Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714210357
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714210357.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu H. T., T. H., S. XXXX/XX,
právne zastúpený JUDr. Milan Sivý, advokát, so sídlom Námestie sv. Egídia 1116, Poprad, IČO: 37
947 095 proti žalovanému SR - Slovenská správa ciest, so sídlom Bratislava, Miletičova 19, IČO: 00
003 328, korešpondenčná adresa: Kasárenské Námestie 4, Košice, v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 43.384,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 12C 208/2014-518 zo dňa 21.08.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol
a náhradu trov stranám nepriznal. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou
doručenou súdu dňa 10.09.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 43.384 eur
spolu s 9% úrokom z omeškania podania žaloby do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným
vlastníkom parciel XXXX/XX o výmere 749 m2, XXXX/XXX o výmere 657 m2, XXXX/XXX 1336 m2
všetkých zapísané na LV č. XXXX k. ú. R. a je aj vlastníkom nehnuteľnosti parcely č. XXXX/XXX o

výmere 1034 m2 zapísané na LV č. XXXX k. ú. R.. Parcely sú zastavané stavbou žalovaného a sú
zabudované do cestného telesa štátnej cesty X/XX H. - H. B.. Tieto parcely nemá možnosť reálne
užívať a za obdobie rokov XXXX I. XXXX znaleckým posudkom znalca O.. D. W. mu bola stanovená
hodnota nájmu predmetných pozemkov vo výške 43.446,- eur. Ďalej uviedol, že si uplatňuje bezdôvodné
obohatenie za obdobie od 25.06.2014 spätne za obdobie dvoch rokov, čo spolu predstavuje 730 dní.

2. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že

žaloba nie je dôvodná. Podotkol, že je si vedomý rozdielnosti rozhodovacej činnosti súdov v skutkovo
obdobných sporov, keď súdy prípady po právnej stránke posudzujú rôzne , pripúšťajúc argumentáciu
bezdôvodného obohatenia, argumentáciu vecných bremien ako aj argumentáciu dobrých mravov.
Uviedol, že v konaní nebolo sporným, že žalobca sa stal v priebehu roku XXXX I. XXXX výlučným
vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú pod cestným telesom štátnej cesty
X/XX H. - H. B., ktorá bola postavená v XX. rokoch minulého storočia. Postavením cesty vznikol stav,
kedy vlastník nehnuteľnosti a to fyzickej osoby bol odlišný od vlastníka stavby. Nebolo preukázané, aby

pôvodní vlastníci nehnuteľnosti predmetné pozemky štátu odpredali respektíve, aby došlo k vyvlastneniu
pozemkov pod stavbou , prípadne k uzatvoreniu nájomných zmlúv. Takýto stav pretrvával až do zmeny
vlastníctva nehnuteľnosti v prospech žalobcu. Pôvodní vlastníci si voči štátu neuplatnili finančný nárok
spojený s užívaním pozemkov a tento finančný nárok si voči žalovanému začal uplatňovať až žalobcapo nadobudnutí vlastníctva pozemkov. Je nepochybné, že žalobca musel mať vedomosť o skutočnosti,
že kupované nehnuteľnosti sú zaťažené stavbou na cudzom pozemku. Následne po nadobudnutí
vlastníctva sa tak začal domáhať finančnej náhrady. Súd nespochybňuje vlastnícke právo žalobcu ani

možnénárokyvyplývajúcezoskutočností,žepredmetsvojhovlastníctvanemôžeužívať,aniskutočnosť,
že už od roku 2009 vyzýval žalovaného na majetko - právne usporiadanie. Je tiež nepochybné,
že žalovaný ešte v roku 2011 prejavil záujem daný právny stav riešiť uzavretím kúpnej zmluvy na
odpredaj sporných parciel od žalobcu akceptujúc kúpnu zmluvu, výška, ktorej bola odvedená od návrhu
samotného žalobcu. Časová limitácia pridelených finančných prostriedkov žalovaného na úhradu kúpnej

ceny napokon viedla k odstúpeniu žalovaného od predĺženého návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy.

3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca od roku XXXX ako vlastník pozemkov, o ktorých mal
vedomosť, že sú zastavané cestným telesom, sa nedomáhal vyporiadania neoprávnenej stavby a
opätovne ako je to zrejmé aj z iných súdnych konaní evidovaných napríklad pod sp. zn. XXC XXX/XXXX
a XXC XXX/XXXX si voči žalovanému uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj potom,

čo mu bol v roku XXXX predložený návrh na uzavretie kúpnej zmluvy. Je možné prisvedčiť tvrdenie
žalovaného, že žalobca nepristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy bez vážnych dôvodov. Kúpna zmluva,
priktorejbolanavrhnutákúpnacenavsúladesjehonávrhombyvyriešilaotázkuusporiadaniapozemkov
medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby do budúcna. Do prevodu vlastníctva nehnuteľnosti
žalobcovi nič nebránilo domáhať sa svojho práva na finančnú náhradu za predchádzajúce obdobie, čo

fakticky realizoval súdnou cestou. Tento si po zmarení uzavretia kúpnej zmluvy opätovne uplatnil nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc z vyššie uvedeného konania žalobcu vo vzťahu
k uplatnenej pohľadávke bezdôvodného obohatenia, súd preto kvalifikoval ako konanie v rozpore s
dobrými mravmi, so snahou domôcť sa opakovane finančného plnenia. Na druhej strane uzatváranie
kúpnych zmlúv, prípadne zmlúv o urovnanie žalovaným iným pozemkov po neúspešnom rokovaní so

žalobcom o uzatvorení kúpnej zmluvy za výhodnejších cenových podmienok, nemožno považovať zo
strany žalovaného za konanie v rozpore s dobrými mravmi vo vzťahu k uplatnenému právu žalobcu.
Súd zároveň konštatuje odôvodnenosť námietky premlčania časti nároku vznesenej žalovaným a to za
dobu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX pre uplynutie subjektívnej dvojročnej lehoty, ak by bol v konaní
úspešný. Žalobca minimálne od roku 2009, kedy si po prvýkrát uplatnil pohľadávku od žalovaného, mal

vedomosť o osobe, ktorá sa obohatila a zo znaleckého posudku z roku XXXX aj o výške bezdôvodného
obohatenia. Taktiež poukázal súd prvej inštancie, že námietku žalovaného, že cesta X/XX slúži na
bezplatné uspokojovanie verejnej potreby, nemožno vziať do úvahy, pretože otázka nároku na náhradu
za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku bez právneho dôvodu je ústavným právom
vlastníka. Vzhľadom k uplatneniu iných argumentov súdom , tento neuznal obranu žalovaného odkazom

na príslušné ustanovenia Zákona č. 330/1991 Zb. Žalovanému k pozemkom nevzniklo právo vecného
bremena akéhokoľvek druhu ani právo obdobné. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak,
že náhradu trov súd nepriznal stranám, pretože žalobca v konaní nebol úspešným a úspešný žalovaný
náhradu trov konania si neuplatnil.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Žalobca konštatoval, že práve
svojim konaním žalovaný už po stavbe cestného telesa nesplnil základné povinnosti uložené mu v
stavebnom konaní a v tomto smere, že si nevyporiadal vlastnícke vzťahy pozemkov pod zastavanými
cestnými telesami, dlhodobo a nečinne zneužíval stav v tom smere, že využíval predmetné cesty a
spravoval cesty, ktoré boli postavené na pozemkoch vo vlastníctve úplne iných tretích osôb. Dôvodnosť

návrhu žalobca vidí v tom, že na jeho pozemku v jeho vlastníctve je umiestnená komunikácia vo
vlastníctve žalovaného, pričom takéto nútene obmedzenie vlastníckeho práva nie je možné podľa
platného právneho poriadku Slovenskej republiky v súkromnom práve bez primeranej náhrady tak, ako
to upravuje článok 20 ods. 4 Ústavy SR. Ďalej žalobca poukázal, že predmetné rozhodnutie súdu prvej
inštancie sa odkloňuje od ustálenej právnej praxe odvolacích ako aj dovolacích súdov, pričom poukázal

na rôzne rozsudky, napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 33Obo 882/2006 zo dňa
24.06.2008, v zmysle odôvodnenia ktorého je zrejmá tá skutočnosť, že podľa § 451 ods. 1 Občianskeho
zákona, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Taktiež argumentácia
žalovaného, že situáciu nezavinil je irelavantná, pretože zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je
objektívneho charakteru a predpokladom vzniku nie je protiprávnym úkonom obohateného ani jeho

zavinenie, podstatné je len to, že stav obohatenia vznikol. Ďalej poukázal na Nález Ústavného súdu
Slovenskej Republiky č. 4 ÚS 554/2012-35 uverejnený v Bulletine č. 4/2013, Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. 4/94/2011 zo dňa 07.07.2011 O ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Poukázal aj na rôzne rozsudky Krajského súdu Prešov i Okresného súdu Poprad. Poukázal aj naustálené stanovisko Občianskoprávneho a obchodného kolégia Krajského súdu Prešov, ktoré sa touto
otázkou zaoberalo dňa 10.01.2013 ako aj na to, že napadnuté rozhodnutie súdu je aj v rozpore so
samotnou praxou na vyporiadanie majetko - právneho vzťahu medzi žalovaným a inými subjektmi. Má

za to, že rozhodnutie súdu šikanóznym spôsobom tresce žalobcu, že si dovolil požiadať o komplexne
vyporiadanie majetkových vzťahov t.j. majetkoprávne vyporiadanie prevodu vlastníctva, ako aj na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za neurčité,
nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a vydané v rozpore s platnou právnou úpravou ako aj zisteným
skutkových stavom a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, a aby podľa § 391

ods. 1 písm. c) CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca v odvolaní neuvádza žiadne
také skutočnosti, ktoré by neboli zodpovedané zo strany žalovaného, a ktorými by sa súd prvej
inštancie nebol zaoberal. Poukázal, že žalobca odkúpil pozemky od predchádzajúcich vlastníkov už
zastavané komunikáciou, a teda kupoval nehnuteľnosť, ktorej rozsah užívania bol zásadne, a to

dlhodobo predurčený existujúcou stavbou komunikácie. Hodnota takto zastavaného pozemku a rozsah
jeho užívania boli preto zásadne limitované už existujúcou stavbou komunikácie a žalobca na rozdiel
od vlastníka pozemku v čase výstavby cesty nadobudol pozemok s obmedzeným rozsahom práv.
Poukázal, že v priebehu konania žalovaný ešte v novembri 2011, takmer 3 roky pred podaním žaloby,
žalobcovi predložil návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy na odkúpenie zastavaných pozemkov a ponúkol

žalobcovi cenu vo výške určenej znaleckým posudkom, ktorý si dal vypracovať žalobca. Podmieňovanie
uzavretia kúpnej zmluvy podmienkou právoplatného ukončenia iného súdneho sporu je podľa § 44
ods. 2 Občianskeho zákonníka odmietnutým návrhom a považuje sa za nový návrh druhej strany.
Poukázal na túto skutočnosť reagujúc na to, že žalobca oznámil žalovanému, že kúpnu zmluvu uzatvorí
po právoplatnom skončení súdneho sporu vedenom na Okresnom súde H. pod sp. zn. XXC/XXX/

XXXX. Žalobca tak nezdôvodnil relevantne, prečo si takúto kládol podmienku navyše v čase, keď nebol,
respektíve nemohol mu byť známy výsledok - rozsudok v súdnom spore ani čas do právoplatného jeho
ukončenia. Poukázal, že teda nie žalovaný, ale žalobca zmaril uzatvorenie kúpnej zmluvy. Odstúpenie
od zmluvy zo strany žalovaného bolo len dôsledkom odmietnutia zo strany žalobcu a pre toto konanie
má ten význam, že nie žalovaný, ale žalobca zmaril uzatvorenie kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalobca v

odvolaní namieta, že napadnutý rozsudok sa odkláňa od ustálenej súdnej praxe a predložil niektoré
rozhodnutia krajských a okresných súdov k tomu žalovaný uvádzal, že v priebehu konania takisto
doložil rozhodnutia súdov, ktoré sú založené v spise, a ktoré v obdobnom prípade rozhodli inak a vec
neposudzovali ako bezdôvodné obohatenie. Žalovaný preto má za to, že pred podaním žaloby konal tak,
aby predišiel súdnemu sporu, a že k súdnemu sporu došlo práve z dôvodu správania sa žalobcu, pretože

žalobca spôsobil tento stav, keď neuzatvoril kúpnu zmluvu v čase keď žalovaný mal uvoľnené finančné
prostriedky na tento účel. Konanie žalobcu preto možno považovať za konanie v rozpore s dobrými
mravmi. Žalovaný má stále snahu vysporiadať vlastnícke vzťahy so žalobcom. Predložil žalobcovi návrh
kúpnej zmluvy avšak z dôvodu, že opätovne mu boli pridelené finančné prostriedky na majetkoprávne
vyporiadanie so žalobcom. Žiadal preto, aby odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

6. Predložil súdu aj návrh kúpnej zmluvy.

7. K uvedenému vyjadreniu sa žalobca nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencie vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, Zák. č.160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“ platný od 01.07.2016), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich
CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v

zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia môže sa odôvodnenie obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné.10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak platí tento zákon na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré nastali v
konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

11. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v
súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania,
ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky
realizovaných úkonov predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou,

ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.,
(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.06.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti
s realizáciou dokazovania i prijatými skutkovými závermi.

12. Odvolací súd konštatuje, že je nepochybné, že realizáciou stavby cestného telesa došlo k
obmedzeniu vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcu. Je tiež nepochybné, že pri obmedzení

vlastníctva nedochádza k zmene osôb vlastníka, nakoľko dôjde len k zásahu do rozsahu oprávnených
vyplývajúcich z obsahu ústavou zaručených práv vlastniť majetok. Všetky základné práva a slobody
sa chránia len v takej miere a rozsahu dokiaľ uplatneným jedného práva alebo slobody nedôjde
k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca k popretiu iného základného práva a slobody. Rovnaká
rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia

každého základného práva slobody. V súdnej praxi sa uplatnil názor konkurencie dvoch rovnocenných
vlastníckych práv v prípade, ak niekto staval na základe časovo neobmedzeného práva k cudziemu
pozemku, ktoré v dôsledku zmeny právnej úpravy zaniklo. V týchto prípadoch zostanú práva k stavbe
a pozemku rozdielne. Vzájomný vzťah vlastníkov je nutné riešiť podľa ustanovení o bezdôvodnom
obohatení. Je však zrejmé z obsahu preskúmavaného spisu, že žalobca odkúpil parcely zastavané

cestným telesom s priľahlým zatrávnením, ktoré boli vyčlenené geometrickým plánom, pričom žalobca
vedel, že pozemky sú zastavané cestnými telesami. Podľa názoru odvolacieho súdu konanie žalobcu
bolo v rozpore s dobrými mravmi a zo strany žalovaného sa tak nejedná o šikanózny výkon práv za
účelom bezdôvodného obohatenia. Je teda zrejmé ,na čo opätovne poukazuje odvolací súd, že ak
žalobcom kúpené novovytvorené parcely v čase kúpy už boli dlhodobo zastavané cestným telesom ,

tento stav musel byť žalobcovi známy. Musí mu byť známy aj z iných odvolacích konaní, prebiehajúcich
na Krajskom súde v Prešove (napr. 10Co/73/2016, pričom ide o totožný nárok žalobcu, len za iné časové
obdobie, taktiež 7Co/123/2016 ako aj iné), podľa ktorých je konanie žalobcu voči žalovanej šikanózne, v
rozpore s dobrými mravmi a daná situácia nasvedčuje že dochádza k zneužitiu práva zo strany žalobcu.

13.Odvolacísúdtakpopreskúmanínapadnutéhorozhodnutiaikonania,ktorémupredchádzalodospelk
záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym
skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.

14. Odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 387 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v
podstatných dôvodoch na nich odkazuje.

15. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalobcu a po ich preskúmaní
dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu

zisteného skutkového i právneho stavu.

16. Za takéhoto stavu sa javí rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti o trovách konania vecne
správnym, pretože žalobca v konaní úspech nemal a úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov
konania neuplatňoval. Preto správne súd rozhodol, ak vyslovil, že sporovým stranám nepriznáva nárok

na náhradu trov konania.

17. Ani v odvolacom konaní úspešný žalobca ako odvolateľ nebol. Žalovanému trovy nevznikli a preto
aj odvolací súd vyslovil, v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, že sporovým
stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté uznesením rozhodnutím odvolacieho senátu Krajského súdu v Prešove
v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).