Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. september 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5C/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317210850
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4317210850.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLevicesudcomMgr.DanielomKonerackýmvsporežalobcu:E.P.,X..XX.XX.XXXX,L.Z.,J.

J. XXXX/X, proti žalovanému: H. K., X.. XX.XX.XXXX, L. H. Z., o zaplatenie 835,27 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 835,27 Eur, všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 835,27
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 1.418,80 Eur, ako aj ušlým ziskom vo výške 1.000,- Eur.
Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 11.02.2016 zmluvu o nájme bytu
s dobou trvania do 31.12.2016, na základe ktorej mal žalovaný uhrádzať dohodnuté nájomné, pričom
pri podpise zmluvy boli odpočítané merače studenej vody, teplej vody ako aj elektriny. Dňa 30.09.2016
boli odpočítané merače s tým, že dňa 15.11.2016 nájomníkovi - žalovanému bolo aj osobne doručené
vyúčtovanie - nedoplatok na sumu 671,79 Eur. Žalovaný ako nájomník s vyúčtovaním nesúhlasil a

odmietol podpísať vyúčtovanie ako aj zaplatiť dlžnú sumu. Z uvedených dôvodov tak žalovaný bol
vyzvaný sms správou, aby uhradil svoju dlžnú sumu, na čo však nereagoval, pričom po uplynutí
doby, na ktorú bola uzavretá nájomná zmluva, žalovaný ako nájomník odovzdal kľúče od bytu. Dňa
31.12.2016 boli odpočítané opätovne merače a následne dňa 15.01.2017 bolo vyhotovené vyúčtovanie
s nedoplatkom žalovaného na elektrine, studenej a teplej vode v sume 82,98 Eur ako aj na nájomnom vo
výške 80,50 Eur. Žalovaný napriek tomu, že bol urgovaný na zaplatenie dlžnej sumy formou sms správ,
tak na to nereagoval, pričom penále z omeškania ku dňu 31.05.2017 predstavovalo sumu 1.418,80 Eur.

Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že si uplatnil aj nemajetkovú ujmu spočívajúcu v ušlom zisku
vo výške 1.000,- Eur. V súvislosti s vyúčtovaním č. 1, ktorým vyčíslil žalovanému nedoplatok vo výške
671,79 Eur si uplatňuje aj penále z omeškania vo výške 1.222,60 Eur, čo predstavuje 1% za každý
deň omeškania za obdobie od 01.12.2016 do 31.05.2017 z takéhoto nedoplatku. Zároveň v súvislosti s
vyúčtovaním č. 2, ktorým vyčíslil žalovanému nedoplatok vo výške 163,48 Eur si uplatňuje aj penále z
omeškania v sume 196,20 Eur /1% za každý deň omeškania za obdobie od 01.02.2017 do 31.05.2017
z dlžnej sumy/. Celkové penále z omeškania ku dňu 31.05.2017 predstavuje sumu 1.418,80 Eur.

2. Súd následne doručil žalovanému žalobu a v zmysle § 167 ods. 2 CSP ho vyzval, aby sa k podanej
žalobe vyjadril. Žaloba bola doručená žalovanému fikciou a to v zmysle § 116 ods. 2, 3 CSP v spojení
s § 106 CSP, pričom žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.3. Súd následne na prejednanie žaloby nariadil pojednávanie zo dňa 06.09.2018, ktorého sa zúčastnil
žalobca. Žalovaný napriek tomu, že mal predvolanie na pojednávanie doručené sa nezúčastnil a

svoju neúčasť neospravedlnil. Preto súd v zmysle § 180 CSP vykonal pojednávanie v neprítomnosti
žalovaného. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe a žiada, aby mu boli uhradené
súdne trovy a poplatky, ktoré mu vznikli. Poukázal tiež na dôvody, ktoré uviedol v podanej žalobe, pričom
on je výlučným vlastníkom bytu, ktorý prenajal a to už od roku 2002. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z
omeškania vo výške 1 % za každý deň z omeškania, tie si uplatnil z toho dôvodu, aby žalovaný čo

najskôr uhradil svoj dlh, pričom boli uplatnené vo výške 1 %, nakoľko sleduje faktúry a úradné doklady
a v nich sú úroky z omeškania uplatnené v takejto výške. Pokiaľ ide o ušlý zisk vo výške 1.000,- Eur,
tak ten si uplatňuje z dôvodu straty času stráveným pobehovaním na súd, resp. z dôvodu, že nemôže
vykonávať svoju pracovnú činnosť. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný vykonal úhrady v rozsahu
priložených príjmových pokladničných dokladov, ktoré priložil do súdneho spisu a žiadna iná úhrada
zo strany žalovaného nebola vykonaná. Žalovaný ako nájomca užíval predmetný byt od marca 2016

do decembra 2016, následne odovzdal kľúče od bytu, ktoré hodil do poštovej schránky a našiel si iné
bývanie. Pokiaľ ide o výdavkové pokladničné doklady zo dňa 02.08.2016 a 01.09.2016 tak, takýmito
dokladmi si započítal kauciu vo výške 185,- Eur, ktorú zaplatil žalovaný s nezaplateným nájomným za
mesiac august 2016, resp. september 2016. Išlo o vzájomné započítanie nárokov s tým, že finančné
prostriedky žalovanému reálne neboli vyplatené.

4. Súd po tom ako vykonal dokazovanie, a to výsluchom žalobcu a prečítal listinné dôkazy, a to: žalobu,
výdavkové a príjmové pokladničné doklady, listinný doklad z čl. 4, poštové poukazy, rozhodnutie sociálne
poisťovnezodňa01.12.2016,faktúruodspoločnostiZSEzodňa13.03.2017,vyúčtovanieOSBDLevice,
kópiu OP - zadná strana, dodatok č.1 zo dňa 15.11.2016, kópiu OP z čl. 7, vyúčtovanie č.2 zo dňa

15.01.2017, vyúčtovanie č.1 zo dňa 15.11.2016, zmluvu o nájme bytu zo dňa 11.02.2016, kalkuláciu
preddavkov na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu, doplnenie žaloby z čl. 17-18, list vlastníctva
č. 5101 KÚ Levice, zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. zmluvou o nájme bytu zo dňa 11.02.2016 žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli

nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol byt č. 19, nachádzajúci sa na Vajanského ulici č. 10, Levice.
Zmluva o nájme bola uzavretá na dobu určitú od 01.03.2016 do 31.12.2016, pričom žalovaný sa ako
nájomník zaviazal platiť mesačné nájomné vo výške 100,- Eur. V dohodnutom nájme vo výške 100,-
Eur boli zahrnuté aj služby spojené s nájmom bytu, a to vykurovanie, vodné, stočné a elektrická energia
za užívanie bytu. Platba za nájomné zahŕňa studenú vodu 5 m3, teplú vodu 1 m3 a elektrinu 7 kwh

mesačne. Žalovaný sa tiež ako nájomník zaviazal zaplatiť nedoplatok na nájomnom a na elektrine a to
na základe predloženého vyúčtovania prenajímateľom s tým, že v prípade nezaplatenia má prenajímateľ
právo jednostranne vypovedať túto zmluvu ako aj použiť kauciu, ktorú zaplatil žalovaný vo výške 185
Eur. Táto kaucia mala slúžiť na zabezpečenie splnenia povinnosti nájomcu zaplatiť nájomné, zmluvné
pokuty a ostatné vzniknuté nároky prenajímateľa, prípadne nárok na náhradu škody. Zmluvné strany sa

tiež dohodli, že v prípade, že bude žalovaný v omeškaní s úhradou nájomného, tak súhlasí s tým, že
prenajímateľ (žalobca) je oprávnený započítať si dlžné nájomné s kauciou, a to v zmysle tejto zmluvy.
Dodatkom č. 1 zo dňa 15.11.2016 k nájomnej zmluve sa zmenili osobné údaje žalovaného, pretože
mu skončila platnosť občianskeho preukazu. Z vyúčtovania č. 1 zo dňa 15.11.2016 vyplýva, že žalobca
si vyúčtoval za obdobie od 11.02.2016 do 30.09.2016 voči žalovanému nedoplatok v celkovej výške

671,79 Eur. Nedoplatok pozostával zo sumy 201 Eur na studenej vode, nedoplatku za teplú vodu vo
výške 428,- Eur ako aj nedoplatku za elektrinu vo výške 42,79 Eur. Z vyúčtovania č. 2 zo dňa 15.01.2017
vyplýva, že žalobca si vyúčtoval za obdobie od 01.10.2016 do 31.12.2016 voči žalovanému nedoplatok
v celkovej výške 163,48 Eur. Tento nedoplatok pozostával z nedoplatku na elektrine, studenej vode a
teplej vode vo výške 82,98 Eur ako aj nedoplatku na nájomnom vo výške 80,50 Eur po započítaní kaucie

vo výške 85,- Eur, na nedoplatok na nájomnom za mesiac február 2016 vo výške 65,50 Eur a za mesiac
december 2016 vo výške 100,- Eur. Z občianskeho preukazu žalovaného a jeho fotokópie vyplýva, že
jeho platnosť bola od 13.09.2016 do 13.09.2026. Z vyúčtovacej faktúry za elektrinu od spoločnosti ZSE
a. s. zo dňa 13.03.2017 súd zistil, že takáto spoločnosť žalobcovi vyúčtovala nedoplatok za elektrinu vo
výške 66,06 Eur za obdobie od 19.02.2016 do 23.02.2017. Žalovaný má priznaný starobný dôchodok

vo výške 611,30 Eur mesačne, pričom táto skutočnosť vyplýva z rozhodnutia Sociálnej poisťovni. Z
výdavkových pokladničných dokladov a príjmových pokladničných dokladov, ktoré sú zažurnalizované
na čl. 3 vyplýva, že žalovaný zaplatil žalobcovi nájomné za mesiac za mesiac marec 2016 sumu 100,-
Eur, za mesiac apríl 2016 sumu 100,- Eur, za mesiac máj 2016 vo výške 100,- Eur, za mesiac jún 2016vo výške 100,- Eur a za mesiac júl 2016 sumu 100,- Eur. Tiež v mesiaci február prijal žalobca sumu 185,-
Eur ako kauciu na byt. S výdavkových pokladničných dokladov zo dňa 02.08.2016 vyplýva, že žalobca
započítal žalovanému sumu 85,- Eur /časť zaplatenej kaucie vo výške 185 Eur/ na platbu za nájom za

mesiac august 2016 a sumu 100,- Eur na platbu za nájom za mesiac september 2016. S prefotenej sms
komunikácie z čl. 4 vyplýva, že žalobca mal vyúčtovať žalovanému nedoplatok vo výške 835,27 Eur a
vyzývalhonajehozaplatenie.Zrozpočítanianákladovzaplnenievsúvislostisužívanímbytuzaobdobie
od 01.01.2016 do 31.12.2016, ktoré vystavilo Okresné stavebné bytové družstvo Levice k bytu, ktorý
bol prenajatý súd zistil, že nedoplatok za toto obdobie bol vo výške 723,17 Eur. Zároveň k 30.04.2017

bol stav osobného účtu žalobcu -26,16 Eur. Žalobca tak mal záväzok voči OSBD Levice v celkovej
výške 749,33 Eur. Z kalkulácie preddavkov na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu, ktorá bola
platná od 01.05.2017 vyplýva, že OSBD Levice vystavilo mesačný predpis platieb k predmetnému bytu
vo výške 52,92 Eur. Žalobca je vlastníkom bytu č. 19, 6. poschodie, vchod č. 10, a to od roku 2002 / list
vlastníctva č. 5101, katastrálne územie Levice/.

6. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

7. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

8. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

10. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v

zákone.

11. Podľa § 686 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie
predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu
alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná

zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Ak doba nájmu nie je dohodnutá,
predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

12. Podľa § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v
stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s

užívaním bytu.

13. Podľa Občianskeho zákonníka vzniká nájom bytu uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi byt do užívania, pričom ten za užívanie bytu platí prenajímateľovi nájom.
Nájomná zmluva musí obsahovať nasledovné náležitosti: označenie predmetu a rozsah užívania, výšku

nájomného a výšku úhrady za plnenie spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Ustanovenia
o nájme bytu, ktoré sú obsiahnuté v § 685 až 716 OZ majú povahu špeciálnych ustanovení vo vzťahu k všeobecnej
právnej úprave nájmu obsiahnutej v § 663 až 684 OZ . Uzavretím nájomnej zmluvy vzniká nájomcovi povinnosť

platiť nájomné podľa zmluvy. Zmluvné vzťahy majú pri uzatvorení nájomnej zmluvy priestor pre
uplatnenie autonómnej vôle a zmluvnej voľnosti strán. Z účinnosťou od 1.5.2014 nadobudol účinnosť
zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu. Tento právny predpis upravuje krátkodobý nájom
bytu a to najdlhšie v trvaní 2 rokov, ktorý môže byť predĺžený. Keďže v danej veci bola uzavretázmluva o nájme bytu podľa Občianskeho zákonníka, hoci mala byť uzavretá podľa zákona č. 98/2014
Z. z. o krátkodobom nájme bytu tak súd preskúmal platnosť takejto nájomnej zmluvy uzavretej podľa
Občianskeho zákonníka. Predmetná nájomná zmluva tak bola uzavretá v rozpore s ustanovením § 3

zákona o krátkodobom nájme bytu, nakoľko neobsahovala všetky zákonné náležitosti a to vyhlásenie
nájomcu, že si je vedomý, že sa takáto zmluva uzatvára uzaviera podľa zákona č. 98/2014 Z. z. v
dôsledku čoho nemohla vzniknúť platná zmluva o krátkodobom nájme. Ide tak o neplatný právny úkon,
ktorý s poukazom na ustanovenie § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahuje všetky náležitosti
iného právneho úkonu - zmluvy o nájme bytu podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý je

platný, pričom tento právny úkon vyjadruje vôľu zmluvných strán uzavrieť nájomnú zmluvu. Súd preto
posúdil právny vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu ako zmluvu o nájme bytu podľa § 685 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

14. Súd považoval na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že žalobca a žalovaný platným

spôsobomuzavrelizmluvuonájmebytu,nazákladektorejprenajalžalobcažalovanémubytstým,žeten
sa zaviazal uhrádzať platby spojené s užívaním bytu, ako aj nájomné v celkovej výške 100,- Eur, pričom
sa zaviazal žalovaný uhradiť aj nedoplatok v súvislosti s užívaním bytu. Žalovaný tiež zaplatil žalobcovi
kauciu vo výške 185,- Eur. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné a súd ich považoval
za preukázané, pretože vyplývali z predložených listinných dôkazov. Nespornou skutočnosťou bola aj

výška úhrad zo strany žalovaného, ktorý zaplatil nájomné vo výške 500 Eur ako aj kauciu vo výške
185 Eur. Celkovo tak zaplatil žalovaný z titulu uzavretej zmluvy žalovaný žalobcovi sumu 685 Eur,
pričom počas trvania nájomného vzťahu mal zaplatiť žalobcovi nájomné vo výške 1.000 Eur. Súd za
nesporné tiež považoval skutočnosť, že žalobca žalovanému vyúčtoval v zmysle predložených listinných
dokladov nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu, a to vyúčtovaním č. 1 a č. 2. Vyúčtovaním

č. 1 bol žalovanému vyčíslený nedoplatok vo výške 671,79 Eur v súvislosti so službami spojenými s
užívaním bytu a to studenej a teplej vody ako aj elektrickej energie. Zároveň vyúčtovaním č. 2 zo dňa
15.01.2017 bol žalovanému vyúčtovaný nedoplatok vo výške 163,48 Eur, ktorý pozostával z nedoplatku
za spotrebovanú vodu ako aj elektrickú energiu resp. nedoplatku za nájomnom vo výške 80,50 Eur,
pretože žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť a po započítaní zaplatenej kaucie vo výške 185

Eur na úhradu nájomného za mesiac august a september 2016 mu zostal nedoplatok na nájomnom
v takejto výške Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil takto vyúčtované nedoplatky žalobcu ako
aj predložené listinné dôkazy, a preto súd považoval nárok žalobcu v tejto časti za nesporný. Súd
v sporovom konaní podľa Civilného sporového poriadku nevystupuje v postavení vyšetrovateľa, ktorý
vykonáva zisťovanie skutkového stavu za strany sporu ale vystupuje ako arbiter, ktorý zistí skutkový

stav len z komponentov ktoré dodali sporové strany. Preto sa súd nesnaží o poznanie materiálnej resp.
objektívnej pravdy ale zisťuje skutkový stav v rozsahu procesnej aktivity sporových strán, pričom bez
takejto aktivity súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje a uzavrie proces zisťovania skutkového
stavu s tým, že vec meritórne rozhodne. Z uvedených dôvodov tak súd vyhovel žalobe žalobcu v
tejto časti a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú sumu vo výške 835,27 Eur, ktorá predstavuje

vyúčtované nedoplatky v súvislosti so službami spojenými s užívaním bytu ako aj nedoplatku na
nájomnom.

15. Súd zamietol žalobu žalobcu v časti, v ktorej sa domáhal voči žalovanému zaplatenia peňažnej sumy
vovýške1.418,80Eurztituluúrokovzomeškania,atozaobdobieod01.12.2016do31.05.2017resp.od

01.02.2017 do 31.05.2017, ako aj ušlého zisku vo výške 1.000,- Eur z dôvodu, že žalobca nepreukázal
dôvodnosť takýchto nárokov. Pokiaľ ide o nájomnú zmluvu predmetom ktorej je byt tak v zmysle § 697
Občianskeho zákonníka je prenajímateľ oprávnený sa domáhať len poplatkov z omeškania v zmysle §
4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 0,5 ‰ za každý deň omeškania. V žiadnom prípade
sa však žalobca nemôže domáhať úrokov z omeškania vo výške 1 % za každý deň z omeškania,

pretože ide o nárok, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi. Z týchto dôvodov je tak nárok žalobcu
v tejto časti nedôvodný, pretože mu vzniklo právo len na poplatok z omeškania a nie na úroky z
omeškania. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol, pretože súd je viazaný predmetom podanej žaloby,
pričom žalobca sa domáha nároku, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi. Súd zároveň poukazuje na
skutočnosť, že v nájomnej zmluve nebola žiadnym platným spôsobom dohodnutá zmluvná pokuta pre

prípad omeškania žalovaného z ktorej by si žalobca mohol uplatňovať takúto sankciu. Pokiaľ ide o ušlý
zisk, ktorý vyčíslil žalobca na sumu 1.000,- Eur a ten mal predstavovať škodu, ktorá mu vznikla tým,
že nemohol vykonávať prácu, resp. že musel ísť na súd a riešiť túto záležitosť, tak súd poukazuje na
ustanovenie § 442 Občianskeho zákonníka, ktoré rozpoznáva pri náhrade škody skutočnú škodu a ušlýzisk. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v
dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej
činnosti dalo očakávať. „Úšlý zisk /predtým „iná škoda“/ je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného

nedôjde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať.“ /
R55/1971, s. 153 ods. 2/. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že nestačí len hypotetický ušlý zisk, ale
musí vždy ísť o zisk, ktorý sa dá reálne očakávať, pričom túto skutočnosť, musí poškodený vierohodne
preukázať. Žalobca aj keď v podanej žalobe bližšie nešpecifikoval z akého titulu si uplatňuje nárok
na náhradu škody tak ide podľa názoru súdu o škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

ktorá mu mala vzniknúť porušením právnej povinnosti žalovaného tým, že nezaplatil dohodnuté nájomné
resp. nedoplatky v súvislosti so službami spojenými s užívaním bytu. Predpokladom vzniku všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie, pričom pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté
kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Príčinná súvislosť je daná len vtedy,
ak je škoda v zmysle všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností dôsledkom protiprávneho

úkonu, pričom súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola vznikla bez tejto príčiny s tým, že musí
ísť o priamu (nie sprostredkovanú) príčinu. Podľa názoru súdu však žalobca nepreukázal vznik takejto
škody, pretože neprodukoval žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že mu vznikla škoda v takejto výške.
Žalobca tak nepreukázal zákonné predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, a preto súd z
týchto dôvodov žalobu v tejto časti zamietol.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, pretože žalobca ako aj žalovaný bol
čiastočne úspešný v konaní, pričom úspech žalobcu predstavoval vo vzťahu k uplatnenému nároku
25,67 % a úspech žalovaného bol v rozsahu 74,33 %. Celkový úspech žalovaného tak bol v konaní
v rozsahu 48,66 %, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, a preto súd mu nárok na náhradu trov

konania voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).