Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Asan/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200365
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4014200365.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu, JUDr. Ivana Rumanu a z

členiek senátu JUDr. Sone Langovej a JUDr. Moniky Valašikovej PhD. v právnej veci žalobcu: T a M
trans spedition, s. r. o., Šarovce 545, IČO: 34 140 425, zastúpený: Advokátska kancelária Kašuba spol.
s r.o., Horná 41, Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, proti sťažovateľovi (pôvodne žalovaný): Slovenská
inšpekcia životného prostredia - ústredie, Jeséniova 17D, Bratislava, IČO: 00 156 906, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394000214/1919-1667/Pul zo dňa 30.01.2014, o
kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/6/2014-62 zo dňa 26.
mája 2016 v spojitosti s Opravným uznesením č. k. 26S/6/2014-82 zo dňa 26. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalovaného) proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/6/2014-62 zo dňa 26. mája 2016 v spojitosti s opravným uznesením č.
k. 26S/6/2014-82 zo dňa 26. apríla 2018 z a m i e t a.

Žalobcovi priznáva voči sťažovateľovi nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Nitre (ďalej v texte rozsudku len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 26S/6/2014-62 zo dňa 26.
mája2016podľaust.§250jods.2písm.e/zákonač.99/1963Zb.vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen
„O. s. p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu a súčasne aj rozhodnutie Slovenskej

inšpekcie životného prostredia - Inšpektorát životného prostredia Žilina č. 1394406713/6261-29536/Žil
zo dňa 04.11.2013 ako správneho orgánu prvého stupňa (ďalej len ako „prvostupňový správny orgán“)
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konania. Zároveň rozhodol o tom, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania vo výške 767,90 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný ako
odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu, ktorým mu bola podľa § 75 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách (ďalej len „vodný zákon“)
za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. i/ zákona o vodách uložená pokuta vo výške 600,- eur.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že v danom prípade vadu konania videl v nezákonnosti
kontroly vykonanej zo strany prvostupňového správneho orgánu. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že
o predmetnej kontrole nebol upovedomený. Obsah administratívneho spisu predloženého žalovaným
nenasvedčuje, že si prvostupňový správny orgán, ktorý kontrolu u žalobcu vykonal, v danom prípade
splnilpovinnosťvyplývajúcumuz§11ods.2písm.a)zákonač.10/1996okontrolevštátnejspráve,ktorý
mal byť pri vykonávaní kontroly orgánom štátneho vodoochranného dozoru primerane použitý. V rámci

naplnenia tejto povinnosti mal prvostupňový orgán pred vykonaním kontroly žalobcovi vopred oznámiť
predmet, účel a dobu trvania kontroly, ktorú mienil u žalobcu vykonať. Najneskôr tak mohol urobiť pri
začatí kontroly, avšak iba za podmienky, ak by skoršie oznámenie kontroly mohlo viesť k zmareniu jej
účelu, čo žalovaný netvrdil a z administratívneho spisu nevyplýva.3. Krajský súd ďalej konštatoval, že skutočnosť o tom, že správny orgán si uvedenú oznamovaciu
povinnosť splnil musí vyplývať z obsahu administratívneho spisu. Za štandardný postup súd v danom

prípade považuje písomné oznámenie predmetu, účelu a doby trvania kontroly zo strany správneho
orgánu kontrolovanému subjektu. V takom prípade je možné doručenie príslušného oznámenia
verifikovať doručenkou. V danom prípade prvostupňový správny orgán takýto postup zjavne nezvolil.
Až v protokole o výsledku kontroly vyhotovenom dňa 30.09.2013 je zmienka kontrolou povereného
zamestnanca prvostupňového správneho orgánu o tom, že konateľ spoločnosti mal byť informovaný o

účele kontroly ešte dňa 07.05.2013, a to telefonicky. Pravdivosť uvedeného záznamu v protokole sa však
javí ako diskutabilná z dôvodu, že predmetný zamestnanec prvostupňového správneho orgánu (Ing.
W.R.) bol vykonaním kontroly poverený poverením, vydaným riaditeľkou prvostupňového správneho
orgánu až dňa 25.06.2013. Naviac, je potrebné zdôrazniť, že ani v prípade, ak by správny orgán prvého
stupňa spôsobom tvrdeným v protokole o výsledku kontroly telefonicky konateľa žalobcu informoval o
účele kontroly, nebolo by to možné považovať za splnenie oznamovacej povinnosti v zmysle § 11 ods.

2 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe. Skutočnosť, že by bol žalobca pred vykonaním kontroly
poučený nielen o účele, ale aj o predmete a dobe trvania zamýšľanej kontroly však v administratívnom
spise nikde nie je tvrdená a ani z neho inak nevyplýva.

4. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam krajský súd dospel k záveru, že kontrola u žalobcu nebola

vykonaná zákonným spôsobom a skutočnosti ňou zistené preto nemohli slúžiť ako podklad pre
uloženie pokuty rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, keďže konanie správneho orgánu
bolo postihnuté takou vadou, ktorá mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Keďže
žalovaný správny orgán pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia v rámci odvolacieho konania na
túto skutočnosť nereflektoval, je potrebné rozhodnutie žalovaného považovať za nezákonné.

5. Uvedené dôvody súd viedli tomu, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa podľa § 250j ods. 2 písm. e) O. s. p. zrušil a vec vrátil žalovanému
správnemu orgánu na ďalšie konanie.

6. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalovaný kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods.
1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S. s. p.“) z toho dôvodu, že
krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že krajský súd úvahami použitými v rozhodnutí o
štandardnom postupe pri plnení oznamovacej povinnosti v zmysle § 11 ods. 2 písm. a/ zákona o

kontrolevštátnejspráveprekročilprávomocisúdu,ktorémupriznávaprávnyporiadok,atrahovalnaseba
zákonodarnú právomoc, ktorá však patrí iba Národnej rade SR. Má za to, že podľa predmetného zákona
nie je upravená forma, ktorou má byť oznámenie vykonané. Zákon o kontrole v štátnej správe neukladá
správnemu orgánu oznámiť výkon kontroly v písomnej forme a už vôbec neobsahuje ustanovenia, ktoré
by sa týkali doručenky. Takýto výklad krajského súdu považuje sťažovateľ za svojvoľný, prekračujúci

hranice stanovené hmotným právom.

8. Podľa sťažovateľa oznámenie o vykonaní kontroly bolo vykonané dňa 07.05.2013 telefonicky,
a to aj za účelom dohodnutia termínu kontroly. Túto skutočnosť preukazuje Protokol z kontroly č.
3889-12078/72/2013/Žil zo dňa 30.09.2013, podpísaný žalobcom. Sťažovateľ ďalej argumentoval, že

telefonickému spôsobu upovedomenia o výkone kontroly nebráni nijaké ustanovenie zákona o výkone
kontroly v štátnej správe, či iného právneho predpisu. Pokiaľ tak sťažovateľ konal, konal spôsobom,
ktorý ustanovil zákon. Pokiaľ teda krajský súd založil odôvodnenie zrušujúceho rozsudku na úvahe
o nedostatku písomnej formy za situácie, kedy zákon písomnú formu vôbec nevyžaduje, je takéto
rozhodnutie nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Sťažovateľ k pochybnosti o pravdivosti záznamu v Protokole z kontroly z dôvodu, že zamestnanec
prvostupňového správneho orgánu bol výkonom kontroly poverený až 25.06.2013, t. j. až cca 1,5
mesiaca po tom, čo došlo k telefonickému oznámeniu o výkone kontroly uviedol, že táto skutočnosť
je z pohľadu zákonnosti irelevantná. V zmysle § 9 ods. 3 zákona o kontrole v štátnej správe je

pracovník kontroly (orgánu kontroly) oprávnený oznámiť výkon kontroly aj pred písomným poverením na
výkon kontroly. Písomné poverenie oprávňuje pracovníka kontrolu skutočne vykonať, t. j. uskutočňovať
úkony podľa § 11 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe. Jedinou relevantnou skutočnosťoupodľa sťažovateľa ostáva, či k vydaniu písomného poverenia došlo ešte pred začiatkom kontroly, čo v
posudzovanom prípade bolo naplnené.

10. K splneniu všetkých uvedených povinností podľa názoru sťažovateľa došlo, t. j. pracovník správneho
orgánu bol písomne poverený na výkon kontroly a pri plnení úloh sa preukázal preukazom orgánu, z
poverenia ktorého vykonával vodoochranný dozor. Pokiaľ by termín kontroly nebol vopred oznámený
a pracovník kontroly by sa nepreukázal preukazom orgánu tak, ako to vyžaduje § 68 ods. 2 zákona o
vodách, len sotva možno predpokladať, že by žalobca umožnil pracovníkovi prvostupňového správneho

orgánu vstup do svojej prevádzky a predložil by potrebné doklady pre výkon kontroly.

11. Sťažovateľ preto navrhol, aby kasačný súd po preskúmaní veci napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alebo aby konanie zastavil. Sťažovateľ žiadal aj náhradu trov
kasačného konania.

12. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca a uviedol, že ju považuje za nedôvodnú a napadnutý
rozsudok považuje za vecne správny, vyčerpávajúco odôvodnený, a teda zákonný. Podľa názoru
žalobcu krajský súd správne poukázal na to, že žalovaný nepreukázal, a zo správneho spisu ani
nevyplýva, že žalobcovi vopred oznámil predmet, účel a dobu trvania kontroly. Žalobca poukázal na
rozpor vyplývajúci z obsahu správneho spisu, kde na poverení na vykonanie kontroly je uvedený dátum

25.06.2013, avšak v protokole o výsledku kontroly je uvedené, že poverenie na vykonanie kontroly je zo
dňa07.05.2013,čozjavnenezodpovedáobsahusprávnehospisuaspochybňujeobsahceléhoprotokolu
o výsledku kontroly. Vzhľadom k tomu je žalobca toho názoru, že kontrola nemôže byť zákonná a ani
skutočnosti ňou zistené, preto nemohli slúžiť ako podklad pre uloženie pokuty. Navrhol, aby kasačný
súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

13. Krajský súd v Nitre opravným uznesením zo dňa 26.04.2018 postupom podľa § 143 SSP opravil
zrejmú nesprávnosť v rozsudku zo dňa 26. mája 2016, spočívajúcu v označení žalovaného a orgánu
verejnej správy prvého stupňa.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") ako súd kasačný [§ 438 ods. 2 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len "S. s. p.")] po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas
účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania
(§ 455 S. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1 S. s.
p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalovaného nie je možné vyhovieť.

15. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo
priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou

orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1 a 2 S. s. p.).

16. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú

ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom (§ 6 ods. 1 S. s. p.).

17. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci

správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.18. Kasačný súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä
z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe

a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu.

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti
napadnutémurozsudkuKrajskéhosúduvNitre,popreskúmanínapadnutéhorozsudkuapooboznámení

sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto
závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská
pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu,
považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.

20. Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo, postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku (v tom čase účinného procesného predpisu), upravujúcej rozhodovanie
o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, na základe žaloby žalobcu preskúmať
zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorý odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie
Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Žilina, Odbor inšpekcie

ochrany vôd č. 1394406713/6261-29536/Žil zo dňa 04.11.2013 ako prvostupňového správneho orgánu,
ktorým tento uložil žalobcovi pokutu podľa § 75 ods. 5 vodného zákona za správny delikt podľa § 74
ods. 1 písm. i/ zákona o vodách vo výške 600,- eur.

21. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval vecnú a právnu opodstatnenosť sankčného postihu

pre žalobcu rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, pretože žalobca v odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti a ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili alebo spochybnili skutkový stav
zistený vykonanou kontrolou OIOV Žilina.

22. Podľa § 68 ods. 4 vodného zákona, na výkon štátneho vodoochranného dozoru sa primerane

vzťahuje osobitný predpis (§ 8 až 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o
kontrole v štátnej správe v znení zákona č. 502/2001 Z. z.).

23. Podľa § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 10/1996 o kontrole v štátnej správe pracovníci kontroly sú v
súvislosti s výkonom kontroly povinní vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet, účel a dobu

trvania kontroly, preukázať sa poverením na vykonanie kontroly spolu s dokumentom preukazujúcim ich
totožnosť, ak to osobitný predpis neustanovuje inak; ak by oznámenie pred začatím kontroly mohlo
viesť k zmareniu účelu kontroly, treba tak urobiť najneskôr pri začatí kontroly.

24. V danom prípade, medzi žalobcom a sťažovateľom zostáva spornou otázka, či kontrola u žalobcu

bola zo strany prvostupňového správneho orgánu vykonaná v súlade so zákonom, konkrétne, či
kontrolovaný subjekt bol v zmysle zákona o kontrole v štátnej správe vopred informovaný o predmete,
účele a dobe trvania kontroly.

25. Z priloženého administratívneho spisu vyplýva, že na základe poverenia č. 3889-12078/72/2013/

Žil vykonal zamestnanec Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia
Žilina, odbor inšpekcie ochrany vôd, v dňoch 27.06. a 30.09.2013, v súlade s § 62 a 68 vodného
zákona a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v
štátnej správe v znení neskorších predpisov a v súlade s § 9 a § 10 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej
správe starostlivosti o životné prostredie kontrolu u žalobcu, v kontrolovanom období od 01.01.2012 do

30.09.2013. V protokole o výsledku kontroly zo dňa 30.09.2013 je uvedené, že Marián Tóth, konateľ
žalobcu bol informovaný o účele kontroly dňa 07.05.2013.

26. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že zákon o kontrole v štátnej správe v ust. § 11
ods. 2 písm. a/ neupravuje formu, ktorou má správny orgán informovať kontrolovaný subjekt o výkone

kontroly, a teda je toho názoru, že aj telefonická, resp. ústna forma je v súlade so zákonom. Kasačný
súd v tejto súvislosti ozrejmuje sťažovateľovi, že krajský súd odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
nezaložil na úvahe o nedostatku písomnej formy oznámenia v zmysle predmetného zákona, ako
sa sťažovateľ domnieva. Súd poukázal na štandardný postup pri oznamovaní kontroly, avšak svojerozhodnutie odôvodnil tým, že zo strany správneho orgánu neboli naplnené všetky zákonné podmienky
na výkon kontroly, konkrétne, že kontrolovaný subjekt nebol vopred oboznámený s predmetom a
dobou trvania kontroly, ktoré sú okrem účelu kontroly taxatívne vymenovanými náležitosťami oznámenia

v zmysle § 11 ods. 2 písm. a/ zákona o kontrole v štátnej službe. Krajský súd v tejto súvislosti
iba vyslovil pochybnosť o vierohodnosti telefonického oznámenia o výkone kontroly povereným
zamestnancom prvostupňového správneho orgánu, ku ktorému došlo 1,5 mesiaca pred samotným
poverením zamestnanca výkonom kontroly u žalobcu. Naviac o tom, že bol takýto telefonát uskutočnený
nie je v administratívnom spise žiadny záznam a zmienka o ňom je iba v protokole o výsledku kontroly

zo dňa 30.09.2013.

27. Kontrola sa oficiálne v zmysle zákona o kontrole v štátnej správe začína na základe
predchádzajúceho oznámenia o začatí kontroly, ktoré vždy obsahuje predmet a účel kontroly, ktoré by
mali vysvetliť zmysel a rozsah kontroly. V predmete kontroly sa obvykle stanovia presné a cieľavedome
vybrané konkrétne zákonné ustanovenia, ktorých dodržiavanie sa bude kontrolovať, pričom oznámenie

ozačatíkontrolybymaloobsahovaťtiežajurčenietermínu-dobutrvaniaamiestavýkonukontroly.Tento
termín by mal byť kontrolovanému oznámený dostatočne vopred, aby sa mohol pripraviť (zabezpečiť
prítomnosť štatutárneho orgánu, dokumentov, sprístupniť miesta spracúvania údajov, počítače a pod.),
ale môže nastať aj výnimočná situácia, keď oznámenie o začatí kontroly doručuje osobne a priamo
kontrolný tím vedený inšpektorom pri pokuse o začatie kontroly. Takýto postup je možný výlučne v

prípadoch, keď by predchádzajúce oznámenie o začatí kontroly mohlo zmariť kontrolu.

28. I keď zákon explicitne neurčuje formu oznámenia o začatí, predmete a účelu a dĺžke kontroly,
je na orgáne verejnej správy, aby zvolil takú formu oznámenia, aby v prípade pochybností dokázal
vierohodným spôsobom preukázať splnenie svojej oznamovacej povinnosti. V danom prípade kontrolný

orgán preukazoval splnenie svojej zákonom uloženej povinnosti informáciou obsiahnutou v Protokole o
výsledku kontroly zo dňa 30.09.2013, že konateľ žalobcu bol telefonicky informovaný o účele kontroly
dňa 07.05.2013. Žalobca toto tvrdenie správneho orgánu poprel, takisto poprel skutočnosť, že správny
orgán konal s povereným zamestnancom žalobcu. Uviedol, že nebol o kontrole informovaný a nebol s
ním prerokovaný protokol o zisteniach vyplývajúcich z kontroly, t. j. nemal sa možnosť oboznámiť zo

zisteniami, podať návrhy a vyjadrenia.

29. Žalovaný v danom prípade zákonnosť svojho postupu nepreukázal. Jeho zápis v Protokole o
výsledku kontroly, že žalobca bol informovaný o účele kontroly telefonicky dňa 07.05.2013 neosvedčuje
tvrdenú skutočnosť, pretože nie je doložený dôkazom, ktorý by vyplýval z obsahu spisu. V spise

žalovaného sa nenachádza ani doklad preukazujúci, že by bol protokol o výsledku kontroly prerokovaný
s oprávneným zamestnancom žalobcu. V. Z., ktorý bol prítomný pri prerokovaní predmetného protokolu
mal splnomocnenie na zastupovanie pri kontrole na čerpacej stanici žalobcu na ul. Vysokoškolákov 52,
nie na ul. Za plavárňou 52, ktorej sa kontrola týkala.

30. V predmetnom protokole je uvedená ďalšia rozporuplná skutočnosť a to, že zamestnanec
prvostupňového správneho orgánu bol výkonom kontroly u žalobcu poverený dňa 07.05.2013, teda v
deň údajného telefonického oznámenia účelu kontroly, avšak v spise sa nachádza Poverenie na výkon
kontroly pracovníka Ing. W.R., ktorý kontrolu u žalobcu vykonával s dátumom 25.06.2013. Tento rozpor
však sám o sebe nespôsobuje nezákonnosť kontroly vykonanej u žalobcu.

31. Nemožno sa stotožniť s námietkou žalovaného, že krajský súd prekročil svoju právomoc pri
posudzovaní zákonnosti náležitostí spôsobu oznámenia výkonu kontroly, pretože predmetná povinnosť
vyplýva správnemu orgánu priamo zo zákona o kontrole v štátnej správe a krajský súd bol povinný
prihliadať na všetky vady, ktoré moli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia z úradnej

povinnosti (v zmysle § 250i ods. 3 O. s. p.).

32. Kasačný súd v súvislosti so skúmaním zákonnosti postupu žalovaného poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Sž/139/01, podľa záverov ktorého: „Ak je zrejmé, že
podkladom na vydanie rozhodnutia o uložení sankcie sú zistenia kontroly, ktorá bola vykonaná v rozpore

so zákonom č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe, je to dôvodom, aby súd takéto rozhodnutie
ako nezákonné zrušil.“33. Kasačný súd na základe uvedených dôvodov dospel k názoru, že krajský súd v danej veci postupoval
vecne správne a skutkovo aj právne vyhodnotil stav veci v súlade so zákonom. Krajský súd správne
vyhodnotil, že kontrola u žalobcu nebola začatá zákonným spôsobom v zmysle § 11 ods. 2 písm.

a/ zákona o kontrole v štátnej správe, pričom žalovaný ako odvolací správny orgán bol povinný v
odvolacom konaní komplexne skúmať zákonnosť kontroly zo strany prvostupňového správneho orgánu.
Pretože rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané na základe podkladov z kontroly
vykonanej postupom, ktorý je v rozpore so zákonom, potom aj rozhodnutie žalovaného, ktorý ho
potvrdil má tieto vady. Ak teda krajský súd dospel k záveru, že sťažovateľ, ako žalovaný správny

orgán pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia v rámci odvolacieho konania na túto skutočnosť
nereflektoval a rozhodnutie žalovaného je potrebné považovať za nezákonné, bolo potrebné jeho
rozhodnutie, ktorým takéto rozhodnutia zrušil a vec vrátil sťažovateľovi na ďalšie konanie považovať
za správne.

34. Skutočnosti, ktorými žalovaný v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského

súdu boli totožné s námietkami, ktoré žalovaný namietal už v konaní pred správnym súdom a s ktorými
sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť žalovaného neobsahuje
žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku krajského súdu.

35. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší súd osvojil záver, že
napadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo vydané v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie
alebo zmenu a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol v zmysle ust. § 461 S. s. p.

36.Onáhradetrovkonaniarozhodolnajvyššísúdsprihliadnutímnaust.§467ods.1S.s.p.vspojenís§

167 ods. 1 S. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného
konania. O konkrétnej výške tejto náhrady rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.

9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011).
I keď zákon explicitne neurčuje formu oznámenia o začatí, predmete a účelu a dĺžke kontroly, je
na orgáne verejnej správy, aby zvolil takú formu oznámenia, aby v prípade pochybností dokázal
vierohodným spôsobom preukázať splnenie svojej oznamovacej povinnosti. Ak je zrejmé, že podkladom

navydanierozhodnutiaouloženísankciesúzisteniakontroly,ktorábolavykonanávrozporesozákonom
č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe je to dôvodom, aby súd takéto rozhodnutie ako nezákonné
zrušil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.