Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/117/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416219478
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4416219478.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5,
Bratislava, IČO: 31318916, zastúpený AK Herceg s.r.o., Košická 56, Bratislava, IČO: 35890240, proti
žalovanému: R. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. X, o zaplatenie 5 659,67 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. februára 2018 č.k.
10Csp/93/2016-98, takto

r o z h o d o l :

I.Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1042,65 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II.Vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania voči
žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5
659,67 eur, úroky z omeškania za obdobie do 18.11.2016 vo výške 169,79 eur, úroky z omeškania vo
výške 1,00 % ročne zo sumy 5 659,67 eur od 19.11.2016 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že dňa 13. 12. 2012 bola medzi OTBanka

Slovensko, a.s. Štúrova 5, Bratislava, ako bankou a žalovaným ako dlžníkom, uzatvorená zmluva o OTP
Expres úvere číslo: XXXX XXXX XX R. (ďalej aj zmluva o spotrebiteľskom úvere). Na základe zmluvy
poskytla banka žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 6 000 eur, ktorý sa dlžník zaviazal
vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky podľa tejto zmluvy. Účastníkmi bola dohodnutá pohyblivá
úroková sadzba stanovená ako súčet základnej sadzby pre spotrebiteľské úvery a hrubej marže 15,40
a 20% ročne, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola určená na 25,31%. Celková
čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola suma 12 048,12 eura a napokon priemerná RPMN bola určená

na 19,37%. Úver bol zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy uzatvorenej s dlžníkom. Čerpanie
úveru bolo dohodnuté jednorázovo dňa 13. 12. 2012 bezhotovostným prevodom. Splácanie úveru bolo
upravené tak, že prvá splátka vo výške 143,43 eura bola splatná 13. 01. 2013, 2. až 83. splátka po
143,43eurabolisplatné13.deňvmesiacia84.splátkavrozsahu143,43eura bolasplatná13.12.2019,
a teda konečná splatnosť bola stanovená na 13. 12. 2019. Pre prípad omeškania dlžníka so splácaním
úveru má banka právo požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške maximálne 8 % ročne (článok
IV zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Pre porušenie zmluvných povinností žalobca listom zo dňa 28. 10.

2013 oznámil žalovanému vyhlásenie úveru za predčasne splatný, s tým, že k 28. 10. 2013 predstavoval
záväzok žalovaného po lehote splatnosti 1 331,26 eura. Predčasná splatnosť bola určená s tým, že
úver, vrátane úrokov a poplatkov je žalovaný povinný zaplatiť do 10 dní, čo k 28. 10. 2013 predstavovalo
sumu vo výške 7 075,11 eura, pozostávajúcu z istiny 5 969,57 eura, úrokov 1 042,65 eura, úrokov zomeškania 2,89 eura a poplatkov 60 eur. Podľa výpisu z účtu, predloženého žalobcom žalovanému, bol
poskytnutý úver 6 000 eur, pričom k 22. 07. 2016 predstavoval konečný stav 5 969,57 eura. Žalovaný
pritom čerpal úver dňa 13. 12. 2012. Podľa stavu k 18. 11. 2016 predstavoval aktuálny zostatok 5 659,67

eura, ďalej úroky 3888,19 eura a úroky z omeškania 169,79 eura, spolu 9 717,65 eura.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods.
2, ods. 5, § 54 ods.1, ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov), § 497, Obchodného zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov), § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

(nesprávne, omylom uvedený zákon číslo 126/2010 Z.z.) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“).
1.3. Konštatoval, že žaloba žalobcu bola dôvodná iba čiastočne. Predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom
úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, pre platnosť ktorej sa vyžaduje splnenie predpokladov
uvedených v § 9 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Dospel ďalej k záveru, že
žalobca postupoval zákonným spôsobom, keď po zistení, že žalovaný uhradil len jednu splátku úveru,

zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie v tej dobe neuhradených splátok s upozornením, že môže
pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Žalovaný na to nereagoval a preto voči vyhláseniu
spotrebiteľského úveru za predčasne splatného ku dňu 18. 11. 2013 súd výhrady nemal. Za tejto situácie
žalobe vyhovel v časti celej uplatnenej istiny 5 659,67 eura, ktorá zároveň predstavovala istinu úveru
z pôvodne poskytnutého vo výške 6 000 eur. Žalobe bolo vyhovené aj v časti úrokov z omeškania za

obdobie od 18. 11. 2013 do 18. 11. 2016 vo výške 169,79 eura tak, ako súd uvádza vyššie a napokon aj
v časti úroku z omeškania vo výške 1,00% ročne z istiny 5 659,67 eura od 19. 11. 2016 do zaplatenia.
K úrokom z omeškania poznamenal, že žalovaný sa bezpochyby dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 odsek 1 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. v znení od 01. 01. 2009 k § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z v znení od 01. 02.

2013. Pri stanovení prvého dňa omeškania vychádzal z listu žalobcu o vyhlásení úveru za predčasne
splatného.
1.4. V časti úrokov z úveru súd prvej inštancie konštatoval, že dohodnuté zmluvné úroky patria
žalobcovi len do splatnosti dlhu. Po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a
povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Záväzok vrátiť dlh je hlavným

záväzkovým vzťahom. Úrokový záväzkový vzťah je vedľajším, akcesorickým záväzkom k hlavnému
záväzku.Splnenímhlavnéhozáväzkualeboinýmzospôsobovjehozániku,zanikáiakcesorickýzáväzok
týkajúci sa úrokov (rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo143/1998). Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu
v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, podľa ktorého, ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už
nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ

inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V
opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ
by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej
pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Z týchto dôvodov žalobu v
časti uplatneného úroku zamietol, pretože úrok bol uplatnený za obdobie od 18. 11. 2013, teda v období

po zosplatnení úveru, čo z vyššie uvedených dôvodov nie je prípustné.
1.5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), § 255 ods. 2 CSP, pretože každá zo strán mala vo veci
len čiastočný a zároveň aj porovnateľný úspech. Úspech žalobcu v konaní je v časti celej istiny 5 659,67
eura, úrokov z omeškania od 18. 11. 2013 do 18. 11. 2016 vo výške 169,79 eura a úrokov z omeškania

vo výške 1,00% ročne zo sumy 5 659,67 eura od 19. 11. 2016 do zaplatenia. Žalovaný mal v spore
úspech v časti úrokov za obdobie od 18. 11. 2013 do 18. 11. 2016 vo výške 3 888,19 eura a úrokov vo
výške 22,90% ročne zo sumy 5 659,67 eura od 19. 11. 2016 do zaplatenia.
2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca. Nesúhlasil s
nepriznaním úrokov z úveru po vyhlásení jeho predčasnej splatnosti dôvodiac, že žaloba a žalobcom

uplatnenýnárokniejevrozporesplatnýmiprávnymipredpismiapostupsúduprvejinštancienepovažuje
za súladný s ustálenou judikatúrou. Konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
záverom, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na zákonnú
úpravu zmluvy o úvere, ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, § 502 a komentára k tomuto
ustanoveniu, poukázal ďalej na vzťah úroku z úveru a úrokov z omeškania. Dôvodil, že povinnosť

žalovaného uhradiť dlžnú sumu mu vyplývala aj zo samotnej zmluvy o úvere. Predmetná zmluva o
úvere vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nezanikla a nezanikol ani nárok žalobcu na zaplatenie
zmluvného úroku, ktorá povinnosť žalovaného trvá až do úplného splatenia istiny pohľadávky. Poukázal
na ustanovenie § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka s tým, že žiadny právny predpis neobsahovalustanovenie, podľa ktorého by pri poskytovaní úverov nemal veriteľ voči dlžníkovi právo popri
úrokoch z omeškania i právo na zaplatenie riadnych úrokov. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4Obo/143/1998 je prekonané a nezohľadňuje skutkový stav prípadu, ktorý je predmetom tohto konania.

Upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalobca žiada od žalovaného úrok z omeškania oba vo výške 1%
ročne z nezaplatenej istiny a uplatnením zákonných úrokov nedochádza k neprimeranému zaťaženiu
žalovaného. Vytkol súdu prvej inštancie, že z jeho rozhodnutia nevyplýva, z akého dôvodu nepriznal
žalobcovi ani riadne úroky do vyhlásenia úveru za predčasne splatný, ktoré sú vyčíslené v jeho podaní
sumou 1 042,65 eura. V tejto časti považuje rozsudok za zmätočný.

2.1. Žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovieť jeho žalobe.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení,

že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným
vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
čiastočne dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej

stránke, iba správne vyhodnotil úroky z úverovej zmluvy, ktoré patria žalobcovi do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru, avšak tieto nesprávne vyčíslil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v zamietajúcej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

5. Predmetom konania v danej veci bol nárok žalobcu voči žalovanému o zaplatenie sumy 5 659,67 eura

s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalobcom žalovanému. Zmluvou o OTP
expres úvere dňa 13. 12. 2012 žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške
6000 eur. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 15,40% ročne, RPMN vo výške 25,31%,
celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavovala sumu 12 048,12 eura. Splácanie úveru bolo
dohodnuté v splátkach po 143,43 eura, prvá splátka bola splatná dňa 13. 01. 2013, posledná dňom 13.

12. 2019. Žalovaný uhradil iba jednu splátku. V dôsledku porušenia zmluvných podmienok žalovaným,
žalobca dňa 18. 11. 2013 písomne žalovanému oznámil predčasnú splatnosť úveru, účinnosť ktorej
nastala dňom 18. 11. 2013. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 5 659,67 eura, úrokov
do 18. 11. 2016 vo výške 3 889,19 eura, úroku z omeškania do 18. 11. 2016 vo výške 169,79 eura, úroky
vo výške 22,9% ročne zo sumy 5 659,67 eura od 19. 11. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške

1% ročne zo sumy 5 659,67 eura od 19. 11. 2016 do zaplatenia.
5.1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu v časti istiny vo výške 5 659,67 eura,
úrokov z omeškania za obdobie do 18. 11. 2016 vo výške 169,79 eura, a úrokov z omeškania vo výške
1% ročne zo sumy 5 659,67 eura od 19. 11. 2016 do zaplatenia, vyhovel. Vo zvyšnej časti, t.j. úroky, ktoré
si žalobca uplatnil po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, zamietol. S rozsudkom súdu prvej inštancie

sa nestotožnil žalobca a napadol rozsudok odvolaním nesúhlasiac s nepriznaním úrokov z úveru po
vyhlásení jeho predčasnej splatnosti až do zaplatenia. Taktiež vytkol súdu prvej inštancie nepriznanie
úrokov z úveru ani do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do 18. 11. 2013.

6.Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Súd prvej inštancie v danej veci správne posúdil predmetný vzťah medzi stranami sporu, ako
spotrebiteľský,založenýspotrebiteľskouzmluvou,ktoráobsahujevšetkypodstatnénáležitostiuvedenév
ustanovení § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku,

konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolania žalobcu, dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti a
opodstatnenosti dôvodov odvolateľa, uvádzaných v podanom odvolaní. Vzhľadom k tomu, že v danej
veci došlo iba k nesprávnemu právnemu posúdeniu úrokov z omeškania súdom prvej inštancie, odvolací
súdnepovažovalzapotrebnédoplniť,anizopakovaťdokazovanie,keďsastotožnilsoskutkovýmstavom
zisteným súdom prvej inštancie, preto v danej veci rozhodol podľa § 385 ods. 1 CSP bez prejednania

veci na odvolacom pojednávaní. Odvolací súd nepovažoval ani za potrebné upozorniť na zmenu právnej
kvalifikácie, nakoľko k tejto zmene nedošlo, keď súd prvej inštancie aplikoval v danej veci aj správne
právne ustanovenia predpisov, iba tieto nesprávne vyložil a na danú vec nesprávne vyhodnotil.7.1.Medzi stranami sporu došlo dňa 13. 12. 2012 k uzavretiu úverovej zmluvy, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému úveru vo výške 6 000 eur, s úrokovou sadzbou 15,4% ročne. Úver sa žalovaný
zaviazal zaplatiť v 84 mesačných splátkach vo výške po 143,43 eura, počnúc dňom 13. 01. 2013 s

konečnou splatnosťou dňa 13. 12. 2019. Ročná priemerná miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola
dohodnutá vo výške 25,31%, priemerná RPMN vo výške 19,37%, celková čiastka, ktorú mal dlžník
zaplatiť bola vo výške 12 048,12 eura. Žalovaný zmluvné podmienky nedodržal a úver riadne nesplácal.
Žalobca upozornil žalovaného na porušovanie zmluvných podmienok, a to dvakrát, naposledy dňa 19.
09. 2013 s tým, že v prípade nezaplatenia dlžnej sumy vo výške 1 331,26 eura si uplatní svoje právo a

požiada o zaplatenie celej pohľadávky. Dňa 28. 10. 2013 listom žalobca oznámil žalovanému predčasnú
splatnosť celého úveru a žiadal uhradiť celý dlh vo výške 7 075,11eura s príslušenstvom najneskôr
do 10 dní. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne vyhodnotil
porušenie zmluvných povinností zo strany žalobcu, správne vyhodnotil splnenie všetkých zákonných
podmienok v spotrebiteľskej zmluve, keď nezistil neprijateľné zmluvné podmienky a ani neúmerné
zaťaženie spotrebiteľa v danej veci týmito podmienkami.

7.2. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti uplatnených úrokov z úveru po jeho zosplatnení.
S týmto záverom sa odvolací súd stotožnil. Odvolací súd dospel k záveru o opodstatnenosti dôvodov
uvedených v podanom odvolaní a nezistil dôvody, pre ktoré by žalobca na tieto úroky z úveru
(vyčíslených do zosplatnenia úveru), nemal nárok.
7.3.Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil a žalobcovi nárok

na zaplatenie úrokov z úveru, vyčíslených do dňa zosplatnenia úveru priznal v ním uvádzanej výške 1
042,65 eura.

8. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom

číslo 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila, doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Tento záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn.
3MCdo 14/2014, zo dňa 26. 11. 2015 sp.zn. 4MCdo 17/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o

spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
berúc do úvahy ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej
splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka v prípade každej formy
spotrebiteľského úveru. Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je tým vylúčená.

8.2. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti
spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak

neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov
odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Zákonodarca, reagujúc na nejednoznačnosť výkladu a
neprimerané postupy niektorých veriteľov, novelou Občianskeho zákonníka zákonom číslo 106/2014
Z.z. s účinnosťou od 01. júna 2014, v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok, zaviedol
nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len

do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j., že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi
patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru alebo pôžičky
poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedenej
úpravy vyplýva, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom spoplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by
mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V

týchtoprípadochbudemaťpojednorazovomspoplatneníveriteľnároklennaúrokyzomeškania,ktorými
sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové
spoplatnenie úveru (dôvodová správa k zákonu číslo 106/2014 Z.z. k bodu 5., § 53 ods. 9). Ustanovenie
§ 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal
dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v

rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej
lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť
uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenejlehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takého
včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné.
8.3.Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

4Obo/143/1998 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 09. 2012 sp.zn.
IV.ÚS 476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil

zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem
zákona v neprospech spotrebiteľa.
8.4. Odvolací súd dodáva, že predčasnosť spoplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate
jednostrannýsankčnýprávnyinštitút,ktorýumožňujeveriteľovizmenouzáväzkupožadovaťjednorazové
a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé
obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom spoplatnení úveru

vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu spoplatnenia úveru. Spoplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ
nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu
na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby

finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav
pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej
mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky
veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene
záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy

pred veriteľom, vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento
nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej
nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu.
8.5. Po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému, ako spotrebiteľovi, odvolací súd dospel k záveru, že
po spoplatnení úveru, žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za úver. Aplikujúc preto vyššie uvedené

záverynapreskúmavanúvec,jepotrebnékonštatovať,žeaksúdprvejinštanciezamietolžalobužalobcu
v časti úroku z úveru za obdobie po spoplatnení predmetného úveru (dňom 28. 10. 2013), rozhodol
správne a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
8.6. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorým nepriznal žalobcovi
nárok na úrok z úveru do okamihu zosplatnenia, t.j. do 28. 10. 2013. Nepriznanie tohto nároku žalobcu

nebolo podložené žiadnym právne relevantným dôvodom, nebolo riadne zdôvodnené a ani nepriznanie
tohto nároku nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Odvolací súd preto v zmysle vyššie uvedeného
záveru, podľa ktorého, ak dôjde k predčasnej splatnosti úveru, veriteľovi následne neprináleží nárok na
úrok z úveru po jeho zosplatnení, jednoznačne dospel analogicky k záveru, že veriteľ, v danom prípade
žalobca má nárok na dohodnutý úrok z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

8.7. V danom prípade veriteľ v podaní zo dňa 28. 10. 2013, ktorým žalovanému oznamoval vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru, vyčíslil úrok z úveru do dňa zosplatnenia, t.j. do 28. 10. 2013, na sumu
1 042,65 eura. Odvolací súd preto žalobcovi tento úrok z úveru, vyčíslený do dňa zosplatnenia priznal
a v tejto časti žalobu zamietol.
8.8. Poukazujúc na vyššie uvedené stanovisko odvolacieho súdu, odvolací súd vo zvyšnej časti, v ktorej

si žalobca uplatňoval aj úrok z úveru po jeho zosplatnení, zamietajúcu, napadnutú časť rozsudku súdu
prvej inštancie potvrdil.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti
zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, podľa § 388 CSP, nakoľko nezistil dôvody

na jeho potvrdenie, ani na zrušenie.

10. Vzhľadom k tomu, že predmetným rozsudkom odvolacieho súdu došlo k zmene napadnutého
rozsudku, odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodol aj o trovách konania na súde prvej inštancie.
Súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán, ktoré rozhodnutie odôvodnil iba

stručne pomerom úspechu. Odvolací súd, zmeniac napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, dospel k
záveru aj o nevyhnutnosti zmeny rozsudku v časti náhrady trov konania. Žalobca si uplatnil v konaní
nárok na zaplatenie istiny, kapitalizovaného úroku do 18. 11. 2016 a úrokov z omeškania. V časti o
zaplatenie istiny vo výške 5 659,67 eura bol v plnom rozsahu úspešný, nakoľko táto vyhovujúca časťrozsudku nebola napadnutá odvolaním, je právoplatná. V zamietajúcej časti taktiež došlo k zmene, keď
odvolací súd z tejto zamietajúcej časti (3888,19 eura), vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 1 042,65 eura
a vo zvyšnej zamietajúcej časti žalobu potvrdil. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné konštatovať, že

žalobca bol v konaní úspešným a preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP prináleží náhrada trov konania. O
výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie.
10.1. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 v spojení s ustanovením
§ 255 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).