Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/247/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114226490
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5114226490.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: P.. P. O., A.. XX.XX.XXXX, S. W. U. C. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. E.
X., zastúpený Asociáciou bankových klientov, so sídlom M. R. Štefánika 12, 036 01 Martin, IČO: 42 324
041, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575
951, právne zastúpená SEDLAČKO & PARTNERS, s. r .o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava,
IČO: 36 853 186, o určenie existencie porušenia práv spotrebiteľa, uloženie povinnosti upustenia od

porušovania práv spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.07.2014 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 07.08.2014 doplnenou

na výzvu súdu podľa ust. § 43 ods. 1 zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“),
uskutočnenou uznesením č. k. 6C/247/2014-84 zo dňa 04.05.2016, podaním zo dňa 31.05.2016
doručeným súdu dňa 02.06.2016 domáhal proti žalovanému vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že:
a) žalovaný zneužil neskúsenosť a neinformovanosť žalobcu najmä tým, že do spotrebiteľskej zmluvy o
poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX uzavretej stranami sporu dňa 16.05.2008 (ďalej len „ÚZ") zakomponoval
ust. čl. 4 bod 4.5. (došlo k tomu pred, resp. najneskôr pri predložení ÚZ k podpisu žalobcovi),

ktorý je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a toto ustanovenie neskôr aj zneužil na
svojvoľné zvýšenie ceny úveru - úrokovej sadzby, čím zasiahol do práv žalobcu (listy žalovaného zo
dňa 15.03.2012 a zo dňa 12.03.2013), pričom sa v texte ust. čl. 4 bodu 4.5 ÚZ žalovaný odvolával
na neexistujúce pravidlá Národnej banky Slovenska; taktiež sa tak stalo aj v prípade zakomponovania
do textu ÚZ ust. čl. 14 bod 14.5.2. (došlo k tomu pred, resp. najneskôr pri predložení ÚZ k podpisu
žalobcovi), ktoré je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, ako aj následným zneužitím ust.

čl. 14 bod 14.5.2. ÚZ na svoje neoprávnené obohatenie,
b) žalovaný formuloval do spotrebiteľskej ÚZ uzavretej medzi stranami sporu neprijateľnú zmluvnú
podmienku, a to v ust. čl. 4 bod 4.5. a čl. 14 bod 14.5.2. ÚZ a tieto neprijateľné zmluvné podmienky
žalovaný následne (prostredníctvom listov zo dňa 15.03.2012 a zo dňa 12.03.2013) aplikoval na úverový
vzťah založený ÚZ,
c) žalovaný konal netransparentne už formulovaním netransparentného ust. čl. 4 bodu 4.5. do ÚZ a

následne pri jeho aplikácii na daný úverový vzťah z ÚZ, keď žalobcovi najskôr zamlčal dôvody zmeny
úrokovej sadzby (listami zo dňa 15.03.2012 a zo dňa 12.03.2013) mu následne dôvody jednostrannej
zmeny úrokovej sadzby odmietol poskytnúť (listy žalovaného zo dňa 14.02.2014),
d) žalovaný kládol žalobcovi ako spotrebiteľovi sťažujúce a neprimerané mimozmluvné prekážky k
tomu, aby poznal skutočné dôvody a spôsob jednostrannej zmeny úrokovej sadzby (listy žalovaného zo
dňa 15.03.2012, zo dňa 12.03.2013 a zo dňa 14.02.2014), v čoho dôsledku odňal žalobcovi právo na

podstatné informácie potrebné k rozhodnutiu o vykonaní práv podľa ÚZ,e) žalovaný uvádzal žalobcu ako spotrebiteľa do omylu ohľadne skutočných dôvodoch a spôsobe
jednostrannej zmeny úrokovej sadzby, ohľadne výšky ceny úveru a spôsobe jej výpočtu a ohľadne práv
žalobcu ako spotrebiteľa, a to uvádzaním nepravdivých a ničím nepodložených tvrdení o údajnej zmene

rizika klienta (žalobcu), ktoré mali byť údajne podkladom pre zvýšenie úrokovej sadzby, avšak odmietol
uviesť, v čom konkrétne vidí túto zmenu miery rizika klienta (list žalovaného zo dňa 14.02.2014),
f) žalovaný konal v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, najmä zakomponovaním
neprijateľných podmienok do spotrebiteľskej ÚZ a ich neskorším zneužitím na svoje obohacovanie na
úkor žalobcu (ale i ďalším konaním opísaným v žalobe) konal v príkrom rozpore s čestnou obchodnou

praxou a zneužil dobrú vieru žalobcu v čestnosť a profesionalitu žalovaného; žalovaný v ust. čl. 4 bod
4.5 ÚZ odkazoval (zavádzajúco) na neexistujúce pravidlá Národnej banky Slovenska, o ktorých mal ako
profesionál dobre vedieť, že neexistujú,
g) žalovaný podstatne narušil ekonomické správanie sa žalobcu ako spotrebiteľa jednak tým, že zmenu
úrokovej sadzby v zmysle ÚZ naviazal na pravidlá Národnej banky Slovenska, o ktorých sa žalobca v
dobrej viere nazdával, že existujú a mal teda za to, že zmena úrokovej sadzby závisí od objektívnych

skutočností nezávislých od vôle žalovaného, súčasne žalovaný v listoch zo dňa 15.03.2012 a zo dňa
12.03.2013 žalobcu vôbec neupozornil, že by došlo k jednostrannej zmene úrokovej sadzby zo strany
žalovaného, zmenená výška úrokovej sadzby tam bola jednoducho len uvedená, na základe čoho
sa žalobca tak dôvodne mohol nazdávať, že ide len o omyl, resp. chybu v písaní / počítaní a tak
si neuvedomil, že reálne došlo k zmene úrokovej sadzby, čo mohlo mať vplyv na jeho rozhodovanie

o refinancovaní úveru z ÚZ bez poplatku v príslušnej lehote, resp. o zotrvaní v zmluvnom vzťahu
so žalovaným a tiež, ak by si neuvedomil, že úroková sadzba uvedená žalovaným v listoch zo dňa
15.03.2012 a zo dňa 12.03.2013 nezodpovedá úrokovej sadzbe dohodnutej v ÚZ, toto bolo spôsobilé
uviesť žalobcu do omylu ohľadne výšky úrokovej sadzby stanovenej podľa ÚZ a tým ho primäť k
uzatvoreniu dodatkov k Zmluve ponúkaných v uvedených listoch zo strany žalovaného,

h) žalovaný za poskytnutie úveru požadoval inú cenu úveru (úrokovú sadzbu), ako bola dohodnutá v ÚZ,
a to tak, že listami zo dňa 15.03.2012 a zo dňa 12.03.2013 stanovil (jednostranne) žalobcovi úrokovú
sadzbu vo výške, ktorá bola v rozpore s výškou úrokovej sadzby, ktorá bola dojednaná v zmysle platných
ustanovení ÚZ,
i) žalovaný porušil Etický kódex bánk v oblasti ochrany spotrebiteľa, ku ktorému sa zaviazal, a to napr.

v zmysle ust. bodu 2.1 Etického kódexu bánk v oblasti ochrany spotrebiteľa mal žalovaný postupovať
transparentne a vždy žalobcu pravdivo informovať o jeho službách, čo však žalovaný porušil,
j) žalovaný žalobcovi ako spotrebiteľovi listami zo dňa 15.03.2012 a zo dňa 12.03.2013 hrozil, že ak
neuzatvorí dodatok k ÚZ, tak úver bude úročený jednostranne zvýšenou sadzbou, hoci to nemohol
žalovaný podniknúť legálne,

k) žalovaný ukladal listami zo dňa 15.03.2012 a zo dňa 12.03.2013 žalobcovi ako spotrebiteľovi
povinnosť platiť inú úrokovú sadzbu než zmluvne dojednanú, a to bez právneho dôvodu, žalovaný
načasoval toto konanie tak, že bolo spôsobilé uviesť žalobcu ako spotrebiteľa do omylu ohľadne
charakteru zmeny výšky úrokovej sadzby a načasovaním tohto konania tesne pred dňom uplynutia
fixácie a jeho netransparentným konaním používal na žalobcu ako spotrebiteľa nátlak;

čím porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa vyplývajúce mu z nasledovných ust. zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov: § 3 ods. 5; § 3 ods. 3; § 4 ods. 1 písm. c) a d); § 4 ods. 2 písm. a); § 4
ods. 8 prvej vety; § 4 ods. 6; § 5 ods. 1; § 7 ods. 1; §7 ods. 2 písm. a) a b); § 7 ods. 4; § 8 ods. 1 písm.
c), d) a g); § 8 ods. 4; §8 ods. 2 písm. b); § 8 ods. 3; § 9 písm. f), g), h), i) a j); a ust. § 53 ods. 1; § 53

ods. 4 písm. i); § 54 ods. 2; § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník;
ďalej, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť, aby za porušenie práv žalobcu zaplatil žalobcovi
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6.000,- eur;
ďalej, ktorým by súd určil, že ust. čl. 4 bod 4.5 ÚZ v znení: „Banka má právo adekvátnym spôsobom
meniť úrokovú sadzbu podľa bodu 4.4. Úverovej zmluvy v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika Klienta.

Zmena miery rizika Klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou rizikovej váhy Klienta podľa pravidiel
stanovených Národnou bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny miery rizika Klienta sú rozhodujúce
skutočnosti platné v čase podpisu Úverovej zmluvy v porovnaní so skutočnosťami platnými v čase
vykonávanej zmeny. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je Banka oprávnená uskutočniť automaticky
bez dodatkov k Úverovej zmluve.“ je absolútne neplatné a toto ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou v spotrebiteľskej zmluve;
ďalej, ktorým by súd určil, že všetky právne úkony žalovaného spočívajúce v jednostrannej zmene
úrokovej sadzby na základe čl. 4 bodu 4.5. ÚZ, ktorými žalovaný menil úrokové rozpätie dojednané v ÚZ,a to na výšku úrokového rozpätia 3,65 % p. a. s účinnosťou odo dňa 16.05.2012 a na výšku úrokového
rozpätia 4,25 % p. a. s účinnosťou odo dňa 16.05.2013, sú absolútne neplatné;
ďalej, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie, vzniknuté

titulom prijatia splátok úveru vo výške zodpovedajúcej úrokovej sadzbe stanovenej na základe absolútne
neplatných právnych úkonov žalovaného podľa výroku rozsudku, spolu s úrokom z omeškania;
ďalej, ktorým by súd určil, že ust. čl. 14 bodu 14.5.2. ÚZ v znení: „ Banka je oprávnená meniť výšku
poplatkov uvedených v Úverovej zmluve, pričom aktuálnu výšku poplatkov oznámi Klientovi zverejnením
nového Sadzobníka poplatkov Banky. V prípade, ak Klient so zvýšením poplatkov nesúhlasí, má právo

do 30 dní od účinnosti zmeny sadzobníka poplatkov splatiť zostatok Úveru s príslušenstvom. Na toto
mimoriadnesplateniesanevzťahujepoplatokzapredčasnésplatenieÚveru.Bankajeoprávnenázmeniť
výškupoplatkovurčenýchpodľaÚverovejzmluvybezdodatkukÚverovejzmluve.“jeabsolútneneplatné
a toto ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve;
ďalej, ktorým by súd určil, že právne úkony žalovaného spočívajúce v jednostrannej zmene poplatkov
na základe neprijateľnej podmienky obsiahnutej v ust. čl. 14 bod 14.5.2. ÚZ sú absolútne neplatné;

ďalej, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia
sumu 37,69 eur spolu s úrokmi z omeškania: - vo výške 9 % ročne: zo sumy 0,37 eur od 30.06.2010
do zaplatenia, zo sumy 0,37 eur od 30.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 0,37 eur od 31.08.2010
do zaplatenia, zo sumy 0,37 eur od 30.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 0,37 eur od 29.10.2010
do zaplatenia, zo sumy 0,37 eur od 30.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 0,37 eur od 31.12.2010

do zaplatenia, zo sumy 0,37 eur od 28.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 0,37 eur od 28.02.2011 do
zaplatenia, zo sumy 0,37 eur od 31.03.2011 do zaplatenia; - vo výške 9,25 % ročne: zo sumy 0,37
eur od 29.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 0,37 eur od 31.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 0,37 eur
od 30.06.2011 do zaplatenia; - vo výške 9,5 % ročne: zo sumy 0,37 eur od 29.07.2011 do zaplatenia,
zo sumy 0,37 eur od 31.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 0,37 eur od 30.09.2011 do zaplatenia, zo

sumy 0,37 eur od 31.10.2011 do zaplatenia; - vo výške 9,25 % ročne zo sumy 0,37 eur od 30.11.2011
do zaplatenia; - vo výške 9 % ročne: zo sumy 0,37 eur od 31.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 0,37
eur od 31.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 0,37 eur od 29.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 0,37 eur
od 30.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 0,37 eur od 30.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 0,37 eur od
31.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 0,37 eur od 29.06.2012 do zaplatenia; - vo výške 8,75 % ročne:

zo sumy 0,37 eur od 31.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 0,37 eur od 31.08.2012 do zaplatenia, zo
sumy 0,37 eur od 28.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 0,37 eur od 31.10.2012 do zaplatenia, zo sumy
3,37 eur od 30.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 3,37 eur od 31.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 3,37
eur od 30.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 3,37 eur od 28.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 3,37 eur
od 28.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 3,37 eur od 30.04.2013 do zaplatenia, zo sumy 3,37 eur od

31.05.2013 do zaplatenia;
ďalej ktorým by súd priznal žalobcovi právo zverejniť výrok tohto rozsudku v denníku s celoštátnou
pôsobnosťou na území Slovenskej republiky, v časti denníka a vo veľkosti písma podľa výberu žalobcu
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na náklady žalovaného najviac vo výške 800,- eur;
ďalej ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť, aby do 3 dní odo dňa právoplatnosti thto rozsudku,

prostredníctvom predsedu predstavenstva žalovaného, ďalšieho člena predstavenstva žalovaného
a predsedu dozornej rady žalovaného, doručil žalobcovi uvedenými osobami podpísané písomné
ospravedlnenie v nasledovnom znení: „Spoločnosť Prima banka Slovensko, a.s. sa týmto ospravedlňuje
P.. P. O. za porušenie jeho práv a oprávnených záujmov, ktoré spoločnosť Prima banka Slovensko,
a. s. spôsobila vedome netransparentným, zavádzajúcim a neprofesionálnym konaním, kedy Prima

banka Slovensko, a. s., v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, využila neprijateľné podmienky v
spotrebiteľskej zmluve na jednostranné a svojvoľné zvyšovanie svojich príjmov na úkor svojho klienta.“;
ďalej ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť, aby po súvislé obdobie 3 mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku uverejnil na svojej internetovej stránke: www.primabanka.sk text v
nasledovnom znení: „Spoločnosť Prima banka Slovensko, a. s. sa týmto ospravedlňuje P.. P. O.

za porušenie jeho práv a oprávnených záujmov, ktoré spoločnosť Prima banka Slovensko, a.s.
spôsobila vedome netransparentným, zavádzajúcim a neprofesionálnym konaním, kedy Prima banka
Slovensko, a. s., v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, využila neprijateľné podmienky v
spotrebiteľskej zmluve na jednostranné a svojvoľné zvyšovanie svojich príjmov na úkor svojho klienta.“;
a to takým spôsobom, aby bez predchádzajúceho zhliadnutia zobrazenia vyššie uvedeného textu

ospravedlnenia ohraničeného úvodzovkami, nemohol návštevník stránky www.primabanka.sk prezerať
obsah internetovej stránky www.primabanka.sk, pričom žalovaný je povinný uverejniť text podľa
predchádzajúcej vety typom písma Times New Roman, veľkosť 16, farba čierna, a to na pozadí bielej
farby.2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil s poukazom na uzavretie ÚZ a všetky nároky uplatnené v
žalobe odvodzoval buď z neplatnosti jednotlivých ustanovení ÚZ, alebo z vyššie uvedeného a
žalobcom tvrdeného konania žalovaného, ktoré malo porušovať jeho povinnosti ako dodávateľa

(veriteľa), resp. práva žalobcu ako spotrebiteľa, zo zmluvného vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľom
založeného predmetnou ÚZ. Špecificky v kontexte námietky žalovaného uvedenej v nasledujúcom
odseku odôvodnenia tohto uznesenia žalobca namietal absolútnu neplatnosť dotknutej rozhodcovskej
doložky inkorporovanej v ust. čl. 14 bod 14.4. ÚZ, a to jednak z dôvodu neurčitosti (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka; bližšie je táto námietka žalobcu uvedená v odseku č. 42 odôvodnenia tohto

uznesenia). Súčasne žalobca namietal, že dotknutá rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, ktorou ÚZ bola (žalobca mal postavenie spotrebiteľa a žalovaný
postavenie dodávateľa) podľa ust. § 53 ods. 1 v spojení s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, a preto podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Sporná rozhodcovská
doložka nebola s ním individuálne dojednaná, nemohol obsah tejto doložky akokoľvek ovplyvniť,
resp. modifikovať (vybrať konkrétny rozhodcovský súd, nemohol ovplyvniť jej obsah, čo do okruhu

právnych vzťahov dotknutých doložkou), pričom žalovaný spôsobom jej formulovania a inkorporovania
do záverečných ustanovení ÚZ bez akéhokoľvek upozornenia žalobcu na túto skutočnosť použil nekalú
obchodnú praktiku v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z., z ktorého tvrdenia žalobca vyvodzoval absolútnu
neplatnosť dotknutej rozhodcovskej doložky podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
3. Žalovaný pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patril (vyjadrenie k žalobe na výzvu súdu po doručení

žaloby), v podaní zo dňa 18.09.2014 vzniesol námietku nedostatku právomoci všeobecného súdu
prejednať a rozhodnúť spor medzi žalobcom a žalovaným vymedzený žalobou žalobcu s odôvodnením,
že medzi stranami sporu bola uzavretá rozhodcovská zmluva (doložka), ktorá zakladá právomoc
na prejednanie a rozhodnutie danej sporovej veci dáva Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej
bankovej asociácie a z tohto dôvodu žiadal konanie zastaviť a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť mu

trovy konania. Žalovaný bližšie zdôvodnil svoju námietku s poukazom na to, že so žalobcom uzatvorili
dňa 16.05.2008 zmluvu o poskytnutí úveru č. 02/358/08. V súvislosti s uzavretím zmluvy v zmysle ust. §
93bzákonač.483/2001Z.z.ponúkolžalobcovineodvolateľnýnávrhnauzavretie rozhodcovskejzmluvy
o tom, že všetky prípadne spory medzi nimi z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní
Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie. Žalobca predmetný návrh rozhodcovskej

zmluvy akceptoval a dňa 16.05.2008 uzatvoril so žalovaným rozhodcovskú zmluvu. Medzi stranami
konania teda existuje individuálne dojednaná rozhodcovská zmluva, na základe ktorej všetky prípadné
spory z obchodov majú byť rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom
Slovenskej bankovej asociácie. Spor, ktorý je predmetom tohto konania sa týka údajných nárokov
žalobcu voči žalovanému zo zmluvy a keďže strany sporu sa v rozhodcovskej zmluve dohodli, že všetky

vzájomné spory majú byť rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, na prejednanie a rozhodnutie tohto
sporu nie je daná právomoc všeobecných súdov.
4. Ako prílohu žaloby žalobca súdu predložil zmluvu o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX uzavretú stranami
sporu dňa 16.05.2008 (ďalej len ako „ÚZ“), z obsahu ktorej vyplýva, že žalovaný túto uzavieral ako
banka (veriteľ) a žalobca ako klient (dlžník). Predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalovaného poskytnúť

po splnení v zmluve uvedených podmienok žalovanému úver do výšky 1.100.000,- Sk zabezpečený
záložným právom na nehnuteľnosť a záväzok žalobcu poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému
vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok a poplatky, a to všetko v pravidelných mesačných anuitných splátkach
vo výške 8.681,- Sk s amortizáciou úveru do 240 mesiacov odo dňa podpisu ÚZ. Súčasťou ÚZ bola
aj rozhodcovská doložka (čl. 14 bod 14.4. ÚZ) v nasledovnom znení: „Klient vyhlasuje, že prijíma

návrh tejto rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej vzájomné spory, ktoré by medzi zmluvnými stranami
vznikli v súvislosti s Úverovou zmluvou, je príslušný prejednať a rozhodnúť s konečnou platnosťou v
rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk (ďalej len „rozhodcovský súd“). Zmluvné
strany sa zároveň dohodli, že rozsudok rozhodcovského súdu bude záväzný pre zmluvné strany, že v
stanovených lehotách splnia všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, ktorý nie je možné

zrušiť z dôvodov ako pri obnove konania podľa osobitného zákona. A klient označí toto políčko ?
platí, že neprijíma vyššie uvedený návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že vzájomné spory, ktoré by
medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s Úverovou zmluvou, je príslušný prejednať a rozhodnúť
všeobecný súd.“. Žalovaný políčko ? v ust. čl. 14 bod 14.4. návrhu ÚZ neoznačil.
5. Pokiaľ súd v ďalšom obsahu odôvodnenia tohto uznesenia uvádza niektoré skutkové okolnosti

(sktočnosti), tieto sú mu buď známe z jeho činnosti [(§ 186 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], alebo z listín zabezpečených súdom v rámci jeho možnosti podľa
ust. § 295 CSP.6.Podľaust.čl.2ods.1CSP,ochranaohrozenýchaleboporušenýchprávaprávomchránenýchzáujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
7. Podľa ust. čl. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho

spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.
8. Podľa ust. § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne
veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

9. Podľa ust. § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
10.Podľaust.§5ods.1CSP,nanámietkužalovanéhouplatnenúnajneskôrpriprvomprocesnomúkone,
ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.
11. Podľa ust. § 6 ods. 1 CSP, ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom
úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví.
12. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
13. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) v
pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, tento zákon upravuje: a) rozhodovanie majetkových sporov
vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak
je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích

rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.
14. Podľa ust. § 1 ods. 2 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, v rozhodcovskom konaní
možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
15. Podľa ust. § § 1 ods. 3 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, v rozhodcovskom konaní
nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv

k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú
v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.
16. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZRK v pôvodnom znení, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.
18. Podľa ust. § 4 ods. 2 ZRK v pôvodnom znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak

je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, [4) § 3 zákona č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách] ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.
19. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZSRK“), tento zákon upravuje a) spotrebiteľské rozhodcovské konanie, b) postavenie a činnosť

rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory a stáleho rozhodcovského súdu oprávneného
rozhodovať spotrebiteľské spory (ďalej len "stály rozhodcovský súd"), c) podmienky na udelenie a
zrušenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory rozhodcovi a stálemu rozhodcovskému súdu
(ďalej len "povolenie"), d) disciplinárnu zodpovednosť rozhodcu, e) kontrolu vykonávanú Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a f) sankcie za porušenie povinností podľa

tohto zákona.
20. Podľa ust. § 1 ods. 2 ZSRK, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno
rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní,[1) § 585
Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.] vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo
právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ.

21. Podľa ust. § 1 ods. 3 ZSRK, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory
o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o
osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vznikli v priebehu alebo
súvisia s konkurzným a reštrukturalizačným konaním.
22. Podľa ust. § 2 ods. 1 ZSRK, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom [4) § 52 ods. 3

Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov] a spotrebiteľom [4) § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov] vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľskározhodcovskázmluvapodľa§3môžezaložiťprávomocstálehorozhodcovskéhosúduvspotrebiteľských
sporoch.
23. Podľa ust. § 73 ods. 1 ZSRK, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
24. Podľa ust. § 73 ods. 3 ZSRK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

25. Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
26. Podľa ust. § 37 ods. 3 OZ, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho
význam nepochybný.
27. Podľa ust. § 38 ods. 1 OZ, Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na

právne úkony.
28. Podľa ust. § 38 ods. 2 OZ, Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
29. Podľa ust. § 39 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým

mravom.
30. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
31. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti.
32. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 28.02.2010,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
34. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
35. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
36. Podľa ust. § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých

zákonov účinnom do 30.11.2009, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné spoločne alebo
prostredníctvom svojho záujmového združenia [44) § 20f až 20j Občianskeho zákonníka] zriadiť stály
rozhodcovský súd podľa osobitného zákona [45) zákon č. 244/2002 Z. z.] so sídlom v Bratislave;
štatútom tohto stáleho rozhodcovského súdu sa môžu zriadiť aj jeho pobočky.
37. Podľa ust. § 69 ods. 2 zákona č. 510/2002 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2009, štatút a rokovací

poriadok stáleho rozhodcovského súdu podľa § 67 ods. 1 vydá jeho zriaďovateľ po predchádzajúcom
súhlase Národnej banky Slovenska.
38.Podľaust.§ 93bods.1zákonač.483/2001Z.z.obankáchaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
v znení zákona č. 603/2003 Z. z. účinnom od 01.01.2004 do 30.11.2009, banky a pobočky zahraničných
bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy [88j)

§ 4 ods. 1a 2 zákona č. 244/2002 Z. z.] o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)]
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona. [88k) § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z., zákon č. 244/2002 Z. z.]
39. Podľa ust. § 93b ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 603/2003 Z. z. účinnom
od 01.01.2004 do 30.06.2016, návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky

zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa
nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy
predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku
1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.[88l) napríklad Občiansky súdny poriadok, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
v znení neskorších predpisov]
40. Základnou podmienkou právomoci rozhodcovského súdu je existencia rozhodcovskej zmluvy

(doložky) medzi účastníkmi rozhodcovského konania. Právomoc rozhodcov, resp. rozhodcovského
súdu je možné založiť prejavom vôle účastníkov záväzkového vzťahu. Rozhodcovskou zmluvou potom
mohlo byť v čase uzatvorenia spornej rozhodcovskej doložky prenesené rozhodovanie o sporoch
vzniknutých z obchodno-právnych a občiansko-právnych vzťahov podľa ust. § 1 ods. 1 písm. a) ZRK
v znení účinnom do 31.12.2014, zo súdu inak príslušného na jedného alebo viacerých rozhodcov

poverených takouto funkciou ad hoc, alebo na stále rozhodcovské súdy, ktorých konanie a postup bol
upravený osobitným predpisom (zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).
41. Súd zaoberajúc sa žalovaným vznesenou námietkou nedostatku právomoci zaoberal sa platnosťou
rozhodcovskej doložky inkorporovanej v stranami sporu dňa 16.05.2008 uzavretej zmluve o poskytnutí
úveru č. 02/358/08 (čl. 14 bod 14.4.), ktorá mala na daný spor založiť právomoc Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie zriadeného Slovenskou bankovou asociáciou, a to aj s ohľadom na

to, že žalobca v podanej žalobe namietal neplatnosť tejto rozhodcovskej doložky.
42. Žalobca primárne namietal, že sporná rozhodcovská doložka trpí vadou neurčitosti, keďže táto
zakladala príslušnosť na prejednanie a rozhodovanie sporov z dotknutej ÚZ Stálemu rozhodcovskému
súdu Asociácie bánk, pričom takýto rozhodcovský súd v čase podpisu dotknutej ÚZ neexistoval a nebol
zapísaný v Zozname stálych rozhodcovských súdov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Žalobca

v ďalšom namietal, že z textu spornej rozhodcovskej doložky, či iných ustanovení ÚZ, nie je možné bez
ďalšieho dopĺňania ich obsahu určiť, o aký iný rozhodcovský súd by sa malo jednať, nakoľko chýbajú
jeho akékoľvek identifikačné údaje (napr. adresa sídla, označenie zriaďovateľa atď.) k takémuto určeniu
potrebné.
43. V súlade s cit. ust. § 73 ods. 1 ZSRK je tak potrebné skúmať platnosť spornej rozhodcovskej

doložky podľa právneho poriadku účinného v čase jej uzavretia (cit. ust. ZRK a cit. ust. OZ), čím je
zachovaná zásada zákazu pravej retroaktivity (spätného časového pôsobenia právnych noriem), ktorá
je imanentným znakom právneho štátu a vyviera z ust. čl. 1 ods. Ústavy SR (podľa ktorého je Slovenská
republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.)
44. Z pohľadu ZRK pre platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) bolo nevyhnutné dodržať písomnú

formu (cit. ust. § 4 ods. 2 ZRK) a súčasne rozhodcovská zmluva (doložka) musela obsahovať dojednanie
jej účastníkov o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (podstatné náležitosti
rozhodcovskej zmluvy podľa cit. ust. § 3 ods. 1 ZRK). Toto dojednanie účastníkov zároveň muselo spĺňať
kritéria všeobecnej platnosti právneho úkonu podľa cit. ust. § 37 ods. 1 OZ (sloboda a vážnosť vôle

účastníkov a súčasne určitosť a zrozumiteľnosť jej prejavu), podľa cit. ust. § 38 OZ (musela byť uzavretá
osobami so spôsobilosťou na právne úkony nekonajúcimi ani v duševnej poruche) a cit. ust. § 39 OZ
(nemohla byť v rozpore so zákonom, zákon obchádzať, priečiť sa dobrým mravom).
45. V danom prípade tak rozhodcovská zmluva mala bez najmenších pochybností formu rozhodcovskej
doložky k ÚZ uzavretej medzi stranami sporu (§ 4 ods. 1 ZRK) v písomnej forme, podpísanej jej oboma

účastníkmi dňa 16.05.2008, to znamená, že sporná rozhodcovská doložka bola uzavretá v písomnej
forme, t. j. v súlade s cit. ust. § 4 ods. 2 ZRK, čím z hľadiska formy spĺňa podmienku platnosti.
46. Rovnako možno dospieť k záveru, že sporná rozhodcovská doložka obsahovala dohodu účastníkov
o tom, že vzájomné spory vzniknuté medzi zmluvnými stranami ÚZ v súvislosti s touto ÚZ je príslušný
prejednať a rozhodnúť s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd

Asociácie bánk. Súd má tak za to, že sporná rozhodcovská doložka tak obsahovala všetky podstatné
náležitosti podľa cit. ust. § 3 ods. 1 ZRK a teda aj v tejto rovine bola platne uzavretá. Súčasne sporná
rozhodcovská doložka kreovala právomoc rozhodcovského súdu o sporoch medzi jej účastníkmi, ktoré
neboli vyňaté spod pôsobnosti rozhodcovského konania podľa zákona č. 244/2002 Z. z. (pozitívne
vymedzenie podľa ust. § 1 ods. 1 a 2 a negatívne vymedzenie podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 244/2002

Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej rozhodcovskej doložky)
47. Z vyjadrení strán sporu v ďalšom nevyšlo najavo, že by v ich vôli ako účastníkov ÚZ (vrátane
spornej rozhodcovskej doložky) a jej prejave v tomto prípade absentovala sloboda (strany sporu netvrdili
také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že by ktorýkoľvek z nich urobil svoj právny
úkon súčasne v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, alebo pod nátlakom - fyzickým alebo

psychickým donútením).
48. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce
existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené
s vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojenés recesiou a pod. Aj keď posudzovanie vážnosti vôle nespôsobuje v praxi osobitné ťažkosti, treba
zdôrazniť, že adresát nevážneho právneho úkonu sa musí - ak nemohol ani predpokladať nedostatok
vážnosti právneho úkonu - chrániť pred dôsledkami toho, že takému prejavu vôle pripisoval dôsledky,

ktorésainakspájajúsplatnýmprávnymúkonom.Vovzťahuknemujetedaprávnyúkonvcelomrozsahu
platný. V takomto hraničnom prípade dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť vôle, zaťažuje toho,
kto konal bez atribútu vážnosti. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti
vzťahujúcej sa na to, že adresát nevážneho úkonu aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba
vážnosť ako základná náležitosť vôle.

49. V danom prípade išlo o právny úkon v písomnej forme, teda prejav vôle účastníkov ÚZ (teda aj
spornej rozhodcovskej doložky) bol zachytený na hmotnom podklade - listine. Strany sporu ako účastníci
ÚZ (teda aj spornej rozhodcovskej doložky) svoj prejav vôle byť viazaný podmienkami uvedenými
v písomnom vyhotovení rozhodcovskej doložky potvrdili svojimi podpismi pod celým textom ÚZ, do
ktorej bola sporná rozhodcovská doložka včlenená. Skutočnosť, že predmetná rozhodcovská doložka
mala formulárovú podobu a že bola formálne v ÚZ začlenená v záverečných ustanoveniach (žiadny

právny predpis neustanovuje, v ktorej časti zmluvy by mala byť rozhodcovská doložka začlenená a ani
neustanovuje, že by mala byť nejakým spôsobom zvýraznená oproti ostatnému textu zmluvy), nemôže
nič zmeniť na tom, že strany sporu urobili prejav vôle, ktorým akceptovali obsah jednotlivých dojednaní
ÚZ, vrátane spornej rozhodcovskej doložky. Posúdenie otázky prijateľnosti tejto zmluvnej podmienky
(rozhodcovskej doložky) a jej platnosti z pohľadu cit. ust. § 53 ods. 1 a 5 OZ (čomu sa súd bude venovať

nižšie) nemá relevanciu vo vzťahu k platnosti spornej rozhodcovskej doložky podľa cit. ust. § 37 ods.
1 OZ.
50. Pokiaľ ide o podmienku určitosti a zrozumiteľnosti spornej rozhodcovskej doložky, z jej slovného
vyjadrenia, je možné vyvodiť, že strany sporu prejavili vôľu, aby sa vzájomné spory vzniknuté v súvislosti
s ÚZ rozhodovali v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie

bánk.
51. V kontexte určitosti označenia stáleho rozhodcovského súdu v spornej rozhodcovskej doložke
si súd dovolí uviesť nasledovné. Zákonom č. 510/2002 Z. z. (ust. § 67 ods. 1) bola s účinnosťou
od 01.01.2003 uložená bankám a pobočkám zahraničných bánk ex lege povinnosť spoločne alebo
prostredníctvom svojho záujmového združenia podľa ust. § 20f a nasl. OZ zriadiť stály rozhodcovský

súd podľa osobitného zákona (ZRK) so sídlom v Bratislave. Bankami a pobočkami zahraničných bánk
vytvorenézáujmovézdruženieAsociáciabánk(vzniknutédňa02.07.1993-viďvýpiszverejnéhoregistra
záujmových združení právnických osôb vedeného Ministerstvom vnútra SR) zriadila tak v zmysle cit.
ust. § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. ku dňu 01.07.2003 Stály rozhodcovský súd Asociácie
bánk a zároveň v súlade s cit. ust. § 69 ods. ods. 2 zákona č. 510/2002 Z. z. schválila návrh jeho

štatútu a rokovacieho poriadku po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska. (k tomu viď
oznámenie uverejnené v Obchodnom vestníku č. 35/2003, str. 124). V roku 2006 došlo k zmene názvu
uvedeného záujmového združenia z Asociácie bánk na Slovenskú bankovú asociáciu. Podľa oznámenia
uverejneného v Obchodnom vestníku č. 32/2007 (str. 110) zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu
Slovenská banková asociácia zverejnil oznámenie o zmenách údajov v Štatúte a Rokovacom poriadku

Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk, v zmysle ktorého Stály rozhodcovský súd Asociácie
bánk po udelení súhlasu Národnej banky Slovenska zo dňa 11.01.2007 vydal dodatok č. 2 k Štatútu
a k Rokovaciemu poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk, v zmysle ktorého sa zmenil
názov Stáleho rozhodcovského súdu asociácie bánk na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej
asociácie.

52. Sankcia neplatnosti právneho úkonu podľa cit. ust. § 37 ods. 1 OZ sa viaže k náležitostiam
prejavu vôle. Právny úkon je neurčitý, ak je nejednoznačný - a tým aj neurčitý - jeho vecný obsah,
pričom neurčitosť obsahu nemožno preklenúť ani za použitia výkladových pravidiel podľa cit. ust. §
35 ods. 2 OZ. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal
vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného

vzťahu. Pri výklade právnych úkonov je vo všeobecnosti nevyhnutné riadiť sa základným princípom,
ktorým je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť
zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Týmto je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie
zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia
zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformnou a

v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z ust. čl. 1 Ústavy SR taká prax, keď všeobecné
súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom
neplatnosť zmluvy nezakladajúcim (k tomu nálezy Ústavného súdu SR spis. zn. I. ÚS 242/2007 zodňa 03.07.2008 a Ústavného súdu ČR spis. zn.: I. ÚS 625/2003 zo dňa 14.01.2005, spis. zn. IV. ÚS
1783/2011 zo dňa 23.04.2013, spis. zn. III. ÚS 3900/2012 zo dňa 28.02.2013).
53. S poukazom na v odseku č. 51 odôvodnenia tohto uznesenia uvedené údaje, ako aj na skutočnosť,

že v Zozname stálych rozhodcovských súdov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR nebol nikdy
vedený iný stály rozhodcovský súd pod názvom „Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk“, ako aj
v kontexte povinnosti žalovaného ako banky podľa cit. ust. § 93b ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001
Z. z., riadiac sa zároveň vyššie uvedenými výkladovými pravidlami uvedenými v predchádzajúcom
odseku odôvodnenia tohto uznesenia, možno objektívne bez dôvodných pochybností vyložiť obsah

prejavu vôle strán sporu obsiahnutý v spornej rozhodcovskej doložke tak, že v danom prípade účastníci
spornej rozhodcovskej doložky mienili stálym rozhodcovským súdom, ktorý mal prejednať a rozhodnúť
ich vzájomné spory súvisiace s ÚZ stály rozhodcovský súd zriadený záujmovým združením bánk
a pobočiek zahraničných bánk (v čase uzavretia ÚZ už s názvom Slovenská banková asociácia,
predtým Asociácia bánk) podľa cit. ust. § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. Vzhľadom k tomu,
že Slovenská banková asociácia v čase uzavretia ÚZ stranami sporu bola zriaďovateľom jediného

stáleho rozhodcovského súdu, a to s názvom: Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie,
možno uzavrieť, že stály rozhodcovský súd uvedený v spornej rozhodcovskej doložke bol uvedený
tak, že bola vylúčená akákoľvek možnosť jeho zámeny s iným stálym rozhodcovským súdom a teda
sporná rozhodcovská doložka v tejto rovine spĺňa podmienku určitosti a platnosti právneho úkonu
(§ 37 ods. 1 OZ). Určitá chyba v označení stáleho rozhodcovského súdu však v zmysle cit. ust. §

37 ods. 3 OZ nemôže mať právnu relevanciu v tom zmysle, že by súd mohol vyhodnotiť spornú
rozhodcovskú doložku ako neplatnú pre jej neurčitosť v označení stáleho rozhodcovského súdu, ktorý
mal spory medzi stranami sporu vzniknuté v súvislosti s ÚZ prejednať a rozhodnúť. Na podporu uvedenej
argumentácie súd poukazuje opätovne na už zmienené uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo
80/2017 zo dňa 26.07.2018, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že Najvyšší súd SR posudzoval platnosť

obsahovo úplne totožnej rozhodcovskej doložky (teda aj s označením stáleho rozhodcovského súdu ako
Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk) inkorporovanej v zmluve o poskytnutí úveru XX/XXX/XX
uzavretej medzi žalovaným (ešte v tom čase vystupujúceho pod predchádzajúcim obchodným menom
Dexia banka Slovensko, a. s.) ako veriteľom a iným dlžníkom (spotrebiteľom) dňa 29.12.2008 (teda cca
8 mesiacov neskôr ako v dotknutom prípade), pričom Najvyšší súd SR (hoc mal povinnosť prihliadať

ex offo na dôvody neplatnosti rozhodcovskej doložky podľa ust. cit. § 37 ods. 1 OZ, keďže podľa
tohto ustanovenia ide o absolútnu neplatnosť) nevzhliadol z tohto dôvodu neplatnosť preskúmavanej
rozhodcovskej doložky.
54.Súdsatakvďalšomzameralnakontroluspornéhoprávnehoúkonu-rozhodcovskejdoložkyvzmysle
právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, resp. posúdenie prijateľnosti spornej rozhodcovskej doložky

ako zmluvnej podmienky, a to s poukazom na to, že je nepochybné, že v danom prípade medzi stranami
sporu uzavretá ÚZ spĺňala atribúty spotrebiteľskej zmluvy podľa cit. ust. § 52 ods. 1 OZ, t. j. zmluvy
uzavretej medzi dodávateľom (podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, ktorým bez najmenších pochybností žalovaný
ako banka poskytujúca úvery bol, keďže pri uzatváraní a plnení ÚZ konal v rámci svojej obchodnej
činnosti - poskytovanie úverov) a spotrebiteľom (podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, ktorým žalobca opätovne

bez najmenších pochybností bol, keďže z obsahu ÚZ nevyplýva, že by konal pri uzatváraní a plnení ÚZ
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti).
55. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že na to aby mohol prejudiciálne vysloviť
neplatnosť spornej rozhodcovskej doložky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ, musí dospieť k záveru o
súčasnom (kumulatívnom) naplnení dvoch podmienok, a to, že sporná rozhodcovská doložka ako

zmluvná podmienka nebola v danom prípade so žalobcom ako spotrebiteľom individuálne dojednaná
(cit. ust. § 53 ods. 1 veta druhá in fine v spojení s ust. § 53 ods. 2 OZ) a súčasne, že spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (cit. ust. § 53 ods. 1
veta prvá OZ). V prípade, že obe podmienky nie sú naplnené, nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
56. Pokiaľ ide o individuálnosť dojednania spornej rozhodcovskej doložky OZ obsahuje v cit. ust. § 53

ods. 2 legálnu definíciu zmluvnej podmienky, ktorá sa nepovažuje za individuálne dojednanú. Takouto
je podmienka, s ktorou sa spotrebiteľ síce mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak
nemohol ovplyvniť jej obsah. V danom prípade je možné konštatovať, že išlo o zmluvnú podmienku,
ktorá bola žalovaným ako dodávateľom vopred sformulovaná a navrhnutá, žalobca mal možnosť sa
s ňou oboznámiť pred uzavretím (podpisom) ÚZ (prečítaním textu znenia návrhu ÚZ, čo aj potvrdil

svojim podpisom na záver ÚZ) a súčasne mal aj možnosť túto podmienku odmietnuť, ak chcel vstúpiť
do zmluvného vzťahu so žalovaným, a to označením (začiarknutím) prázdneho políčka „?“. Týmto
spôsobom bolo zároveň dodržané aj právo žalobcu ako klienta podľa cit. ust. § 93b ods. 2 veta
druhá zákona č. 483/2001 Z. z. neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy, využitím ktorého zo stranyžalobcu by prípadné spory vzniknuté v súvislosti s ÚZ boli riešené postupom podľa O.s.p., t. j. pred
všeobecným súdom, resp. podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok. Z uvedeného tak
možno bezpochybne vyvodiť, že žalobca mal možnosť odmietnuť spornú rozhodcovskú doložku bez

toho, aby to zamedzilo vzniku ním sledovaného právneho vzťahu zo žalovaným - vzniku ÚZ. Žalobca
možnosťvýberunevyužilanevyznačenímnesúhlasuvpredznačenomprázdnompolíčku„?“vyslovilsvoj
súhlas s právomocou rozhodcovského súdu prejednávať a rozhodovať spory medzi účastníkmi spornej
rozhodcovskej doložky súvisiace s ÚZ a návrh rozhodcovskej doložky tak týmto individuálne prijal.
Totožný záver o totožnom spôsobe uzavretia totožnej rozhodcovskej doložky ako tomu bolo v spornom

prípade prijal aj Najvyšší súd SR v už zmienenom rozhodnutí - uznesení spis. zn. 3Cdo 80/2017 zo
dňa 26.07.2018 („Žalobcovi bola daná možnosť výberu medzi tým, či o vzájomných sporoch z úverovej
zmluvy bude príslušný rozhodovať rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, žalobca však možnosť
výberu nevyužil a nevyznačením nesúhlasu v predznačenom políčku vyslovil súhlas s príslušnosťou
rozhodcovského súdu na prejednávanie a rozhodovanie sporov v súvislosti so zmluvou o úvere a návrh
rozhodcovskej zmluvy prijal.“).

57. Súd tak vychádzal z toho, že sporná rozhodcovská doložka bola v danom prípade individuálne
dojednaná, keďže ju mal možnosť žalobca ako celok odmietnuť bez toho, aby to malo dopad na ním
sledovaný dvojstranný právny vzťah založený medzi stranami sporu predmetnou ÚZ.
58. Pokiaľ ide o preskúmanie druhého predpokladu neprijateľnosti zmluvnej podmienky (že spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa), v tomto

kontexte treba poukázať na to, že dotknutý spôsob kontraktácie rozhodcovskej zmluvy (doložky)
predpokladal (a súčasne bankám, teda aj žalovanému ako povinnosť ukladal) v čase uzavretia ÚZ
zákon č. 483/2001 Z. z. v cit. ust. § 93b ods. 1 a 2, v zmysle ktorých banky a pobočky zahraničných
bánk boli povinné ponúknuť svojim klientom (vrátane spotrebiteľov) najneskôr pri uzatváraní obchodu
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (podľa ust. § 4 ods. 1a 2 ZRK) o tom, že ich

prípadné vzájomné spory z bankových obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (podľa ust. § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002
Z. z., teda v čase uzavretia dotknutej ÚZ Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie,
pred tým s názvom Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk), pričom klient nebol povinný prijať tento
návrh rozhodcovskej a ak tento návrh rozhodcovskej zmluvy neprijal, prípadné spory z bankového

obchodu s takýmto klientom mali byť riešené postupom podľa osobitných predpisov (O.s.p., resp.
zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok). Preto podľa názoru súdu, pokiaľ žalovaný konal zákonom
prezumovaným spôsobom, nemožno uvažovať o jeho konaní ako o konaní, ktoré by bolo jednak v
rozpore s dobrými mravmi, alebo ktoré by bolo možné považovať za nekalú obchodnú praktiku [teda za
porušenie ust. § 4 ods. 5, § 7 ods. 1 a 2 a § 8 ods. 1 písm. g) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom

v čase uzavretia ÚZ, resp. spornej rozhodcovskej doložky v ÚZ obsiahnutej]. Argumentácia žalobcu, že
nebol žalovaným výslovne upozornený na znenie textu dotknutého ust. čl. 14 (Záverečné ustanovenia)
bod 14.4. návrhu ÚZ, v ktorom bola obsiahnutá sporná rozhodcovská doložka, a preto mu nevenoval pri
podpise ÚZ dostatočnú pozornosť, nemôžu samé o sebe obstáť, keďže v danom prípade bolo možné
očakávať od žalobcu ako priemerného spotrebiteľa (definovaný v ust. bodu 18 preambuly smernice

Európskeho parlamentu a Rady ES č. 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči
spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice
EurópskehoparlamentuaRady97/7/ES,98/27/ESa2002/65/ESanariadenieEurópskehoparlamentua
Rady(ES)č.2006/2004zodňa11.05.2005akospotrebiteľ,ktorýjevrozumnejmieredobreinformovaný,
vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov), že sa s textom ÚZ

pre jej podpisom obzvlášť s ohľadom na to, že išlo o úver vo výške 1.100.000,- Sk, ktorý si priemerný
spotrebiteľ berie raz, príp. pár krát za život (teda nejde zo strany priemerného spotrebiteľa o bežný
obchod, ako napr. o kúpu topánok v obchode), pozorne a podrobne v celom jeho rozsahu oboznámi.
59. Ak teda ide konkrétne o otázku naplnenia druhého predpokladu podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ,
či sporná zmluvná podmienka (rozhodcovská doložka) spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalobcu), súd opätovne poukazuje na to,
že Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie (pôvodne s názvom Stály rozhodcovský
súd Asociácie bánk) bol zriadený na základe ust. § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z., ktoré
ustanovenie povinnosť zriadiť takýto súd uložilo bankám a pobočkám zahraničných bánk spoločne,
alebo prostredníctvom ich záujmového združenia. Súčasne podľa cit. ust. § 69 ods. 2 zákona č.

510/2002 Z. z. mohol štatút a rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu podľa § 67 ods. 1 vydať
jeho zriaďovateľ len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska. Zároveň tiež opätovne
súd poukazuje na to, že banky (teda aj žalovaný) mali podľa cit. ust. § 93b ods. 1 a 2 zákona č.
483/2001 Z. z. povinnosť ponúknuť svojim klientom (spotrebiteľov nevynímajúc) najneskôr pri uzatváraníobchodu neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (podľa ust. § 4 ods. 1 a 2 ZRK)
o tom, že ich prípadné vzájomné spory z bankových obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle ust. § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z.

z., t. j. Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie. Ak teda zákonodarca vyjadril v
znení právnej normy svoj úmysel rozhodovať prioritne spory z bankových obchodov (nevynímajúc ani
bankové obchody uzavreté so spotrebiteľmi) prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
na základe jeho zmocnenia, záver súdu o tom, že tento spôsob rozhodovania a jeho pravidlá spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, by nebol

ničím iným ako záverom o tom, že sám zákonodarca prijal právnu normu, ktorá takúto značnú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa vyvoláva (teda bolo by to v rozpore so zásadou racionálneho
zákonodarcu), inými slovami povedané, že zákonodarca ukladá povinnosť bankám dojednať so
spotrebiteľom zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa [na tom nemení nič ani skutočnosť, že v zmysle cit. ust. §
93b ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. nebol klient, t. j. aj spotrebiteľ povinný prijať návrh rozhodcovskej

zmluvy, keďže len veľmi ťažko si je predstaviť, že by informovaný spotrebiteľ individuálne dojednal s
dodávateľom akúkoľvek zmluvnú podmienku, ktorá by pre neho oproti dodávateľovi zakladala značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiach).Akoužbolouvedené,zákonomaprobovanékonanie,nemožno
považovať za konanie, ktoré by súčasne zákon porušovalo (teda bolo v rozpore aj s právnymi normami
na ochranu spotrebiteľa). Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani argument prezentovaný žalobcom,

že miesto rozhodcovského konania je vzdialené od bydliska žalobcu, čo je pre neho nevýhodné a
môže ho to odradiť od ochrany jeho práv. V kontexte tohto argumentu súd poukazuje na to, že
rovnako žalovaný má sídlo v meste bydliska žalobcu (Žilina) a teda aj rovnakú vzdialenosť do miesta
rozhodcovského konania. V kontexte tohto súd poukazuje na znenie Rokovacieho poriadku Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie platného v čase uzavretia spornej rozhodcovskej

doložky (oznámené v Obchodnom vestníku č. 249/2005, str. 126 a nasl.), v zmysle ktorého ust. čl.
17 ods. 1 ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na forme rozhodcovského konania
najneskôrdozačatiarozhodcovskéhokonaniaaneoznámiatorozhodcovskémusúdu,takrozhodcovské
konanie je písomné. V zmysle ust. čl. 17 ods. 3 je však rozhodca oprávnený rozhodnúť o nariadení
ústneho pojednávania vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania, ak je to na základe vlastnej

úvahy rozhodcu vhodné a potrebné, pričom je oprávnený o tomto rozhodnúť aj na návrh účastníka
rozhodcovského konania, pričom podľa ust. čl. 2 ods. 4 bol rozhodcovský súd oprávnený uskutočniť
jednotlivé úkony na akomkoľvek mieste, ktoré považuje za vhodné, najmä vypočutie svedkov, znalcov
alebo účastníkov rozhodcovského konania, preskúmanie dôkazov, majetku alebo listín alebo na miestnu
obhliadku. Ust. čl. 2 ods. 2 mali účastníci rozhodcovského konania možnosť dohodnúť sa na inom

miesterozhodcovskéhokonaniaakopravidelnommieste-ústredieStálehorozhodcovskéhosúdu[podľa
ust. čl. 2 ods. 1 Rokovacieho poriadku je ústredím rozhodcovského súdu jeho sídlo, pričom podľa
ust. čl. 2 ods. 2 Štatútu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie (oznámené v
Obchodnom vestníku č. 249/2005, str. 126 a nasl.) je sídlom tohto rozhodcovského súdu Bratislava]
o oznámiť to rozhodcovskému súdu do 15 dní od začatia rozhodcovského konania. V kontexte

uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že O.s.p. v čase uzavretia spornej rozhodcovskej doložky
(16.05.2008) neobsahovalo (neskôr novelou zákonom č. 384/2008 Z. z. do O.s.p. doplnené s účinnosťou
od 15.10.2008) ust. § 87 písm. f), podľa ktorého popri všeobecnom súde odporcu bol na konanie
príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
Možno teda konštatovať, že v čase uzavretia spornej rozhodcovskej doložky by podľa procesného

poriadku, podľa ktorého konali všeobecné súdy (O.s.p.) musel spotrebiteľ dodávateľa žalovať v spore zo
spotrebiteľskejzmluvynapríslušnomvšeobecnomsúdedodávateľapodľaust.§85O.s.p.,tedanasúde,
ktorý mohol byť za určitých okolností vzdialený od miesta bydliska spotrebiteľa rovnako ďaleko, ako
v danom prípade bola vzdialenosť bydliska žalobcu od pravidelného miesta rozhodcovského konania.
Napokon má súd za to, že v danom prípade vzdialenosť bydliska žalobcu od pravidelného miesta

rozhodcovského konania (Ž. - W.) cca 200 km nebola v čase uzavretia spornej rozhodcovskej doložky
za daných technických možností cestovania a finančných možností žalobcu (túto vzdialenosť je možné
absolvovať motorovým vozidlom za menej ako dve hodiny, resp. prostriedkom hromadnej dopravy -
vlakom do 3 hodín a súčasne cestovné náklady vo vzťahu k dohodnutej výške splátky predmetného
úveru - 8.651,- Sk, t. j. 284,17 eur mesačne, z čoho vyplýva, že žalobca musel mať v čase uzavretia

ÚZ dostatočný príjem, nemohli byť pre žalobcu neprimerane zaťažujúce) takou vzdialenosťou, ktorá
by žalobcovi ako spotrebiteľovi významným spôsobom sťažovala jeho uplatnenie práv spotrebiteľa,
resp. by ho od tohto uplatnenia odrádzala. V kontexte tohto súdom odmietnutého argumentu žalobcu
si súd tiež dovolí uviesť, že sporové konanie na rozhodcovskom súde nie je bežnou pravidelnousúčasťou života fyzickej osoby (teda aj spotrebiteľa), ako napr. návšteva lekára, alebo dochádzka do
miesta pracoviska, čo by odôvodňovalo prípadnú požiadavku, aby miesto konania o spore vedenom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom na rozhodcovskom súde muselo byť nevyhnutne v mieste bydliska

spotrebiteľa, resp. v jeho tesnej blízkosti. Ak by aj, potom je na mieste otázka, aká by bola maximálna
vzdialenosť miesta rozhodcovského konania od miesta bydliska spotrebiteľa, aby to bolo ešte prijateľné.
Podľa názoru súdu vzdialenosť bydliska spotrebiteľa od miesta rozhodcovského konania je podstatnou
vtedy, ak by toto miesto bolo vzdialené napr. niekoľko stoviek až tisíc km, alebo by sa nachádzalo v
inom štáte. Napokon súd opätovne poukazuje na svoju v tomto odseku odôvodnenia tohto uznesenia

už uvedenú argumentáciu založenú na princípe racionálneho zákonodarcu neprijímajúceho právne
normy zakladajúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, pričom samotný zákonodarca v cit. ust. § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. určil, že
sídlom stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákonného ustanovenia bude Bratislava.
Inak povedané, je zrejmé, že pravidelné miesto rozhodcovského konania by nemohlo byť totožné s
miestom bydliska každého spotrebiteľa s bydliskom v SR, alebo by nemohlo byť v „pre spotrebiteľa

prijateľnej“ vzdialenosti, pričom ak by súd prijal argumentáciu žalobcu ako priemerného spotrebiteľa,
stály rozhodcovský súd zriadený podľa ust. § 67 zákona č. 510/2002 Z. z. by musel byť zrejme akýmsi
„pojazdným súdom“, resp. súdom, ktorý by mal viacero pobočiek rozmiestnených po celom území
SR. Preto zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd v danom prípade nemal za naplnený druhý
zmienený predpoklad posúdenia zmluvnej podmienky ako neprijateľnej v zmysle cit. ust. § 53 ods. 1

OZ. K rovnakému záveru o prijateľnosti obsahovo totožnej rozhodcovskej doložky uvedenej žalovaným
v návrhu zmluvy o poskytnutí úveru č. 02/742/08 ktorá bola uzavretá medzi ním ako bankou a iným
spotrebiteľom ako dlžníkom dňa 29.12.2008, dospel Najvyšší súd SR vo svojom už viac krát zmienenom
rozhodnutí - uznesení spis. zn. 3Cdo 80/2017 zo dňa 26.07.2018: „V danom prípade zmluvou o
poskytnutí úveru č. 02/742/08 z 29. decembra 2008 bol žalobcovi poskytnutý úver do výšky 2.000.000,-

Sk na budúcu kúpu nehnuteľnosti. Súčasťou bodu 14.4. uvedenej zmluvy je vyhlásenie žalobcu, že
prijíma návrh rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej vzájomné spory, ktoré medzi zmluvnými stranami
vzniklivsúvislostisúverovouzmluvou,jepríslušnýprejednaťarozhodnúťvrozhodcovskomkonaníStály
rozhodcovský súd Asociácie bánk, a zároveň bola žalobcovi daná možnosť vyznačením označeného
políčka vyjadriť nesúhlas s uvedeným návrhom rozhodcovskej zmluvy, kedy by vzájomné spory v

súvislosti s úverovou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Žalobca nesúhlas
s návrhom rozhodcovskej zmluvy v označenom políčku nevyznačil. Dovolací súd pri posudzovaní, či
uvedená rozhodcovská doložka napĺňa alebo nenapĺňa znaky neprijateľných zmluvných podmienok
v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nemá znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská doložka nevyvoláva nerovnováhu medzi účastníkmi

konania, nie je spôsobilá viesť k značnej procesnej nevýhode jednej z procesných strán.“.
60. Súd tak na základe uvedeného vychádzal z toho, že v danom prípade bola rozhodcovská doložka
podľa ust. čl. 14 bod 14.4. ÚZ dojednaná platne a založila právomoc Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie prejednať a rozhodnúť spornú vec na základe žaloby žalobcu (ako
ju podal tento na Okresnom súde Žilina dňa 07.08.2014). Námietky žalobcu proti platnosť spornej

rozhodcovskej doložky tak súd nepovažoval za dôvodné. Prejednaniu a rozhodnutiu spornej veci na
základe žaloby žalobcu nebráni ani právna úprava obsiahnutá v ZSRK, keďže Stály rozhodcovský súd
Slovenskej bankovej asociácie je od 15.04.2015 vedený v Zozname stálych rozhodcovských súdov
vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory podľa ust. §
18 ods. 3 ZSRK a zároveň spor žalobcu proti žalovanému v rozsahu žaloby žalobcu nie je vyňatý spod

spotrebiteľského rozhodcovského konania (viď cit. ust. § 1 ods. 2 ZSRK, ktoré pozitívne vymedzuje
spory, t. j. definuje ktoré môžu byť rozhodované v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a cit. ust. §
1 ods. 3 ZSRK, ktoré negatívne vymedzuje spory, t. j. definuje spory ktoré nemôžu byť rozhodované
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v spojení s cit. ust. § 2 ods. 1 ZSRK, ktorý definuje pojem
spotrebiteľský spor), z dôvodu čoho nebol ani dôvod pre postup podľa ust. § 7 ods. 2 CSP.

61. V danej sporovej veci tak nebola založená právomoc všeobecného súdu (viď cit. ust. § 3 CSP, podľa
ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa
zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány) a preto súd aplikoval na danú sporovú vec cit. ust. §
6 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 5 ods. 1 a § 470 ods. 1 CSP a vzhľadom na žalovaným účinne (v súlade
s cit. ust. § 5 ods. 1 CSP) vznesenú námietku nedostatku právomoci všeobecného súdu konanie podľa

cit. ust. § 6 ods. 1 CSP zastavil, a to aj napriek skutočnosti, že konanie sa začalo pred účinnosťou CSP
(predo dňom 01.07.2016), a to vychádzajúc z cit. znenia ust. § 470 ods. 1 CSP.
62. Na podporu svojej argumentácie (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP) súd opakovane poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo 80/2017 zo dňa 26.07.2018, ktorý Najvyšší súd SR konaniev obdobnej veci, t. j. vo veci žaloby spotrebiteľa voči dodávateľovi (zhodnému ako žalovaný Prima
banka Slovensko, a. s.) súvisiacej zo zmluvou o poskytnutí úveru zo dňa 29.12.2008, na základe
námietky žalovaného dodávateľa o nedostatku právomoci všeobecného súdu (z dôvodu právomoci

Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie založenej obsahovo úplne totožnou
rozhodcovskou doložkou zo dňa 29.12.2008, ako tomu bolo v dotknutej veci žaloby žalobcu) zastavil v
zmysle cit. ust. § 6 ods. 1 CSP pre nedostatok právomoci všeobecného súdu podľa cit. ust. § 3 CSP,
a to aj napriek tomu, že žaloba žalobcu ako spotrebiteľa bola podaná na Okresnom súde Žilina pred
nadobudnutím účinnosti CSP. Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol: „ Občiansky

súdny poriadok vymedzoval právomoc v ustanovení § 7. V odseku 1 tohto ustanovenia určil, že v
občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,
pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov. Takto ohraničený súbor sa týkal vzťahov
súkromného práva, ktoré sa spravovali princípmi právnej rovnosti a vôľovej autonómie účastníkov. Veci
do toho súboru zaradené prejednávali a rozhodovali prevažne súdy a len výnimočne, ak to ustanovoval
zákon, prejednávali ich a rozhodovali o nich iné orgány. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia v

občianskom súdnom konaní súdy preskúmavali aj zákonnosť orgánov verejnej správy a zákonnosť
rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodovali o súlade všeobecne
záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom
a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona nepréjednávajú a

nerozhodujú o nich iné orgány. Nad rámec vymedzený uvedenými súbormi vzťahov, súdy podľa ods. 3
uvedenéhoustanoveniavobčianskomsúdnomkonaníprejednávaliarozhodovaliajinéveci,ktorésauž,
na rozdiel od predchádzajúcich, nezakladali priamo na práve súkromnom, tieto však vždy len vtedy, ak to
ustanovil zákon. Uvedené ustanovenie § 7 O.s.p. sa premietlo aj do Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), a to do § 3, v zmysle ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné súkromnoprávne

veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 4 CSP iné spory a veci
prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. Dovolací súd vychádzajúc z § 470 ods. 1
CSPposudzovalotázkuprávomocisúduvdanomspore,ikeďkonaniebolozačatépredúčinnosťouCSP,
podľa predpisov platných v čase podania dovolania, t. j. podľa ustanovení CSP. Dovolací súd z obsahu
spisu zistil, že žalovaný námietku nedostatku právomoci súdu uplatnil v súlade s § 5 CSP. Základnou

podmienkou právomoci rozhodcovského súdu v spore konať a rozhodovať je platnosť rozhodcovskej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), že spory z daného
právneho vzťahu bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd. ... Keďže na rozhodovanie v danom
spore nie je daná právomoc súdu a súdy nižších inštancií otázku právomoci súdu nevyriešili správne,
dovolací súd v zmysle § 449 ods. 1, 2 CSP, § 450 CSP zrušil rozsudky odvolacieho súdu ako i súdu prvej

inštancie a konanie zastavil (§ 6 ods. 1 CSP).“. Na dôvažok uvedeného súd poukazuje na skutočnosť,
že pri podaní žaloby na Okresnom súde Žilina dňa 07.08.2014 nebola rovnako založená právomoc
na prejednanie a rozhodnutie danej sporovej veci všeobecným súdom (podľa ust. § 7 ods. 1 O.s.p.),
avšak ku zastaveniu konania na podklade námietky žalovaného o nedostatku právomoci všeobecného
súdu za účinnosti O.s.p. (t. j. do 30.06.2016) nedošlo, a to vzhľadom k tomu, že O.s.p. s účinnosťou

od 01.01.2015 neumožňoval na námietku žalovaného o nedostatku právomoci všeobecného súdu v
novelizovanom ust. § 106 ods. 1 O.s.p. konanie zastaviť, keďže v danom prípade išlo o spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu a v tej istej veci nezačalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie podľa ZSRK. Súd
taknazákladenámietkyžalovanéhoonedostatkuprávomocidoručenejsúdudňa23.09.2014užkonanie
do 31.12.2014 právoplatne nestihol zastaviť.

63. Podľa ust. § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
64. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
65. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle cit. ust. § 262 ods. 1 CSP s poukazom

na skutočnosť, že žalobca podal svoju žalobu na nie orgán, ktorý mal právomoc prejednať a rozhodnúť
spor o jeho žalobe, čím procesne zavinil zastavenie konania podľa cit. ust. § 6 ods. 1 CSP, a preto
súd protistrane, t. j. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % ním účelne
vynaložených trov konania na bránenie jeho práva. Súd nezistil žiadne skutkové okolnosti a sám žalobca
ani také netvrdil, ktoré by bolo možné považovať za okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by

súd výnimočne žalovanému náhradu trov konania nepriznal (§ 257 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.