Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. september 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/237/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211214767
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4211214767.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Komárne sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: F. Z., nar.

XX.X.XXXX, bytom V. nad O., J. rad č. XXX, t. č. XX XXX G., H. XX, J., v konaní zast. JUDr. Evou
Skačániovou, advokátkou, AK so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda proti žalovanému:
Forlife n.o. Všeobecná nemocnica Komárno, IČO: 37 970 933, so sídlom Komárno, Mederčská 39, o
náhradu škody a o náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

Štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 31.8.2011 sa žalobca žalobou domáhal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu z titulu
bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške zistenej súdom a náklady za lieky 650,24 Eur
a titulom nemajetkovej ujmy 20 000 Eur. Uviedol, že u žalovaného bol hospitalizovaný na neurologickom
oddelení od 22.9.2010 do 27.9.2010, počas hospitalizácie mu boli okrem odberov a vyšetrení podávané
infúzie. Mal zavedenú i.v. kanylu, na ktorej bola detská súprava s uzáverom a ošetrujúce sestry neraz
vyberali uzáver z vrecka rovnošaty, ktorý nebol zabalený a teda u žalovaného sa nakazil hepatitídou

typu B. Počas hospitalizácie u žalovaného na neurologickom oddelení s diagnózou akútneho LIS s
iritačnou radikulopathiou S1. 1-Sin.v.s. discogenes v susednej izbe bol hospitalizovaný pacient H. a mal
diagnostikovanú Hepatilis B. S týmto pacientom užíval WC a kúpeľňu. Taktiež v tom čase bol hepatitídou
B infikovaný aj pacient X..

2. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 8C/237/2011-255 zo dňa 19.2.2014, ktorým
žalobu zamietol s tým, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný porušil takú povinnosť, ktorá mala

za príčinu jeho nakazenie sa vírusom Hepatitídy typu B. Žalobca dokonca od rolu 2006 trpí zápalom
hrubého čreva a chodí na kontroly každý polrok, kde zrejme absolvuje rôzne vyšetrenia, teda svoje
tvrdenie bezpečne nepreukázal a vychádzal zo svojich predpokladov a domnienok. Proti tomuto
rozsudku podal odvolanie žalobca a odvolací súd napadnutý rozsudok prvého stupňa zrušil a vrátil na
ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa má vo veci vypočuť ustanoveného znalca, aby sa vyjadril
k podanému znaleckému posudku a odpovedal na ďalšie otázky, predovšetkým zo strany žalobcu.
Ďalej, že protiprávne konanie žalovaného musí byť preukázané poškodeným a príčinná súvislosť medzi

liečebným postupom a škodou na zdraví pacienta ako jedna zo základných podmienok všeobecnej
zodpovednosti za škodu musí byť naisto zistená; dôkazné bremeno v tomto smere znáša žalobca.3. Súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere nadriadeným súdom a to výsluchom znalca MUDr.
G., MUDr. M. H., MUDr. E. H., výsluchom P. X., stanoviskom Úradu verejného zdravotníctva SR,
oboznámením sa s listinami nachádzajúcimi sa spise a zistil nasledovný skutkový a právny záver vecí:

4. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý
nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - Občiansky súdny poriadok.

5. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany

sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.
Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

6. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.
Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich

strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. MUDr. F. G., ktorý bol do konania pribratý pri výsluchu uviedol, že ak ide o urgentný prípad, u žalobcu

to tak aj bolo, je možné pri dodržaní všetkých postupov, že pacient nemusí byť ohrozením pre ostatných
pacientov. Vyhláška hovorí o možnosti hospitalizácie infikovaného pacienta aj na inom oddelení ako
je infekčné. Opätovne uviedol, že prenos Hepatitídy B je možný jedine krvnou cestou (krvou, krvnými
derivátmi) a pri dodržaní bežných hygienických štandardov takýto prenos nie je možný. Pridržiaval sa
záverov svojho znaleckého posudku. Na hypotetické otázky právneho zástupcu žalobcu odpovedal

hypoteticky.

8. Ministerstvo zdravotníctva SR dňa 29.6.2016 súdu podalo nasledujúce vyjadrenie: Pojem „ izolácia“ je
definovaný v § 2 ods. 1 písm. m) zák.č. 355/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov o ochrane, podpore
a rozvoji verejného zdravia, ako oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od

iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia. Podľa § 19 ods. 1 vyhl. č. 585/2008 Z.z.,
osoba chorá na prenosné ochorenie, osoba podozrivá z prenosného ochorenia, osoba, ktorá vylučuje
niektoré choroboplodné mikroorganizmy alebo osoba podozrivá z nákazy, sa počas jej infekčnosti oddelí
od ostatných osôb s cieľom zabrániť, aby sa vnímavé osoby nakazili prenosným ochorením. Podľa ods.
3 cit. vyhl. izoláciu možno v závislosti od klinickej a epidemiologickej závažnosti prípadu vykonávať

v domácom prostredí, na infekčnom oddelení ústavného zariadenia alebo vo vyhradených izbách
ústavného zariadenia, v zariadení sociálnych služieb alebo v inom zariadení, ktoré spĺňa požiadavky
na izoláciu osoby s prenosným ochorením. Podľa ods. 4 cit. vyhl. izolácia chorej osoby sa nevykoná
na infekčnom oddelení ústavného zariadenia, ak chorá osoba má okrem prenosného ochorenia aj inézávažné ochorenie, ktoré si vyžaduje liečbu na inom oddelení ústavného zariadenia alebo na ktorého
liečenie sú lepšie predpoklady na inom oddelení ústavného zariadenia ako na infekčnom oddelení.
Taktiež bolo uvedené, že vírus hepatitídy B je prítomný v krvi od druhej polovice inkubačnej doby,

ktorá býva 1 až 6 mesiacov, priemerne 2-3 mesiace. Prenos vírusu pri odberoch krvi, podávaní injekcií
alebo infúzií v súčasnej dobe pri používaní jednorazového zdravotníckeho materiálu nie je možný.
Za dodržania správnej medicínskej a ošetrovateľskej praxe nie je izolácia pacienta s už stanovenou
diagnózou hepatitídy B alebo zisteným nosičstvom vírusu bezpodmienečne nutná. Izolácia prichádza do
úvahy skôr u prejavov hapatitídy, keď ešte nie je diferenciálne diagnosticky vylúčená hepatitída typu A.

9. Úrad verejného zdravotníctva SR dňa 28.6.2016 uviedol, že podľa § 2 ods. 6 vyhl. č. 553/2007 Z.z.
pri umiestnení pacienta na oddelení zariadenia sa vychádza aj z epidemiologických hľadísk, najmä
z rizika prenosu infekcie, z kolonizácie polyrezistentnými alebo multirezistentnými mikroorganizmami,
z nosičstva patogénnych baktérií alebo vírusov a z pobytu v ohnisku nákazy. Z odborného hľadiska
je potrebné poznamenať, že vírusová hepatitída typu B sa nešíri priamym kontaktom ani vzdušnou

cestou. Ochorenie sa prenáša krvou, sexuálnym stykom a môže sa preniesť aj z matky na dieťa v
tehotenstvealebopočaspôrodu.Zuvedenéhodôvoduvprocesevprocesešírenianákazyniejekľúčová
izolácia pacienta, ale dodržanie hygienických požiadaviek pri ošetrovaní a liečbe pacienta, najmä pri
parenterálnych výkonoch (injekčná, infúzna liečba, odbery krvi a pod.).

10. Svedkyňa S.. M. H. uviedla, že u každého prenosného ochorenia sa odporúča izolácia, avšak závisí
to od klinického stavu pacienta a hlavne od charakteru nákazy a spôsobu prenosu. K izolácii pacientov
na území SR uviedla, že je to zložité, miesta sú poddimenzované, teda izolačné miestnosti. V danom
prípade sa jednalo o nákazu, ktorá sa nešíri bežným kontaktom ani vzduchom. Ak by sa predpokladalo,
že k nákaze malo dôjsť počas hospitalizácie, muselo by dôjsť k nejakému zlyhaniu ľudského faktora.

Samotná skutočnosť, že nebola zabezpečená izolácia infekčného pacienta, nemohla alebo určite
nezapríčinila prenos nákazy. Izolácia je zapracovaná do prevádzkového poriadku žalovaného, avšak
miera významu izolácie sa líši od charakteru nákazy. Ak by mala odpovedať čierno-bielo, tak pacient mal
byť izolovaný, ale izolácia je len jedna vec pri šírení nákazy. Medzi dvoma pacientmi sú aj iné faktory,
ktoré sú významné z hľadiska šírenia nákazy. Uviedla, že u žalovaného sa vyskytla hromadná nákazy

na hepatitídu B a C na onkologickom oddelení v júli 2010, ale pracovali tam iné osoby ako na oddelení
neurologickom. Na onkologickom oddelení išlo o nozokomiálne nákazy, t.j. nákaza, ktorú získa pacient v
súvislosti s pobytom v nemocnici. Dodala, že pacient nemusí byť hospitalizovaný na infekčnom oddelení,
jeho hospitalizácia závisí od klinického stavu, ale v procese šírenia nákazy hepatitídy B nie je izolácia
ten kľúčový moment.

11. Svedkyňa S.. E. H. (infektologička) uviedla, že pokiaľ sa dobre pamätá na poliklinike v Nitre z okresu
Komárno boli hospitalizovaní s hepatitídou B dvaja pacienti v roku 2010 a to žalobca a jedna pani a s
hepatitídou C dvaja pacienti. Dodala, že u žalobcu ochorenie zostalo bez následkov, nie je infekčný,
chodil k nej 5 rokov.

12. Svedok P. X. uviedol, že so žalobcom ležali spolu na izbe, bola to 4- posteľová izba, okrem nich tam
ešte niekto bol. Ležal tam 5 alebo 6 dní. Dostával aj infúzie, nevidel, že by ihla nemala byť zabalená.
Má zlé žily a mal zavedenú kanylu. Stalo sa, keď mu nenašli žilu, bolo ho treba pichnúť 5-6 krát, stále
vyberali novú a novú ihlu, ktorá bola zabalená.

13. V §-u 420 Obč. zák. je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú
škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej
povinnosti. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ je úkon -
prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny, ak došlo k porušeniu

právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo
zo zákona. Mimo porušenia zákona alebo zmluvnej povinnosti zákon zakladá všeobecnú prevenčnú
povinnosť každého počínať si tak, aby svojim konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a na
iných hodnotách (§ 415 OZ). Porušenie tejto povinnosti je zároveň porušením právnej povinnosti podľa
§ 420 ods. 1 OZ. Aj v tomto prípade musí byť protiprávne konanie preukázané poškodeným rovnako ako

vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčiny vzniku škody a škodou
a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. Príčinná súvislosť medzi liečebným postupom, ktorý nebol
lege artis a škodou na zdraví pacienta ako jedna zo základných podmienok všeobecnej zodpovednosti
za škodu musí byť naisto zistená; dôkazné bremeno v tomto smere znáša žalobca.14. V zmysle § 421a OZ, každý zodpovedá za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod
v povahe, prístroji alebo inej veci, ktorá bola použitá pri plnení záväzku. Z hľadiska posúdenia právnej

zodpovednosti nie je právne významné, či napr. došlo k zlyhaniu použitého prístroja, ale iba to, či medzi
použitím prístroja a vzniknutou ujmou je príčinná súvislosť.

15. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom

všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii
takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť
buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo sa malo v súlade s právom vykonať. Škoda je
ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi. Rozoznáva sa skutočná škoda
a ušlý zisk. Ďalšou zo zákonných podmienok zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť, čo znamená,
že medzi protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Zavinenie predstavuje

psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a k škode. Na rozdiel od predchádzajúcich podmienok
má subjektívny charakter, môže byť úmyselné, alebo nedbanlivostné. Toto rozlíšenie je relevantné iba
z hľadiska posúdenia rozsahu náhrady škody.

16. V danom prípade žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Súd mal za preukázané, že nebolo

preukázané protiprávne konanie žalovaného, ani porušenie právnej povinnosti z jeho strany (čo vyplýva
tak zo znaleckého posudku ,výpovede svedkyne S.. H. ako aj stanoviska Ministerstva zdravotníctva
SR). Taktiež nepreukázal, že ošetrujúce sestry neraz vyberali uzáver z vrecka rovnošaty, ktorý nebol
zabalený. Toto tvrdenie žalobcu vyvrátil aj svedok P. X., ktorý uviedol, že sestry stále vyberali novú a
novú ihlu, ktorá bola zabalená.

17. Po doplnení dokazovania v naznačenom smere Krajským súdom Nitra súd mal za to, že žalobca
nepreukázalnadakúkoľvekpochybnosť,žesanakazilchoroboutakakotouviedolvžalobeužalovaného
a preto súd žalobu zamietol.

18. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaný mal vo
veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

20. V priebehu konania vznikli výdavky na znalecké dokazovanie a výdavky na svedočné znalca, ktoré
platil štát. O náhrade týchto trov súd rozhodol podľa 262 ods. 1 v spojení s § 470 ods. 2 a podľa § 255
ods. 1 CSP priznal štátu nárok na náhradu uvedených trov voči v konaní neúspešnému žalobcovi.

21. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením

v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.