Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/358/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915208955
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7915208955.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci navrhovateľa : GENERAL

FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825, ul. Košická 56, 821 08 Bratislava zastúpený : Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava proti odporcom : 1./. V. Q., I.. XX.XX.XXXX,
Z. Č. I. G., U.. Š. XXX/XX toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom JUDr. Marekom
Doričom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Michalovce a 2./ L. G., I..: X.X.XXXX, G., U.. Z.
XXXX/XX, zastúpený: JUDr. Viktóriou Hajduovou, advokátkou, ul. M. R. Štefánika 3197/32, Trebišov v
konaní o zaplatenie 9. 493,24 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní uhradiť navrhovateľovi sumu 4.120,54 Eur s 9,00 % ročným

úrokom z omeškania od 18.02.2011 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu dlh
splácať.

II. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamieta.

III. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ po čiastočnom späťvzatí návrhu o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 13.03.2015 č.k.

12C/6/2013-195 a ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.05.2015 žiadal, aby súd uložil odporcom povinnosť
uhradiť pre neho sumu 9.493,24 Eur, úroky z úveru a úroky z omeškania zo sumy 8.741,23 Eur a tiež
trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca v 1. rade ako dlžník a odporca v 2. rade ako ručiteľ
nesplatili riadne a včas úver, ktorý odporcovi v 1. rade poskytla M. M., F..M.., Z. a nesplatená časť
úveru na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.12.2010, uzavretou medzi M. M., F..M.. Z. a
navrhovateľom, prešla do majetku navrhovateľa.

Odporca v 1. rade je dlhodobo na neznámom mieste a v konaní je zastúpený súdom ustanoveným
opatrovníkom.

Odporca v 1. rade ani opatrovník odporcu v 2. rade sa vo veci nevyjadrili.

Odporca v 2. rade žiadal, aby súd zamietol návrh navrhovateľa proti nemu. Odôvodnil to tým, že odporca
v 1. rade je spôsobilý dlh splácať a navrhovateľ by mal preto uplatňovať nároky iba voči nemu ako

dlžníkovi a nie aj voči ručiteľovi dlžníka. Odporca v 2. rade ďalej namietal, že navrhovateľovi nevznikol
nárok na zaplatenie úveru voči nemu ako ručiteľovi, pretože navrhovateľ nesplnil zákonnú podmienku,
ktorou je oznámenie pre ručiteľa o nesplácaní dlhu dlžníkom a doručenie výzvy pre ručiteľa na splatenie
dlhu. Odporca v 2. rade vzniesol aj námietku neprijateľnosti zmluvnej podmienky úverovej zmluvy, podľaktorej výška úroku z úveru vo výške 9,80 % ročne je neprimeranou vzhľadom k výške poskytnutého
úveru a dohodnutej doby splatnosti tohto úveru.

Navrhovateľ sa s námietkami odporcu v 2. rade nestotožnil.

Z návrhu navrhovateľa z jeho podaní predložených súdu v priebehu celého konania a tiež z príloh k
týmto podaniam súd zistil, že medzi M. M., F..M.. Z. a odporcom v 1. rade bola dňa 31.01.2005 uzavretá
Zmluva o splátkovom úvere, na základe, ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi v

1. rade úver vo výške 200.000,- Sk ( 6.638,78 Eur ) a odporca v 1. rade sa zviazal poskytnutý úver
splácať po 2.679,- Sk mesačne spolu s poplatkami aj s úrokom z úveru v 120-tich mesačných splátkach,
pričom splatnosť prvej splátky dohodli veriteľ a dlžník na deň 20.02.2005 a splatnosť poslednej splátky
na deň 20.01.2015. Zároveň sa v zmluve dohodli, že súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné
podmienky veriteľa účinné od 01.08.2002. V ten istý deň, t.j. 31.01.2005, pristúpil k vyššie uvedenej
úverovej zmluve odporca v 2. rade ako ručiteľ, na základe písomnej dohody o ručení, ktorú v uvedený

deň uzavrel odporca v 2. rade s veriteľom. Aj v uvedenej dohode sa uvádza, že súčasťou Zmluvy
o ručení sú Všeobecné obchodné podmienky veriteľa účinné od 01.08.2002. Navrhovateľ predložil
súdu Všeobecné obchodné podmienky ako prílohu k podaniu z 21.01.2016, avšak na predloženom
dokumente označenom ako Všeobecné obchodné podmienky sa nenachádzajú podpisy odporcov. V
zmluve o úvere ako aj v dohode o ručení sa uvádza, že dlžník aj ručiteľ sa so Všeobecnými obchodnými

podmienkami M. sporiteľne, a.s. oboznámili.

Dňa 21.12.2010 uzatvoril navrhovateľ so M. M., F..M.. Z. Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/
CE, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky z vyššie uvedenej úverovej zmluvy na
navrhovateľa. K zmluve o postúpení pohľadávok ako prílohu predložil navrhovateľ údaje o postúpenej

pohľadávke v písomnom vyhotovení. V uvedenom dokumente sa uvádza, že ku dňu 01.12.2010 je
zostatokpohľadávky9.463,24Eur,ztohoistina8.741,23Eur.Zároveňsavdokumenteuvádza,ževýška
istiny tvorí sumu 8.741,23 Eur a úroky 752,01 Eur. Navrhovateľ zároveň k žalobe ako prílohy pripojil
oznámenia M. sporiteľne, a.s. pre oboch odporcov o postúpení pohľadávky z 28.12.2010. Odporcovi v 2.
rade bola zásielka doručená uložením dňa 16.02.2011, čo súd zistil zo záznamov na doručenke zásielky.

Navrhovateľ po postúpení pohľadávky prostredníctvom svojho splnomocnenca spoločnosti Platiť sa
oplatí, s.r.o., listom zo 17.02.2011 oznámil obom odporcom odstúpenie od úverovej zmluvy podľa
§ 506 Obchodného zákonníka a zároveň im oznámil, že došlo týmto k zosplatneniu celého úveru.
Obidva oznámenia tvoria prílohy k žalobe navrhovateľa. Výzva a oznámenie o odstúpení boli odoslané

odporcom dňa 28.02.2011 čo preukázal, navrhovateľ podacím poštovým hárkom. Tento pripojil
navrhovateľ k podaniu z 12.04.2013.

Podaním z 23.03.2013 a prílohami k tomuto podaniu na výzvu súdu navrhovateľ podal presnú
špecifikáciu všetkých zložiek nesplatenej časti úveru a poplatkov ako aj ich preskúmateľný výpočet. Toto

podanie doplnil navrhovateľ ešte podaniami z 12.04.2013, z 12.06.2013, 29.07.2013 a z 13.09.2013.
Týmito podaniami a prílohami k uvedeným podaniam navrhovateľ preukázal, že ku dňu postúpenia
pohľadávky k 21.12.2010 ako aj ku dňu zosplatnenia celého dlhu k 17.02.2011 predstavoval
nesplatený zostatok čistej istiny 4.124,50 Eur. Prevyšujúcu časť uplatňovanej pohľadávky potom tvoria
kapitalizované úroky z úveru, nezaplatené úroky z omeškania a poplatky, ktoré boli zmluvne dohodnuté,

všetko do doby splatnosti k 17.02.2011.

Keďže k uzavretiu úverovej zmluvy došlo 31.01.2005, súd preskúmaval súlad podmienok tejto zmluvy
s právnou úpravou účinnou pri vzniku zmluvného vzťahu a tiež s právnymi úpravami, ktorých platnosť
nastala až po vzniku uvedeného zmluvného vzťahu, avšak vzhľadom k tomu, že ide o spotrebiteľský

zmluvný vzťah, znenia týchto neskôr platných právnych úprav sú aplikovateľné aj na zmluvný vzťah,
ktorý je predmetom tohto konania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného od 25.11.2004, predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto

zákona rozumie konanie ktoré :
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 6 ods. 4 citovaného zákona spotrebiteľ, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa
domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného zákona.

Vyššie citované právne ustanovenie odkazuje ako na osobitný zákon na zákon č. 365/2004 Z.z..

Podľa§5ods.2písmd)zákonač.365/2004účinnéhodo06.12.2005,zásadarovnakéhozaobchádzania
podľaodseku1sauplatňujelenvspojenísprávamiosôbustanovenýmiosobitnýmizákonmivoblastiach
prístupu a poskytovania tovarov a služieb vrátane bývania, ktoré sú poskytované verejnosti právnickými
osobami a fyzickými osobami-podnikateľmi.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.06.2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov a ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak.

Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť 11.06.2010 a dovtedy sa zákaz
diskriminácie spotrebiteľa posudzoval podľa vyššie citovaných ustanovení zákona č. 634/1992 Zb. a
zákona č. 365/2004 Z.z..

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,

kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., účinného do 31.10.2008, predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo

vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 306 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ
písomne vyzval.

Podľa§311ods.1Obchodnéhozákonníka,ručeniezanikázánikomzáväzku,ktorýručeniezabezpečuje.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho
na to veriteľ písomne vyzval.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd uložil odporcom
povinnosť uhradiť pre navrhovateľa sumu 4.120,54 Eur. Súd tak rozhodol z dôvodu, že odporcovi v

1. rade vznikla povinnosť uhradiť úver, ktorý mu poskytol právny predchodca navrhovateľa na základe
zmluvy o splátkovom úvere, avšak nevznikla mu povinnosť uhradiť úroky z úveru, úroky z omeškania
ani žiadne iné poplatky, ktoré boli zmluvne dohodnuté. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
výška dohodnutých úrokov Zmluvy o splátkovom úvere v spojení s dohodnutou dobou splácania
úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pri 120 - tich mesačných splátkach po 88,92 Eur, právny

predchodca navrhovateľa viazal poskytnutie úveru na splatenie sumy 10.670,40 Eur a poplatkov za
správu úveru vo výške 370,00 Eur, teda spolu na splatenie sumy 11.040,40 Eur. Za poskytnutý úver vo
výške 6.638,00 Eur by právny predchodca navrhovateľa získal od odporcu v 1. rade najviac 4.402 Eur.
Celkový dlh by teda predstavoval 70 % výšky poskytnutého úveru.

Súd zároveň poukazuje na to, že navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienky podľa § 7 ods. 1 zákona
č. 129 /2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Aj keď uvedené ustanovenie vstúpilo do účinnosti po
uzavretí úverovej zmluvy, v čase uzavretia zmluvy už bolo účinné ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého bolo povinnosťou právneho predchodcu navrhovateľa dojednať s odporcom
v 1. rade také individuálne zmluvné podmienky, ktoré by nemohli spôsobiť takú nerovnováhu medzi

výškoučerpanéhoúveruavýškousplácanéhoúveru,ktorábyzodpovedalaschopnostiamamožnostiam
dlžníka splácať dlh splátkami primeranej výšky a primeranom období. Výška a počet dohodnutých
splátok však svedčia o konaní právneho predchodcu navrhovateľa v rozpore už vtedy účinným § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Vyššia uvedená diskriminačná podmienka úverovej zmluvy sa zreteľne prejavila aj vo výške nárokov
uplatnených navrhovateľom, keď tento dokonca požaduje, aby odporcovia uhradili podľa jeho výpočtov
nesplatenú časť dlhu vo výške 9.493,24 Eur s 9,80 % ročným úrokom zo sumy 8.741,23 Eur od
22.12.2010. Spolu s takto požadovaným úrokom by už nesplatená časť dlhu predstavovala takmer
15.000,00 Eur. Pritom je potrebné zdôrazniť, že dlžník už doposiaľ zaplatil na úhradu dlhu 2.667,80 Eur

podľa obsahu podania navrhovateľa z 12.04.2012. Nesplatená časť úveru, by podľa žalujúcej strany už
mohla predstavovať toho času okolo 18.000,00 Eur.

Vyššie uvedené zistenia jednoznačne svedčia o nekalých a diskriminačných zmluvných podmienkach,
ktoré právny predchodca navrhovateľa v zmluve stanovil, a splnenie ktorých navrhovateľ požaduje.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípadehrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

Z vyššie uvedených dôvodov, súd uložil odporcom povinnosť uhradiť pre navrhovateľa iba sumu
4.120,54 Eur, čo predstavuje nesplatenú časť úveru bez úrokov z úveru a poplatkov ku dňu splatnosti

celého úveru, t.j. k 17.02.2011.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., účinného k 18.02.2011, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd uložil odporcom uhradiť aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, pretože odporcovia boli povinní ako
je vyššie uvedené uhradiť úver do výšky čerpania ku dňu zosplatnenia to znamená k 17.02.2011, a
preto sú od 18.02.2011 v omeškaní s úhradou vyššie uvedenej nesplatenej časti úveru. Výška úrokov
z omeškania je o 8,00 % vyššia ako základná úroková sadzba ECB, ktorá bola k 18.02.2011 jedno
percento.

Súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu v 2. rade, že mu ako ručiteľovi nevznikla povinnosť dlh splácať.
Právny predchodca navrhovateľa riadne doručil odporcovi v 2. rade oznámenie o postúpení pohľadávky
a len skutočnosť, že oznámenie bolo uložené na pošte nemožno túto skutočnosť hodnotiť ako doručenie
bez právneho účinku. Podstatnou skutočnosťou je, že sa oznámenie uložením zásielky na pošte a

oznámením odporcovi v 2. rade o tomto uložení dostalo do dispozičnej sféry odporcu v 2. rade a týmto
momentom sa považuje za doručené. Ďalšia námietka odporcu, že nedostatok snahy navrhovateľa voči
odporcovi v 1. rade na zistenie jeho pobytu a vymáhanie celého dlhu iba od dlžníka neodôvodňuje
podanie žaloby aj proti ručiteľovi, nemá oporu v platnej právnej úprave. Navrhovateľ preukázal, že
odporcovi v 2. rade ako ručiteľovi oznámil, že odporca v 1. rade ako dlžník dlh nespláca a preto týmto

úkonov navrhovateľa vzniká aj odporcovi 2. rade ako ručiteľovi povinnosť splácať dlh popri dlžníkovi.

Navrhovateľ a odporca v 2. rade uplatnili nárok na náhradu trov konania.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný súd

môže vysloviť, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Keďže navrhovateľ ani odporca v 2. rade nemali vo veci plný úspech, mali úspech iba čiastočný, súd
rozhodol, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3
vyhotoveniach.

1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.