Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Tos/141/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215010197
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6215010197.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na neverejnom zasadnutí zo dňa 26. septembra 2018 prejednal
sťažnosť odsúdenej M. K. proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš z 28.06.2018, sp.zn. 3T/87/2015
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr.por. z r u š u j e uznesenie okresného súdu a u k l a d á

m u , aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 50 ods. 4 Tr.zák. rozhodol, že odsúdená M. K.
sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš z
28.09.2015, sp.zn. 3T/87/2015 neosvedčila a vykoná trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, a
to podľa § 48 ods. 2 písm. a), Tr.zák., § 50 ods. 8 Tr.zák. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody

s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku okresného súdu podala odsúdená v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou sa
domáhala preskúmania napadnutého uznesenia a jeho zrušenia a predĺženia skúšobnej doby v zmysle
§ 419 ods. 1 Tr.por., § 50 ods. 4 písm. b) Tr.zák. o ďalší rok. V dôvodoch sťažnosti poukazuje na
skutočnosť, že vzhľadom na závažnosť konania, stupeň svojho vzdelania a neznalosť práva mal okresný

súd zvážiť a ustanoviť jej obhajcu, nakoľko sa nedokázala pochopiť dôsledky skutočnej prípravy na
verejné zasadnutie, ktorého dôsledkom je tá skutočnosť, že musí nastúpiť na výkon trestu. Zdôrazňuje,
že nevedela sa sama obhajovať, preto až po rozhodnutí súdu si zvolila obhajcu na poskytnutie právnej
pomoci. V ďalšom poukazuje na ust. § 50 ods. 4, v zmysle ktorého, ak odsúdený svojím konaním v
skúšobnejdobedalpríčinunanariadenievýkonutrestu,výnimočnevzhľadomnaokolnostiprípadumôže
ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti a súčasne môže ustanoviť nad odsúdeným probačný

dohľad a zároveň predĺžiť skúšobnú dobu, maximálne však o 2 roky, pričom však nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v ods. 1, alebo mu uloží doteraz uložené primerané obmedzenia
alebo primerané povinnosti. Zastáva názor, že odsúdená v skúšobnej dobe dala svojím konaním podnet
k tomu, aby ju súd prejednával v konaní o osvedčení a neosvedčení v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia. Myslí si však, že v jej prípade boli a sú dané výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by príslušný
súd mohol zvážiť a ponechať jej v platnosti podmienečné odsúdenie.

Takýmito skutočnosťami je aj to, že sa nedopustila v skúšobnej dobe žiadneho priestupku ani žiadneho
konania, za ktoré by bola v zmysle Trestného zákona vyvedená trestná zodpovednosť. Z predložených
listín, ktoré boli na súde prečítané vyplýva, že v prevažnej väčšine boli voči jej osobe pozitívne, a tá
skutočnosť, že sa nevedela zamestnať, bola z jej strany veľmi ťažko ovplyvniteľná, prihliadnuc na jej
vek, jej skutočné vzdelanie a tiež prihliadajúc na zamestnanosť okresu Veľký Krtíš.V súčasnosti konštatuje, že sa jej podarilo zamestnať v organizácii S.J., n.o., so sídlom W., A., čo
potvrdzuje aj pracovná zmluva, ktorú predkladá. Jej snaha nájsť si zamestnanie bola systematická ale
dlhodobo bezvýsledná, k čomu predkladá súdu aj potvrdenie starostu obce z miesta trvalého bydliska,

ktorá potvrdzuje, že sa snažila nájsť si zamestnanie, a to hlavne z toho dôvodu, že si chcela splniť
svoju povinnosť uloženú súdom. V samotnom stanovisku obec z 02.08.2018 uvádza, že pravidelne sa
uchádzala o aktivačné práce a obec oceňuje snahu zamestnať sa a v prípade vzniku nových pracovných
príležitostí bude iniciovať, aby získala niektorú z pracovných pozícií.

Ďalej upozorňuje na tú skutočnosť, že jej deti, ktoré už opustili ústavnú starostlivosť, sú s ňou stále v
kontakte a snaží sa im pomáhať v rámci svojich možností, aby sa vedeli riadne začleniť do života. V
snahe pomáhať deťom si neuvedomila, že prioritné bolo splatiť pohľadávku voči zariadeniu, kde boli deti
umiestnené. Potom, keď sa snažila túto vec doriešiť zistila, že pohľadávka týchto organizácií už bola
postúpená Slovenskej konsolidačnej banke, a.s., so sídlom Bratislava. Momentálne robí všetko preto,
aby uzavrela so svojím zamestnávateľom dohodu o splácaní tento pohľadávky, resp. dohodu o zrážkach

zo mzdy. Verí, že sa jej to podarí napriek tomu, že zatiaľ pracuje ešte len krátku dobu.

Mázato,žesúdmalzvážiťvýnimočnéokolnostitejtosituácie,akoajvzhľadomnaobjektívnosťtrestného
činu, skutočnosť bola taká, že to nebolo spôsobené úmyselným konaním ale tým, že bola v hmotnej
núdzi a z toho dôvodu nebola schopná uhrádzať súdom stanovené výživné. Zároveň chce podotknúť, že

súd nebral do úvahy tú skutočnosť, že sa celý život aktívne snažila zamestnať. Tá skutočnosť, že nebola
uhradená pohľadávka zaostalého výživného v prospech organizácie sociálnej starostlivosti, nemôže
sama o sebe rozhodovať tak, že príslušný súd konštatoval, že sa v skúšobnej dobe neosvedčila, resp.
že neviedla riadny život.

Krajský súd na základe sťažnosti sťažovateľky preskúmal v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr.por.
zákonnosť napadnutého uznesenia a konanie uzneseniu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť odsúdenej
je dôvodná.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš z 28.09.2015

sp.zn. 3T/87/2015 bola sťažovateľka odsúdená pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 3 písm. b) Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého jej bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky, pričom trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a
stal sa vykonateľným 13.10.2015. Uvedeným trestným rozkazom bola odsúdenej podľa § 50 ods. 2
s poukazom na ust. § 51 ods. 4 písm. d) Tr.zák. uložená povinnosť spočívajúca v povinnosti zaplatiť v

skúšobnej dobe zameškané výživné a podľa § 50 ods. 2 Tr.zák. s poukazom na § 51 ods. 4 písm.
j) Tr.zák. jej bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe a uchádzať
sa preukázateľne o zamestnanie.

Z výrokovej časti trestného rozkazu vyplýva, že v tom čase dlhovala Detskému domovu T. - C.iastku

928,27 Eur z titulu zameškaného výživného a Reedukačnému centru H. sumu 101,44 Eur na výživné
pre maloletú dcéru.

Z výpovede odsúdenej na verejnom zasadnutí vyplýva, že sa jej nepodarilo uhradiť uvedené sumy na
zaostalom výživnom, splatila len časť zo sumy 101,44 Eur pre Reedukačné centrum H.. Bolo to z toho

dôvodu, že nemohla nájsť stabilné zamestnanie, hoci nemá doklad, že sa v skúšobnej dobe pokúšala
nájsť zamestnanie a u koho, ale o prácu sa zaujímala. Krátku dobu pracovala v A., nemá však zmluvu,
ale táto by sa mala nachádzať na Úrade práce vo Veľkom Krtíši. Je stále evidovaná na Úrade práce,
sociálnychvecíarodinyVeľkýKrtíšakouchádzačkaozamestnanie.Jejjedinýmzdrojompríjmusúdávky
v hmotnej núdzi 120,- Eur a z nich platí 60,- Eur za nájom a 60,- Eur jej zostane na živobytie. Je vyučená

cukrárka a nevie si nájsť žiadne zamestnanie, v zahraničí nemôže pracovať, lebo neovláda cudzí jazyk.

Uvedené skutočnosti uvádzané na obhajobu žalovanou boli čiastočne preukázané, najmä tým, že podľa
Obecného úradu Chrastince je menovaná od 01.12.2017 zapojená do aktivačných prác v obci a svoje
pracovné povinnosti si plní. Nebolo zistené, že by sa obžalovaná dopustila počas plynutia skúšobnej

doby protizákonného konania vo forme priestupku alebo trestného činu. Súd prvého stupňa však
nepreveroval tvrdenie na obhajobu odsúdenej, že je dlhodobo evidovaná ako záujemca o zamestnanie
na úrade práce a táto skutočnosť, pokiaľ sa potvrdí, musí byť pripočítaná v prospech jej obhajoby,
že o prácu javila záujem ale v okrese Veľký Krtíš nebolo možné získať zamestnanie pre veľkúnezamestnanosť. Toto tvrdenie si mal súd prvého stupňa preveriť na Úrade práce vo Veľkom Krtíši bez
ohľadu na to, či odsúdená predložila alebo nepredložila doklad o tejto skutočnosti.

Krajský súd v prvom rade musí konštatovať, že povinnosťou súdu prvého stupňa sa bude dôslednejšie
zaoberať preverením obhajoby obvinenej, že nemohla nájsť zamestnanie, keď podľa predloženého
potvrdenia Obecného úradu Chrastince obvinenej vyplýva, že obec oceňuje snahu menovanej
zamestnať sa a v prípade vzniku nových pracovných príležitostí bude iniciovať, aby menovaná
získala niektorú z týchto pracovných pozícií. Bude povinnosťou súdu prvého stupňa postupne

doplniť dokazovanie o preverení alebo upresnenie uvedeného stanoviska obce v tom slova zmysle, či
poškodená sa dlhodobo zaujíma o prácu a približne od akého obdobia z pohľadu po uplynutí skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia. Treba uviesť, že u poškodenej nemožno prehliadnuť jej sociálne
postavenie, osobnostné danosti a vzdelanie, ktoré by jej umožňovali v čase akútneho nedostatku
pracovných príležitostí v okrese Veľký Krtíš v podstate vybojovať si nejaké zamestnanie, i keď zo strany
obžalovanej možno konštatovať nie celkom aktívnu snahu získať skutočne prechodné alebo trvalé

zamestnanie počas celej skúšobnej doby. Z tohto pohľadu je potom aj sporná vymožiteľnosť uložených
povinností trestným rozkazom, pretože obdobná situácia na strane poškodenej existovala už v čase
rozhodnutia predmetným trestným rozkazom, z ktorého jej vyplývajú uvedené povinnosti.

Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie v smere možnosti preukázania

obhajoby obžalovanej v rámci ďalšieho dokazovania, a to minimálne doplnením dôkazov o správu z
úradu práce o tvrdení odsúdenej, že je evidovaná na úrade práce ako záujemca o zamestnanie a tiež
bude potrebné zhodnotiť akú dobu sa zaujíma odsúdená o prácu na uvedenom úrade.

V neposlednom rade dáva aj odvolací súd do pozornosti súdu prvého stupňa zákonom stanovenú

možnosť nahradiť rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdenej v skúšobnej dobe prostriedkami ust. § 50
ods. 4Tr.zák.,vktoromsajavilovprípadeodsúdenejzajejpodmienokadôkaznejsituácieakopriliehavé
na aplikáciu a umožniť odsúdenej v ďalšej skúšobnej dobe napraviť chyby, ktorých sa dopustila počas
plynúcej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v zmysle plnenia povinností uložených jej trestným
rozkazom. Takto mohol súd rozhodnúť len do uplynutia skúšobnej doby, ktorú možnosť nevyužil, preto

musí dôsledne skúmať podmienky pre rozhodnutie osvedčení sa odsúdenej.

Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude môcť súd prvého stupňa rozhodnúť zákonne
v predmetnej veci o osvedčení či neosvedčení sa odsúdenej v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.