Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. júl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/685/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414215529
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4414215529.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a Mgr. Andrey Szombathovej - Polákovej v spore žalobcov: 1. Q. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. J., A. Z. XXXX/XX, 2. C., 3. V., žalobcovia v 1. až 3. rade právne zastúpení: Advokátska
spoločnosť s. r. o., Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovaným: 1. G. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E., J. V. XXXX/X, 2. J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., J. V. XXX/X, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s. r. o., M. R. Štefánika 73, Nové Zámky,
IČO: 36 857 751, 3. Wüstenrot poisťovňa, a. s., Karadžičova 17, Bratislava 26, IČO: 31 383 408, o
náhradu nemajetkovej ujmy a o zaplatenie pozostalostnej úrazovej renty, o odvolaní žalovaných v 1., 2. a

3. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17. decembra 2015 č. k. 10C/193/2014-237
a proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10. marca 2016 č. k. 10C/193/2014-268, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Add I.

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) čiastočným rozsudkom zo dňa 17. decembra
2015 č. k. 10C/193/2014-237 (napadnutý rozsudok) zaviazal žalovaných v 1., 2. a 3. rade (predtým
s označením odporcovia) zaplatiť žalobkyni v 1. rade (predtým s označením navrhovateľka) titulom
náhradynemajetkovejujmysumu20000eur,dotrochdnípoprávoplatnostirozsudkustým,ževrozsahu
plnenia jedného z odporcov povinnosť plnenia ďalších odporcov zaniká. Titulom náhrady nemajetkovej
ujmy sumu 10 000 eur a žalobcovi v 3. rade titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 10 000 eur,
do troch dní po právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných povinnosť

plnenia ďalších žalovaných zaniká. V zostávajúcej časti návrh na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol.
O trovách konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia v 1. rade až 3. rade sa svojím
návrhom domáhali voči žalovaným v 1. až v 3. rade náhrady nemajetkovej ujmy a to každý zo žalobcov
po 20 000 eur. Okrem toho žalobca v 2. rade si uplatnil voči žalovaným v 1. až 3. rade aj pozostalostnú
úrazovú rentu vo výške 300 eur mesačne od 01.03.2014 do doby trvania nároku na výživné pre

nezaopatrené dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných
povinnosť plnenia ďalších žalovaných zaniká. V návrhu poukázali na skutočnosti, v zmysle ktorých dňa
21.02.2014 mal pri dopravnej nehode zahynúť Q. C., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol manželom žalobkyne v
1. rade a otcom žalobcov v 2. a v 3. rade. Dopravnú nehodu spôsobil žalovaný v 2. rade, ktorý tak mániesťzodpovednosťpodľa§420ods.1OZ,zodpovednosťžalovanejv1.rademávyplývaťzustanovenia
§ 427 OZ, pretože v rozhodnom čase mala byť prevádzateľkou vozidla, ktorým bola dopravná nehoda
spôsobená, no a napokon pasívna legitimácia žalovaného v 3. rade má vyplývať z § 15 ods. 1 Zákona

č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. V súvislosti s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy
všetci žalobcovia ďalej poukázali na ustanovenie § 13 ods. 2, 3 OZ, ďalej na ust. § 4 a § 15 zákona č.
381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-22/12.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že k nároku žalobcu v 2. rade na zaplatenie pozostalostnej úrazovej renty

sa v tomto čiastočnom rozsudku bližšie vyjadrovať nebude, pretože z dôvodov uvedených nižšie sa
zaoberal len nárokom žalobcov v 1. až 3. rade na zaplatenie nemajetkovej ujmy.

4. Konštatoval, že žalovaná v 1. rade s návrhom nesúhlasila z dôvodu, že svoje motorové vozidlo
mala riadne poistené v poisťovni - u žalovaného v 3. rade a preto podľa jej názoru, by práve citovaná
poisťovňa mala realizovať plnenie v prospech žalobcov. Žalovaný v 2. rade s návrhom nesúhlasil a

spočiatku spochybňoval svoje zavinenie na dopravnej nehode dňa 21.02.2014, ako vodiča motorového
vozidla Ford Transit EČV: G. XXX R.. V priebehu konania však svoj postoj zmenil, svoje zavinenie prestal
spochybňovať, no mal zato, že vo veci je daná pasívna legitimácia žalovaného v 3. rade, teda poisťovne
a okrem toho poukázal na svoje nepriaznivé majetkové a príjmové pomery (platenie podnájmu, nízky
príjem, platenie pôžičky a podobne). Žalovaný v 3. rade s návrhom nesúhlasil, keďže podľa jeho názoru

do povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
nespadá aj náhrada nemajetkovej ujmy a v tejto súvislosti poukázal tak na uznesenie Najvyššieho súdu
SR 4Cdo168/2009 zo dňa 20.04.2011, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave 11Co/116/2013 zo
dňa 21.05.2014 a rozsudok Krajského súdu v Prešove 12Co/89/2013-216 zo dňa 26.06.2014, ktorými
malibyťkonštatovanénímuvádzanéstanoviskoapostoj.Nadruhejstranealežalovanýv3.radepotvrdil,

že so žalovanou v 1. rade uzatvoril poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X, ktorej predmetom bolo poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: G.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že právoplatným a vykonateľným
trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky 2T/9/2015-319 zo dňa 29.01.2015 bol žalovaný v 2.

rade uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1,
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno h) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že dňa 21. februára 2014 v čase pred 18.55 hod. riadil motorové vozidlo značky Y.
E. evidenčného čísla G. XXX R. v blízkosti G. U. na ceste č. T. v úseku G. kde v rozpore s ustanovením

§ 4 odsek 1 písmeno c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z.z. z 3. decembra 2008 o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu
tohto vozidla, v dôsledku čoho v rozpore s ustanovením § 9 odsek 1 uvedeného zákona prešiel na
ľavú stranu vozovky v smere svojej jazdy, kde narazil do protiidúceho osobného motorového vozidla
značky P. M. evidenčného čísla G. XXX N., následkom čoho utrpel vodič tohto vozidla Q. C. viacnásobné

zlomeniny lebky a kostí tváre s následným ložiskovým zmliaždením mozgu a mozgového kmeňa, na
následky ktorých zomrel, jeho poškodený spolujazdec M. L. utrpel zlomeninu kĺbovej jamky bedrového
kĺbu vpravo, zlomeninu II. a III. rebra na ľavej strane tela s prítomnosťou krvi v pohrudnicovej dutine a
rozvojom prítomnosti vzduchu v pleurálnej dutine s následným kolapsom pľúc a zhoršením dýchania
vľavo a zlomeninu zygomatikomaxilárneho komplexu na pravej strane tváre s predpokladanou dobou

liečenia a pracovnej neschopnosti v trvaní najskôr do konca augusta 2014, a jeho ďalší poškodený
spolujazdec L. Z. priečnu zlomeninu diafýzy pravej ramennej kosti s posunom kostných úlomkov, otras
mozgu a zlomeninu VI. a VII. rebra na ľavej strane tela s minimálnym posunom kostných úlomkov s
predpokladanou dobou liečenia v trvaní 2 až 3 týždne, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom a probačným dohľadom so skúšobnou dobou v trvaní 30

mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 5 rokov. Vydaniu citovaného
trestného rozkazu predchádzalo rozsiahle dokazovanie vykonané v trestnom konaní, vrátane výsluchu
obvineného J. R., výsluchu svedkov - poškodených L. Z., M. L., V. C., M.. M. J., B.. B. K., C. M., M. M.
a vypracovanie znaleckých posudkov a to znaleckého posudku č. 18/2014 znalca T.. L. Z., W. XX, C.,
znalca v odbore doprava cestná zo dňa 05.05.2014, ktorý jednoznačne skonštatoval, že žalovaný v 2.

rade sa v plnej miere nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu cestnej premávky a prešiel do
protismerného jazdného pruhu v čase, keď v ňom jazdilo motorové vozidlo P. M. EČV: G., ktoré viedol
vodič Q. C., ktorého vodiča ohrozil a vjazdom do jeho jazdného pruhu mu vytvoril prekážku z technického
hľadiska náhlu. Vypracované boli aj ďalšie znalecké posudky v trestnom konaní a to znalecký posudokM..N.G. č.29/2014aM..P.C.č.20/2014zodňa18.07.2014,ktorýmbolokonštatované,okreminého,
že bezprostrednou príčinou smrti Q. C. bola mozgová smrť po viacnásobných zlomeninách lebky a kostí
tváre, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré poškodený utrpel ako vodič osobného

motorového vozidla P. M. pri dopravnej nehode dňa 21.02.2014 v čase pred 18:55 hod. na 36 km cesty I.
triedy I/XX medzi G. J. a C. pri G. U.. Ďalší znalec P.. B. Z. R.. znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia
odvetvie toxikológia vo svojom znaleckom posudku č. 35/2014 zo dňa 9.5.2014 skonštatoval, že v čase
dopravnej nehody Q. C. jazdil bez toho, aby predtým požil psychoaktívne látky alebo etanol. Posledným
znaleckým posudkom č. 083/2014 zo dňa 25.08.2014 znalca M.. P. P., znalca z odboru zdravotníctvo

a farmácia bol uvedený charakter zranení osôb L. Z., M. L. a J. R., ktoré utrpeli dňa 21.02.2014 pri
dopravnej nehode. Pri J. R. bola skonštatovaná otvorená interkondylická zlomenina dolného konca ľavej
stehnovej kosti, otras mozgu, pomliaždenie nosa a pomliaždenie brucha v oblasti podbruška (pripojený
spis Okresného súdu Nové Zámky 2T/9/2015).

6. Z predložených rodných listov je ďalej zrejmé, že rodičmi žalobcov v 2. rade a v 3. rade sú žalobkyňa

v 1. rade a nebohý Q. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom so žalobkyňou v
1. rade uzatvoril manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Podľa predloženého veľkého technického preukazu ale
aj podľa oznámenia OR PZ Nové Zámky, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 24.09.2014 bol
nebohý Q. C. držiteľom motorového vozidla G. XXX N. P. M. od 08.07.2011. Držiteľkou motorového
vozidla Y. E. G. je od 18.06.2007 žalovaná v 1. rade. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že s manželom

vychádzali veľmi dobre, rozumeli si a preto nebol najmenší dôvod riešiť výživné súdnou cestou a to či
už na manželku alebo na deti. Od roku 2005 je zamestnaná v spoločnosti U. a.s. G. J. a k februáru
2014 dosahovala čistý príjem okolo 400 eur mesačne. V tom čase bol žalobca v 2. rade študentom II.
ročníkaA.strednejškolyC.,kdevjúni2015ukončilštúdiumanáslednebolprijatýnadvojročnématuritné
štúdium v dennej forme, čo napokon potvrdzuje aj rozhodnutie A. strednej odbornej školy C. č. XXX-

XX/XXXX PR zo dňa 26.06.2015 o prijatí na štúdium. Manžel žalobkyne v 1. rade bol vo februári 2014
zamestnaný v G., kde v tom čase dosahoval čistý príjem okolo 800 eur mesačne. Po smrti Q. C. bol
žalobcovi v 2. rade priznaný sirotský dôchodok vo výške 188,60 eura mesačne. Žalobkyni v 1. rade bol
priznaný vdovský dôchodok a to 260 eur mesačne. Žalobcovi v 2. rade v súvislosti so štúdiom nevznikali
zvýšenévýdavky,svýnimkoujednorázovejplatbyZRPŠ,charakterizovalsvojevzťahysotcomakoveľmi

dobré, rozumeli si a konflikty nemali, pričom doplnil, že rovnako dobre otec vychádzal aj s matkou, zvykli
si spolu zahrať karty, pozrieť film, seriál a dával mu aj vreckové. Žalobca v 3. rade sa v plnej miere
pripojil k prednesom žalobcov v 1. a v 2. rade a doplnil, že k februáru 2014 už bol zamestnaný asi rok a
pol v spoločnosti A.. Svoje vzťahy s otcom charakterizoval ako veľmi dobré, otec mu viackrát pomohol,
učil ho rôzne veci, ktoré sa mu zišli v živote, dával mu rady, požičal mu auto, peniaze a bol mu oporou

rovnako ako matka. Podľa žalobcu v 3. rade bola strata otca veľmi neočakávaná a všetci traja sa museli
s tým vysporiadať, pričom bol oporou aj matke. Všetci zhodne doplnili, že tragickú udalosť sa im podarilo
prekonať bez toho, aby boli nútení vyhľadať lekársku pomoc, prípadne podporné lieky.

7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná v 1. rade od roku 2010 žije v G. a na A. chodí

domov dvakrát do roka na pár dní. Potvrdila, že pred rokom 2010 nadobudla do vlastníctva motorové
vozidlo Y. E. G.XX R., v čase odchodu do zahraničia povedala svojmu otcovi M. M., že uvedené vozidlo
môže používať pre svoju potrebu a pokiaľ je to potrebné, môže niekomu toto vozidlo aj požičať. M.
je zapísaný v živnostenskom registri s obchodným menom M., miestom podnikania E., J . V. XXXX/X
a prideleným IČOm: 14 083 469. Do predmetov jeho podnikania patrí, okrem iného, nákladná cestná

doprava vykonávaná vozidlami do celkovej hmotnosti 3,5 tony, vrátane pripojeného vozidla, neverejná
osobná cestná motorová doprava vykonávaná vozidlami do 9 miest, vrátane vodiča (s výnimkou
taxislužby), prenájom automobilov a to od 26.01.2007. Vo svojich výpovediach sa svedok M. M. so
žalovaným v 2. rade zhodli v tom, že sú a k februáru 2014 aj boli susedmi, pričom medzi sebou mali a
aj majú štandardné vzťahy. Obaja zhodne potvrdili, že dňa 21.02.2014 v ranných hodinách svedok M.

M. vyhľadal žalovaného v 2. rade, kedy ho požiadal o susedskú láskavosť. Svedok totiž príležitostne
vykonával kuriérsku činnosť pre spoločnosť W., na požiadanie mal rozvážať tovar aj 21.02.2014, čo mu
nevyhovovalo, preto požiadal suseda - žalovaného v 2. rade, ktorý u neho nikdy nepracoval ani predtým,
ani potom, ani na pracovnú zmluvu ani na dohodu a požiadal ho o susedskú láskavosť. Svedok výslovne
zdôraznil, že žalovaný v 2. rade pre neho nevykonával kuriérske a ani iné činnosti a že dňa 21.2.2014 išlo

o výnimočný prípad. Žalovaný v 2. rade vypovedal zhodne ako svedok, k samotnej dopravnej nehode
sa vyjadril tak, že si z toho nepamätá vôbec nič, teda nevedel sa vyjadriť za akých okolností došlo k
stretu vozidiel, no napriek tomu sa uspokojil so znaleckým posudkom vypracovaným v trestnom konaní,
podľa ktorého mal vojsť do protismeru a tým zaviniť dopravnú nehodu. K svojím zárobkovým pomeromdodal, že jeho hrubý príjem predstavuje 400 eur mesačne, žije v K. s priateľkou, kde platí nájomné a má
aj pôžičku. Ku dňu 21.02.2014 bol nezamestnaný. Rovnako ako svedok zdôraznil, že uvedenú činnosť
vykonával pre svedka M. M. len výnimočne dňa 21.02.2014, nikdy predtým a ani potom. Nebol u neho

zamestnaný či už na dohodu alebo na základe pracovnej zmluvy.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v 3. rade oznámil žalovanému v 3. rade na základe tlačiva
- oznámenie poškodeného o poistnej udalosti poistnú udalosť, ktorá predstavovala vyššie citovanú
dopravnú nehodu zo dňa 21.02.2014. Dňa 03.04.2014 bolo žalovanému v 3. rade zaslané oznámenie

poškodeného - zraneného v súvislosti s uvedenou dopravnou nehodou, keď aj toto oznámenie
predkladal žalobca v 3. rade spolu s príjmovým pokladničným dokladom pohrebnej služby a ďalšími
pripojenými pokladničnými blokmi. Listom zo dňa 23.04.2014 právna zástupkyňa žalobcu oznámila
žalovanému v 3. rade, že v súvislosti s poistnou udalosťou si žalobkyňa v 1. rade uplatňuje škodu, ktorá
vznikla na motorovom vozidla P. M. EČV: G., pričom sa jedná o totálnu škodu na úrovni 6 000 eur, inú
vecnú škodu, t.j. náhrada výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie pre žalobkyňu a jej synov vo

výške 320 eur a náklady spojené s pohrebom 850 eur. Okrem toho sa uplatnil aj nárok na pozostalostnú
úrazovú rentu pre v tej dobe mal. C. C. a napokon aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Listom zo dňa
30.04.2014 žalovaný v 3. rade oznámil právnej zástupkyni žalobcov, že uznáva a poukazuje na príslušný
účet 1 220,81 eur, ktoré pozostávajú z úhrady za náklady spojené s pohrebom 1 066,50 eur, náhrady za
smútočné pohostenie 233,98 eur mínus suma 79,67 eur, čo predstavuje príspevok na pohreb v zmysle

zákona č. 238/1998 Z.z. Žalovaný v 3. rade však neuznal nárok na pozostalostnú úrazovú rentu a nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj nárok na vecnú škodu (smútočné ošatenie). Ďalším listom zo
dňa 06.05.2014 žalovaný v 3. rade uviedol právnej zástupkyni žalobcov, že vo veci nároku za škodu na
motorovom vozidle P. M. bola vyčíslená totálna škoda, pri ktorom poistné plnenie predstavuje 2 910 eur.
Spoločnosť M. E. s.r.o. G. oznámila listom doručeným právnej zástupkyni žalobcov dňa 14.05.2014, že

Q. C. bol ich spoločnosti v pracovnom pomere od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy bol pracovný
pomer skončený z dôvodu úmrtia vyššie uvedeného zamestnanca pri dopravnej nehode. Jeho denný
vymeriavací základ ku dňu smrti bol vo výške 43,5555 eur.

9. Takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 427 ods. 1, 2, § 428, § 429,

§ 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ"), § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. a/, §
15 ods. 1, § 13 ods. 1, 2, 3 zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

10. Uviedol, že vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom o nároku žalobcov v 1. až v 3. rade na náhradu
nemajetkovej ujmy, pretože vydanie čiastočného rozsudku prichádzalo do úvahy, keď predmet konania
sa skladá z častí spôsobilých byť predmetom samostatného súdneho konania. Pozostáva jednak z
náhrady nemajetkovej ujmy a jednak zo zaplatenia pozostalostnej úrazovej renty. Vydanie čiastočného
rozsudkupovažovalzaúčelné,pretoževzhľadomnazložitosťazávažnosťvecijevprvomradezáujmom

účastníkov, aby bol definitívne doriešený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý sa týka všetkých
účastníkov na strane žalobcov, ako aj všetkých účastníkov na strane žalovaných a až následne aby
súd definitívne rozhodol aj o nároku na zaplatenie pozostalostnej úrazovej renty, pričom sa už jedná o
výlučný nárok žalobcu v 2. rade.

11. Na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sa bolo
potrebné vysporiadať s otázkou tak aktívnej vecnej legitimácie, ako aj s otázkou pasívnej vecnej
legitimácie. Žalobcovia v 1. až v 3. rade sú v súdenej veci aktívne vecne legitimovaní v konaní o
náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 OZ. V prípade žalobkyne v 1. rade ide o pozostalú manželku, v
prípade žalobcov v 2. a 3. rade ide o pozostalé deti po nebohom Q. C., ktorý zomrel bez akéhokoľvek

svojho zavinenia pri dopravnej nehode dňa 21.02.2014. K pasívnej vecnej legitimácii súd prvej inštancie
uviedol, že žalovaná v 1. rade je prevádzateľka motorového vozidla Y. E. EČV: G. a ku dňu dopravnej
nehody, teda ku dňu 21.02.2014 prevádzateľkou a zároveň aj vlastníčkou uvedeného vozidla bola.
Táto skutočnosť je nesporná medzi účastníkmi a potvrdzuje ju aj oznámenie OR PZ Nové Zámky
Okresného dopravného inšpektorátu. Z ustanovenia § 427 a nasledujúce OZ tým je daná jej objektívna

zodpovednosť, pričom v konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by mali za následok jej zbavenie sa
objektívnej zodpovednosti za vzniknutú škodu podľa § 428 OZ. Nič na tomto závere nemení ani fakt, že
žalovaná v 1. rade je od roku 2010 v zahraničí, a že motorové vozidlo s jej súhlasom používa otec M. M.,
ktorý to nakoniec ani nespochybnil. Pasívna vecná legitimácia žalovanej v 1. rade vyplýva aj z právnejvety vyslovenej v rozsudku Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 228/2012 zo dňa 29.9.2013 a ďalej aj z právnej
vety v rozsudku Najvyššieho súdu ČR 30 Cdo 814/2003 zo dňa 29.04.2004, na ktoré právne názory súd
poukazuje ako na svoje vlastné. Daná je aj pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade a to podľa

§ 420 OZ. Splnené sú všetky predpoklady uvedenej všeobecnej zodpovednosti, ktorými sú porušenie
právnej povinnosti - porušenie pravidiel cestnej premávky, existencia škody - nemajetková ujma v
dôsledku úmrtia Q. C., tak isto je daná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.
Niettotižpochýbotom,žepokiaľbyžalovanýv2.radeakovodičmotorovéhovozidlaY.E.riadnevenoval
svoju pozornosť cestnej premávke a nevyšiel by do protismeru, nedošlo by k zrážke s motorovým

vozidlom už nebohého Q. C., teda s vozidlom P. M. a tým pádom by nedošlo ani k vzniku škody. Štvrtý
predpoklad - zavinenie, je daný vo forme nedbanlivosti. Okrem toho súd prvej inštancie poukázal aj
na ustanovenie § 135 ods. 1 O.s.p. o tom, že súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
že bol spáchaný trestný čin, v tomto prípade sa tak poukazuje na právoplatný a vykonateľný trestný
rozkaz Okresného súdu Nové Zámky 2T/9/2015-319 zo dňa 29.01.2015. Pasívna vecná legitimácia
žalovaného v 2. rade vyplýva aj z právnej vety rozsudku Najvyššieho súdu ČR 30Cdo814/2003 zo dňa

29.04.2004. V konaní vznikli určité pochybnosti ohľadom pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2.
rade z iného hľadiska a to z hľadiska uvedeného v § 420 ods. 2 OZ. Uvedené ustanovenie konštatuje,
že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá. V konečnom

dôsledku sa však súd prvej inštancie priklonil k záveru, že aplikácia ustanovenia § 420 ods. 2 OZ v
danom prípade neprichádza do úvahy. Z výsluchu žalovaného v 2. rade, ako aj z výsluchu svedka M.
M. je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že M. M. nikdy nezamestnával, či už na základe pracovnej
zmluvy alebo dohody svojho suseda, teda žalovaného v 2. rade. Druhá veta § 420 ods. 2 OZ pritom
jasne predpokladá existenciu pracovnoprávneho vzťahu; v opačnom prípade by totiž nebola v tomto

ustanovení zakotvená zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov. Z tohto pohľadu mal preto súd
prvej inštancie za to, že žalovaný v 2. rade je v konaní pasívne vecne legitimovaný.

12. Aktuálna rozhodovacia činnosť ohľadom pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 3. rade, teda
poisťovateľa v prípade náhrady nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z úmrtia blízkej osoby vo vzťahu k

povinnému zmluvnému poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
nie je zatiaľ celkom jednoznačná. Žalovaný v 3. rade na jednej strane potvrdil vo svojom vyjadrení, že
ku dňu 21.2.2014 bolo motorové vozidlo Y. E. poistené povinným zmluvným poistením zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čo bolo nakoniec aj dôvodom určitého poistného
plnenia v prospech žalobkyne v 1. rade, no na druhej strane rázne popieral svoju pasívnu vecnú

legitimáciu vo vzťahu k nároku žalobcov v 1. až v 3. rade na náhradu nemajetkovej ujmy s odôvodnením,
že uvedený nárok nespadá pod režim povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a v tejto súvislosti odkázal aj na niektoré súdne rozhodnutia,
teda uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Cdo168/09 zo dňa 20.04.2011, ako aj rozsudok Krajského súdu
v Trnave 11Co/116/2013 zo dňa 21.05.2014 a rozsudok Krajského súdu v Prešove 12Co/89/2013-216

zo dňa 26.06.2014. So stanoviskom a postojom žalovaného v 3. rade, ako aj so závermi citovaných
súdnych rozhodnutí sa však súd prvej inštancie nestotožnil. Uviedol, že podstatným z hľadiska ustálenia,
či žalobcovia v 1. až v 3. rade uplatnili svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
voči žalovanému v 3. rade, ako poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu, dôvodne, bolo ustáliť, či je nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch možné

subsumovať na plnenie žalovaného v 3. rade podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001
Z. z. v platnom znení a či je tak žalovaný v 3. rade súčasne pasívne legitimovaným účastníkom konania.
V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že použitím eurokonformného výkladu pojmov "náhrada
škodynazdraví"vustanovení§4 a §15ods.1zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení a s prihliadnutím k

samotnému účelu povinného zmluvného poistenia, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do
osobnostifyzickejosobyvyvolanýprevádzkoumotorovéhovozidlasavrámcináhradyškodyodškodňuje
ajnemajetkováujmaspôsobenápozostalýmpoobetidopravnejnehody,zaktorúmožnopriznaťnáhradu
peňažnou formou podľa § 13 Občianskeho zákonníka, ktorú v širšom ponímaní treba považovať za
škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení. Takáto náhrada

nemajetkovej ujmy v peniazoch preto spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia. Z hľadiska
výkladu smerníc Rady 72/166/EHS, č. 84/5/EHS, č. 90/232/EHS, je potrebné ustáliť len taký právny
záver, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má
pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnejnehode,pretožejejnáhradunazákladezodpovednostipoistenéhozaškoduupravujevnútroštátneprávo
a to v ustanovení § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. K uvedenému súd taktiež dáva do pozornosti
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-277/2012 z 24. 10. 2013, v ktorom Súdny dvor obdobne

ako v rozsudku C-22/2012 uviedol, že ak vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom obete
dopravnej nehody požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá
povinným poistením motorového vozidla, pričom súčasne rozhodol, že ak členský štát priznáva nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy, nemôže pre túto osobitnú kategóriu škôd, ktoré sa v zmysle druhej smernice
považujú za ujmu na zdraví, stanoviť maximálne sumy poistného krytia, ktoré sú nižšie ako minimálne

sumy poistného krytia stanovené druhou smernicou. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie ustálil, že
nárok žalobcov v 1. až v 3. rade na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je vo vzťahu k žalovanému
v 3. rade ako poisťovateľovi zodpovednej osoby daný, a tento je krytý povinným zmluvným postením
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď v zmysle ustanovenia § 4
ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení je za škodu na zdraví potrebné považovať
aj nemajetkovú ujmu. Obdobný právny záver je vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v Trnave

11Co/116/2013 zo dňa 21.05.2014 a v rozsudku Krajského súdu v Bratislave 8Co/67/2012 zo dňa
09.09.2014, ako aj vo VEĽKOM KOMENTÁRI Občianskeho zákonníka (Števček, Dulak, Bajánková,
Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kolektív, nakladateľstvo C. H. Beck 2015, strany číslo 88 až 90), o
aktuálnosti ktorého nemožno mať pochýb. Tým je prekonaný odlišný právny názor vyjadrený v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Cdo 168/09 zo dňa 20.04.2011. Najvyššiemu súdu SR totiž

nemohlo byť známe stanovisko Súdneho dvora Európskej únie, obsiahnuté aj v jeho rozsudku vo veci
C - 22/12 zo dňa 24.10.2013.

13. Po zistení, že pri nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je daná aktívna legitimácia žalobcov v
1. rade až v 3. rade a zároveň aj pasívna legitimácia žalovaných v 1. rade až v 3. rade sa súd

prvej inštancie zaoberal v rámci voľnej úvahy a pri kritériách uvedených v § 13 ods. 2, 3 OZ výškou
nemajetkovej ujmy. Konštatoval, že je nepochybné, že žalobcovia v 1. až v 3. rade tvorili s nebohým
fungujúce rodinné spoločenstvo s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Nebohý Q. C. bol
oporou pre všetkých žalobcov. Zabezpečoval rodinu po každej stránke a spolu vytvárali zdravé rodinné
prostredie. Venoval sa starostlivosti o deti. Smrťou manžela a otca žalobcovia stratili možnosť viesť s

ním súkromný život a od jeho smrti sú ochudobnení o sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších
rodinných príslušníkov. Smrť prežívajú všetci žalobcovia intenzívne. Na základe dopravnej nehody zo
dňa 21.02.2014 prišlo k nezvratnej deštrukcii týchto medziľudských väzieb tvoriacich základ a rámec
súkromného života žalobcov a tým k zásahu do ich osobnostných práv, keď vzniknutá trauma je fakticky
neodstrániteľná. Po zvážení všetkých skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že je namieste

poskytnutie nemajetkovej ujmy a preto priznal žalobkyni v 1. rade nemajetkovú ujmu požadovanú v
zmysle návrhu v sume 20 000 eur a nemajetkovú ujmu žalobcom v 2. a v 3. rade každému v sume
10 000 eur a v zostávajúcej časti návrh žalobcov v 1. rade a v 2. rade o náhradu nemajetkovej ujmy
zamietol. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení, ako
aj preukázaných skutočností a aj blízkeho rodinného vzťahu žalobcov a ich manžela, resp. otca s tým,

že vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade sa jedná o stratu životného partnera v produktívnom strednom veku a
zároveňizánikmanželstva.Vovzťahukžalobcomv2.av3.radesajednáostratunajbližšiehočloveka,t.
j. otca, avšak vzhľadom na ich vek, ako aj perspektívu do budúcna na nadviazanie partnerských vzťahov
súd prvej inštancie mal za to, že priznaná nemajetková ujma je vzhľadom na tieto skutočnosti primeraná.
Rozlišoval dôsledky úmrtia Q. C. pre jednotlivých žalobcov a vyhodnotil to, že tieto, čo do nároku na

nemajetkovú ujmu výraznejšie zasiahli žalobkyňu v 1. rade, ktorá s nebohým prežila viac rokov svojho
života a viac s ním aj prežiť ako manželka mala, keď počas celej doby ich spolužitia by bola daná aj
vyživovacia povinnosť manžela. Žalobkyňa v l. rade ovdovela, stratila partnerskú a finančnú oporu v
manželovi a zostala na nej plná ťarcha zodpovednosti za starostlivosť o žalobcu v 2. rade. Žalobcovia v
2. a v 3. rade v čase smrti otca už neboli útleho veku, vyživovacia povinnosť otca k žalobcovi v 2. rade

bola časovo obmedzená a voči žalobcovi v 3. rade už zanikla, je u nich lepší predpoklad osamostatnenia
sa a založenia si vlastných rodín, teda ich perspektíva partnerského života je lepšia.

14. Pre zložitosť veci o trovách konania si súd prvej inštancie vymienil rozhodnúť do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

15. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalovaná v 1. rade, žiadala, aby odvolací súd rozsudok
zmenil tak, že zaviaže na zaplatenie žalovaných súm len žalovaného v 3. rade a voči nej konanie
zastaví. Uviedla, že v deň kedy došlo k dopravnej nehode bolo jej motorové vozidlo Ford Transit EČ G.poistené povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Podľa jej názoru nárok žalobcov v 1. - 3. rade spadá pod režim povinného zmluvného poistenia
a preto by mala byť škoda, resp. nemajetková ujma súvisiaca s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo

dňa 21.02.2014, pokrytá práve z rozsahu povinného zmluvného poistenia. Podľa jej názoru nárok
žalobcov je možné subsumovať pod § 4 ods. 2 písm. a/ a preto ich nárok mal byť uspokojený z titulu
poistného plnenia, ktoré mal uhradiť žalovaný v 3. rade. Je nelogické, aby bola zaviazaná uhradiť
nemajetkovú ujmu žalobcov, ktorú im nespôsobila, len preto, že vozidlo, ktorým bola nehoda spôsobená,
bolo na dopravnom inšpektoráte vedené na jej meno. Nielenže nebola účastníčkou dopravnej nehody,

ale už niekoľko rokov sa zdržuje mimo územia SR. Navyše nemala ani vedomosť o tom, že v deň,
kedy k nehode došlo, bolo jej vozidlo používané inou osobou. Nehodu nezapríčinil zlý technický stav
vozidla, resp. nejaká chyba, ktorá by bola zapríčinená povahou vozidla, ale zlyhal ľudský faktor, ktorý
ona ovplyvniť nemohla.

16. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie aj žalovaný v 2. rade, žiadal, aby odvolací súd

rozsudok zmenil tak, že zaviaže na zaplatenie žalovaných súm len žalovaného v 3. rade a voči
nemu konanie zastaví. Poukázal na § 427 ods. 1, § 428, § 429 Občianskeho zákonníka s tým, že
zákon upravuje tzv. liberačné dôvody, ktoré sa však v konaní nepreukázali. Avšak žalovaná v 1. rade
ako držiteľka motorového vozidla mala uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, na základe
ktorej v prípade poistnej udalosti mal žalovaný v 1. rade právo, aby poisťovňa - žalovaný v 3. rade

poskytol žalobcom poistné plnenie. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-277/2012 zo
dňa 24.10.2013, v ktorom je uvedené, že ak vnútroštátne právo umožňuje rodinný, príslušníkom obete
dopravnej nehody požadovať náhradu nemajetkovej ujmy, táto musí byť krytá povinným zmluvným
poistením motorového vozidla, pričom súčasne rozhodol, že ak členský štát priznáva nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy, nemôže pre túto osobitnú kategóriu škôd, ktoré sa v zmysle smernice považujú

za ujmu na zdraví, stanoviť maximálne sumy poistného krytia, ktoré sú nižšie ako minimálne sumy
poistného krytia stanovené druhou smernicou. Škoda na zdraví v zmysle § 4 č. 381/2001 Z.z. sa
odškodňuje aj ako nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody. Náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného v 1. rade v zmysle § 427 a nasl. OZ

a zaviazaný by mal byť iba žalovaný v 3. rade.

17. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný v 3. rade, žiadal rozsudok zmeniť a žalobu voči nemu
zamietnuť. Poukázal na to, že žalobu žiadal zamietnuť pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie,
keďže podľa jeho názoru náhrada nemajetkovej ujmy nie je v slovenskom vnútroštátnom práve krytá v

rámci povinného zmluvného poistenia. Ustanovenie § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. vymedzuje aké nároky
nahrádza poškodenému za poisteného poisťovateľ. Tieto nároky sú uvedené explicitne, pričom nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy nie je zahrnutý vo vymedzení poistných nárokov. Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/171/2012 z 15.05.2013, ktorým bolo rozhodnuté, že
poisťovňa nie je vo veci pasívne legitimovaná, pretože je potrebné odlišovať nárok podľa § 13 OZ od

náhrady škody. Nárok na nemajetkovú ujmu vyplývajúci zo zásahu do práva na ochranu osobnosti v
zmysle § 11 OZ nemožno subsumovať pod žiadny z nárokov vymedzených v § 4 zákona č. 381/2001
Z.z. Je dôležité zobrať na zreteľ, že takýto nárok nie je ani nárokom na náhradu škody a z toho
vyplývajúcu nemajetkovú ujmu v zmysle § 420 a nasl. OZ, ale úplne osobitým nárokom, ktorý je odlíšený
od spôsobenej škody aj v zmysle § 16 OZ, takže tieto osoby nemajú status poškodeného ako to

predpokladá § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo 168/2009 z 20.04.2011, právo na náhradu škody a právo na ochranu osobnosti
fyzickej osoby podľa platnej právnej úpravy teda predstavujú dva celkom samostatné práva, ktoré sú
podmienené rôznou sférou ochrany zabezpečovanej Občianskym zákonníkom. Podľa súčasnej platnej
právnej úpravy možno nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv usmrtením blízkej osoby

uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t.j. podľa § 11 a nasl. OZ.

18. K odvolaniam žalovaných sa písomne vyjadrili žalobcovia v 1. - 3. rade, žiadali napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že v čase podania žaloby svoje nároky právne zdôvodnili a
vyporiadalisasovšetkýminámietkami,ktorév súčasnostižalovaníuvádzajúv odvolaní.Pretopoukázali

v plnom rozsahu na obsah podanej žaloby a na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v
celom rozsahu stotožňujú a v ktorom sa súd prvej inštancie podrobne vyporiadal s každou námietkou
žalovaných, keďže tieto znášali už v priebehu konania v rámci svojej obrany proti návrhu. Pokiaľ ide
o obranu žalovaného v 3. rade, tento si nesprávne a účelovo vysvetľuje aktuálnu judikatúru ESDupravujúcu krytie náhrady nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia ako aj záväznosť tejto
judikatúry pre rozhodovanie súdov.

19. K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa písomne vyjadrila žalovaná v 1. rade s tým, že sa s ním plne
stotožňuje v tom, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch spadá do rozsahu povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a k nároku by mal
byť zaviazaný iba žalovaný v 3. rade. Ďalej uviedla rovnaké skutočnosti ako vo svojom odvolaní proti
rozsudku. Taktiež sa vyjadrila k odvolaniu žalovaného v 3. rade, s ktorým nesúhlasí. Ďalej uviedla, že

priznaná výška nemajetkovej ujmy je neprimerane vysoká.

20. K odvolaniu žalovanej v 1. rade a žalovaného v 3. rade sa písomne vyjadril žalovaný v 2. rade,
uviedol, že výška priznanej nemajetkovej ujmy je neprimerane vysoká, súd prvej inštancie nezohľadnil,
že k dopravnej nehode nedošlo pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok, ani jeho vek,
postavenie a majetkové pomery. K námietke pasívnej legitimácie žalovaného v 3. rade uviedol, že

je daná.

21. K odvolaniam žalovaných v 1. a 2. rade sa vyjadril žalovaný v 3. rade, uviedol, že sa pridržiava
všetkých svojich doterajších tvrdení, žiadal žalobu voči nemu zamietnuť, v prípade nevyhoveniu jeho
odvolaniu, žiadal, aby odvolací súd vyslovil možnosť dovolania z dôvodu zásadnej právnej otázky a

síce krytia nároku na nemajetkovú ujmu z povinného zmluvného poistenia.

22. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. - 3. rade nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci použitím Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do

30.06.2016. Následne bol prijatý nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý
zákonom č. 160/2015 Z.z., a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a vychádza z princípu aplikácie
procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom
jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

25.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočne dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec

správne posúdil po právnej stránke, odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie
uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza:

27. Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.03.2016 sp. zn. 3Cdo 301/2012 judikoval významný

právny záver, že poisťovni nesvedčí pasívna legitimácia v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy za
zásah do osobnostných práv žalobcov spôsobený úmrtím ich blízkej osoby pri dopravnej nehode podľa
§ 4 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Tento záver bol súladný aj s
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, najmä s uznesením NS SR zo dňa 20.04.2011 sp. zn. 4Cdo
168/2009. Dňa 24.10.2013 Súdny dvor EÚ vydal v prejudiciálnom konaní vo veci C-22/12 C. I. proti

P. O. a K. I. rozsudok, v ktorom prima facie konštatoval, že náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých
po obetiach dopravných nehôd má spadať do poistného krytia, ak za ňu poistený zodpovedá podľa
platného vnútroštátneho článku.. Súdny dvor EÚ záväzne vyložil, že pod pojem „ujma na zdraví“,
ktorý používa čl. 1 prvej smernice, je potrebné subsumovať tiež náhradu nemajetkovej ujmy, ktorávznikla pozostalým v súvislosti so smrťou blízkej osoby spôsobenou prevádzkou motorového vozidla.
Nevyhnutnosť extenzívneho výkladu pojmu škoda na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o PZP,
ktorý má zahŕňať aj imateriálnu ujmu, odôvodnil SD EÚ účelom smernice, ktorým je posilnenie ochrany

pozostalých. Podľa názoru senátu NS SR 3Cdo sa majú závery rozsudku I. interpretovať tak, že z
nich jednoznačne vyplýva, že odškodnenie nemajetkovej ujmy pozostalých by prichádzalo do úvahy
len vtedy, ak by jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravovalo vnútroštátne
právo uplatniteľné v spore vo veci samej. A keďže Občiansky zákonník v § 420 a nasl. takýto nárok
pozostalým nepriznáva, tento spadá (s dobrozdaním SD EÚ) ani do poistného krytia z PZP. V tomto

smere však je potrebné porovnať texty právnej vety rozsudku I. napríklad v anglickom a českom jazyku
so slovenskou jazykovou verziou, ktorá sa od nich, ale aj od ostatných jazykových verzií zjavne líši.
Slovenský preklad výroku rozsudku I. na rozdiel od ostatných jazykových verzií môže pri izolovanom
výklade a bez zohľadnenia predchádzajúcich úvah SD EÚ prima facie „navádzať“ k interpretačnému
záveru, že nemajetková ujma je súčasťou poistného krytia iba v prípade, ak ju Občiansky zákonník
upravuje v rámci všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. OZ). S prihliadnutím na nesporné

odlišnosti systematického vymedzenia občianskoprávnej zodpovednosti vo vnútroštátnych úpravách
jednotlivých členských štátov možno legitímne konštatovať, že úmyslom SD EÚ pri formulovaní výroku
rozsudku, ktorého účinky sú záväzné erga omnes, nemohlo byť obmedzenie rozsahu poistného plnenia
iba odkazom na zodpovednosť za škodu podľa § 420 a nasl. OZ (aj keď slovenský preklad by mohol
takejto interpretácii nasvedčovať).

28. Tlačové komuniké č. 144/13 zo dňa 24.10.2013, ktoré informovalo inter alia o prípade a výsledku
prejudiciálneho konania vo veci I. uviedlo, že ak vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom
obete dopravnej nehody požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť
krytá povinným poistením motorového vozidla. V takom prípade sa minimálne poistné krytie upravené

právom Únie pre prípad ujmy na zdraví uplatní aj na nemajetkovú ujmu.

29. Nielen príkladmo zvolené jazykové verzie výroku rozsudku SD EÚ, ale aj ostatné a tiež tlačová
správa, do významnej miery spochybňujú záver NS SR, že odškodnenie nemajetkovej ujmy pozostalých
by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu

(v zmysle § 420 a nasl. OZ) upravovalo vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.
Ako totiž z rozsudku I. vyplýva, na účely vymedzenia nevyhnutného rozsahu poistného krytia SD
EÚ nekategorizoval jednotlivé druhy náhrad podľa toho, v akej časti Občianskeho zákonníka, resp.
vnútroštátneho práva sú upravené. SD EÚ vo svojej právnej vete vyložil, za splnenia akej podmienky
je (musí byť) v rámci príslušnej vnútroštátnej úpravy zahrnutá do poistného krytia PZP aj náhrada

nemajetkovej ujmy spôsobená blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode. A tou je, že túto
náhradu upravuje z titulu občianskoprávnej zodpovednosti poisteného vnútroštátne právo uplatniteľné
v spore vo veci samej.

30. Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa 11.10.2016 sp. zn. III. ÚS 666/2016 uviedol, že pojem „škoda“

použitý v zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla je ústavne konformným spôsobom interpretovateľný extenzívne tak,
že zahŕňa aj nemajetkovú (imateriálnu) ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane
osobnosti, s cieľom maximálnej možnej miery rešpektovania cieľov relevantnej únijnej regulácie. Takýto
záver treba mimo akúkoľvek pochybnosť považovať i za obraznú vnútroštátnu bodku v diskusii na témy

1/ krytia nárokov pozostalých po obetiach dopravných nehôd na náhradu nemajetkovej ujmy povinným
zmluvným poistením zodpovednosti za škodu a 2/ tzv. pasívnej legitimácie povinných zmluvných
poisťovní v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy pred všeobecnými súdmi.

31. Pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie poisťovne je rozhodujúce riešenie otázky, čo treba

rozumieť pod pojmom škoda (použitým v ZoPZP). Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou
motorových vozidiel je zmierniť dôsledky skôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa
dôvodovej správy k zodpovednostnému zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším
dôsledkom tejto udalosti. Podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen
občianskoprávnuzodpovednosťzaškodu,aleajobčianskoprávnuzodpovednosťzaneoprávnenýzásah

do osobnostných práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia.

32. Pri výklade pojmu škoda pre účely ZoPZP treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom
práve. Zodpovednostný zákon bol totiž výsledkom transpozície smerníc EÚ, ktoré boli nahradenét. č. Platnou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16.09.2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé,

že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa slovné spojenie
utrpenie „ujmy alebo škody“, či používa termíny „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo „akákoľvek škoda“.
Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu považuje škodu
majetkovú aj nemajetkovú.

33. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy, v zásade jedinými kritériami, ktorými sa súd musí pri
rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy spravovať, sú závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo. Hoci občiansky zákonník žiadnu maximálnu ani minimálnu hranicu
výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch neurčuje a určenie výšky náhrady v peniazoch je vecou súdu,
je možné nájsť určitú inšpiráciu minimálne v existujúcej českej právnej úprave, ktorá v zásade je
najbližšia našej platnej právnej úprave, pričom priamo v § 444 OZ obsahuje výšku jednorazového

odškodnenia pozostalým pri usmrtení blízkej osoby. Nemožno však paušálne na túto sumu nazerať ako
na jediné vodítko pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy, ale vnímajúc dôležitosť takejto právnej úpravy a
rozhodnutie zákonodarcu priamo v zákone stanoviť základnú hranicu, je možné sa úvahou o základnom
minime touto úpravou inšpirovať.

34. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zákon zveruje na voľnú úvahu súdu. Ten musí
hodnotiť tak jednotlivé okolnosti, ako aj celkovú povahu konkrétneho prípadu. Súd prvej inštancie
sa zaoberal tým, ako sa pozostalí so smrťou otca a manžela vyporiadali. Porušením dopravných
predpisov zo strany žalovaného v 2. rade došlo k tomu, že zo dňa na deň, náhle, šokujúco a
nepredvídateľne prišli žalobcovia o najdôležitejšiu osobu svojho života, stratili osobu zabezpečujúcu im

finančné krytie osobných i rodinných nákladov, osobnú starostlivosť. Súdom prvej inštancie priznaná
výška nemajetkovej ujmy predstavuje základné štandardné kompenzovanie zmiernenia ujmy žalobcov.

35. Odvolací súd záverom uvádza, že súdna prax v zmysle rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Cdo/168/2009
a 3Cdo/301/2012 bola prekonaná rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 a

rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2016, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaný v
3. rade je bezpochýb pasívne legitimovaný v predmetnom konaní. Žalovaná v 1. rade ja taktiež pasívne
legitimovaná v zmysle § 427 OZ, pričom ide o objektívnu zodpovednosť a liberácia v zmysle § 428 OZ
nie je možná.

36. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

Add II.

37. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.03.2016 č. k. 10C/193/2014-268 zaviazal žalovaných v 1.
- 3. rade, aby spoločne a nerozdielne zaplatili v lehote 10 dní od doručenia uznesenia súdny poplatok
vo výške 1398 eur, ktorý pozostáva zo súdneho poplatku za odvolanie (položka 7b písm. b/ sadzobníka
súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch).

38. Proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie žalovaná v 1. rade, uviedla, že dňa 18.04.2016 podala
súdu prvej inštancie žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie, pretože jej sociálne
pomery v súčasnosti nedovoľujú uhradiť tak vysokú čiastku. Žije v M., jej príjem po odrátaní všetkých
povinných odvodov je 1654,45 eura, z ktorého uhrádza náklady na telefón 130,77 eur mesačne, poistky
v celkovej výške 32,16 eura, spláca úver v banke 606,20 eura mesačne, splátku za sedaciu súpravu 18

eur, náklady za prenájom bytu 390 eur, cestovné a kozmetika 210 eur. Žiadala napadnuté uznesenie
zmeniť a na zaplatenie súdneho poplatku zaviazať žalovaných v 2. a 3. rade.

39. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie aj žalovaný v 2. rade. Namietal, že uznesenie nebolo
doručené jeho právnemu zástupcovi. Ďalej poukázal na svoju nie uspokojivú finančnú situáciu a preto

nie je v jeho možnostiach súdny poplatok zaplatiť. Žiadal oslobodiť od platenia súdnych poplatkov.

40. Proti uzneseniu podal odvolanie aj žalovaný v 3. rade, žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a zaviazať
žalovaných na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1266 eur. Uviedol, že súdny poplatok bol vyrubenýv nesprávnej výške. On sa odvolal proti rozsudku v celom rozsahu priznanej sumy žalobcom, ktorá
predstavuje sumu celkovo 40000 eur. Súdny poplatok by mal byť 3 % zo sumy 40000, čo je suma 1200
eur a plus 66 eur, teda spolu 1266 eur.

41. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nevzhliadol dôvod na nariadenie pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu procesného

pochybenia, nesprávnehoprocesnéhopostupuanedostatkuodôvodnenia.Súdprvejinštanciesavôbec
nezaoberal žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov, nerozhodol o nej, napriek tomu zaviazal
všetkých žalovaných na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie. Z uznesenia nie je zrejmé, z akého
dôvodu zaviazal žalovaných na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie spoločne a nerozdielne.

42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).