Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. september 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sa/39/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200990
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200990.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou v právnej veci žalobcu TRANSFER
International Staff k.s., Bratislava, IČO 48 260 436, právne zastúpeného advokátkou Mgr. Katarínou
Šangalovou, PhD., so sídlom Hurbanova 81, Hlohovec, proti žalovanému Národný inšpektorát práce
Košice, so sídlom Masarykova 10, Košice, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol

r o z h o d o l :

I. U k l a d á žalovanému - Národný inšpektorát práce Košice, aby v lehote 3 dní od
právoplatnosti uznesenia vymazal z evidencie neúplný zápis žalobcu - TRANSFER International Staff
k.s., IČO: 48260436, Račianska 96, Bratislava, z centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických a
právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy žalobca žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť vymazať z evidencie neúplný zápis žalobcu z centrálneho verejne prípustného
zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz
nelegálneho zamestnávania. Uviedol, že bol zapísaný v uvedenom zozname najneskôr po začatí
správneho konania. Vo veci uloženia pokuty je nepochybné, že v čase zápisu do uvedeného
registra neboli splnené všetky predpoklady na takýto zápis, nakoľko mu chýbal dátum nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Má zato, že žalovaný nemal oprávnenie vykonať záznam
do registra nelegálnych zamestnávateľov, nakoľko nemal k dispozícii všetky údaje, ktoré sú v súlade
so zákonom, obligatórnou súčasťou zápisu do registra. Zákon pritom nepozná a neumožňuje realizovať
neúplný alebo predbežný zápis. V zmysle princípu konania v rozsahu a spôsobom stanoveným
zákonom, ktorým sú všetky orgány viazané podľa čl. 1 ods.2 Ústavy SR, t.z., že zápis mohol byť
realizovaný až po tom, ako bolo právoplatne ukončené správne konanie, v ktorom bola jemu ako
porušujúcemu subjektu uložená pokuta za porušenie predpisov o nelegálnom zamestnávaní. Na
túto skutočnosť poukázal aj vo vyjadrení k začatiu správneho konania na čo dostal argumentáciu,
žeby inšpektoráty postupovali v rozpore so zákonom, ak by sa za okamih zistenia porušenia
zákazu nelegálneho zamestnávania považovalo nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o uložení
pokuty. Zákon o inšpekcii práce ani zákon o nelegálnom zamestnávaní neumožňujú realizovať zápis
len na základe protokolu o výkone inšpekcie práce, ktorý nemá povahu správneho aktu a slúžil
len ako podklad v správnom konaní. Voči protokolu neexistuje žiadny riadny opravný prostriedok
prostredníctvom ktorého by sa mohol domáhať preskúmania výsledkov kontroly konštatovaných
inšpektorom práce prostredníctvom nadriadeného orgánu. Zákon za obligatórnu súčasť zápisu považuje
dátum právoplatnosti rozhodnutia o pokute jednoznačne je ho potrebné vykladať tak, že zápis sa
môže vykonať až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o pokute. Skúmanie, ktorý okamih sa
považuje za okamih porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania je v tomto prípade irelevantné a
nadbytočné. Totiž zákon jednoznačne na zápis do registra vyžaduje deň právoplatnosti rozhodnutia o

pokute. Toto ustanovenie je vyjadrením zásady prezumpcie neviny, ktorá je zakotvená v článku 50 ods.2
Ústavy SR. Upozornil aj na to, že ústavné princípy trestania sa analalogicky vzťahujú aj na správne
trestanie, čo znamená, že zásada prezumpcie neviny nemôže byť v správnom trestaní opomenutá.
Najvyšší súd v tomto smere judikoval, že „trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty
právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu
ako trestný postih za trestné činy. Z toho hľadiska je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa
poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami za ktoré ukladá trest súd
a deliktami za ktoré ukladajú sankcie správne orgány sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú
odôvodnené prirodzenou právnymi predpismi“. Nie je v súlade s princípmi právneho štátu ak štátny
orgán zapíše do registra nelegálnych zamestnávateľov subjekt na základe protokolu z kontroly, ktorý
sám o sebe nie je správnym rozhodnutím voči ktorému je možné podať opravný prostriedok. Je len
podkladom pre začatie správneho konania. Tento svojvoľný a ničím podložený postup inšpektorátov je
hrubým a škodlivým zásahom do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb,
ktoré podliehajú kontrole inšpektorátov práce a je v rozpore so základnými zásadami, na ktorých spočíva
právny poriadok Slovenskej republiky.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení nenamietal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Odcitoval ustanovenie
§ 6 ods.1 písm.s), § 7 ods.3 písm.n),§ 2 a § 14 ods.1 zák. č. 125/2006 Z.z. a uviedol, že z uvedených
zákonných ustanovení vyplýva, že na účely vykonania zápisu osoby do zoznamu nelegálnych
zamestnávateľov je postačujúce zistenie rozhodujúcej skutočnosti, že osoba porušila zákaz nelegálneho
zamestnávania tak, ako to definuje dikcia § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 zákona č. 82/2005
Z.z. Prípadné podmieňovanie tohto úkonu vydaním právoplatného rozhodnutia o uložení sankcie
nemôže právne obstáť jednak vzhľadom na zakotvenie zákonných lehôt na sankcionovanie páchateľa
a jednak s ohľadom na vývoj právnej úpravy týkajúcej sa vedenia uvedeného zoznamu. Akceptuje, že
zákonná povinnosť viesť uvedený zoznam bola do právneho poriadku zavedená zák. č. 82/2005 Z.z.,
ktorým bol novelizovaný zákon 95/2000 Z.z. o inšpekcii práce. V zmysle § 5 ods.3 písm.t) uvedeného
zákona vedie centrálnu, verejne prístupnú evidenciu fyzických osôb a právnických osôb, ktorým bola
uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Po prijatí nového zákona č. 125/2006
Z.z., ostala táto povinnosť žalovanému zachovaná s tým rozdielom, že do zoznamu sa zapisujú
osoby, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Právnou skutočnosťou rozhodujúcou pre zápis
osoby do zoznamu osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania už nie je právoplatnosť
rozhodnutia o uložení pokuty, ale s účinnosťou od 01.07.2006 je ňou samotné zistenie porušenia
zákazu nelegálneho zamestnávania, o čom svedčí aj zmena zákonnej dikcie, týkajúcej sa uvedenej
kompetencie. V opačnom prípade by bolo možné dospieť k záveru, že neuloženie pokuty navodzuje
stav, v ktorom alebo ani nedošlo k spáchaniu zisteného deliktu, čo nemusí byť pravda (napr. uplynutím
subjektívnej alebo objektívnej lehoty zaniká deliktuálna spôsobilosť kontrolovaného subjektu, i napriek
tej skutočnosti, že k spáchaniu správneho deliktu skutočne došlo). Cieľom zápisu osôb do uvedeného
zoznamu je neposkytovať finančné prostriedky z verejných zdrojov tým osobám, ktoré na základe
preukázaných zistení kontrolného orgánu porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Práve spomínané
opatrenie predstavuje účinný boj proti nelegálnemu zamestnávaniu, nakoľko sa ním sleduje zverejnenie
zisteného protiprávneho konania vo verejne prístupnom zoznamu v záujme ochrany verejných zdrojov
pred ich poskytovaním osobám, ktoré profitovali z nelegálnej činnosti, čim nadobudli výhodnejšie
postavenie oproti subjektom, ktoré postupovali v súlade so zákonmi. V zmysle § 6 ods.1 písm.s) zák.
č. 125/2016 Z.z. vedie zoznam osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, avšak k zápisu
subjektu do uvedeného zoznamu nepristupuje na základe vlastných zistení, ale výlučne na základe
zistení orgánov vykonávajúcich kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, konkrétne
jednotlivých inšpektorátov práce, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a Ústredia práce, sociálnych
vecí a rodiny. Preto je nesprávne konštatovanie žalobcu, že jeho opatrenie smerujúce k zápisu žalobcu
do zoznamu osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania je nezákonné.

3. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) bez
nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý postup žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej
žaloby písomným vyjadrením žalovaného, administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.

4. Žalobca podal žalobu podľa § 252 a nasl. SSP.

5. Podľa § 252 ods.1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo následky trvajú, alebo ak hrozí jeho opakovanie.

6. Podľa ods.2 citovaného ustanovenia žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už
skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu
podľa ods.1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

7. Čo je iným zásahom Správny súdny poriadok v § 3 ods.1 písm.e) definuje tak, že na účely tohto
zákona sa rozumie iný zásah orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti
verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzickej
osoby a právnickej osoby priamo dotknuté ; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri
výkone kontroly, alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu ak ním sú alebo môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Táto legálna
definícia iného zásahu verejnej správy v podstate vymedzuje dva typy zásahu. Prvým typom je „faktický
postup orgánu verejnej správy vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy„ a druhým typom
je „postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu“.
Spoločným menovateľom oboch definičných vymedzení iného zásahu orgánu verejnej správy priamy
dotyk na právach, právom chránených záujmov a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb,
preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s uznesením aktívnej
žalobnej legitimácie (§ 254 SSP). Súčasne z toho jednoznačne vyplýva, že obe definičné vymedzenia sa
týkajú len postupu orgánu verejnej správy a tej jeho činnosti, ktorá má povahu výkonu verejnej správy.
Pod iný zásah preto ani naďalej nebude možné podriadiť rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej
správy alebo postup orgánov činných v trestnom konaní, resp. prokuratúry pri výkone trestného dozoru
alebo dozoru podľa § 18 zákona o prokuratúre. V súčasnosti iným zásahom orgánu verejnej správy môže
byť jej aktívny postup pri výkone verejnej správy a nie opomenutie takéhoto postupu alebo nečinnosti pri
výkone verejnej správy. Podstatou negatórnej zásahovej žaloby je domáhanie sa ochrany pretrvávajúcim
alebo hroziacim opakujúcim sa iným zásahom. Negatórny charakter tejto ochrany pritom vyplýva z
úpravy rozhodnutia správneho súdu. V § 262 ods.1 SSP, v zmysle ktorého takáto žaloba smeruje k
uloženiu zákazu orgánu verejnej správy, pokračovať v napadnutom inom zásahu. Negatórna zásahová
žaloba pritom môže mať aj čiastočnú reštitučnú povahu spočívajúcu v tom, že má žalovaný obnoviť stav
pred iným zásahom. Len samotná hrozba iného zásahu, ktorý ešte nenastal, teda nemôže byť napadnutá
žalobou. Kedy pritom pôjde o hrozbu nového zásahu a kedy o hrozbu opakujúceho zásahu bude vždy
závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Medzi vykonaným iným zásahom a hrozbou jeho opakovania
by však vždy mala byť vecná a časová súvislosť, v ktorej existencia bude musieť byť správnym súdom
náležite vyhodnotená aby tento mohol rozlíšiť medzi prípustnou ochranou pred novým len hroziacim
iným zásahom a ochranou pred hrozbou opakujúceho sa iného zásahu.

8. Do inšpekcie práce je, v súlade s ustanovením § 2 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene
a doplnení zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 125/2006 Z.z.“), možné zaradiť aj dozor nad dodržiavaním
právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, kde o výsledku
inšpekcie práce vykonanej inšpektormi práce sa v zmysle § 13 ods.2 vypracováva protokol, ktorý
zachytáva porušenie povinnosti, ktoré boli pri výkone inšpekcie práce inšpektormi zistené. Protokol
obsahuje aj čas, kedy bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce, resp. nelegálneho zamestnávania
a ak boli preukázané aj dohodnutú mzdu a dobu ich trvania (§ 14 ods.1 zák. č. 125/2006 Z.z.).
Inšpektorát práce vydáva na požiadanie na účely preukázania splnenia podmienok podľa osobitného
predpisu potvrdenie o skutočnosti, že ku dňu požiadania nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania (§ 7 ods.3 ods.n) zák. č. 125/2006 Z.z.).

9. Podľa § 6 ods.1 písm.s) zák. č. 125/2006 Z.z. Národný inšpektorát práce vedie centrálny verejný
prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili
zákaz nelegálneho zamestnávania s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej
osoby a sídla právnickej osoby, identifikačného čísla, dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho
zamestnávania a dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.

10. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že 05.09. a 06.09.2016 vykonal Inšpektorát
práce Nitra prostredníctvom svojich inšpektorov v priestoroch sídla a prevádzky žalobcu, inšpekciu so
zameraním na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov, na kontrolu dodržiavania

zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Priebeh a zistenia z inšpekcie zhrnul Inšpektorát
práce Nitra v protokole č.INA-37-39-2.3/P-A24,A25-16 z 09.11.2016 a v dodatku č. 2 l protokolu zo
14.12.2016 IP inšpektorát zrušil body B1, B2 a B3 protokolu, v ktorých boli konštatované nedostatky.
Dodatok č. 3 k protokolu z 03.10.2017 žalovaný zmenil znenie uložených opatrení potom, čo v správnom
konaní žalobca vytkol nevykonateľnosť. Podľa zistení IP Nitra malo dôjsť u žalobcu k porušeniu zákazu
nelegálneho zamestnávania a to tým, že mal žalovaný pracovnoprávny vzťah so zamestnancami bez
toho, žeby boli prihlásení na účely sociálneho poistenia podľa § 231 ods.1 písm.b) zák. č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nelegálne zamestnávanie bolo konštatované
vo vzťahu k zamestnancom: V. Č., Z. H., V. I., G. Y., I. O., Ľ. P., V. V., E. E., M. I. a O. E.. Inšpektorát
práce začal voči žalobcovi za uvedené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania správne konanie
a v rámci prípravy vyjadrenia k začatiu správneho konania žalovaný bol zapísaný v centrálne verejne
prístupnom zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili
zákaz nelegálneho zamestnávania. Začaté správne konanie ohľadne uloženia pokuty za porušenie
nelegálneho zamestnávania právoplatne skončené nebolo.

11. Z citovaného § 6 ods.1 písm.s) zák. č. 125/2006 Z.z. vyplýva, že Národný inšpektorát práce vedie
register nelegálnych zamestnávateľov, kde okrem údajov ako identifikačné údaje dotknutej osoby sa v
registri nelegálnych zamestnávateľov registrujú aj ďalšie údaje a t.j. dátum zistenia porušenia zákazu
nelegálneho zamestnávania ale aj dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.

12. Ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu, žalobca bol zapísaný do zoznamu
nelegálnych zamestnávateľov síce po začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty, ale v čase
zápisu do registra nelegálnych zamestnávateľov neboli splnené všetky zákonné predpoklady na zápis
do takéhoto registra, nakoľko tam nebol a ani nemohol byť zapísaný dátum nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty, pretože toto správne konanie nebolo v čase zápisu ešte právoplatné.
Na základe zistených skutočností teda správny súd dospel k záveru, že žalovaný nemal oprávnenie
vykonať záznam do registra nelegálnych zamestnávateľov, nakoľko v čase kedy takýto záznam urobil,
nemal k dispozícii všetky údaje, ktoré sú v súlade so zákonom obligatórnou súčasťou zápisu do registra
a to predovšetkým nemohol tam uviesť dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení
pokuty, pretože takéto správne konane nebolo ešte právoplatne ukončené. Zo žiadneho ustanovenia
zákona nevyplýva možnosť realizácie neúplných, predbežných, resp. len čiastočných zápisov. V danom
prípade teda zápis mohol byť realizovaný až potom, ako bolo právoplatne ukončené správne konanie
o uložení pokuty, teda konanie v ktorom bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie predpisov o
nelegálnom zamestnávaní. Keďže zákon v žiadnom svojom ustanovení neumožňuje realizovať zápis do
registra nelegálnych zamestnávateľov len na základe protokolu, pričom v danom prípade bol protokol
z vykonanej inšpekcie vyhotovený, ktorú skutočnosť nepopiera ani sám žalobca, ale tak ako už bolo
uvedené zápis do registra nelegálnych zamestnávateľov môže byť vykonaný až potom, keď nadobudne
právoplatnosť rozhodnutie o uložení pokuty, nakoľko uvedenie tejto skutočnosti je aj obligatórnou
súčasťou zápisu do registra.

13. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že na účely vykonania zápisu osoby do zoznamu
nelegálnych zamestnávateľov je postačujúce zistenie rozhodujúcej skutočnosti, že osoba porušila zákaz
nelegálneho zamestnávania tak, ako definuje § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 zák. č. 82/2005
Z.z., lebo inšpektorát práce v zmysle § 7 ods.3 písm.n) zák. č. 125/2006 Z.z. vydá, resp. nevydá
potvrdenie o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania žiadateľovi a to ku dňu podania žiadosti a
mohlo by dôjsť aj k nedodržaniu zákonných lehôt na sankcionovanie páchateľa. Správny súd tu opätovne
poukazuje už na citované ustanovenie § 6 ods.1 písm.s) zák. č. 125/2006 Z.z., v zmysle ktorého
Národný inšpektorát práce vedie centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických
osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania s uvedením
ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej osoby a sídla právnickej osoby, identifikačného čísla,
dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a dátumu nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty, z ktorého, ako už bolo uvedené, jednoznačne vyplýva, že do registra
nelegálnych zamestnávateľov môže inšpektorát práce zapísať či už právnickú alebo fyzickú osobu, u
ktorej zistí nelegálne zamestnávanie a to až po tom, keď nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o uložení
pokuty. Keďže je to obligatórnou súčasťou zápisu do registra a je zároveň potrebné uviesť, že ak by
inšpektori práce pri vykonaní inšpekcie zistili nelegálne zamestnávanie, ktoré by uviedli v protokole
z kontroly, ale následným vykonaným dokazovaním by bolo preukázané, že nedošlo k nelegálnemu
zamestnávaniu a takýto subjekt by už bol vedený v zozname registra nelegálnych zamestnávateľov, by

bolo nedôvodné, a takýto zápis by mohol ukrátiť na právach kontrolovaný subjekt už len tým, že by sa
nemohol uchádzať o zákazky v rámci verejného obstarávania. Je však potrebné zdôrazniť, že protokol
o výkone inšpekcie práce nie je správnym rozhodnutím, ale iba jedným z dôkazov v správnom konaní,
proti ktorému neexistuje žiadny opravný prostriedok. Preto aj súd je toho názoru, že do zoznamu registra
nelegálnych zamestnávateľov možno zapísať iba takú právnickú alebo fyzickú osobu, ktorej už bola
právoplatným rozhodnutím uložená pokuta, a tým aj preukázané nelegálne zamestnávanie. Zrejme aj
sám zákonodarca pri stanovení podmienok do zápisu registra nelegálnych zamestnávateľov zohľadnil
aj tú skutočnosť, aby sa do takéhoto zoznamu nedostali fyzické a právnické osoby, u ktorých nelegálne
zamestnávanie nebolo dôsledne zistené a preukázané.

14. Na základe uvedených skutočností správny súd po preskúmaní žaloby zistil, že žaloba je dôvodná
a v súlade s ustanovením § 262 ods.1 SSP, žalovanému uložil povinnosť vymazať z evidencie neúplný
zápis žalobcu a to z centrálne verejne prípustného zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré v
predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania.

15. Žalobca v konaní bol úspešný a preto v súlade s § 167 ods.1 SSP súd žalobcovi priznal právo na
úplnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 6. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.