Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2011

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/60/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811201712
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bérešová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2011:8811201712.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Vranove nad Topľou samosudkyňou JUDr. Evou Bérešovou v právnej veci žalobkyne

P. R., L. L. XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, AK Štúrova 20, Košice p r o t i
žalovanému Y. R., L. L. XXX, zastúpenému advokátom JUDr. Stanislavom Kaščákom, AK, Ulica 1. mája
1246, Vranov nad Topľou, o ochranu osobnosti, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

O trovách konania r o z h o d n e súd samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala nemajetkovej ujmy, lebo žalovaný svojím konaním zasiahol
do jej osobnostných práv. Dopustil sa voči nej a synom prečinu násilia proti skupine obyvateľov a proti

jednotlivcovi, čo vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu vo Vranove nad Topľou z 23.6.2008, sp.zn.
XXT XX/XXXX-XXX, ktorý právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol 18.7.2008. Zároveň sa dopustil
priestupku voči občianskemu spolunažívaniu tým, že 17.11.2008 okolo 9. hod. na dvore rodinného
domu súp. číslo XXX v obci Bystré jej vulgárne nadával, o čom svedčí rozhodnutie Obvodného úradu
vo Vranove nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy z 26.1.2009, čís. XXXX/XXXXXX, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 21.5.2009. V trestnom konaní bol podaný posudok znalkyňou H.. Z. Š.,
ktorá v ňom konštatovala, že vplyvom dlhodobého konfliktného spolužitia a násilia v rodine bola u

žalobkyne prítomná aktuálne úzkostná a depresívna symptomatológia, psychické nápätie, mierne pocity
menejcennosti, ťažkosti primerane sa uchytiť v živote. Pôvod týchto ťažkosti bol v priamom vzťahu s
dlhotrvajúcim násilím v rodine. Spolužitie so žalovaným malo za následok jej úzkostné a depresívne
stavy. Za toto správanie bol právoplatne odsúdený. Z jeho strany dochádzalo k slovným i fyzickým
útokom, čo v značnej miere ovplyvnilo jej zdravie a citovú stránku života. Týmto dlhodobým
týraním hlboko zasiahol do jej života a zdravia, do jej osobnostných práv, a to do cti, dôstojnosti a
súkromia.Vdôsledkujehoagresívnehosprávaniapodvplyvomalkoholuaneustálehovyháňaniazdomu

bola nútená prespávať u príbuzných, dokonca aj v lese. Pociťovala tak nepredstaviteľnú hanbu pred
susedmi a rodinnými príslušníkmi za situácie, ktorých boli svedkami. Vzhľadom na charakter, závažnosť,
dlhodobosťanásledkysprávaniažalovanéhovjejprípadenepostačovalamorálnasatisfakcia.Zaprežité
utrpenie považovala za primerané, aby jej žalovaný poskytol finančnú satisfakciu, teda nemajetkovú
ujmu v peniazoch, ktorú vyčíslila na sumu 16.597 €. K žalobe pripojila trestný rozkaz vydaný Okresným
súdom vo Vranove nad Topľou z 23.6.2008, sp.zn. XXT XX/XXXX-XXX, rozhodnutie Obvodného úradu
vo Vranove nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy z 26.1.2009, čís. XXXX/XXXXXX, B. J. Č..

XX/XXXX vypracovaný znalkyňou H.. Z. Š. pre trestné konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k doručenej žalobe n e s ú h l a s i l s výškou nemajetkovej ujmy
a vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nároku na náhradu za konanie, ktoré bolo predmetomtrestného konania. Pri nároku na náhradu za konanie, ktoré bolo predmetom priestupkového konanie
ponúkal žalobkyni jednorázové odškodnenie vo výške 100 €. Upriamil pozornosť na odôvodnenie
rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, podľa ktorého sa mal voči žalobkyni a synom dopúšťať

fyzického násilia, naposledy 21.7.2007, a to tak, že pod vplyvom alkoholu im bezdôvodne vulgárne
nadával, vyvolával hádky a fyzicky napádal manželku, pričom im nespôsobil zranenia, ktoré by si
vyžiadali lekárske ošetrenie. Podľa žaloby mal žalobkyňu dlhodobo týrať, prikazovať jej, aby mu
posluhovala, pričom ani jedno z týchto obvinení nebolo v trestnom konaní preukázané. Nebol odsúdený
za týranie blízkej a zverenej osoby, ani za obmedzovanie osobnej slobody, lebo tvrdenia žalobkyne

v trestnom konaní preukázané neboli. Od vydania rozhodnutia v trestnom konaní sa žiadneho iného
trestného činu nedopustil, a to ani voči tretej osobe. Pripojil kópiu uznesenia Okresného súdu vo
Vranove nad Topľou z 21.1.2011, sp.zn. XXT XX/XXXX, ktorým súd rozhodol, že sa počas skúšobnej
doby uloženej mu trestným rozkazom osvedčil, lebo splnil podmienky podmienečného odsúdenia a žil
bezúhonne. Podľa trestného rozkazu prečinu násilia proti skupine obyvateľov sa mal dopustiť v období
od roku 1999 do 21.7.2007, a teda akákoľvek ujma žalobkyne na jej osobnosti v súvislosti so stíhaným

trestným činom vznikla najneskôr 21.7.2007. Žaloba na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy
bola podaná na súde 9.3.2011. Trojročná premlčacia doba, uvedená v §101 Obč. zákonníka, uplynula
najneskôr 23.7.2010, a tak žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Upriamil pozornosť na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. XCdo XXX/XXXX, F. L. B. J. Č.. XX/XXXX, že právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch je právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Poukázal pritom aj na

§13 ods. 2 a §101 Obč. zákonníka. Uplatnil námietku premlčania a žiadal, aby súd nepriznal žalobkyni
žiadne právo na náhradu nemajetkovej ujmy.

Pokiaľ ide o rozhodnutie Obvodného úradu Vranov nad Topľou z 26.1.2009, čís. XXXX/XXXXXX, týmto
rozhodnutím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, kedy mal

17.11.2008žalobkynivulgárnenadávať.Náhradaprípadnejnemajetkovejujmyztohtopriestupkunebola
ešte premlčaná. Nesúhlasil však s tým, aby za slovnú urážku, uvedenú v citovanom rozhodnutí, bola
primeranou nemajetková ujma v sume 16.597 €. Považoval ju za prehnanú a ponúkol žalobkyni
odškodnenie vo výške 100 €, a to za tri vulgárne slová, ktoré vtedy použil. Upozornil, že aj
ona používala voči nemu vulgárne výrazy a on jej vulgárne nadával rovnakým štýlom. Vzťahy medzi

manželmi boli dlhodobo zlé a v rámci trestného konania sama žalobkyňa vypovedala, že keď jej
manžel nadával, aj ona mu nadávala tým istým vulgárnym štýlom. Ponúkanú sumu 100 € považoval
za primeranú náhradu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový

stav:

Žalobkyňasadomáhalanemajetkovejujmyzakonaniežalovaného,ktorýmzasiaholdojejosobnostných
práv.OdnarodenianajstaršiehosynaY.Y.K.XXXXknejsprávalhrubo.Vulgárnejejnadával,znásilňoval
ju a vyhrážal sa jej zabitím. Od roku 1994 sa intenzita útokov na ňu i synov začala stupňovať. Začal

ju fyzicky napádať, no zo strachu o svoj život nepodala trestné oznámenie, ani nevyhľadala lekársku
pomoc až do roku 2000, kedy podala trestné oznámenie. Pre vyhrážanie žalovaného ho zobrala späť. V
roku 2008 podala nové oznámenie, výsledkom ktorého bol trestný rozkaz vydaný tunajším súdom pod
sp.zn. XXT XX/XXXX, v ktorom bolo konštatované, že v období od roku 1999 do 21.7.2007 sa žalovaný
svojím konaním voči svojej rodine - manželke a štyrom synom, dopúšťal fyzického násilia, a to tak, že

pod vplyvom alkoholu im bezdôvodne vulgárne nadával, vyvolával hádky a fyzicky napádal manželku,
ktorú synovia bránili. Dopustil sa tak prečinu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, za čo
mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený.
Dňa 17.11.2008 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keď na dvore rodinného domu
súp. číslo XXX Y. L. žalobkyni vulgárne nadával. Tieto útoky, a to či už slovné alebo fyzické, v značnej

miere ovplyvnili jej zdravie i citovú stránku života. Spôsoboval jej utrpenie, keď jej vulgárne nadával a bil
ju. Týmto konaním hlboko zasiahol do jej života a zdravia a do jej osobnostných práv, a to cti, dôstojnosti
a súkromia. Do uvedených práv zasiahol aj tým, že v dôsledku jeho agresívneho správania keď bol pod
vplyvom alkoholu a neustáleho vyháňania z domu, bola nútená prespávať u príbuzných, dokonca aj v
lese. Z uvedeného dôvodu nepovažovala morálnu satisfakciu za dostačujúcu.

Pre trestné konanie bol vypracovaný posudok č. XX/XXXX znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, H.. Z. Š., ktorá v závere posudku konštatovala,
že u žalobkyne je manifestovaná úzkosť, neistota a sklamanie v partnerských vzťahoch. Mala ťažkostiprimerane sa uchytiť a určitým spôsobom ukotviť v živote a bolo u nej prítomné psychosomatické
napätie. Potrebovala žiť v stabilných podmienkach a udržiavať primeraný kontakt s inými ľuďmi. Vplyvom
dlhodobého konfliktného spolužitia a násilia v rodine bola u nej prítomná úzkostná a depresívna

symptomatológia, psychosomatické nápätie a pocity menejcennosti. Celkový obraz psychického stavu
žalobkyne nesvedčal v súčasnosti pre prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy. V rokoch
1996-1998 bola liečená v psychiatrickej ambulancií u MUDr. Schneiderovej a hospitalizovaná v
Psychiatrickej liečebni v Michalovciach kvôli úzkostne depresívnym stavom. Tento stav bol dôsledkom
chronicky konfliktného rodinného prostredia.

Z uznesenia tunajšieho súdu z 21.1.2011, sp.zn. XXT XX/XXXX, súd zistil, že žalovaný sa osvedčil v
skúšobnej dobe, ktorá bola stanovená na dva roky. Do registra trestov nebolo počas tejto doby zapísané
žiadne nové odsúdenie a zo správ o správaní sa podmienečne odsúdeného bolo zistené, že viedol
riadny život. Z trestného spisu XXT XX/XXXX súd zistil, že
Okresné riaditeľstvo PZ SR vo Vranove nad Topľou vo svojom vyjadrení uviedlo, že žalovaný

nebol po 18.7.2008 trestne stíhaný. Obec Bystré v zaslanej správe oznámila, že správanie žalovaného
na verejnosti bolo hodnotené ako slušné. Alkoholické alebo iné návykové látky vo zvýšenej miere
nepožíval. Žil v rodinnom dome súp. číslo XXX Y. L., ktorý zdedil po rodičoch. Všetky deti z manželstva
boli zaopatrené. S bývalou manželkou boli rozvedení od roku 2008. Obvodné oddelenie PZ SR v
Hanušovciach nad Topľou vo svojej správe oznámilo, že po 18.7.2008 žalovaný spáchal priestupok,

ktorého kópiu pripojilo. Prvý priestupok bol riešený pod sp.zn. ORP-P-295/PP-HA-2008 a týkal sa
priestupkuproti občianskemu spolunažívaniu, keď 17.11.2008 vulgárne nadával manželke, čím ju urazil
na cti. Vec bola odstúpená Obvodnému úradu, odboru všeobecnej a vnútornej správy vo Vranove
nad Topľou. Druhým priestupkom bolo konanie vedené pod sp.zn. S.-J.-XXX/PP-P.-XXXX, predmetom
ktorého bolo oznámenie žalovaného o podozrení zo spáchania priestupku proti majetku, ktorého sa mala

dopustiť žalobkyňa 5.11.2008, keď vošla do šopy, kde zobrala 4 ks zimných pneumatík, čím mu mala
spôsobiť škodu vo výške 6.000,-Sk, nekrytú poistením. Pneumatiky patrili obidvom, lebo v tom čase
nemali rozdelený spoločný majetok, nebola tak naplnená skutková podstata priestupku a skutok nebol
spáchaný úmyselne. Vec bola preto odložená.

Zo spisu Obvodného úradu vo Vranove nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy č. priest.
XXXX/XXXXXX súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa dopustil 17.11.2008 na dvore rodinného domu súp. č. XXX Y. L., keď pred
synmi E. C. R. vulgárne nadával na ich matku, čím jej ublížil na cti. Bolo mu uložené pokarhanie. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že P. R. sa nachádzala v spálni rodinného domu súp. č. XXX. Počula

krik z dvora, prišla k oknu a počula, ako bývalý manžel na ňu nadával. Hovoril to pred synmi R. C. E.,
ktorí žiadali od otca, aby im požičal traktor.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. XC X/XXXX, predmetom ktorého bol rozvod manželstva účastníkov,
súd zistil, že návrh podala manželka. Uviedla v ňom, že manželstvo bolo vážne rozvrátené, neplnilo

svoj účel a nebol predpoklad na obnovenie manželského spolužitia vzhľadom na správanie manžela,
pretrvávajúce nezhody a psychické nápätie. Dôvodom nezhôd bol alkohol, pod vplyvom ktorého bol
nebezpečný.Obvineniezospáchaniazločinutýraniablízkejazverenejosobybolovznesené27.11.2007.
Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom z 28.3.2008, ktorý právoplatnosť nadobudol 20.5.2008. Z
rozvodového spisu súd zistil, že prvý návrh na rozvod manželstva podal manžel a konanie sa viedlo pod

sp.zn. XC XX/XX, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie uznesením zo 17.12.2007, ktoré právoplatnosť
nadobudlo 26.2.2008.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. XC XXX/XXXX, predmetom ktorého bol návrh na vydanie predbežného
opatrenia o dočasnom zákaze vstupu do domu súd zistil, že návrh napadol na tunajšom súde 15.8.2008,

ktorým sa domáhala navrhovateľka P. R. zákazu vstupu odporcovi Y. R. do rodinného domu súp. číslo
XXX F..Ú.. L. do právoplatného skončenia konania o vylúčení z užívania domu. Súd návrhu vyhovel
uznesením z 2.9.2008, ktorým zakázal odporcovi Y. R. dočasne vstupovať do domu súp. číslo XXX F..Ú..
L. do právoplatného skončenia konania o vylúčení z užívania domu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pred
pojednávaním vo veci rozvodu sa vyhrážal odporca navrhovateľke, aby sa neopovážila vstúpiť do

jeho domu a na jeho pozemok.
Vzhľadom na toto jeho správanie bolo ohrozené právo navrhovateľky užívať spoločný dom, preto bolo
nutné okamžite dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, pričom mala navrhovateľka podať
návrhnavylúčenieodporcuzužívaniadomu.Doskončeniatohtokonaniabolopotrebnédočasneupraviťpomery vo vzťahu k užívaniu predmetného domu, ktorý patril do BSM manželov. Keďže bolo začaté
trestné stíhanie odporcu za prečin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, pričom obecný
úrad potvrdil, že majú manželia vytvorené nadštandardné podmienky na dôstojné bývanie, a že rodinný

dom budovali počas spoločného manželského života a majú právo tam obidvaja bývať, súd postupom
podľa §74 ods. 1 a 76 ods. 1 písmeno g/ Obč. súd. por., vychádzajúc z osvedčenej danosti nároku a
o potrebnosti dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi, návrhu vyhovel. Pokiaľ by dom užíval iba
odporca, mohla by to navrhovateľka považovať do takej miery za neznesiteľné, že by mohla mať obavu
o svoje zdravie a psychický vývoj, ako aj o zdravie a vývoj ich detí. Proti uzneseniu podal odporca

odvolanie, ktorému odvolací súd uznesením z 24.10.2008, sp.zn. XCo XXX/XXXX, vyhovel a návrh
na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Žalobkyňa podala ústavnú sťažnosť, ktorej ústavný súd
vyhovel nálezom z 24.6.2009, sp.zn. A. N. XX/XX-XX. Rozhodol, že základné právo navrhovateľky na
súdnu ochranu bolo porušené rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, ktoré zrušil a vec vrátil na nové
rozhodnutie. Uznesením z 20.1.2011, sp.zn. XCo X/XXXX, Krajský súd v Prešove potvrdil napadnuté
uznesenie tunajšieho súdu.

Konanie o vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu je vedené na tunajšom súde pod sp.zn. XC
XX/XXXX a bolo prerušené z dôvodu prebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM, ktoré sa vedie na
tunajšom súde pod sp.zn. XC XXX/XXXX. Toto konanie nebolo ešte právoplatne skončené.

Žalobkyňa trvala na podanej žalobe a k námietke premlčania uviedla, že medzi manželmi k premlčaniu
nedochádza. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené a rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.5.2008.
Až od uvedeného dátumu možno počítať premlčaciu dobu, s poukazom na §114 Obč. zákonníka.
Ponuku na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 100 € považovala za neprimerane nízku, lebo
správanie žalovaného sa prejavilo na jej zdravotnom stave, o čom navrhovala vyžiadať lekársku správu.

Nemajetková ujma vyčíslená v žalobe mala byť finančnou satisfakciou za osem rokov nevhodného
správania žalovaného voči nej, čo bolo uvedené v trestnom rozkaze. Podklad pre finančné vyčíslenie
bol v trestnom spise. Keďže niet iného kritériá, ktoré by bolo možné použiť pre stanovenie nemajetkovej
ujmy, nevhodné správanie žalovaného posudzovala ako celok a odhadom stanovila jej výšku, s
prihliadnutím na trvalé následky na zdraví. Situáciu v manželstve neriešila v rozhodnej dobe, lebo deti

boli malé a rozhodla sa, že ju bude znášať do plnoletosti najmladšieho syna. V roku 1996 sa liečila v
Psychiatrickej nemocnici v Michalovciach, kde sa žiadala sama na podnet manžela, ktorý jej vykrikoval,
že nie je normálna. Chcela mať doklad o tom, že normálna je. Lekár prizval aj manžela, ktorému tiež
odporúčal liečenie. Z nemocnice sa vrátila bez žiadaného dokladu a manžel sa neliečil. V tom čase sa
dozvedela o organizácií, na ktorú sa mohla v situácií, v ktorej sa v manželstve nachádzala, obrátiť, čo aj

urobila. Poradili jej, aby sa vrátila späť do domu, lebo z domu odišla a nemala finančné prostriedky, aby
sa mohla dať právne zastúpiť a vec riešiť súdnou cestou. Od januára 2010 pracovala ako opatrovateľka
v Nemecku. O pomoc pri riešení situácie v rodine obecný úrad v Bystrom nepožiadala. Obec jej pomohla,
keď bývali v obytnom dome. Manžel sa jej vyhrážal, že keď pôjdu do domu, pomstí sa jej. Od roku
2007 bola neustále stresovaná a jediným riešením

bolo, aby sa situácie ujali synovia. Odsťahovala sa so synom Ľ. a jeho priateľkou z rodinného domu do
obce Remeniny. Bola neustále pod lekárskym dozorom u súkromnej
psychiatričky, užívala lieky a snažila sa, aby ich pri výkone práce v cudzine nemusela užívať, čo sa jej
nedarilo. Požadované finančné zadosťučinenie bolo odškodnením v nepatrnej výške za všetko, čo jej
manžel počas manželského života robil, ako sa k nej správal a v akom stave sa v súčasnosti nachádzala.

Žalovaný sa ospravedlnil žalobkyni za konanie zo 17.11.2008. Ponúkanú finančnú satisfakciu 100 €
považoval za postačujúcu, pričom uviedol, že sa nestretávali, preto k podobnému konaniu už medzi
nimi nedošlo. Podľa neho sa správanie manželky vo vzťahu k nemu zmenilo po narodení prvého syna,
kedy začala na neho žiarliť, lebo bola doma sama. Zabezpečila odsťahovanie do bytovky a on v snahe

udržať rodinu išiel za ňou, lebo dovtedy bývali v jeho rodičovskom dome. Dávala prednosť kamarátkam,
doma nebol poriadok a za takej situácie sa stalo, že ju aj fyzicky napadol. Potom začali s výstavbou
rodinného domu. Tešil sa, že sa z 2-izbového bytu presťahujú do vlastného domu, kde budú mať viac
priestoru. Po presťahovaní do domu im z manželkinej strany darovali jalovicu, ktorú bolo treba chovať,
opatrovať, preto museli pracovať aj na poli. Na tejto práci sa museli podieľať ja deti. On sám vtedy

pracoval vo VVaK, kde nemal taký príjem, aby mohol financovať domácnosť, splácať pôžičku na dom
a poistky na deti. Vtedy začali medzi manželmi vznikať hádky. V júli 2007 sa situácia vyhrotila. V tom
čase bol najstarší syn Y. a najmladší E. v Anglicku. Doma boli synovia Ľ.N. C. R.. V tom čase prebiehalo
trestné konanie a žalobkyňa ho dala vysťahovať z domu.Pokiaľ ide o priestupok voči občianskemu spolunažívaniu, nenadával priamo žalobkyni, ale sa tak
vyjadroval pred synmi. Vzťah medzi otcom a deťmi sa skomplikoval v čase, keď boli v puberte, lebo

odmietali pracovať v domácnosti a pomáhať na hospodárstve. Keď sa synovia vrátili z Anglicka,
osamostatnili sa. Najstarší syn býval v Prešove, najmladší E. si kúpil rodinný dom v Bystrom, Ľ. s
priateľkou bývali spolu s ním v jeho dome a R. s matkou v dome postavenom počas trvania manželstva.

Účastníci navrhli vypočuť ako svedkov troch synov, z ktorých najstarší Y. vo svojej výpovedi uviedol,

že otec bol osoba, pre ktorú všetci v dome žili v strese. Mal agresívnu povahu a požíval alkoholické
nápoje. Svoje správanie nezmenil ani po rozvode manželstva. Bratov R. C. Ľ. stále držal v stresovej
situácií. Neoslobodili sa od neho. V roku 2004 sa oženil a odišiel bývať k svokrovcom, lebo nechcel žiť
s otcom v jednom dome. Matka ho navštívila v Prešove pred Vianocami 2010, kedy nebola v dobrej
psychickej pohode. Mala samovražedné úmysly, nechcelo sa jej žiť. V tom čase pracoval v Anglicku, kde
ju zobral na tri týždne. Matka mala psychické ťažkosti. Bola nepokojná, triasla sa, čo bolo výsledkom

dlhodobého spolužitia s otcom. Finančný nárok uplatnený matkou považoval za určité zadosťučinenie,
ktoré by jej mal otec poskytnúť za to, čo jej počas manželstva spôsobil. Zo štyroch súrodencov dvaja
mali bližšie k matke, dvaja k otcovi. Poukázal na správanie brata R.Í., ktorý ostal bývať s otcom, keď
matka odišla s bratom Ľ. do Remenín. Brat musel prispievať otcovi na bývanie. Teraz býval s matkou a
odmietal na bývanie prispievať, tvrdiac, že zabezpečuje drevo na zimu a matka musí uhrádzať ostatné

inkasné poplatky. Jeho správanie sa menilo a pomaly sa k matke správal rovnako ako otec. On sám
chcel mať dobrý vzťah s otcom, ale nevedel, ako sa k tomu dopracovať. Nevedel s otcom komunikovať
ani pred svojou manželkou, ani pred súrodencami a sám otec ho nevyhľadal.

Jeho manželka Z. vo svoje výpovedi uviedla, že pred uzavretím manželstva chodila s manželom tri roky.

Keď prišla na návštevu do Bystrého, žalovaného sa bála. O udalostiach v rodine vedela z rozprávania
žalobkyne, ktorú po rozvode brali do svojej domácnosti, lebo sa bála sama ostať doma. So svokrou
- žalobkyňou si rozumela lepšie ako so svojou matkou a vždy jej pomohla. Finančnú požiadavku
považovala za dôvodnú, ako odškodnenie za strádanie.

Syn E. považoval finančnú požiadavku matky za dôvodnú, lebo otec sa k nej nikdy normálne nesprával.
Stále ju ponižoval. Používal rozkazovačný spôsob nielen k nej, ale aj k deťom. Keď mal vypité, bol
agresívny, keď bol triezvy, fyzicky agresívny nebol, skôr slovne. Jeho správanie bolo povýšenecké. V
čase trestného stíhania otca pracoval v zahraničí. Rozvod manželstva schvaľoval, lebo bolo potrebné
vyriešiť situáciu, aby matka mohla začať žiť vlastný život. Lekársku pomoc vyhľadala preto, lebo

nebola na tom psychicky dobre. Bola zo strany otca stále ponižovaná, vzhľadom na jeho nevhodné,
rozkazovačné správanie voči nej. Keď mal otec zákaz vstupu do domu, cez bratov R. C. Ľ., ktorí mohli
do domu vstúpiť, vynášali z domu veci, ktoré im otec označil, preto matka bola neustále v strese. V
dome mala jednu miestnosť, v ktorej bývala a tá bola uzamknutá. Podľa jeho názoru otec nemusel byť
trestaný, pokiaľ by zmenil svoju povahu a správanie.

Syn R. býval v rodičovskom dome spolu s matkou. Jej nárok na nemajetkovú ujmu nepovažoval za
dôvodný, lebo otec je nikdy tak neublížil, ani sa k nej tak nesprával, ani o žiadnom týraní nevedel. V
rodine boli hádky, ale ich príčinu nepoznal. Podľa neho nebol ani dôvod na trestné stíhanie otca, ani na
odsťahovanie matky s bratom Ľ. G. Remenín v roku 2007. Práve tento brat teraz býval s otcom. Matka

nebola prístupná žiadnemu rozhovoru s otcom. Odmietala sa s ním rozprávať, preto v súčasnosti medzi
sebou nekomunikovali. Bratia Y. C. E. neudržiavali s ním kontakt, hoci E. býval v rodnej obci. S bratom
Ľ. pracovali v jednej firme a udržiavali normálny vzťah. Otec sa priestupku v novembri 2008 dopustil po
tom, čo ho požiadali o traktor, aby mohli priviesť drevo na zimu. Nesúhlasil s tým, ale po hádke drevo
priviezli. Vlastnú rodinu považoval za bežnú, preto nevedel, prečo by matka mala byť v strese. V každej

rodine sú hádky, ale obidvaja rodičia boli tvrdohlaví. Pamätal sa, že rodičia sa medzi sebou naťahovali a
deti ich od seba odťahovali, ale nepamätal sa, aby bol otec matku bil. Keď nadával otec matke, nadávala
aj matka jemu, a to vulgárne. Otec ho netýral a jeho facky boli výchovné. Celá záležitosť sa mala vyriešiť
medzi rodičmi vzájomnou dohodou, ale od doby keď matka odišla s bratom Ľ. do Remenín, rodičia do
kontaktuneprichádzali.Nanákladochdomácnostisavsúčasnostipodieľaltým,žematkamuzadržiavala

hotovosť 83.000,- Sk, ktorú mal uloženú v dome. Z tejto sumy mala odpočítavať inkaso a zabezpečoval
tiež drevo na kúrenie. Ani priestupkové konanie nemuselo byť, keby matka nebola tvrdohlavá.Psychiatrička MUDr. H. P. vo svojej informácií zo 4.7.2011 uviedla, že žalobkyňa trpí úzkostne - fobickou
poruchou, ktorá sa rokmi transformovala v depresívnu poruchu stredne ťažkú, ktoré problémy mohli
byť okrem iného vyvolané aj ťaživým matrimóniom. Pozorovala u nej úzkosť, strachovú pohotovosť a

depresívne ladenie.

Podľa §11 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších právnych predpisov), občan
má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti, ako aj svojho mena a
prejavov osobnej povahy.

Vychádzajúc zo znenia citovaného ustanovenia, predmetom ochrany sú imateriálne hodnoty, t.j. meno,
česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod. a tiež stránky osobnosti človeka, ktoré patria iba
fyzickejosobe,napr.autoroviatrvajúibapočasjehoživota.Podľacitovanéhoustanovenia,niktonemôže
zasiahnuť do telesnej či psychickej integrity fyzickej osoby a každý sa musí zdržať konania, ktorým by
mohol ohroziť jej život alebo zdravie. V konaní nebolo preukázané, že by sa bol žalovaný po 21.7.2007

dopustil akéhokoľvek konania voči životu a zdraviu žalobkyne. Za konanie do 21.7.2007 bol trestne
stíhaný a odsúdený.

Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských
vzťahoch, a to vo vzťahu k spoločnosti i vo vzťahu k ostatných spoluobčanom. K zásahu do cti a

dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním či prejavmi. Vždy treba skúmať, za akých okolnosti a v súvislosti
s plnením akých práv či povinnosti ku konaniu či prejavu došlo. Žalovaný sa dopustil priestupkového
konania voči občianskemu spolunažívaniu, keď sa vulgárne vyjadroval voči osobe žalobkyne. Stalo sa
to na dvore rodinného domu patriaceho do BSM, za prítomnosti dospelých synov, ktorí žiadali otca o
povolenie použiť traktor na dovoz dreva. Za tento priestupok bola žalovanému uložená sankcia a sám

sa na pojednávaní za toto konanie žalobkyni ospravedlnil. Ponúkal jej finančné zadosťučinenie vo výške
100 €, s čím nesúhlasila, ale jeho výšku za tento priestupok neindividualizovala.

Právo na súkromie a na jeho ochranu spočíva v práve fyzickej osoby rozhodnúť podľa vlastného
uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jej súkromného života sprístupnené iným. Situácia

v domácnosti účastníkov nebola zverejňovaná, lebo sa žalobkyňa s problémami, ktoré sa jej osobnostne
dotýkali, nezverila ani obecnému úradu v Bystrom, ani polícií a pomoc nehľadala ani u susedov alebo
príbuzných. Neoznámila situáciu ani lekárovi pri lekárskom vyšetrení. Po 21.7.2007 nebolo preukázané,
že zo strany žalovaného došlo k zásahu do súkromia žalobkyne a jeho konanie pred tým to dátumom
bolo predmetom trestného konania.

Podľa §13 citovaného zákona, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ods.3 citovaného ustanovenia, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Vychádzajúc zo znenia citovaného ustanovenia, fyzická osoba má právo domáhať sa :
- aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti,
- aby sa odstránili následky neoprávnených zásahov do jej práva na ochranu osobnosti,

- aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie, ak zásah nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu.

Žalobkyňa sa podanou žalobou nedomáhala, aby žalovaný upustil od neoprávnených zásahov do jej
osobnostných práv, z čoho možno vyvodiť záver, že sa ich po trestnom a priestupkovom konaní už voči
nej nedopustil.

Právo na nemajetkovú ujmu má fyzická osoba vtedy, ak by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie, a
to vtedy, ak bola v značnej miere znížená jej dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti.Žalobkyni bolo poskytnuté zadosťučinenie za konanie žalovaného v období od roku 1999 do 21.7.2007,
lebo mu bol uložený trest v trestnom konaní. Rovnako i za priestupok z novembra 2008, kedy mu bola
uložená sankcia a ospravedlnil sa jej počas konania. Ponúkané finančné zadosťučinenie neprijala. Tento

postoj žalovaného súd považoval za dostačujúce zadosťučinenie.

Vtomto,anitrestnomčipriestupkovomkonanínebolopreukázané,žesažalovanýdopúšťalnevhodného
konania voči žalobkyni a deťom na verejnosti, ktoré by malo za následok zníženie dôstojnosti alebo
vážnosti žalobkyne v spoločnosti. Všetko sa dialo v domácnosti, za prítomnosti deti, ktoré v čase, keď

došlokukončeniunevhodnéhosprávania otcavočimatke,boliuždospelé.Detisituáciuvrodinepoznali,
lebo v nej žili. Matka ich pred nevhodným konaním otca neuchránila, lebo nehľadala pomoc u blízkych
príbuzných, aby otcovi dohovorili, u psychológa, aby manželom poskytol pomoc pri riešení narušeného
vzájomného vzťahu a situáciu neriešila ani radikálnym spôsobom, a to rozvodom manželstva. Bola by
tak uchránila seba i deti pred následkami dlhotrvajúceho nevhodného správania žalovaného v rodine.
V konečnom dôsledku nesie i ona zodpovednosť za stav v rodine i svoj zdravotný stav.

Vychádzajúcznámietkypremlčaniavznesenejžalovanýmazpovahyuplatneného nároku,nemajetková
ujma je finančný nárok, ktorý podlieha premlčaniu vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe. Ostatnýkrát
sa nevhodného správania dopustil žalovaný voči žalobkyni, ako to vyplýva z rozhodnutia vydaného v
trestnom konaní, dňa 21.7.2007. Premlčacia doba začala plynúť dňom 22.7.2007 a uplynula najneskôr

22.7.2010. Žaloba bola podaná na tunajšom súde 9.3.2011. Do podania žaloby zákonná premlčacia
doba uplynula, preto súd na vznesenú námietku musel prihliadnuť.

Žalobkyňa uplatnila v trestnom konaní nárok na náhradu škody, ktorý jej nebol priznaný. Predmetom
tohto konania nie je náhrada škody, ale nemajetková ujma uplatnená podľa §§11 až 13 Občianskeho

zákonníka.

Zhodnotiac vykonané dokazovanie, a to každý dôkaz individuálne a vo vzájomnej súvislosti, súd žalobu
zamietol. V rozsahu vzťahujúcom sa na konanie žalovaného, za ktoré bol trestne stíhaný a odsúdený v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10T79/2008, z dôvodu vznesenej námietky premlčania.

V rozsahu vzťahujúcom sa na konanie žalovaného, ktoré bolo predmetom priestupkového konania
z dôvodu, že uložená sankcia v priestupkovom konaní a ospravedlnenie žalovaného považoval za
primerané zadosťučinenie.

Poučenie:

Proti rozsudku možnopodaťodvolanievlehote15dníoddoručenia naKrajskýsúdvPrešove, podaním

na tunajšom súde.

Odvolanie musí obsahovať údaj, v akom rozsahu sa rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( §205 Obč.

súd. por.).