Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. október 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 12C/262/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514204266
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2514204266.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: Intrum Slovakia s.

r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35831154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: M. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F., bydliskom T.
XX, W., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 756,17 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 3.6.2014, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 13.6.2014, doplnenou
podanímzodňa16.3.2016,doručenýmsúdudňa18.3.2016,žiadal,abysúdzaviazalžalovanéhozaplatiť

mu sumu 765,17 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 765,17 eura
od 9.10.2013 do zaplatenia titulom nesplatenia úveru, ktorý bol žalovaný povinný pôvodne splácať
Slovenskej sporiteľni, a. s. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobný nárok odvodzoval od zmluvného vzťahu Slovenskej sporiteľne, a. s., s vtedajším sídlom
Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653, a žalovaného, založeného Zmluvou o vydaní a používaní
bankovej platobnej karty zo dňa 24.3.2003 a Zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre

fyzické osoby zo dňa 3.3.2006, a od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013 medzi
Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom. Uviedol, že žalovaný prekročil rámec povoleného prečerpania
na účte č. XXXXXXXXX/XXXX, a banka zastavila povolené prečerpanie peňažných prostriedkov
na účte žalovaného, čím v súlade s čl. 11, bodu 11.1. Obchodných podmienok nastala konečná
splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške zostatku nesplateného povoleného prečerpania v sume
663,88 eura, a debetný zostatok na účte žalovaného v celkovej sume 765,17 eura banka technicky
preúčtovala na debetný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, odkedy žalovaný neurobil žiadny kreditný obrat na

predmetnomúčte.Podľačl.14,bodu14.1.Obchodnýchpodmienok,právnynástupcabanky,t.j.žalobca,
vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z nesplateného úveru ku dňu 30.9.2013. Napriek
oznámeniu žalobcu zo dňa 1.10.2013 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky a predžalobnej
výzve žalobcu zo dňa 23.1.2014 žalovaný nehradil žalobcovi ani časť žalovanej sumy, preto sa žalobca
domáhal zaplatenia žalovanej pohľadávky žalobou.

3. Žalovaný sa žalobe vôbec nevyjadril.

4. Nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné, hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- eur a vo veci bolo možné rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov, v súlade s § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znenízákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd spor prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to Zmluvou o sporožírovom účte, Zmluvou o vydaní a
používaní bankovej platobnej karty, Zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby,
obchodnými podmienkami banky, výzvou banky z 21.7.2010, oznámením z 5.4.2013 o postúpení
pohľadávok, zmluvou o postúpení pohľadávky, časťou prílohy k tejto zmluve, Špecifikáciou odovzdanej
pohľadávky,oznámenímz1.10.2013ovyhlásenímimoriadnejsplatnostipohľadávky,fotokópiouvrátenej

zásielky, predžalobnou výzvou z 23.1.2014, poštovým podacím hárkom, výpisom obratov na účte č.
XXXXXXXXXX a na účte č. XXXXXXXXX, a zistil tento skutkový stav:

6. Zo Zmluvy o sporožírovom účte zo dňa 6.4.1994 súd zistil, že ju uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.
s. so žalovaným ako s majiteľom účtu č. XXXXXXX a s F. K. ako spoludisponentom účtu. Žalovaný
aj spoludisponent sú v zmluve označení menom, priezviskom a rodným číslom, číslom občianskeho

preukazu, žalovaný navyše aj adresou bydliska.

7. Zo Zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty uzavretej dňa 24.3.2003 medzi Slovenskou
sporiteľom, a. s. a žalovaným súd zistil, že banka sa zaviazala vydať žalovanému platobnú kartu Maestro
Chip viažucu sa na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v SKK, z ktorého mohol žalovaný uskutočňovať výbery

vlimite15.000,-Skvhotovosti,45.000,-Skbezhotovostne,scelkovýmlimitomdo60.000,-Sk.Súčasťou
zmluvy je vyhlásenie žalovaného, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami banky a že s nimi
súhlasí, ako aj vyhlásenie podľa § 292 Obchodného zákonníka o tom, ž ich zmluvný vzťah sa spravuje
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalovaný je v zmluve označený menom, priezviskom, rodným
číslom, adresou trvalého pobytu. Žalovaný svojím podpisom dňa 4.4.2003 na tejto zmluve potvrdil

prevzatie platobnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXX platnej do 30.4.2006.

8. Zo Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 3.3.2008 súd zistil, že
Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný ňou zmenili zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXXX/XXXX
tým spôsobom, že banka sa zaviazala poskytovať žalovanému bankové produkty v kombinácii balíka

EXTRA PLUS, a zároveň umožnila žalovanému povolené prečerpanie po splnení podmienok uvedených
v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym
klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 1.7.2007. Touto zmluvou zmluvné strany nahradili
zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania účtu.
Súčasťou zmluvy je aj vyhlásenie žalovaného o tom, že sa oboznámil s všeobecnými obchodnými

podmienkami a s obchodnými podmienkami banky, a že sa zaväzuje ich dodržiavať. Žalovaný je v
zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu a číslom občianskeho
preukazu.

9. Z Obchodných podmienok banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym

klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 1.7.2007, v znení neskorších dodatkov, účinnom od
1.1.2013 (ďalej len „OP banky“) súd zistil, že banka dlžníkovi poskytne povolené prečerpanie až do výšky
povoleného prečerpania. Je oprávnená kedykoľvek počas trvania povoleného prečerpania jednostranne
zmeniť (zvýšiť alebo znížiť) alebo zastaviť povolené prečerpanie, napríklad na základe finančného
správaniadlžníka (čl.9OPbanky).Dlžníkjepovinnýsplatiťpohľadávkubankynajneskôrvdeňkonečnej

splatnosti povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania alebo deň
uvedený v oznámení banky o zastavení povoleného prečerpania (čl. 11 OP banky). Banka úročí svoju
pohľadávku úrokovou sadzbou, ktorej typ a aktuálna výška sú zverejnené (čl. 12 OP banky).

10. Z výzvy banky z 21.7.2010 súd zistil. že Slovenská sporiteľňa, a. s. vyzvala žalovaného na zaplatenie

dlžnej sumy z úveru č. XXXXXXXX (pozn. číslo totožné s číslom účtu žalovaného) vo výške ku dňu
30.6.2010 v sume 731,97 eura, ktorú žiadala uhradiť najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy. Žalobca
nepredložil súdu žiadny dôkaz o odoslaní tejto výzvy banky žalovanému, ani dôkaz o jej doručení
žalovanému.

11. Z oznámenia z 5.4.2013 o postúpení pohľadávky súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila
žalovanému, že postúpila pohľadávku voči žalovanému z úveru č. XXXXXXXXXX žalobcovi na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013. Uviedla, že žalovaný môže svoj záväzok v sume
919,09 eura s príslušenstvom uhradiť už iba žalobcovi. V oznámení banka žalovanému nevysvetliladôvod,prektorýúverposkytnutýžalovanémuviedlaužpodinýmčíslom,než boločísloúčtužalovaného,
pod ktorým číslom dovtedy označovala záväzky žalovaného voči banke, vzťahujúce sa na tento
účet. Žalobca vôbec nepreukázal, že by banka žalovanému odoslala toto oznámenie, ani že by bolo

oznámenie doručené žalovanému.

12. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE zo dňa 28.3.2013, z prílohy k tejto zmluve a zo
Špecifikácie odovzdanej pohľadávky súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila žalobcovi viacero
pohľadávok, pričom predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka voči žalovanému v sume 919,09

eura, pozostávajúca z istiny 765,17 eura, ktorá bola istinou po splatnosti, ďalej z úrokov v sume 101,97
eura, riadneho úroku v sume 0,86 eura, UOZ (pozn. žalobcom nevysvetlená značka/skratka) v sume
2,55 eura, UONZ (pozn. žalobcom nevysvetlená značka/skratka) v sume 98,56 eura a z poplatkov v
sume 51,95 eura, t. j. príslušenstvo celkom v sume 153,92 eura. Banka pohľadávku voči žalobcovi viedla
pod číslom účtu XXXXXXXXXX s tým, že pôvodné číslo účtu bolo XXXXXXXXX.

13. Z oznámenia z 1.10.2013 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky a z fotokópie vrátenej
zásielky súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru na účte
č. XXXXXXXXXX/XXXX pôvodne vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s. v sume 919,09 eura ku dňu
30.9.2013. Žalovaného zároveň vyzval na zaplatenie dlžnej sumy do 8.10.2013. Oznámenie podal
žalobca na pošte dňa 1.10.2013, avšak zásielka mu bola vrátená poštou s oznámením, že adresát je

neznámy.

14. Z predžalobnej výzvy z 23.1.2014 a z poštového podacieho hárku z 24.1.2014 súd zistil, že žalobca
vyzvalžalovanéhonazaplateniedlžnejsumy919,09eurazúveruposkytnutéhožalovanémuSlovenskou
sporiteľňou, a.s. formou povoleného prečerpania na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dlžnú sumu žiadal

zaplatiť najneskôr do 30.1.2014. Výzvu žalobca odoslal na poštovú prepravu dňa 24.1.2014.

15. Z výpisov obratov na účte č. XXXXXXXXX vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s. s názvom účtu:
M.T. K., súd zistil, že účet bol založený už 12.10.1993, pričom výpis obsahuje prehľad pohybov na
účte od 8.4.2006 do 22.7.2011. Koncom každého mesiaca žalovaný čerpal 20.000,- Sk (663,88 eura)

titulom povoleného prečerpania až do 31.7.2010. Dňa 22.7.2011 banka zastavila žalovanému povolené
prečerpanie, pričom v ten istý deň preúčtovala debetný zostatok v sume 765,17 eura.

16. Z výpisov obratov na účte č. XXXXXXXXXX vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s. s názvom
účtu: M.T. K., súd zistil, že tento účet bol založený dňa 22.7.2011 s výškou debetného zostatku za

bezhotovostné čerpanie úveru v sume 765,17 eura. Dňa 27.3.2013 došlo k odpisu pohľadávky.

17. Záväzkové vzťahy zo zmluvy o bežnom účte a zo zmluvy o úvere, bez ohľadu na povahu účastníkov,
sa spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3 písm. d/ zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia poslednej zmluvy medzi bankou a

žalovaným, ktorou boli zmenené predchádzajúce zmluvy, t. j. k 3.3.2008 /ďalej len „OBZ“ alebo
„Obchodný zákonník“ v príslušnom tvare/).

18. Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 262, ods. 1, ods. 2 OBZ v znení účinnom k 3.3.2008, strany si môžu dohodnúť, že ich
záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda
podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

20. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.), v znení účinnom k 3.3.2008, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom

ako na kreditnú kartu.

21. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), v znení účinnom k 3.3.2008,spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Ustanovenie § 52 ods. 2 OZ bolo s účinnosťou od 1.5.2014 doplnené o tretiu vetu, podľa ktorej,
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Novela, ktorou bolo
doplnené predmetné ustanovenie do Občianskeho zákonník, nemá prechodné ustanovenia, a teda
vzťahuje sa aj na právne vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou.

23. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 OZ v znení účinnom k 3.3.2008, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok,

veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. Podľa 526 ods. 1, 2 OZ, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok,
postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ

postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi
dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

26. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.
z.“ alebo „zákon o bankách“ v príslušnom tvare), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 39 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.

28. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

29. Vykonaným dokazovaním listinami, a to Zmluvou o sporožírovom účte, Zmluvou o vydaní a
používaní bankovej platobnej karty, Zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby,obchodnými podmienkami banky, výzvou banky z 21.7.2010, oznámením z 5.4.2013 o postúpení
pohľadávok, zmluvou o postúpení pohľadávky, časťou prílohy k tejto zmluve, Špecifikáciou odovzdanej
pohľadávky,oznámenímz1.10.2013ovyhlásenímimoriadnejsplatnostipohľadávky,fotokópiouvrátenej

zásielky, predžalobnou výzvou z 23.1.2014, poštovým podacím hárkom, výpisom obratov na účte č.
XXXXXXXXXX a na účte č. XXXXXXXXX, súd mal za preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou,
a. s. a žalovaným dňa 6.4.1994 vznikol záväzkový právny vzťah založený zmluvou o sporožírovom
účte, ktorý bol zmenený zmluvou zo dňa 24.3.2003 o vydaní a používaní bankovej platobnej karty,
vzťahujúcej sa na účet žalovaného vedeného v tejto banke pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom na

základe tejto zmluvy banka poskytla žalovanému úver formou povoleného prečerpania na bežnom účte
prostredníctvom platobnej karty. Zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo
dňa 3.3.2008 Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný nahradili predchádzajúcu zmluvu, predmetom ktorej
bolo poskytnutie povoleného prečerpania účtu.

30.Nakoľkožalovanýprekročilpovolenéprečerpanieúčtuč.XXXXXXXXX,bankamuzastavilapovolené

prečerpanie účtu dňa 22.7.2011, a debetný zostatok v sume 765,17 eura preúčtovala na iný účet č.
XXXXXXXXXX. Výška dlhu žalovaného z predmetného úveru ku dňu 30.6.2010 predstavovala sumu
731,97 eura.

31. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore zo zmluvy o postúpení pohľadávok,

ktorú žalobca uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a. s. dňa 28.3.2013, pričom predmetom postúpenia
mala byť aj pohľadávka banky voči žalovanému z predmetného úveru poskytnutého formou povoleného
prečerpania na bežnom účte v sume 919,09 eura, pozostávajúca zo splatnej istiny 765,17 eura a z
príslušenstva v sume 153,92 eura, z toho úroky predstavovali sumu 101,97 eura.

32. Žalobca v priebehu celého sporu nepreukázal súdu, že žalovanému bola doručená alebo odoslaná
na poštovú prepravu akákoľvek výzva Slovenskej sporiteľne, a. s. na zaplatenie dlžnej sumy z
predmetného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na bežnom účte, v dôsledku čoho ani
nemohol preukázať, že žalovaný bol v omeškaní po doručení výzvy banky na plnenie nepretržite dlhšie
ako 90 dní, a že až potom banka postúpila predmetnú pohľadávku voči žalovanému z predmetného

úveru žalobcovi. Nakoľko predmetný úver je zároveň bankovým úverom, je regulovaný aj zákonom
o bankách, pričom v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky banky nebankovému subjektu. Striktné
podmienky postúpenia pohľadávky bankou upravené v zákone o bankách nepodporujú záver o možnosti
odklonu pravidiel pri postúpení bankovej pohľadávky, zakotvených v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách

v neprospech spotrebiteľa.

33. Predmetný úver poskytnutý žalovanému formou povoleného prečerpania na bežnom účte je nielen
bankovým úverom, ale aj záväzkom zo spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko
Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytla žalovanému plnenie v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti

a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy dňa 24.3.2003, ako aj zmluvy zo dňa 3.3.2008
nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže je v zmluve označená identifikačnými
údajmi typickými pre označenie fyzickej osoby nepodnikateľa, akými sú meno, priezvisko, rodné číslo,
číslo občianskeho preukazu, adresa trvalého pobytu. V danom prípade ide o tzv. formulárovú zmluvu
na predtlačenom formulári, do ktorej boli dopísané iba niektoré údaje. Keďže Slovenská sporiteľňa, a. s.

zmluvou z 24.3.2003, ktorá bola nahradená zmluvou z 3.3.2008, poskytla žalovanému úver, predmetný
záväzkový vzťah súd posudzoval primárne podľa § 52 až § 54 OZ, ako aj ust. § 52 ods. 2 OZ, ktoré
bolo s účinnosťou od 1.5.2014 doplnené o tretiu vetu, podľa ktorej, na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Novela, ktorou bolo doplnené predmetné ustanovenie do

§ 52 ods. 2 OZ, nemá prechodné ustanovenia, a teda vzťahuje sa aj na právne vzťahy vzniknuté pred
jej účinnosťou. Na aplikácii osobitných zákonov na ochranu spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka na
predmetný záväzkový vzťah nič nemení ani skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom
(§ 261 ods. 3 písm. d/ OBZ v znení účinnom ku dňu uzavretia oboch zmlúv, ktoré sú svojím obsahom
zmluvami o úvere formou povoleného prečerpania na bežnom účte, t. j. k 24.3.2003 a k 3.3.2008),

ani písomná dohoda podľa § 262 OBZ o voľbe režimu Obchodného zákonníka, nakoľko pôsobnosť
Obchodného zákonníka je eliminovaná ochranou spotrebiteľa. Na predmetný záväzkový vzťah súd
nemohol aplikovať zákon č. 258/2001 Z. z., nakoľko poslednou zmluvou zo dňa 3.3.2008 bola zmluvnými
stranami nahradená predchádzajúca zmluva zo dňa 24.3.2003, a zo zmluvy z 3.3.2008 nevyplýva, žeby úver formou povoleného prečerpania nemohol žalovaný čerpať iným spôsobom než len platobnou
kartou,avtakomtoprípadejeaplikáciazákonač.258/2011Z.z.vylúčená(§1ods.3citovanéhozákona).

34. O pravdivosti neuhradenej časti predmetného úveru súd nemal pochybnosti, nakoľko žalovaný bol
v priebehu celého sporu pasívny, a nenamietal ani výšku nesplatenej časti úveru.

35. Žalobca v priebehu celého konania nepreukázal súdu, že boli splnené všetky zákonné podmienky
na postúpenie pohľadávky bankou žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok z 28.3.2013 podľa

príslušných právnych predpisov, t. j. nielen podľa Občianskeho zákonníka, ale aj podľa zákona o
bankách. Osobitná regulácia pravidiel pre postúpenie bankových pohľadávok oproti všeobecnej právnej
úprave bola zavedená do zákona o bankách z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie
proti chronickým neplatičom dlhov pristúpiť k postúpeniu pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému
dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.
36. Rozhodujúcou okolnosťou je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý nemožno opomínať, že

sa jedná o spotrebiteľský spor. Zároveň ďalšími, zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami
(podmienkami), je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo
následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia
byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko
zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto isté podmienky

musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia veta zákona o
bankách), aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje
(rozsudok NSSR sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.4.2018).

37. Pre správne pochopenie významu a povahy úpravy v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách podľa

názoru NSSR nepostačuje vychádzať z jej zaradenia do konkrétnej časti zákona (v danom prípade pod
názvom: Bankové tajomstvo) či dokonca do určitého zákona (keďže ten môže obsahovať a v prípade tu
spomínaného bankového zákona mimo akúkoľvek pochybnosť i reálne obsahuje prvky verejnoprávnej
aj súkromnoprávnej regulácie), ale nevyhnutným je práve posúdenie, či posudzovaná úprava reguluje
správanie subjektov verejného práva alebo naopak dopadá na súkromnoprávne konanie. Ďalej, podľa

názoru NSSR neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok
konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za
splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami,
bezsplneniaktorýchkpostúpeniuprísťnesmie(jezakázané).Nerešpektovanietakejtoúpravymápotom
za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ; viď rozsudok

NSSR sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.3.2018).

38. Konajúci súd k tomuto poznamenáva, že aj prípadná klauzula v spotrebiteľskej zmluve alebo vo
všeobecných podmienkach či v obchodných podmienkach, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje,
obsahujúca predtlačený text o súhlase spotrebiteľa s postúpením pohľadávky banky nebankovému

subjektu by spôsobovala značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ak by
nebola individuálne dojednaná, čo je veľmi vysoko pravdepodobné, bola by ako neprijateľná zmluvná
podmienka absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ.

39. Súd dospel k záveru, že predmetné postúpenie pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a. s. žalobcovi

zmluvou o postúpení pohľadávok z 28.3.2013 je neplatné podľa § 39 OZ pre rozpor s ust. § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. pre nedodržanie zákonných podmienok postúpenia pohľadávky bankou. S
takýmto výkladom ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozsudku sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.3.2018 a v rozsudku sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.4.2018.

40. Z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že žalobcovi
neprináleží aktívna vecná legitimácia v tomto spore. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah
strany sporu k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa
v konaní rozhoduje, pričom tá strana sporu, ktorá je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho
vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Nakoľko žalobca nie je nositeľom práva voči žalovanému na zaplatenie

pohľadávky z predmetného bankového úveru zo spotrebiteľskej zmluvy, súdu neostávalo nič iné, iba
žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietnuť.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. V tomto spore mal vo veci plný úspech žalovaný, a preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP vzniklo právo
na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. Keďže žalovanému žiadne trovy konania
nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).