Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/227/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117230577
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117230577.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. XXXX/X, XXX XX W., korešpondenčná adresa: H. XXXX/XXX, XXX XX S., štátna občianka SR, o
zaplatenie 340,84 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.
k. 41Csp/249/2017-69 zo dňa 14. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o
trovách konania, potvrdzuje.

Vo výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 340,84 eur, odvolaním
nenapadnutom, ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 340,84 eur, vo zvyšku
žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2) Mal preukázané, že žalobca zriadil žalovanej osobný účet č. XXXXXXXXXX. Je nesporné že ku dňu

09.10.2017 bol vykázaný dlh z titulu prečerpania v celkovej výške 340,84 eur. Žalovaná tak porušila
svoje povinnosti, keď realizovala čerpanie z účtu nad povolený limit, a preto je žaloba žalobcu čo do
istiny dôvodná, a preto jej v tejto časti vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
340,84eur.Podľapredloženéhosadzobníkapoplatkovplatnéhood01.08.2017sankčnáúrokovásadzba
pri nepovolenom prečerpaní účtu predstavovala 28 % ročne. Úroková sadzba tohto úroku však nebola
dohodnutá so žalovanou priamo v zmluve. Výška úroku vyplýva iba zo sadzobníka, pričom nič nebráni
žalobcovi tento sadzobník kedykoľvek meniť. Hoci v zmysle VOP je každú zmenu sadzobníka žalobca

povinný zverejniť vo svojich obchodných priestoroch a na internetovej stránke najneskôr v deň účinnosti
zmeny - čl. 25.4 VOP, žalovaná v skutočnosti nemá reálnu šancu zistiť, kedy a ako bola tá-ktorá
sadzba úroku zmenená, a teda ani zvážiť, do akej miery je pre ňu finančne zaťažujúce čerpať finančné
prostriedky nad rámec prostriedkov uložených na účte. Preto podľa názoru súdu, aj z dôvodu, že
konkrétna výška úrokovej sadzby nebola dohodnutá a uvedená priamo v zmluve so žalovanou, ale len
jednostranne vo vedľajšom dokumente popri zmluve - v sadzobníku, ktorý môže žalobca kedykoľvek
jednostranne meniť bez akejkoľvek spolupráce s klientom, nárok žalobcovi na zmluvný úrok vo výške

28 % ročne nevznikol. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby súd rozhodnutie
zmenil a vyhovel jeho žalobe. Namietal, že podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. ospotrebiteľských úveroch nie je povinný, aby veriteľ informoval dlžníka o úrokovej sadzbe na trvanlivom
nosiči. Zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte. Poukázal na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci C-42/15 a zdôraznil, že zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená nevyhnutne ako jeden

dokument, čo potvrdzuje aj obsah rozhodnutia v tejto veci. Poukázal aj na ust. § 2 písm. f) zákona o
spotrebiteľských úveroch a definíciu prekročenia, pričom nepovoleným prečerpaním sa rozumie práve
prekročenie v zmysle zákona.

4) Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania, podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel),
odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie

v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) V časti uplatneného sankčného úroku vo výške 28 % súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol
s poukazom na to, že žalobca si mohol účtovať úroky a poplatky iba za predpokladu, že tieto boli
zmluvnými stranami individuálne dojednané. Žalobca nepredložil žiaden listinný dôkaz preukazujúci

dojednanie výšky úrokov, v čase vzniku nároku žalobou požadovaného sankčného úroku vo výške
28 %. V spotrebiteľskom právnom vzťahu musí byť výška úrokov priamo uvedená v zmluve, žalobca
tak nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku vo výške 28 % v spotrebiteľskej zmluve a ani v
listine, ktorá by bola spojená so zmluvou o osobnom účte a že žalovaná ako spotrebiteľ bola s ňou
preukázateľne oboznámená, z ktorého dôvodu poskytnutý úver vo forme povoleného prečerpania v

súvislosti s účtovaním za poskytované produkty a služby považoval za bezúročný.
8) Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou bol pre žalovanú zriadený osobný
účet, je zmluvou spotrebiteľskou a správne dospel k záveru, že je namieste aplikovať zákon č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalobca mohol účtovať voči

žalovanej úroky a poplatky iba za predpokladu, že tieto boli zmluvnými stranami individuálne dojednané.
9) Odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci. Za nesprávny
považuje odvolací súd argument žalobcu, podľa ktorého jej sankčný úrok za sumu nepovoleného
prečerpania účtu umožňuje požadovať ustanovenie § 18 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Predovšetkým dané ustanovenie upravuje výlučne informačnú povinnosť banky vo vzťahu

ku klientovi pre prípad vzniku prekročenia (prečerpania) bežného účtu, neustanovuje akékoľvek práva
banky v súvislosti s prekročením (prečerpaním) bežného účtu. Predmetné ustanovenie nerozlišuje
medzi povoleným a nepovoleným prečerpaním bežného účtu, vzťahuje sa na oba tieto inštitúty, pričom
neustanovuje, že banka má voči klientovi pri nepovolenom prečerpaní nárok na všetky plnenia, o ktorých
jej toto ustanovenie ukladá klienta informovať, čo treba považovať za konzekventnú povinnosť banky.

Navyše toto ustanovenie jednoznačne uvádza, že veriteľ je povinný spotrebiteľa informovať pravidelne
v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu. Pokiaľ teda poukázal na to, že na svojej webstránke
má tieto informácie uvedené, musel odvolací súd konštatovať, že takéto informovanie nie je možné
považovať v zmysle zákona za dostačujúce na účely ust. § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch,
keďže sú to iba všeobecné, neadresné informácie pre každého, kto stránku navštívi. Nie je zrejmé, či

žalovaná navštívila alebo navštevuje niekedy stránku žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal, že informuje
spotrebiteľaajcestouvýpisuzúčtu,cestouinternetbankingu,tútoskutočnosťnijakonepreukázalaostala
iba v rovine tvrdení.

10) Žalobca ďalej argumentoval skutočnosťou, že VOP sú súčasťou zmluvy. Odvolací súd mal zhodne

so súdom prvej inštancie za to, že účtované úroky a poplatky neboli individuálne dohodnuté, pričom
za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal síce spotrebiteľ
(žalovaný) možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom
prípade nijako žalovaný obsah sadzobníka poplatkov ovplyvňovať nemohol. Takisto pokiaľ išlo o VOP,tieto majú slúžiť na dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru a nemali by sa v nich
nachádzať dojednania úrokov, či iných poplatkov, pokiaľ ich spotrebiteľ (žalovaný) nemôže individuálne s
dodávateľom (žalobcom) dohodnúť. Keďže úroky ani poplatky neboli so žalovanou dohodnuté, správne

súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi na ne nárok.
11) Pokiaľ žalobca namietal závery rozsudku súdneho dvora C-42/2015, je potrebné dať do pozornosti,
že i v tomto rozhodnutí sa konštatuje, že Smernica 2008/48/ES nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere patrí do pôsobnosti tejto
smernice a musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania

savzťahujenavšetkynáležitostitejtozmluvy.Tujepotrebnépoukázaťnato,žeZákonospotrebiteľských
úveroch č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 9 presne špecifikuje podstatné náležitosti zmluvy, z čoho
vyplýva, že tieto náležitosti musia byť i podpísané účastníkmi zmluvy. Teda v prípade, že by tieto
náležitosti zmluvy boli obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach, minimálne je potrebné,
aby tieto boli účastníkmi zmluvy i podpísané.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná, mala v ňom úspech, a preto by mala nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní jej súd nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodala a zo spisu mu trovy nevyplývajú).

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).