Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. september 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/107/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812204932
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7812204932.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcov 1. E. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S., R. XXX, 2. I. Paterová, nar. XX.XX.XXXX, bytom S., R. XXX, právne zastúpených JUDr.
Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovaným 1. E. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S., R. XXX, 2. I. M., právne zastúpeným JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou

so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 21/A, o zrušenie vecného bremena, o odvolaní žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava z 20. novembra 2012, č. k. 9C/81/2012-87

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že neexistuje vecné bremeno
spočívajúce vo vyhradení práva vstupu žalovaných v 1. a 2. rade na pozemok s parcelným KN- C č.
XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, za účelom udržiavania a čistenia na tomto pozemku
nachádzajúceho sa kanalizačného vpustu v trvalom užívaní žalovaných v 1. a 2. rade zapísané na LV

č. XXXX pre k.ú. S. v časti C - ťarchy, a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania - po pripustenej zmene žaloby - je návrh žalobcov o určenie, že dohoda o
zriadení vecného bremena uzavretá medzi žalobcami a žalovanými v čl. V. kúpnej zmluvy V XXXX/XX
zo 07. augusta 2007, je neplatná, ďalej, že vecné bremeno neexistuje, eventuálne návrh, aby súd vyššie

uvedené vecné bremeno zrušil.

2. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z
20. novembra 2012, č. k. 9C/81/2012-87, určil, že dohoda o zriadení vecného bremena spočívajúca
vo vyhradení práva vstupu žalovaných v 1. a 2. rade na pozemok s parcelným KN- C č. XXXX/
XX - zastavaná plocha s výmerou XXX m 2, za účelom udržiavania a čistenia na tomto pozemku

nachádzajúceho sa kanalizačného vpustu v trvalom užívaní žalovaných v 1. a 2. rade, zapísané na LV
č. XXXX pre k.ú. S. v časti C - ťarchy, uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako jednou zmluvnou
stranou a žalovanými v 1. a 2. rade ako druhou zmluvnou stranou, uvedená v článku V. kúpnej zmluvy zo
XX. augusta XXXX - V XXXX/XX, je neplatná. E. výrokom prvoinštančný súd určil, že vecné bremeno,
spočívajúce vo vyhradení práva vstupu žalovaných v 1. a 2. rade na pozemok s parcelným KN- C č.
XXXX/XX - zastavaná plocha s výmerou XXX m2, za účelom udržiavania a čistenia na tomto pozemku

nachádzajúceho sa kanalizačného vpustu v trvalom užívaní žalovaných v 1. a 2. rade, zapísané na LV
č. XXXX pre k.ú. S. v časti C - ťarchy, neexistuje. J. zároveň zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade uhradiť
žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania v sume 99,50 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a 799,85
Eur z titulu trov právneho zastúpenia, a to spoločne a nerozdielne na účet ich právneho zástupcu do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením z 20. februára 2014, č. k. 3Co 102/2013
na odvolanie žalovaných predmetný rozsudok zmenil vo výroku, ktorým súd prvého stupňa určil, ženeexistuje vecné bremeno spočívajúce vo vyhradení práva vstupu žalovaných v 1. a 2. rade na pozemok
s parcelným KN- C č. 1936/23 - zastavaná plocha o výmere 107 m2, za účelom udržiavania a čistenia na
tomto pozemku nachádzajúceho sa kanalizačného vpustu v trvalom užívaní žalovaných v 1. a 2. rade

zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. S. v časti C - ťarchy, a to tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Vo
zvyšujúcej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že dohoda o zriadení vecného bremena
je neplatná a vo výroku o trovách konania, rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

4. Svoj zmeňujúci, zamietavý výrok odvolací súd odôvodnil neexistenciou naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení s poukázaním na § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, ktorý bol platný a účinný do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“).

5. Súd prvej inštancie pri posudzovaní predmetnej otázky dospel k záveru, že obidve zmluvy (kúpna
zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena) boli zapísané do katastra nehnuteľností, preto žalobcovia

majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zriadení vecného bremena v záujme
dosiahnutia zhody medzi skutočným právnym stavom a evidenciou v katastri nehnuteľností.

6. Odvolací súd zdôraznil, že celá argumentácia strán sporu i súdu prvej inštancie sa týkala platnosti, či
neplatnostizmluvyozriadenívecnéhobremena,pričomsúdprvejinštancievprvomvýrokunapadnutého

rozsudku určil, že dohoda o zriadení vecného bremena, uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade
ako jednou zmluvnou stranou a žalovanými v 1. a 2. rade ako druhou zmluvnou stranou, uvedená v
článku V. kúpnej zmluvy zo 07. augusta 2007 - V 1147/07, je neplatná. Z uvedeného dôvodu je ďalšie
požadované určenie, že predmetné vecné bremeno neexistuje, zjavne nadbytočné, a to aj v prípade,
ak by žalobcovia boli v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena plne úspešní.

Právnym dôsledkom určenia neplatnosti zmluvy je, že absolútne neplatný právny úkon nemá od začiatku
žiadne právne následky, hľadí sa naň akoby neexistoval. V tejto časti preto odvolací súd rozsudok zmenil
a žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého záujmu na požadovanom určení.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcov v 1. a 2. rade rozsudok Krajského súdu v

Košiciach z 20. februára 2014, sp. zn. 3 Co 102/2013, v jeho zmeňujúcom výroku zrušil a vec mu
v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

8. V odôvodnení Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
neexistencii vecného bremena mal za to, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na takomto

určení, naproti tomu odvolací súd žalobu v tejto časti zamietol pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu na takomto určení bez toho, aby vyzval účastníkov, či majú záujem vyjadriť sa k otázke
naliehavého právneho záujmu na takomto určení, čím podľa jeho názoru porušil ustanovenie § 213
ods. 2 O.s.p.. Zdôraznil, že úmyslom zákonodarcu novelou § 213 ods. 2 O.s.p. od 15. októbra 2008,
ako to vyplýva z dôvodovej správy k novele Občianskeho súdneho poriadku, bolo v praxi zabrániť

vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník tak bude mať možnosť
vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový
stav. Ustanovenie posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné
rozhodnutie argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu. Odvolací súd je povinný v prípade, že
mieni vec posúdiť podľa iného právneho ustanovenia, vyzvať účastníkov, aby sa k možnému použitiu

tohto ustanovenia vyjadrili. Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. manudukčnej
(poučovacej) povinnosti opravného súdu. Podstatou tejto povinnosti je zabrániť odňatiu možnosti konať
pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní
odvolania. Princíp tzv. „predbežného právneho posúdenia veci“ vychádzajúci aj z § 213 ods. 2 O.s.p.
súvisísozameranímsanadokazovaniespornýchskutočností,atotýmspôsobom,abyúčastnícikonania

dostali príležitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho posúdenia veci. Tým by sa mohol
predbežný právny názor všeobecného súdu potvrdiť alebo vyvrátiť (III. ÚS 446/2010).

9. V preskúmavanej veci, z pohľadu výsledkov konania na súde prvej inštancie, podľa názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odvolací súd založil svoje rozhodnutie „nečakane“ a

nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, než súd prvej inštancie. Účastníkom konania tak v
danej procesnej situácii odňal možnosť namietať správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až v
odvolacom konaní.10. V súlade s § 213 ods. 2 O.s.p. mal odvolací súd vyzvať účastníkov, aby sa vyjadrili k možnému
použitiu ustanovení iného právneho predpisu, podľa ktorých mienil danú vec posúdiť. Zo spisu vyplýva,
že odvolací súd takto nepostupoval a účastníkom nevytvoril procesnú možnosť vyjadriť sa k aplikácii §

80 písm. c) O.s.p. v otázke nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neexistencie vecného
bremena, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie vo veci
rozhodujúce. Jeho procesný postup v dôsledku toho vykazuje vady konania v zmysle § 237 ods. 1
písm. f) O.s.p.

11. Uvedená skutočnosť, že v konaní došlo k procesným vadám podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p. je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané
v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd
Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených zrušil rozsudok odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcom
výroku a v rozsahu zrušenia vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP) s tým,
že právny názor ním vyslovený je pre súd záväzný (§ 455 CSP).

12. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

13. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal
opätovne odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade - a to proti výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že
neexistuje vecné bremeno spočívajúce vo vyhradení práva vstupu žalovaných v 1. a 2. rade na pozemok

s parcelným KN- C č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 107 m2, za účelom udržiavania a čistenia
na tomto pozemku nachádzajúceho sa kanalizačného vpustu v trvalom užívaní žalovaných v 1. a 2. rade
zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. S. v časti C - ťarchy - ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. l, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov,

ako aj s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods.
2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

15.Žalovaníuplatniliodvolaciedôvodypodľaust.§205ods.2písm.b),c),d),f)O.s.p.,ktorévsúčasnosti
zodpovedajú odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP.

16. Nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok odvolacieho súdu iba v jeho zmeňujúcom
výroku, pričom právny názor ním vyslovený je pre odvolací súd záväzný (§ 455 CSP), bude sa odvolací
súd v ďalšom venovať len predmetnej otázke, pre ktorú bol rozsudok odvolacieho súdu zrušený -
teda skúmaniu otázky existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení - teda v

rozsahu, v ktorom mu bola vec vrátená na ďalšie konanie. V tomto svetle je potrebné opätovne posúdiť
opodstatnenosť žalovanými uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
Pokiaľ ide o ostatné odvolacie námietky odvolateľov, odvolací súd poukazuje na svoje dôvody uvedené
v uznesení z 20. februára 2014, č. k. 3Co 102/2013.

17. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového

zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP
(dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na
to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkovézistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

18. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a teda k právnym vadám
rozhodnutia, dochádza v prípadoch, ak súd na zistený skutkový stav alebo neaplikoval právnu normu

vôbec, alebo aplikoval (zvolil) normu nesprávnu, alebo hoc aj aplikoval správnu normu, nesprávne
interpretoval jej obsah, alebo hoc aj zvolil správnu normu a túto i správne interpretoval, nesprávne ju
na zistený skutkový stav aplikoval.

19. Odvolací súd považuje za dôvodnú odvolaciu námietku, týkajúcu sa nedostatočne zisteného
skutkového stavu i právneho zdôvodnenia rozhodnutia, nakoľko odôvodnenie rozsudku je čiastočne

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.

20. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že z obsahu kúpnej zmluvy uzavretej dňa 07. 08. 2007
vyplýva, že články I., II., III. sa týkajú predmetu kúpnej zmluvy a kúpnej ceny a tieto zmluvné dojednania
boli uzavreté medzi predávajúcimi 1. až 5. a kupujúcimi 1. až 2. Predmetom čl. V. kúpnej zmluvy je

dohoda o zriadení vecného bremena uzavretá medzi predávajúcimi v 3. až 5. rade na jednej strane
a kupujúcimi v 1. a 2. rade v danom spore žalobcami v 1. a 2. rade. Z obsahu listiny označenej
ako kúpna zmluva vyplýva, že obsahuje dve zmluvy a to kúpnu zmluvu a v čl. V. dohodu o zriadení
vecného bremena. Obidve zmluvy boli zapísané do katastra nehnuteľností a preto žalobcovia majú
naliehavý právny záujem o určení neplatnosti čl. V. predmetnej kúpnej zmluvy - dohody o zriadení

vecného bremena v záujme dosiahnutia zhody medzi skutočným právnym stavom a evidenciou v
katastri nehnuteľností.

21. Ďalej prvoinštančný súd zdôraznil, že žalobcovia eventuálnym petitom sa domáhali určenia
neplatnosti dohody o zriadení vecného bremena a určenia, že vecné bremeno neexistuje, eventuálne

sa domáhali zrušenia vecného bremena. V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní žalobe
vyhovel, nakoľko dospel k záveru, že dohoda o zriadení vecného bremena dohodnutá v čl. V. kúpnej
zmluvy V 1147/07 zo dňa 07. 08. 2007 je absolútnej neplatná v zmysle ustanovení § 37 ods. 1 a § 39
Občianskehozákonníkaprerozporsustanovením§23ods.2aods.7Zákonač.442/2002Z.z.anakoľko
absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí od začiatku, súd určil, že vecné bremeno neexistuje,

preto nerozhodoval o ďalšom eventuálnom nároku uplatnenom žalobcami, ktorým sa domáhali zrušenia
vecného bremena.

22. Z vyššie uvedeného je evidentné, že súd prvej inštancie neposudzoval žalobcami uplatnené návrhy
o požadované určenie z hľadiska ich prípadnej súbežnej procesnej prípustnosti.

23. Podľa ust. § 137 písm. c) a d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
- určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,
- o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa dôvodovej správy, ako aj podľa Komentára právneho portálu ASPI, citované ustanovenie
obsahuje úplne novú koncepciu, zakotvenú práve v písm. c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia
žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti. Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné
a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností,

ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Písmeno c) citovaného ustanovenia
vychádzazdoterajšiehoustanovenia§80písm.c)O.s.p.,avšaksobmedzením,podľaktoréhonaliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Medzi osobitné predpisy
podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.

25. Po posúdení dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal a
nevysporiadal s otázkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, predstavujúcou imanentnú súčasť
právneho posúdenia určovacích žalôb. Odvolací súd poznamenáva, že právna teória, a ani aplikačná
prax súdov, nateraz nie sú úplne zajedno v tom, či určenie neplatnosti právneho úkonu možno zahrnúťpod hypotézu ust. § 137 písm. c) CSP, výslovne zakladajúceho procesnú prípustnosť len určovacej
žaloby smerujúcej k určeniu či tu právo je alebo nie je; nepredpokladá však procesnú prípustnosť tiež
žaloby o určenie právnej skutočnosti, medzi inými tiež i neplatnosti právneho úkonu. Jedna názorová

skupina vychádza z doslovného výkladu ust. § 137 písm. c) a d) CSP a zo striktného rozlišovania medzi
určením práva a určením právnej skutočnosti; tá druhá zase z reštriktívneho výkladu zákonnej úpravy
s akcentovaním príbuznosti vymedzenia a druhovej kontinuity s ust. § 80 písm. c) O.s.p., platného
do 30. júna 2016, ktorý i keď zakladal podľa svojho výslovného znenia (obdobne ako dnešná úprava)
procesnú prípustnosť určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, právna prax z neho jednotne

odvodzovala procesnú prípustnosť i žalôb o určenie iných právnych skutočností, medzi inými i žalôb
smerujúcich k určeniu neplatnosti právnych úkonov, pokiaľ na takomto určení bol naliehavý právny
záujem.

26. Podľa úvahy odvolacieho súdu, požiadavka spravodlivej a účinnej ochrany porušených práv a
právom chránených záujmov, vyjadrená čl. 2 ods. 1 CSP a potreba ústavne konformného výkladu

vyjadrená v čl. 3 ods. 1 CSP, zahŕňajúca v sebe i zreteľ na ústavnú garanciu prístupu k súdu (čl. 46
ods. 1 Ústavy SR) vo svojej podstate vylučujú úplné vyňatie súdneho prieskumu právne významných
skutočností, pokiaľ na ich určení je inak naliehavý právny záujem, nakoľko nie je reálne, a prax to už i
potvrdila, aby každá takáto skutočnosť bola explicitne a vyčerpávajúco označená v zákone. Praktický
život totiž prináša najrozmanitejšie právne situácie, spravodlivé usporiadanie ktorých nemôže spočívať

len v určení existencie či neexistencie práva.

27. Nakoľko Krajský súd v Košiciach uznesením z 20. februára 2014, č. k. 3Co 102/2013 rozsudok
súdu prvej inštancie z 20. novembra 2012, č. k. 9C/81/2012-87 vo výroku o určení, že dohoda o
zriadení vecného bremena je neplatná, zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie (o ktorom nároku súd prvej inštancie ešte opätovne nerozhodol), ako aj s ohľadom na
to, že doteraz nebolo rozhodnuté ani o návrhu žalobcov na určenie, že predmetné vecné bremeno
neexistuje, v úvahách odvolacieho súdu otáznym nevyhnutne je, určenia ne/existencie akého práva
sa, vychádzajúc z nového doslovného výkladu posudzovaného ustanovenia zákona (§ 137 CSP), majú
žalobcovia domáhať. V kontexte s novou zákonnou úpravou procesnej prípustnosti určovacej žaloby,

je nevyhnutné posúdiť, či žalobcami uplatnené určovacie návrhy (resp. či obidva uplatnené určovacie
návrhy) môžu byť procesne prípustným prostriedkom žaloby, t.j. návrh o určenie, že dohoda o zriadení
vecného bremena uzavretá medzi žalobcami a žalovanými v čl. V. kúpnej zmluvy V 1147/07 zo 07.
augusta 2007, je neplatná, alebo o určenie, že vecné bremeno neexistuje (eventuálne sa žalobcovia
domáhajú, aby súd vyššie uvedené vecné bremeno zrušil).

28. Podľa názoru odvolacieho súdu pri nazeraní na otázku procesnej prípustnosti žalôb je potrebné
vyhnúť sa formalistickému prístupu pri aplikácii právnych noriem a zamerať sa na naplnenie požiadavky
účinnej materiálnej ochrany ohrozených alebo porušených práv. Súd však musí posúdiť, či podaný
určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu a či snáď po takomto

rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je
spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu
spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej
otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý
právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia žaloby.

Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten-ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva,
zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

29. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie v okolnostiach prípadu vo svojich úvahách vyšiel

z toho, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení tak v otázke neplatnosti
zmluvy o zriadení vecného bremena, ako aj v otázke neexistencie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu (z tej istej zmluvy), pričom neskúmal, či súbežne obidva uplatnené nároky sú procesne
prípustným prostriedkom ochrany, jeho právne posúdenie veci nie je dostatočné, a preto je nesprávne,
a tak i žalovanými uplatnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP je podľa posúdenia

odvolacieho súdu v danom prípade naplnený.

30. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že neexistuje
vecné bremeno spočívajúce vo vyhradení práva vstupu žalovaných v 1. a 2. rade na pozemok sparcelným KN- C č. 1936/23 - zastavaná plocha o výmere 107 m2, za účelom udržiavania a čistenia na
tomto pozemku nachádzajúceho sa kanalizačného vpustu v trvalom užívaní žalovaných v 1. a 2. rade
zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. S. v časti C - ťarchy, zrušil postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c)

CSP a v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

31. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť procesnú prípustnosť žalobcami
uplatnených nárokov a v prípade kladného záveru v danej otázke sa bude súd prvej inštancie venovať
dôvodnosti základu uplatneného nároku. K tomu predovšetkým umožní stranám, aby doplnili svoje

tvrdeniaauplatniliiprípadnéďalšieprostriedkyprocesnéhoútokualeboprocesnejobrany.Poprípadnom
doplnení dokazovania na základe návrhov strán súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, s tým,
že v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (čl. 11 ods.
4 CSP) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri právnom posudzovaní veci vyjde
z názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), tak ako ho odvolací súd vyjadril v tomto uznesení. Nové
rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vyporiadal so

všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán.

32. Odvolací súd záverom upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na podanie žalovaných z 22. júla
2014 (č. l. 266), kde na č. l. 267 žalovaní tvrdia, že parcela KN-C č. XXXX/XX evidovaná v katastri
nehnuteľností S. (t.j. parcela, na ktorej sa nachádza inkriminovaná žumpa a ku ktorej je zriadené vecné

bremeno, ktorého sa tento spor týka) bola kúpnou zmluvou zo 7. októbra 2013 vrátane jej Dodatku č. 1
z 25. novembra 2013, prevedená na inú osobu, spoločnosť MM I., s.r.o. so sídlom C. 2, P.. Rozhodnutie
o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť 11. decembra 2013.

33. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§

396 ods. 3 CSP).

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.