Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2011

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/144/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610205213
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2011:5610205213.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne R.. Q. N., nar. X. X. XXXX, bytom Z., I. W.,

L. Č.. XXXX/XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom LEGAL CARTEL s. r. o., so sídlom Bratislava,
Ľubinská 18, IČO: 36 677 175, proti žalovanému HV Invest, s. r. o., so sídlom Malatíny č. 104, IČO:
36 791 377, zastúpenému splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. KRALOVENSKÝ,
s. r. o., so sídlom Ružomberok, Dončova 9/1445, IČO: 36 857 483, o zaplatenie 13.322,55 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3.422,55 eura, úrok vo výške 7 % ročne zo sumy 422,55
eura od 31. 12. 2008 do 30. 6. 2009, úrok vo výške 7 % ročne zo sumy 3000 eur od 2. 12. 2009 do

31. 5. 2010, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 422,55 eura od 1. 7. 2009 do zaplatenia
a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3000 eur od 1. 6. 2010 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 23. 6. 2010, sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému zaplatenia 3300 eur, spolu s úrokom vo výške 7 % ročne od 27. 5. 2009 do zaplatenia a
úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne od 1. 12. 2009 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania,
právnym dôvodom vrátenia poskytnutej pôžičky na základe zmluvy o pôžičke, uzatvorenej dňa 27. 5.
2009, ktorú sa zaviazal žalovaný vrátiť najneskôr do 30. 11. 2009. Konanie o uvedenej žalobe bolo
vedené Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10C/144/2010.

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 23. 6. 2010, sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému zaplatenia 3300 eur, spolu s úrokom vo výške 7 % ročne od 27. 5. 2009 do zaplatenia a
úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3300 eur od 1. 12. 2009 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania, právnym dôvodom vrátenia poskytnutej pôžičky na základe zmluvy o pôžičke, uzatvorenej
dňa 27. 5. 2009, v ktorej sa žalovaný zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku do 30. 11. 2009. Konanie o
uvedenej žalobe bolo vedené Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10C/145/2010.

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 23. 6. 2010, sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému zaplatenia 422,55 eura, spolu s úrokom vo výške 7 % ročne od 31. 12. 2008 do zaplatenia
a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne od 1. 7. 2009 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania,
právnym dôvodom vrátenia poskytnutej pôžičky na základe zmluvy o pôžičke, uzatvorenej dňa 31. 12.2008, v ktorej sa žalovaný zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku do 30. 6. 2009. Konanie o uvedenej žalobe
bolo Okresným súdom Liptovský Mikuláš vedené pod sp. zn. 10C/146/2010.

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 23. 6. 2010, sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému zaplatenia 3000 eur, spolu s úrokom vo výške 7 % ročne od 2. 12. 2009 do zaplatenia
a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne od 1. 6. 2010 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania,
právnym dôvodom vrátenia poskytnutej pôžičky na základe zmluvy o pôžičke, uzatvorenej dňa 2. 12.
2009, v ktorej sa žalovaný zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku do 31. 5. 2010. Konanie o uvedenej žalobe

bolo Okresným súdom Liptovský Mikuláš vedené pod sp. zn. 10C/147/2010.

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 23. 6. 2010, sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému zaplatenia 3300 eur, spolu s úrokom vo výške 7 % ročne od 1. 6. 2009 do zaplatenia a
úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne od 11. 12. 2009 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania,
právnym dôvodom vrátenia poskytnutej pôžičky na základe zmluvy o pôžičke, uzatvorenej dňa 1. 6.

2009,vktorejsažalovanýzaviazalvrátiťposkytnutúpôžičkudo10.12.2009.Konanieouvedenejžalobe
bolo Okresným súdom Liptovský Mikuláš vedené pod sp. zn. 10C/148/2010.

Uzneseniami Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 27. 9. 2010, č. k. 10C/145/2010-15,
10C/146/2010-17, 10C/147/2010-16 a 10C/148/2010-16, boli konania vedené Okresným súdom

Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10C/145/2010, 10C/146/2010, 10C/147/52010 a 10C/148/2010,
spojené na spoločné konanie s konaním vedeným Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn.
10C/144/2010, s tým, že spoločné konanie bolo ďalej vedené pod sp. zn. 10C/144/2010.

Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Vo

vyjadrení uviedol, že podľa výpisu z bankového účtu zo dňa 27. 5. 2009 suma 3300 eur, ktorá mala
byť poskytnutá ako pôžička žalobkyňou dňa 27. 5. 2009, žalobkyňou na účet žalovaného pripísaná
nebola. Rovnako nebola na účet žalovaného pripísaná suma 3300 eur, ktorá mu mala byť poskytnutá
ako pôžička dňa 27. 5. 2009. Dňa 2. 12. 2009 žalobkyňa požičala žalovanému 10.000 eur, na ktoré
nebola uzatvorená zmluva o pôžičke. Žalovaný dňa 16. 12. 2009 sumu 11.000 eur poukázal žalobkyni,

pričom v uvedenej sume bola vrátená aj suma 422,50 eura, ktorá mala byť predmetom zmluvy o pôžičke
zo dňa 31. 12. 2008. Rovnako súčasťou uvedenej sumy mala byť suma vo výške 3000 eur, ktorá mala
byť predmetom zmluvy o pôžičke zo dňa 2. 12. 2009. Dňa 1. 6. 2009 nebola suma 3300 eur pripísaná
na účet žalovaného, ktorá mala predstavovať pôžičku, poskytnutú na základe zmluvy o pôžičke zo dňa
1. 6. 2009.

Žalobkyňa na podanej žalobe trvala.

Právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že medzi žalobkyňou a žalovaným boli uzatvorené zmluvy o
pôžičke, na základe ktorých sa žalovaný zaviazal vrátiť predmetné pôžičky do dojednaného termínu. V

záverečnom prednese navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a pre prípad úspechu si uplatnil náhradu
trov konania.

Právny zástupca žalovaného zotrval na písomnom vyjadrení, doručenom súdu. V záverečnom prednese
navrhol žalobný návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že pôžičky do spoločnosti poskytovali všetci štyria
spoločníci vtedy, keď nebola nepriaznivá situácia. Každý zo spoločníkov mal priradený svoj účet. Iné
pôžičky, ako sú žalované, poskytnuté neboli. Na výške pôžičiek sa vždy dohodli. S ostatnými spoločníkmi
zmluvy o pôžičkách nerobila. Dňa 27. 5. 2009 vložil na účet žalovaného R.. K. 45.000 eur, ktoré vložil

v hotovosti v banke. Dohodli sa, že on osobne pôjde vložiť za všetkých spoločníkov uvedené peniaze,
a to za každého po 11.250 eur. Keďže mala právo podpisovať len do výšky 100.000 Sk, rozložila to
na 4 zmluvy. Prostriedky boli u konateľa O., ktorý ich dal konateľovi K.. Žiadny doklad, že prostriedky
dala konateľovi O., nemá. Rovnaký režim bol aj pri pôžičke zo dňa 27. 5. 2009. Sumu 12.730 Sk
vložila v hotovosti do pokladne žalovaného. Suma 11.000 eur, na ktoré poukazoval právny zástupca

žalovaného, jej bola zaslaná na účet dňa 6. 12. 2009. Z uvedenej sumy bolo 1000 eur dotácia pokladne
žalovaného a 10.000 eur bolo vrátených 21. 12. 2009 na bankový účet. Uvedené prostriedky jej boli
poukázanépreto,abynebolipoužiténaúhradufaktúr,nakoľkobolopotrebnézaplatiťDPH.Sumu10.000
eur spoločnosti teda vrátila 21. 12. 2009. Dňa 2. 12. 2009 dali všetci spoločnosti po 10.000 eur. Dňa1. 6. 2009 vložil na účet spoločnosti za všetkých spoločníkov prostriedky konateľ O., a to za každého
7500 eur, čo vyplýva aj z poznámky vo výpise z účtu. Doklad o tom, že mu prostriedky dala, nemá.
Mali medzi sebou dohodu, že niekedy platil za všetkých pôžičku pán K., niekedy O.. Dňa 17. 3. 2010

poslala všetkým spoločníkom e-mailom na vedomie výsledky účtovníctva, kde boli aj zostatky na účtoch
pôžičiek. Zostatky boli schválené aj na valnom zhromaždení. Zmluvy o pôžičkách vyhotovovala vtedy,
keď ich účtovala. Účtovala 2 krát do týždňa. Pokiaľ účtovala v deň, keď boli prostriedky poskytnuté,
vyhotovila zmluvy, ak účtovala neskôr, vyhotovila zmluvy neskôr. Zmluvy rozložila na 3300 eur preto,
že keď ich účtovala, nechcela tým zaťažovať konateľa K.. Dňa 5. 6. 2009 sa každému zo spoločníkov

vrátilo 9000 eur. V júli uvedené prostriedky boli opätovne vrátené žalovanému. Úroky vo výške 7 % ročne
si dohodli so spoločníkmi. Platbou z 5. 6. 2009 boli zaplatené pôžičky, poskytnuté dňa 27. 5. 2009 v
sume 3300 eur, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 3C/88/2010, pôžička poskytnutá 27. 5. 2009 vo
výške 1350 eur, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 8C/147/2010, pôžička poskytnutá 1. 6. 2009 vo
výške 150 eur, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 3C/88/2010, pôžička poskytnutá 2. 6. 2009 vo výške
1700 eur, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 8C/147/2010 a pôžička poskytnutá 2. 6. 2009 vo výške

2500 eur, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 8C/147/2010. Žiaden kľúč na započítanie uvedenej sumy
nebol. Účtovne došlo k započítaniu sumy po vyplatení plnenia, k späťvzatiu žalôb v tejto časti došlo v
novembri alebo decembri 2010.

Konateľ žalovaného R.. V. K. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalovaný bol založený za účelom

výstavby chát a rodinných domov, ktorú financovali priebežne, a to zo záloh od klientov, ako aj z pôžičky
z banky. Keďže bolo treba pôžičku splácať, pristupovali k tomu, že financovali platby z vlastných zdrojov.
Najväčšiu časť financoval on. Prostriedky, ktoré vkladal dňa 27. 5. 2009 vo výške 45.000 eur, boli
výlučne jeho. Uvedené prostriedky boli vložené za neho a nepredpokladal, že ich žalobkyňa zaúčtuje
ako pôžičku. Konateľ O. mu na vklad vo výške 45.000 eur prostriedky nedal, boli to len jeho vlastné

prostriedky. Suma 11.000 eur bola dňa 16. 12. 2009 prevedená na účet žalobkyne. Nevedel uviesť, prečo
prostriedky na účet previedla, keďže len ona disponovala účtom. Na e-mail žalobkyne, ktorým posielala
rozpis pôžičiek, jej odpísal, že výška úverov podľa jeho evidencie nesedí. Následne aj preto odvolali
žalobkyňu z funkcie konateľky a požiadali ju o odovzdanie účtovníctva. Pôžičku zo dňa 31. 12. 2008
vo výške 422,55 eura nespochybnil, avšak bola vrátená. Rovnako nespochybnil pôžičku z 2. 12. 2009

vo výške 3000 eur, ktorá tiež bola vrátená. Poprel tvrdenie, že dňa 1. 6. 2009 vložil konateľ O. sumu
7500 eur za každého zo spoločníkov. Jednalo sa o jeho prostriedky, ktoré vložil ako pôžičku. Keď sa zišli
spoločníci, dohodli sa, že treba peniaze a prostriedky poskytli. Účtovníčkou firmy bola žalobkyňa.

Konateľ žalovaného Q. B. O. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že si pamätá, že vložili nejaký

začiatočný vklad, a pokiaľ niekto posielal niečo zo svojho účtu, tak sa to pridelilo uvedenej osobe. Výška
pôžičiek závisela od toho, kto v tej chvíli mal voľné peniaze. Na začiatku sa urobilo niekoľko zmlúv,
potom sa už zmluvy nerobili, bolo to na základe dôvery. Nestalo sa, že by niekto vložil peniaze za iného
spoločníka. Stalo sa, že ak niektorý zo spoločníkov nemal peniaze, vložil on viac. Počítal s tým, že sa
to napísalo na správnu osobu. Nikdy nevkladal do spoločnosti peniaze, ktoré by mu dal iný spoločník.

Nestalo sa, že by niektorý zo spoločníkov mu dal peniaze, aby ich vložil na účet spoločnosti. Nepamätal
si, že by on niekedy dal niektorému zo spoločníkov peniaze, aby ich vložil na účet spoločnosti. Ak vložil
peniaze R.. K., jedná sa o jeho peniaze. Nepamätal si, že by dal sumu 11.250 eur, nakoľko nikdy v
hotovosti také peniaze nemal. Ak vložil peniaze na účet spoločnosti dňa 1. 6. 2009, tak to boli jeho
peniaze. Platba vo výške 30.000 eur je platbou z jeho účtu, ktorú vkladal za seba. Účtovnú závierku za

rok 2010 podpísal, nakoľko vychádzal z toho, že sa pracuje na báze dôvery. K predloženým e-mailovým
správam sa nevedel bližšie vyjadriť. Poukázal na to, že je to len časť korešpondencie a spochybnil
uvedený dôkaz.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal vo veci dokazovanie aj výsluchom svedkyne F. Z. a

listinnými dôkazmi, a to zmluvami o pôžičkách zo dňa 27. 5. 2009, 31. 12. 2008, 2. 12. 2009 a 1. 6.
2009, príjmovým pokladničným dokladom číslo P 0023, výpismi z účtu žalovaného zo obdobie od 19.
5. 2009 do 29. 5. 2009, od 1. 12. 2009 do 3. 12. 2009, od 14. 12. 2009 do 31. 12. 2009, od 1. 6.
2009 do 4. 6. 2009, zápisnicami z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 7. 6. 2010, zo dňa 3. 7.
2010, e-mailovou komunikáciou medzi žalobkyňou a konateľmi žalovaného, výpismi z vnútorných účtov

žalovaného, e-mailovou komunikáciou medzi žalobkyňou, resp. jej právnym zástupcom a žalovaným,
resp. jeho právnym zástupcom, vrátane príloh k uvedenej komunikácii, súvahou žalovaného k 31.
12. 2010, vrátane výkazu ziskov a strát a poznámok k účtovej závierke, obsahom pripojených spisov
OkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,sp.zn.3C/88/2010a8C/147/2010,zistiacnasledovnýskutkovýstav:Žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvy o pôžičkách nasledovne:
- dňa 27. 5. 2009, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 3.300 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť

do 30. 11. 2009, spolu s dohodnutým úrokom vo výške 7 % ročne,
- dňa 27. 5. 2009, vo výške 3.300 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť, spolu s dohodnutým úrokom
vo výške 7 % ročne do 30. 11. 2009,
- dňa 31. 12. 2008 vo výške 12.730 Sk, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s úrokom vo výške 7
% ročne do 31. 12. 2008,

- dňa 2. 12. 2009 vo výške 3.000 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s dohodnutým úrokom vo
výške 7 % ročne do 31. 5. 2010,
- dňa 1. 6. 2009 vo výške 3.300 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s dohodnutým úrokom vo
výške 7 % ročne do 1. 6. 2009.

Z príjmového pokladničného dokladu číslo P 0023 mal súd preukázaný vklad pôžičky žalobkyňou v

hotovosti do pokladne žalovaného vo výške 12.730 Sk dňa 31. 12. 2008.

Dňa 27. 5. 2009 bol vykonaný vklad na účet žalovaného vo výške 45.000 eur, s poznámkou R.. V. K..
Dňa 2. 12. 2009 bol vykonaný vklad na účet žalovaného žalobkyňou, ako pôžička, vo výške 10.000
eur. Dňa 16. 12. 2009 bolo vyplatené žalovaným žalobkyni 11.000 eur. Dňa 21. 12. 2009 bolo vložené

žalobkyňou na účet žalovaného 10.000 eur. Dňa 1. 6. 2009 bol vykonaný vklad na účet žalovaného vo
výške 30.000 eur Q. B. O. s poznámkou „part of the loan of 105.000 eur from the 4 owners“.

Podľa bodu 2. písm. a) zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 7. 6. 2010 bola žalobkyňa
odvolaná z funkcie konateľky žalovaného. Podľa bodu 5. uvedenej zápisnice bola schválená ročná

účtovná závierka žalovaného za rok 2009 a schválené použitie zisku na krytie strán minulých období.
Podľa bodu 6. písm. a) zápisnice valné zhromaždenie schválilo, aby žalobkyňa naďalej vykonávala
účtovníctvožalovaného.Podľabodu6.písm.e)zápisnicebolapredmetomrokovaniakontrolauznesenia
z posledného valného zhromaždenia, a to pôžičky od spoločníkov, pričom žalobkyňa sa vyjadrila, že
použila prostriedky na úhrady žalobcu a valné zhromaždenie rozhodlo, že žalobkyňa pošle prehľad

dohodnutej pôžičky do 14 dní od konania valného zhromaždenia.

Podľa bodu 4. zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 3. 7. 2010 bolo uložené valným
zhromaždením žalobkyni vykonanie mimoriadnej účtovnej závierky ku dňu 30. 6. 2010 a odovzdanie
všetkých účtovných dokladov a firemnej dokumentácie najneskôr do 15. 7. 2010.

Súd sa oboznámil aj s e-mailovou komunikáciou medzi Q. B. O. a žalobkyňou zo dňa 1. 6. 2009, taktiež
s e-mailovou komunikáciou, ktorá bola zaslaná žalobkyňou ostatným spoločníkom žalovaného dňa 17.
3. 2010, ktorej prílohou boli výsledky hospodárenia za rok 2009.

Podľa prehľadu obratov na účtoch žalovaného zo dňa 17. 3. 2010 predstavoval zostatok pôžičky
žalobkyne žalovanému, vedenej na účte 365001, sumu 38.398,56 eura.

Podľa saldo konta za účtovný rok 2009 zo dňa 10. 8. 2010 číslo 365001, t. j. žalobkyne, bola žalobkyni
5. 6. 2009 vrátená pôžička vo výške 9.000 eur a v priebehu roku 2009 poskytnutá žalobkyňou pôžička

v celkovej výške 46.976 eur, a to dňa 12. 1. 2009 vo výške 900 eur, 16. 1. 2009 vo výške 326 eur, 27.
5. 2009 vo výške 11.250 eur, 1. 6. 2009 vo výške 7.500 eur, 2. 6. 2009 vo výške 5.000 eur a 2.500 eur,
23. 6. 2009 vo výške 500 eur, 9. 7. 2009 vo výške 9.000 eur a 2. 12. 2009 vo výške 10.000 eur.

Podľa saldo konta pôžičiek za rok 2009 bola dňa 27. 5. 2009 zaúčtovaná pôžička, poskytnutá aj od

ostatných spoločníkov, t. j. od R.. K., S. K. a Q. B. O., vo výške u každého 11.250 eur a dňa 1. 6. 2009
u každého zo spoločníkov vo výške 7.500 eur.

V súvahe žalovaného k 31. 12. 2010 sú evidované záväzky voči spoločníkom za bežné účtovné obdobie
vo výške 110.836 eur.

Súd sa oboznámil aj s e-mailovou komunikáciou medzi žalobkyňou, jej právnym zástupcom, Q. B. O.,
resp. právnym zástupcom žalovaného, predmetom ktorej boli návrhy na mimosúdne riešenie súdneho
sporu. Taktiež sa súd oboznámil s e-mailovou komunikáciou medzi právnym zástupcom žalobkyne aprávnym zástupcom žalovaného v priebehu súdneho konania, ktorej predmetom boli návrhy o urovnaní
vzájomných záväzkov. Súčasne žalobkyňa predložila aj návrhy dohôd o mimosúdnom riešení sporu,
a to dohodu o vyporiadaní dlhov a uznanie dlhu dlžníka, v zmysle ktorej mal žalovaný uznať čo do

dôvodu aj výšky svoj dlh voči žalobkyni z titulu nevrátených pôžičiek, uvedených v zmluve, vo výške
38.958,56 eura, dohodnutých úrokov vo výške 3.576 eur, úrokov z omeškania vo výške 2.907 eur a
trov konania a žalovaný ako dlžník mal previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, špecifikovanej v
zmluve, na žalobkyňu. Taktiež predložila žalobkyňa návrh kúpnej zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená
medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou, predmetom ktorej mal byť pozemok

v kat. území B., parc. č. KN-C 1663/5, ktorého kúpna cena mala byť dojednaná vo výške 38.958,56
eura a mala byť uhradená formou zápočtu vzájomných pohľadávok zmluvných strán, pričom zo strany
žalobkyne ako predávajúcej sa malo jednať o pohľadávky voči žalovanému z titulu zmlúv o pôžičkách.
Žalobkyňa predložila aj návrh zmluvy o prevode obchodného podielu, v zmysle ktorej malo dôjsť k
prevodu obchodného podielu zo žalobkyne ako prevádzajúcej na nadobúdateľov R.. V. K., S. K. a Q. B.
O., a to každému za odplatu vo výške 1 euro.

Svedkyňa F. Z., účtovníčka žalovaného, pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že účtovníctvo pre
žalovaného vykonáva na základe zmluvy. Vo februári alebo v marci roku 2010 jej bolo ponúknuté
zo strany žalovaného robiť mu účtovníctvo. Konatelia žalovaného požiadali o predĺženie lehoty na
podanie daňového priznania za rok 2010 a požiadali ju o prekontrolovanie všetkých pôžičiek. Uvedené

vykonala podľa toho, ako jej boli predložené bankové výpisy. Osobne sa so žalobkyňou nikdy nestretla,
účtovníctvo prebrala od konateľov O. a K.. Pripustila, že konatelia žalovaného ju oslovili v roku 2011,
keďže prvé daňové priznanie pre žalovaného zabezpečovala v r. 2011 za rok 2010. Zistila, že každá
pôžička, t. j. každý vklad na bankový výpis, bol rozúčtovaný na 4 spoločníkov. Len pôžičky z 3. 5. a
26. 7. 2010, ktoré boli vložené do pokladne a bankový vklad z 2. 12. 2009, boli výlučne vložené R..

N.. So závermi oboznámila konateľov žalovaného. Následne jej prikázali, aby preúčtovala pôžičky na
správnu mieru, t. j. podľa postupov účtovania, podľa ktorých sa pôžičky účtujú na toho, kto ich vložil.
V účtovej závierke, súvahe, sú v položke „záväzky voči spoločníkom“ záväzky z pôžičiek uvedené voči
všetkým spoločníkom jednou sumou. Stav pôžičiek, poskytnutý žalobkyňou žalovanému k 31. 10. 2011,
je 12.708,56 eura a úroky 209,04 eura. V roku 2010 bola poskytnutá pôžička vo výške 560 eur, v roku

2011 pôžičky poskytnuté neboli. Žalobkyňa poskytla, podľa bankových výpisov, aj podľa pokladničných
dokladov, pôžičku dňa 12. 1. 2009 bankou 900 eur, 16. 1. 2009 bankou 326 eur, 23. 6. 2009 bankou 500
eur, 9. 7. 2009 bankou 9000 eur a 2. 12. 2009 bankou 10.000 eur, pričom 5. 6. 2009 jej bolo vrátených
9000 eur, ktoré z celkovej výšky záväzku odpočítala.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3C/88/2010, mal súd
preukázané, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 23. 6. 2010, domáhala voči žalobcovi
zaplatenia 3.300 eur spolu s úrokom vo výške 7 % ročne od 27. 5. 2009 do zaplatenia a úrokov z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.300 eur od 1. 12. 2009 do zaplatenia právnym dôvodom
vrátenia poskytnutej pôžičky na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 27. 5. 2009 vo výške 3.300 eur,

ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť najneskôr do 30. 11. 2009. Uznesením zo dňa 28. 10. 2009, č. k.
3C/89/2010-15, bolo konanie vedené pod sp. zn. 3C/89/2010, v ktorom sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému, žalobou podanou dňa 23. 6. 2010, zaplatenia 900 eur spolu s úrokom vo výške 7 % ročne
od 1. 6. 2009 do zaplatenia a úrokov z omeškania 9 % ročne od 11. 12. 2009 do zaplatenia, právnym
dôvodom vrátenia pôžičky poskytnutej na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 1. 6. 2009, spojené na

spoločné konanie s konaním vedeným pod sp. zn. 3C/88/2010. Podaním, doručeným súdu dňa 25. 11.
2010, zobrala žalobkyňa žalobu v časti o zaplatenie 3.450 eur späť z dôvodu, že žalovaný jej predmetnú
sumu dňa 5. 6. 2009 zaplatil.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 8C/147/2010, súd zistil, že

žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 1.350 eur spolu s úrokom vo výške 7 % ročne
od 27. 5. 2009 a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne od 1. 12. 2009 právnym dôvodom vrátenia
pôžičky poskytnutej dňa 27. 5. 2009 vo výške 1.350 eur. Na spoločné konanie s uvedeným konaním boli
spojené konania vedené Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 8C/144/2010, 8C/145/2010 a
8C/146/2010,uzneseniamizodňa28.8.2010,č.k.8C/144/2010-11,8C/145/2010-11a8C/146/2010-11.

Podaním, doručeným súdu dňa 25. 11. 2010, žalobkyňa zobrala žalobu v časti o zaplatenie 5.550 eur
späť z dôvodu, že žalovaný jej uvedenú sumu dňa 5. 6. 2009 zaplatil.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa 658 ods. 1. Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
S.Ó. H. Z. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe v časti, uvedenej vo výroku rozsudku,
vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke, ako zmluva reálnej povahy, vyžaduje pre svoj vznik
dohodu zmluvných strán o jej podstatných náležitostiach ako aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky

dlžníkovi. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako
dlžník uzatvorili dňa 31. 12. 2008 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa poskytla, a to zložením
v hotovosti do pokladne žalovaného, žalovanému pôžičku vo výške 12.730 Sk, t. j. 422,55 eura.
Poskytnutie uvedenej pôžičky medzi účastníkmi konania nebolo sporné. Spornou bola skutočnosť
vrátenia pôžičky žalobkyni. Žalovaný tvrdil, že uvedená pôžička bola vrátená žalobkyni dňa 16. 12.

2009, čo preukazoval výpisom z účtu, podľa ktorého bola dňa 16. 12. 2009 žalobkyni poukázaná
suma vo výške 11.000 eur, v ktorej mala byť zahrnutá aj vrátená pôžička. Žalobkyňa však tvrdila,
pričom uvedená skutočnosť bola aj preukázaná z výpisu z účtu žalovaného, že dňa 21. 12. 2009
uvedenú sumu, s výnimkou 1.000 eur, ktoré predstavovali dotáciu pokladne žalovaného, žalovanému
vrátila. Z vykonaného dokazovania nebolo pritom preukázané, že by žalobkyňa dňa 21. 12. 2009,

teda v deň poukázania sumy 10.000 eur žalovanému, mala poskytnúť žalovanému nejakú pôžičku.
Uvedená skutočnosť nevyplynula ani z výpovede svedkyne F. Z., účtovníčky žalovaného. Súd mal preto
preukázané tvrdenie žalobkyne o účele poskytnutia sumy vo výške 11.000 eur dňa 16. 12. 2009, ako
aj o jej následnom vrátení na účet žalovaného dňa 21. 12. 2009. Nakoľko medzi účastníkmi konania
nebolo sporné poskytnutie pôžičky žalobkyňou žalovanému dňa 31. 12. 2008 vo výške 422,55 eura,

pričom žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ktoré zaťažuje v časti tvrdení o vrátení pôžičky dlžníka,
súd uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobkyni uvedenú pôžičku. Medzi účastníkmi nebolo sporné ani
poskytnutie pôžičky žalobkyňou žalovanému dňa 2. 12. 2009 vo výške 3.000 eur. Poskytnutie uvedenej
pôžičky bolo preukázané aj výpisom z účtu žalovaného, ako aj výpoveďou svedkyne F. Z.. Žalovaný sa
v uvedenej časti podanej žaloby bránil tým, že pôžičku žalobkyni dňa 16. 12. 2009 vrátil. Žalovaný z

rovnakých dôvodov, ako už bolo vyššie uvedené pri pôžičke poskytnutej žalobkyňou dňa 31. 12. 2008,
neuniesol dôkazné bremeno v časti tvrdení o vrátení pôžičky žalobkyni, preto súd priznal žalobkyni právo
na vrátenie pôžičky poskytnutej vo výške 3.000 eur dňa 2. 12. 2009.

Súd priznal žalobkyni aj dohodnutý úrok z poskytnutých pôžičiek, a to vo výške 7 % ročne, pričom

výška dojednaného úroku z poskytnutých pôžičiek nebola medzi účastníkmi sporná a bola preukázaná aj
predloženými listinnými dôkazmi, zmluvami o pôžičkách. Súd však priznal žalobkyni právo na zaplatenie
úroku len za obdobie do splatnosti pôžičky, nakoľko dojednané úroky sú splatné najneskôr spolu so
samotnou istinou, preto patria len za obdobie do splatnosti pôžičky. Súd preto priznal žalobkyni právo na
úroky z pôžičky poskytnutej dňa 31. 12. 2008 od 31. 12. 2008 do dojednanej splatnosti uvedenej pôžičky,

t. j. do 30. 6. 2009 a z pôžičky poskytnutej dňa 2. 12. 2009 od 2. 12. 2009 do dojednanej lehoty splatnosti,
t. j. do 31. 5. 2010 a vo zvyšnej časti uplatnených zmluvných úrokov žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Nakoľkožalovanýsadostalsplnenímsvojhopeňažnéhozáväzkudoomeškania,vznikložalobkyniprávo
na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd priznal žalobkyni úroky z omeškania vo výške ustanovenej

občianskoprávnymi predpismi, tak, ako si to uplatnila v žalobe, t. j. vo výške 9 % ročne, počnúc dňom
nasledujúcim po splatnosti pôžičiek, t. j. pri pôžičke poskytnutej dňa 31. 12. 2008 od 1. 7. 2009 a pri
pôžičke poskytnutej dňa 2. 12. 2009 od 1. 6. 2010.Súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno v časti preukázania poskytnutia pôžičky žalovanému dňa 27. 5. 2009 vo výške 3.300
eur a 3.300 eur a dňa 1. 6. 2009 vo výške 3.300 eur. Žalobkyňa preukazovala poskytnutie pôžičky

uzatvorenými zmluvami o pôžičkách, ktoré však uzatvorila tak na strane veriteľa, ako aj na strane
dlžníka, ako konateľka žalovaného. Zo žalovaným predložených listinných dôkazov, a to z výpisov z
účtu žalovaného, však vyplynulo, že dňa 27. 5. 2009 bola na účet žalovaného poukázaná suma vo
výške 45.000 eur R.. V. K., jedným zo spoločníkov žalovaného. Žalobkyňa síce tvrdila, že uvedená suma
predstavovala pôžičku vloženú R.. K. za všetkých 4 spoločníkov, avšak svoje tvrdenia nepreukázala

relevantnými dôkazmi. Naopak, R.. K. vo svojej výpovedi poprel uvedené tvrdenia žalobkyne a uviedol,
že sumu 45.000 eur vložil na účet žalovaného ako pôžičku vo svojom mene, sám za seba. Jeho
tvrdenie potvrdil aj ďalší zo spoločníkov žalovaného, Q. B. O., ktorý uviedol, že nemá vedomosť o
tom, že by niektorý zo spoločníkov vkladal určitú sumu aj za ostatných spoločníkov ako pôžičku.
Rovnako neuniesla žalobkyňa dôkazné bremeno ani v časti tvrdení o poskytnutí pôžičky dňa 1. 6. 2009.
Žalobkyňa svoje tvrdenia preukazovala len zmluvou o pôžičke, ktorú podpísala tak v mene dlžníka,

ako aj veriteľa. Z výpisu z účtu žalovaného však vyplynulo, že dňa 1. 6. 2009 bola vložená na účet
žalovaného pôžička od spoločníka Q. B. O.. Napriek tomu, že žalobkyňa tvrdila, že uvedená pôžička
predstavovala pôžičku za všetkých 4 spoločníkov, svoje tvrdenie nepreukázala. Naopak, spoločník Q.
B. O. vo svoje výpovedi uviedol, že pokiaľ uvedenú pôžičku poskytol žalovanému, jednalo sa o pôžičku
vloženú v jeho mene. Nemal vedomosť, že by niekedy niektorý zo spoločníkov mu dal prostriedky

na to, aby ich vložil na účet spoločnosti v jeho mene. Pokiaľ prostriedky na pôžičku žalovanému
vkladal, jednalo sa o prostriedky, ktoré vkladal vo svojom mene. Nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno a nepreukázala poskytnutie pôžičiek žalovanému dňa 27. 5. 2009 a 1. 6. 2009, prihliadajúc
ku skutočnosti, že zmluva o pôžičke je zmluvným záväzkom reálnym, teda na svoj vznik vyžaduje aj
skutočné poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi, súd žalobu v uvedenej časti, t. j. o zaplatenie

9.900 eur s príslušenstvom zamietol. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na podporu svojich tvrdení o
poskytnutí pôžičky na e-mailovú komunikáciu medzi ňou, resp. jej právnym zástupcom a právnym
zástupcom žalovaného, je potrebné uviesť, že je nepochybné, že obidvaja účastníci sa snažili v priebehu
súdneho konania o mimosúdne riešenie sporu. V rámci uvedeného mimosúdneho riešenia sporu boli
navrhované postupy, aj návrhy dohôd o vysporiadaní dlhov, pričom v uvedených návrhoch dohôd je

konštatovaná existencia pôžičky žalobkyne voči žalovanému v celkovej výške 38.958,56 eura. Jednalo
sa však len o návrhy na uzavretie príslušných zmlúv, k uzavretiu ktorých nedošlo. Uvedená e-mailová
komunikácia nebola spôsobilá preukázať, prihliadajúc ku všetkým vykonaným dôkazom, poskytnutie
tých pôžičiek žalobkyňou, vo vzťahu ku ktorým bola žaloba zamietnutá.

Súd rozhodol, že ďalšie, právnym zástupcom žalobkyne navrhované dôkazy, a to listinným dôkazom
- účtovníctvom žalovaného a opätovným vypočutím konateľa žalovaného R.. K., nevykoná, nakoľko
doposiaľ zistený skutkový stav bol dostatočný pre rozhodnutie vo veci a uvedené dôkazy by nemali
vplyv na rozhodnutie. Relevantné časti z účtovníctva žalovaného boli vykonané ako listinné dôkazy na
súdnom pojednávaní, pričom žalobkyňa ani netvrdila, že by sa v účtovníctve žalovaného nachádzali

ďalšie dôkazy, ktoré by preukázali reálne poskytnutie peňažných prostriedkov ako pôžičky v prospech
žalovaného. Taktiež nebol dôvod na opätovné vypočutie konateľa žalovaného R.. K. za účelom dôvodu
rozúčtovania pôžičiek na všetkých spoločníkov. Dôvod preúčtovania pôžičiek na spoločníkov bol riadne
vysvetlený svedkyňou F. Z., ktorá popísala, akým spôsobom, a z akého dôvodu boli poskytnuté pôžičky v
účtovníctve preúčtované na jednotlivých spoločníkov, a to v súlade s postupmi účtovania, podľa ktorých

sa pôžičky účtujú na tú osobu, ktorá ich poskytla.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa

nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením si súd vyhradil rozhodnutie o trovách konania na
samostatné rozhodnutie, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedené rozhodnutie bolo

odôvodneneväčšímpočtomuplatnenýchnárokov, ktorýmbolosčastivyhovenéavčastibolizamietnuté.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.