Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. júl 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Csp/145/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208322
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717208322.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným, v právnej veci žalobcu V.. Ľ. Š., T..

XX.X.XXXX, H. F.R. XX, C., štátne občianstvo Slovenská republika, práv.zast. Z. Y.Á. Y. &. C., G..M..B..,
W. XXXX/X, U., proti žalovanému J. Y. G., G..M..B.., G. G. H., C. X, V.: XX XXX XXX, práv. zast. U. Y.,
G..M..B.., Z. Y. G. G. H., C.T. X, v konaní o zaplatenie 348,68 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto
náhradyrozhodnesúdI.inštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.8.2017 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť

mu 178,68 eur ako bezdôvodné obohatenie a sumu vo výške 170,- eur ako primerané finančné
zadosťučinenie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že
na základe jeho žiadosti mu spoločnosť D., Z..G.. aktivovala kartu U.-I. dňa 2.2.2007, pričom zároveň
mu bol schválený úverový rámec 18.000,- Sk a mesačné splátky 600,- Sk. Súčasným veriteľom danej
pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.2.2015 je žalovaný. Zmluvu uzavretú
so spoločnosťou D., Z..G.. H. pokladá za zmluvu spotrebiteľskú, ktorá je zároveň spotrebiteľským
úverom. Zmluva musela obsahovať ročnú úrokovú sadzbu, v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby

podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby ako aj index alebo referenčnú sadzbu ako aj
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak zmluva tieto ustanovenia neobsahuje,
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Od 23.2.2007 do 31.1.2015 čerpal finančné
prostriedky v sume 1.513,72 eur, pričom výška jeho splátok za to isté obdobie predstavovala sumu
1.692,40 eur. Pretože spotrebiteľský úver nespĺňal zákonné náležitosti, je bezúročný a bez poplatkov.
Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Žalovaný svojim správaním pripravil
žalobcu o značnú sumu peňažných prostriedkov na základe porušenia zákonných povinností. Preto je

povinný žalobcovi vydať tak bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu medzi čerpanými a poukázanými
finančnými prostriedkami a zároveň primerané finančné zadosťučinenie.
Na preukázanie svojich tvrdení predložil žiadosť o aktiváciu karty U.-I., výpis z karty U.-I., prehľad
úverového vzťahu s debetnými a kreditnými transakciami.

2.Vpriebehukonaniažalobcauviedol,žespoluspostúpenoupohľadávkouprechádzajúnapostupníkaaj
všetky práva s ňou spojené, aj príslušenstvo. Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho

záväzkového vzťahu vstúpi nový veriteľ, ktorý súčasne preberá pohľadávku pôvodného veriteľa. Jedná
sa o jeden zo spôsobov zmeny záväzku na veriteľskej strane. Pri postúpení pohľadávky dochádza
k trvalej zmene v osobe veriteľa bez toho, aby sa súčasne zmenil obsah doterajšieho záväzkového
vzťahu. Postupník nastupuje do právnej pozície doterajšieho veriteľa a používa všetky práva postupcu.Postúpenie pohľadávky nemá vplyv na právne postavenie dlžníka, najmä sa jeho právne postavenie
nesmie postúpením pohľadávky zhoršiť. Dlžník je povinný splniť aj po postúpení ten istý dlh. Pri zmene
veriteľa postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej

uplatnenie a vymoženie súdnou cestou. Vyplýva to zo skutočnosti, že postúpením pohľadávky vzniká
nový záväzkový právny vzťah v zmysle ust. § 488 OZ, t. j. právo veriteľa na plnenie od dlžníka. Nový
veriteľ titulom postúpenia pohľadávky nahrádza pôvodného veriteľa a preto tak, ako získal aktívnu
legitimáciu pre uplatnenie pohľadávky na súde, má aj pasívnu legitimáciu pri uplatnení obrany dlžníka
voči veriteľovi. Preto námietku žalovaného ohľadne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie pokladá za

nedôvodnú.

3.Súd dňa 30.11.2017 vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť istinu s
príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že pasívnu
legitimáciu žalovaného odvodzuje žalobca od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.02.2015, na
základe ktorej postupca postúpil pohľadávku zo zmluvy na žalovaného. K požadovanému nároku na

zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia žalobca uviedol, že žalovaný porušil žalobcove
spotrebiteľské práva a s ohl'adom na neprimerané praktiky žalovaného pri poskytovaní úveru, osobu
žalobcu, jeho majetkové príjmy a vzdelanie žalovaný podľa názoru žalobcu pripravil žalobcu o značnú
sumu peňažných prostriedkov, preto je podľa názoru žalobcu primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 170 € primerané.

4.Nerozporoval právne posúdenie žalobcu ohl'adom bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
úveru zo strany postupcu. Ust. § 451 ods. 1 OZ vyjadruje všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej ten, kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydat'. Dôvodom vzniku takéhoto záväzku je
teda získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného a takýto záväzkový vzťah vzniká medzi tým, kto
sa bezdôvodne obohatil (ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať), a medzi tým, na úkor koho sa

niekto obohatil (ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia). Žalovaný neprijal od žalobcu bez
právneho dôvodu žiadne plnenia a preto nemôže byť ani súdom zaviazaný na to, aby žalobcovi vydal
plnenia, ktoré nikdy neprijal. Plnenie plnené nad rámec žalobcovho dlhu je povinná vydat' osoba, ktorá
takéto plnenia bez právneho dôvodu prijala, t. j. v súdenom prípade postupca. Prijatím právneho záveru
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru treba prijať aj právny záver o neplatnosti zmluvy

o postúpení pohľadávok zo dňa 01.02.2015 (v časti postúpenia pohľadávky voči žalobcovi), nakoľko
predmetom postúpenia bola v takom prípade neexistujúca pohl'adávka (ktorá zanikla splnením ešte
pred postúpením pohľadávky), pričom nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky v zmysle
ust. § 524 OZ je, že musí íst' o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu. Neobstála by tak
ani prípadná právna argumentácia, v zmysle ktorej žalovaný vstúpil do všetkých práv a povinností

veriteľa zo vzniknutého úverového vzťahu, nakoľko v prípade záveru o bezúročnosti a bez poplatkovosti
poskytnutéhoúveružalovanýdoprávapovinnostíveriteľanikdynevstúpil,keďžepredmetompostúpenia
bola pohľadávka, ktorá v čase postúpenia neexistovala. Ak by mal súd za to, že poskytnutý úver nie
je možné posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 258/2001
Z. z., potom žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ani nemohol vzniknúť, nakoľko

žalovaný v takom prípade disponuje voči žalobcovi pohľadávkou, ktorá bola postupcom vyčíslená ku
dňu postúpenia pohľadávky do výšky 1.470,70 €. Spochybnil zdôvodnenie uplatneného nároku na
primerané finančné zadosťučinenie zo strany žalobcu, ktoré mu podľa jeho názoru vzniklo z titulu
neprimeraných praktík žalovaného pri poskytovaní úveru. Žalovaný považuje uvedené odôvodnenie
tohto nároku za účelové, urobené žalobcom s cieľom zavádzať súd a uvádzať nepravdivé informácie,

ked'že aj bez bližšieho odôvodnenia je v tomto prípade zrejmé, že žalovaný žalobcovi žiadny úver nikdy
neposkytol. Ked'že žalovaný žalobcovi úver neposkytol (ten bol poskytnutý postupcom), nie je zrejmé,
aké neprimerané praktiky mal žalovaný voči žalobcovi pri poskytovaní úveru uplatniť.
5.V prípade právneho posúdenia, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov, je zároveň s týmto posúdením potrebné prijať aj právny záver o tom, že žalovaný sa nikdy

nestal veriteľom pohľadávky zo zmluvy, nakol'ko táto zanikla splnením ešte pred jej postúpením, pričom
základným predpokladom postupitel'nosti pohľadávky je to, že musí ísť o pohl'adávku určitú a existujúcu
Aj v tejto časti podanej žaloby namieta nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní, ked'že
prijatím právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa žalovaný nikdy nemohol stať
vlastníkom pohľadávky voči žalobcovi (ked'že v čase postúpenia pohľadávky žiadna neexistovala), a

teda ani nikdy nemohol porušit' spotrebiteľské práva žalobcu, ked'že s ním nikdy nebol v zmluvnom
vzťahu. Navyše žalovaný žalobcovi nikdy žiadny úver neposkytol a preto je vylúčené, aby tento nárok
vznikol neprimeranými praktikami žalovaného pri jeho poskytovaní, ako to v podanej žalobe odôvodňuje
žalobca. Uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 170€ je neopodstatnený a nedôvodný aj z toho dôvodu, že žalobca v podanej žalobe nešpecifikuje, kedy,
kým a akým konaním došlo k porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa a kedy žalobca ako spotrebitel' úspešne uplatnil porušenie týchto práv a povinností pred

súdom.Uvedenépredpokladysútotižpredpokladmi,ktorýchnaplneniejezákonomvyžadovanénavznik
takéhoto nároku. Keďže žalobca nepreukázal, že by úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, resp, osobitnými predpismi, nepreukázal ani vznik
práva na primerané finančné zadosťučinenie. Zároveň. ak by žalobca tieto skutočnosti preukázal,
žalovaný nie je osobou, ktorá by za porušenie takéhoto práva alebo povinnosti zodpovedala.

Na pojednávaní ďalej uviedol, že plnenie žalobcu bolo v celom rozsahu realizované jeho právnemu
predchodcovi. Nemá vedomosť, aby právny predchodca časť z tohto plnenia poukázal žalovanému.
Žalobca nijakým spôsobom nezdôvodnil výšku primeraného zadosťučinenia. Rovnako nemá vedomosť,
aby z postúpenej pohľadávky bol žalobca spoločnosťou žalovaný.

Podľa § 3 Zákona č. 250/2007 Z.z.

(1) Každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu
škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na
podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly 8) (ďalej len "orgán dozoru") a
obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
(2) Právo spotrebiteľa na informácie sa zabezpečuje povinnosťou orgánu verejnej moci zverejniť

právoplatné rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa ustanovení tohto zákona, ako aj ďalších osobitných
predpisov upravujúcich práva spotrebiteľov. Ak spotrebiteľ uplatní právo na sprístupnenie právoplatného
rozhodnutianahliadnutímdorozhodnutiavsídleorgánuverejnejmoci,ktorýrozhodnutievydal,máprávo
robiťsizrozhodnutiavýpisyaodpisy.Spotrebiteľmáajprávopožiadaťorgánverejnejmociovyhotovenie
kópie rozhodnutia. Skutočné náklady spojené s vyhotovením kópie znáša spotrebiteľ.

(3) Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách. 1)
(4)Každýspotrebiteľmáprávozdružovaťsaspolusinýmispotrebiteľmivzdruženiachaprostredníctvom
týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj
uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.

(5) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a
to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o

konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
(6) Každý spotrebiteľ má právo obrátiť sa s cieľom ochrany svojich spotrebiteľských práv na subjekt

alternatívneho riešenia sporov.9) Počas alternatívneho riešenia sporov spotrebiteľ spolupracuje so
subjektom alternatívneho riešenia sporov v záujme rýchleho vyriešenia sporu. V prípade cezhraničného
sporu má spotrebiteľ právo obrátiť sa na Európske spotrebiteľské centrum, ktoré mu poskytne adresu
na doručovanie, elektronickú adresu alebo telefonický kontakt na subjekt alternatívneho riešenia sporov,
ktorý je príslušný na riešenie jeho sporu.

Podľa § 4 ods.2,8 uvedeného zákona
(2) Predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3,

c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. 1)
(8) Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri

nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 5b zákona v znení platnom v čase rozhodovania súdu o nároku žalovanéhoOrgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania

alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Podľa § 451 O.z.

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 O.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa§488O.z., záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 524 O.z.
(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
(2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

6.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že žaloba nie je dôvodná. Žalobca nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného pre uplatnenie
nároku z bezdôvodného obohatenia ani nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Pri nároku na priznanie bezdôvodného obohatenia sa súd stotožnil so skutkovou a právnou
argumentáciou žalovaného. Žalobca nespochybňuje, že v rámci uzavretého zmluvného vzťahu - zmluvy

o úvere, plnil doposiaľ iba postupcovi, teda banke. Tá podľa jeho argumentácie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru ,mala prijať plnenie podľa jeho názoru v rozpore so zákonom , spočívajúce v
plnení nad rámec zmluvného vzťahu v rozsahu 178,69,- eur. Banka sa preto obohatila o predmetnú
sumu a banka je pasívne legitimovaná na vydanie takého bezdôvodného obohatenia pri preukázaní
svojich tvrdení žalobcom bez ohľadu na uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávky.

Z doslovného znenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. (citovaného v napadnutom rozsudku) je zrejmé,
že zákon stanovuje fakticky jedinú podmienku pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,
a to úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľom na súde (v právnej teórii i praxi nie sú
výnimočné názory, že uvedené je možné riešiť aj ako len prejudiciálnu otázku v spore o priznanie
takéhoto zadosťučinenia). Zároveň zákon bližšie nevymedzuje žiadne kritéria, podľa ktorých by sa malo

rozhodovať o výške dotknutého nároku. V zásade táto otázka bola ponechaná na súdnu prax. Nejedná
sa o právo na náhradu škody, ani o právo na ochranu osobnosti spotrebiteľa. Preto je nevyhnutné jednak
vyhodnotiť konkrétne porušenie práv spotrebiteľa z hľadiska dodávateľa, t.j. akú kvalitu a kvantitu malo
jeho konanie (prípadne i nekonanie), ktorého dôsledkom bolo dotknuté porušenie práv spotrebiteľa a
jednak z pohľadu ochrany spotrebiteľa, ako hodnoty, ktorá je postavená na roveň iných spoločenských

hodnôt verejného poriadku. Žalobca svoje právo odvodzuje z ust. § 3 ods. 5 tretia veta zákona o ochrane
spotrebiteľa. Aj pri tomto nároku sa súd stotožnil s časťou právnej argumentáciou žalovaného. Žalobca
vychádzajúc z jeho skutkových tvrdení konštatuje porušenie jeho práv ako spotrebiteľa žalovaným,
jeho neprimeranými praktikami , nedostatočnou poučovacou povinnosťou a vznikom škody, ktorá mu
vznikla plnením z úveru, ktorý pokladá za bezúročný a bez poplatkov. Pasívnu legitimáciu žalovaného

odvodzuje zo zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej postupca pohľadávku z úverovej
zmluvy, vyčíslenú v čase postúpenia na 1470,70- eur, postúpil na žalovaného. Zmluvou o postúpení
pohľadávky sa z hľadiska jej účinkov vždy prevádza iba konkrétne právo postupcu na plnenie voči
dlžníkovi, nie však zmluvný vzťah ako celok. Postupník na základe cesie nevstupuje do základného
obligačného vzťahu s dlžníkom, z ktorého postupovaná pohľadávka vznikla a ktorého obsah môže tvoriť

značný objem práv a povinností. Postúpením pohľadávky dochádza zároveň k prechodu príslušenstva
a práv spojených s pohľadávkou. Žalobcom konštatovaného porušenia práva sa však mohla dopustiť
iba banka pri uzavretí zmluvy o úvere. Zmluvou o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu
prípadného protiprávneho konania postupcu, resp. zodpovednostných práv spojených s porušením
zákona postupcom. Sám žalovaný zmluvu o postúpení pohľadávky pokladá vzhľadom k tvrdeniam

žalobcu za neplatnú a voči žalobcovi si nárok so zmluvy o postúpení neuplatnil.

7.Žalovanému ako úspešnej strane v konaní prislúcha náhrada trov v rozsahu 100 % s poukazom na
ust.§255a§262CSPstým,žeovýšketejtonáhradyrozhodnesúdI.inštanciesamostatnýmuznesenímpo právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
by úspešnej strane výnimočne náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.