ aj došlo k odchýlkam v jej výpovedi, tieto nie sú až v takej miere, aby sa
podozrenie zo spáchania žalovaného skutku rozptýlilo, prípadne výrazne oslabilo.

Dôvodná obava z pokračovania v páchaní násilnej trestnej činnosti je zvýraznená predovšetkým tým,
že obžalovaný G. S.A. sa mal žalovaného skutku dopustiť v dobe podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody, ktorý vykonával pre rovnaký druh trestnej činnosti spáchaný vo vzťahu k inej
blízkej osobe.

Záverom sťažovateľ poukázal na to, že záruka dôveryhodnej osoby, teda rodičov obžalovaného je
nedostatočná, a to aj napriek skutočnosti, že obžalovaný by sa mal v prípade prepustenia z väzby
na slobodu zdržiavať v dome svojich rodičov v obci H., S. H.. Napriek tomu nie je vylúčený kontakt
obžalovaného G. S. s poškodenou H. F., nakoľko nič nebráni tomu, aby obžalovaný aj z obce H., S. H.

pricestoval do mesta R. X. Y., a to aj napriek uloženému obmedzeniu spočívajúcemu v zákaze návštevy
mesta R. X. Y..

Na podklade sťažnosti okresného prokurátora krajský súd podľa § 192 ods.1 Tr.por. ako nadriadený
orgán pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým

sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a
zistil, že sťažnosť je dôvodná.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho na podklade sťažnosti
okresného prokurátora aj nadriadený krajský súd zistil, že dôvodná obava z možného pokračovania

v páchaní násilnej trestnej činnosti obžalovaným G. S. je zvýraznená práve jeho osobou, ale aj tou
skutočnosťou, že priebežne vykonanými výsledkami dokazovania pred súdom nedošlo k tak výraznému
oslabeniu dôkaznej situácie, aby bolo možné nahradiť dôvody tzv. preventívnej väzby spôsobom, ako
to urobil okresný súd.

Na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania, rovnako ako na to poukazuje v dôvodoch
sťažnosti okresný prokurátor, aj nadriadený krajský súd považuje za nutné zdôrazniť, že obžalovaný
G. S. žalovaného skutku sa mal dopustiť v dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody, ktorý vykonával pre rovnaký druh trestnej činnosti, ktorý bol spáchaný vo vzťahu k inej blízkej
osobe, a to v tej dobe k manželke E. S..

Obžalovaný G. S. po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nadviazal kontakt
s poškodenou H. F. a s touto žil v družobnom pomere až do obmedzenia jeho osobnej slobody,
t.j. do 4.12.2016. Okrem dôkazov, ktoré už boli na hlavnom pojednávaní vykonané a svedčia v
neprospech obžalovaného G. S., považuje nadriadený krajský súd za nutné poukázať aj na žiadosť

matky poškodenej H. F., V..E.. C. F. (č.l. 656 - 657), z ktorej je zrejmé, že táto podala žiadosť na
príslušnom okresnom súde o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, a to starej
matky. Obžalovaný G. S. je pritom dôvodne podozrivý aj z fyzického násilia proti maloletému synovi
poškodenej H. F..

K osobe obžalovaného G. S. považuje nadriadený krajský súd zároveň poukázať na závery znaleckého
posudku znalkyne H.. Z. Z., znalca z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých a klinická
psychológia detí (č.l. 436 - 453), z ktorého je zrejmé, že psychologické vyšetrenie obžalovaného
G. S.A. sa malo zrealizovať v termínoch 22.3.2017, 30.3.2017 a 17.5.2017 v priestoroch v ÚVVKošice, pričom obžalovaný G. S. zakaždým odmietol spolupracovať a nebol ochotný ani k nadviazaniu
obyčajného úvodného kontaktu, otočil sa vo dverách a odišiel skôr, než znalec stihol čokoľvek povedať.
Po preštudovaní trestného spisu, analýzou spontánnych výtvorov a pozorovaním reakcie pri pokusoch

o vyšetrenie znalkyňa uviedla, že možno hypoteticky uvažovať o minimálne priemernom intelekte
obžalovaného G. S. pri súčasnej kognitívnej impulzivite, teda prchkom vyhodnocovaní situácií, ktoré
sa okamžite premieta do správania a následného vystupňovaného vzdoru - neochota čo len nadviazať
normálny dialóg so znalkyňou. Rovnako z podaní obžalovaného G. S. a obsahovo-kvalitatívnej analýzy,
je možné tiež hypoteticky uvažovať v najširšom slova zmysle o intrapsychickom konflikte so ženami ako

takými, generalizovanie negatívnej skúsenosti na všetky ženy a vytváranie si tzv. predsudkového haló
efektu.

Poukazujúc na vyššie citované závery zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie H.. Z.
Z. nadriadený krajský súd sa stotožnil s argumentmi okresného prokurátora a napadnuté rozhodnutie
okresného súdu o nahradení väzby inštitútmi Trestného poriadku, ako je to uvedené vo výrokovej časti

napadnutého rozhodnutia, zrušil. Aj podľa názoru nadriadeného krajského súdu nie je možné dôvody
väzby u obžalovaného G. S. nahradiť, ako to urobil okresný súd. Nadriadený krajský súd po zrušení
napadnutého rozhodnutia obžalovaného G. S. ponechal vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods.1
písm.c/ Tr.por.

Keďže obžalovaný G. S. žiadal nahradiť väzbu prijatím ním daného písomného sľubu a zároveň
prijatím ponúknutej záruky dôveryhodných osôb, t.j. jeho rodičov a dohľadom probačného a mediačného
úradníka, nadriadený krajský súd považuje za nutné zdôrazniť, že ide o inštitúty, na podklade ktorých
prichádza do úvahy len možnosť nahradiť väzbu a nie právo na nahradenie väzby, a aj to len za
predpokladu, ak osoba obžalovaného a povaha prejednávaného prípadu dávajú dostatočnú záruku, že

prepustením obžalovaného na slobodu po prijatí záruk budú pozitívne rozptýlené obavy z možného
pokračovania v trestnej činnosti, ako to má na zreteli ustanovenie § 71 ods.1 písm.c/ Tr.por.

Práve vzhľadom na osobu obžalovaného G. S. a tú skutočnosť, že doposiaľ vykonanými dôkazmi
nedošlo k rozptýleniu dôvodnosti podozrenia zo spáchania žalovaného skutku, nadriadený krajský súd

vyhovel sťažnosti prokurátora a obžalovaného ponechal vo väzbe z dôvodov § 71 ods.1 písm.c/ Tr.por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.