Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Diana Chlebovič Solčányová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/162/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716213962
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7716213962.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
O. D. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Michalovciach dieťaťa rodičov K.X. D.X. nar. X.X.XXXX bývajúceho v Č. U. na T. ul. č. XXXX v I., I. a T.
D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na T. ul. č. X v B. v konaní o zníženie výživného pre maloletého o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 21.3.2018 č.k. 23P/244/2016-97 takto
r o z h o d o l :
M e n í rozsudok tak, že návrh na zníženie výživného z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1.SúdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzmenilrozsudokOkresnéhosúduMichalovcez22.9.2010
č.k. 19C/43/2010 v časti týkajúcej sa výživného tak, že znížil výživné pre maloletého O. zo 100,- € na
70,- € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu od
právoplatnosti napadnutého rozsudku. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich
nemá nárok na ich náhradu. Rozhodnutie odôvodnil tak, že zvýšené potreby maloletého by rozhodne
odôvodňovali určenie vyššieho výživného, ale u otca nastala taká kvalifikovaná zmena pomerov, že nie
je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletého ani doposiaľ určeným výživným,
pretože jeho súčasný príjem predstavuje 250,- € mesačne, ktorý mu neumožňuje platiť výživné 100,- €
mesačne, preto určené výživné znížil na 70,- € mesačne.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd
zmenil napadnuté rozhodnutie a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Vyslovila presvedčenie, že
konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil
skutočný stav veci a nesprávne následne právne posúdil. Vytkla mu tiež, že nevykonal všetky navrhnuté
dôkazy nevyhnutné na zistenie skutočností relevantných pre rozhodnutie o jej návrhu, nezistil možnosti a
schopnosti otca, ktoré ani nevyhodnotil rovnako ako jeho majetkové pomery. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia označila za nedostatočné, nepresvedčivé, nepreskúmateľné a v rozpore s § 220 ods. 2
CSP, ako aj článkom 46 Ústavy SR. Vyjadrila názor, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia neuviedol všetky zákonom požadované skutočnosti, iba vymenoval vykonané dôkazy bez
toho, aby ich náležite vyhodnotil. Dôvodom zníženia určeného výživného bola zmena pomerov otca,
pričom súd neprihliadol na pozitívnu kvalifikovanú zmenu pomerov maloletého, ku ktorej došlo za
uplynulých 8 rokov od poslednej súdnej úpravy výživného. Otec si za celý čas plnil vyživovaciu povinnosť
iba v určenom rozsahu a maloletému nad rámec nikdy ničím neprispel. Výživné 70,- € mesačne označila
za nedostatočné a nevyhnutné iba na pokrytie najzákladnejších potrieb dieťaťa vo veku 13 rokov a
zdôraznila, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil zmenu pomerov otca, pretože neprihliadol na to, že
otec žije vo vlastnom byte, spláca hypotéku, vlastní motorové vozidlo, vynakladá peňažné prostriedky
na pohonné hmoty, a to všetko z príjmu 250,- €, pričom jeho príjem naviac zle vyčíslil. Z bodov 15., 16.a 17. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž nepochybne vyplýva, že celkový príjem otca je spolu
837,- € a nie 250,- € tak, ako to v závere napadnutého rozhodnutia konštatoval súd prvej inštancie.
Dopustil sa ďalšieho pochybenia, ak žiadnym spôsobom sa nezaoberal dôvodmi, pre ktoré došlo k
poklesu príjmu otca a celkovej zmene jeho pomerov. Vyslovila názor, že otec dosahuje vyšší príjem,
pracuje ako vyhadzovač na diskotékach v Českej republike, navštevuje posilňovňu, diskotéky, čo je v
rozpore s jeho tvrdením aj s tvrdeniami jeho ošetrujúcej lekárky o jeho zdravotnom stave.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme
maloletého.
4. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.
5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
6.Podľa§395CMP,ak§396CMPneustanovujeinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom
výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k
záveru, že konajúci súd síce riadne zistil skutočný stav veci (§ 25 a § 36 CMP), ale na jeho základe
nesprávne rozhodol o návrhu, pretože nesprávne a nedostatočne vyhodnotil zmenu pomerov otca a
maloletéhonapriektomu,ženáležitevykonaldokazovanieohľadompríjmuotcaariadnezistilvšetkyjeho
čiastkové príjmy, nesprávne vyčíslil jeho súhrnný príjem. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú
zložku základných rodinnoprávnych vzťahov, je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny,
ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou
pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov
voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Zo
zisteného skutočného stavu veci je zrejmé, že príjem otca je tvorený z viacerých čiastkových príjmov.
Poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie v Českej republike spolu 587,- € a tiež invalidný
dôchodok na Slovensku 49,50 € a v Českej republike 5.347,- Kč, t.j. celkový jeho mesačný príjem
predstavuje cca 837,- €. Od poslednej úpravy výživného došlo síce k poklesu príjmu otca z 1.170,-
€ mesačne na 837,- € mesačne, ale na druhej strane za uplynulých 8 rokov od poslednej súdnej
úpravy výživného sa podstatne zvýšili odôvodnené potreby maloletého v každom smere, primerane
jeho vývoju, keďže v čase poslednej súdnej úpravy mal iba 5 rokov, navštevoval materskú škôlku a v
súčasnosti navštevuje 2. stupeň základnej školy. Je nepochybné, že odôvodnené potreby maloletého,
ktorý má 13 rokov, sú neporovnateľne vyššie, ako potreby 5 ročného dieťaťa v predškolskom veku.
Pri posudzovaní výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na
úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria hmotné potreby, ako je šatstvo,
bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa,
rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné
pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým
od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má
výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. V tejto
právnej veci určené výživné predstavuje cca 12 % zo súčasného príjmu otca, preto odvolací súd dospel
k záveru, že túto sumu je otec schopný napriek miernemu poklesu jeho príjmu prispievať na výživumaloletého bez ohrozenia vlastnej výživy, ako aj výživy osôb, ktoré je povinný vyživovať. Pretože zmena
pomerov u otca spočívajúca v miernom znížení jeho príjmu je neporovnateľná s kvalifikovanou zmenou
pomerov u maloletého za uplynulých 8 rokov, a pretože otec je nielen schopný, ale aj povinný prispievať
na výživu maloletého O. a za týmto účelom využiť všetky svoje schopnosti a možnosti, odvolací súd
podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok a návrh otca na zníženie výživného zamietol.
10. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.