Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/66/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116216389
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116216389.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO:
47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: G. X., P..: XX.XX.XXXX, Y. G. XXX, XXX XX G., Š.. A. H.,
právne zastúpená: JUDr. Ladislav Riedl, advokát, so sídlom Konštantínova 3308/6, 080 01 Prešov, o
zaplatenie 6.619,29 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 20Csp/43/2016 - 128 zo dňa 13. apríla 2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol v I. výroku,
že žalobu zamieta, II. výrokom uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu
100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a
v III. výroku súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere zo dňa 04.10.2012 č.
XXXXXXXXXX v bode dva: Zmluva o úvere bod dva v znení: „Právne vzťahy neupravené Zmluvou

o úvere sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver -
dostupnápôžička, dostupnápôžička - šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o RPMN,
Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení podľa zákona č. 186/2009 Z.z. Klient
sa pred uzatvorením Zmluvy o úvere oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre
štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dostupnápôžička (Formulár), ktorý je k dispozícii na
obchodnom mieste Banky. Ak klient požiadal v Zmluve o úvere o zriadenie osobného účtu s balíkom
služieb, ktorý zahŕňa aj vydanie a vedenie debetnej platobnej karty, tieto vzťahy sa riadia Obchodnými

podmienkami pre osobný účet a Obchodnými podmienkami pre debetnú platobnú kartu. V danom
prípade bol klient zároveň oboznámený pred uzatvorením Zmluvy o osobnom účte s podmienkami úveru
uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o povolenom prečerpaní a súhlasí, že podpis na
tejto Zmluve o úvere je jeho podpisovým vzorom k zriadenému osobnému účtu. Klient svojim podpisom
potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi.“ je neprijateľná zmluvná
podmienka a z tohto dôvodu neplatná.

2. Na základe vykonaného dokazovania vychádzal súd prvej inštancie zo zisteného skutkový stavu, že
medzi pôvodným žalobcom Poštovou bankou, a.s. a žalovanou bola dňa 04.10.2012 uzatvorená zmluva
o úvere, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 7.000,- Eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala splácať v 72 pravidelných mesačných splátkach po 165,- Eur. Na základe zmluvy opostúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu. Právny
vzťah medzi stranami sporu posúdil súd ako právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, keďže
pôvodný žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa.

Súd prvej inštancie sa následne v prvom rade zaoberal aktívnom vecnou legitimáciou žalobcu. Poukázal
na ustanovenie § 17 ods. 1 ZoSÚ, v zmysle ktorého pre postúpenie pohľadávky musia byť splnené 2
podmienky a to postúpenie pohľadávky na oprávnenú osobu a ukončenie úverového vzťahu. Súd prvej
inštancie mal preukázané, že pôvodný žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.05.2014.
Poukázal tiež na ustanovenia § 565 OZ, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o

zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Pôvodný žalobca odvodzoval svoje oprávnenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru od
čl. 2 ods. 2 zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie preskúmal predmetnú zmluvnú podmienku (inkorporačnú
doložku) uvedenú v tomto článku zmluvy a dospel k záveru, že táto je neprijateľná zmluvná podmienka
a z toho dôvodu neplatná. S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/135/2012 zo
dňa 13.06.2013 súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej zmluve je inkorporačná doložka výrazne

menším písmom ako podstatné časti zmluvy, ktoré sú navyše uvedené v rámčekoch, čo nepochybne
zvyšuje riziko, že malému písmu spotrebiteľ nepripisuje tak dôležitý význam ako iným častiam zmluvy.
Ako ďalší dôvod neprijateľnosti zmluvnej podmienky videl súd prvej inštancie v tom, že pôvodný žalobca
týmto ustanovením prenáša na žalovanú dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s esenciálnymi
informáciami podstatnými pre posúdenie vhodnosti zmluvy. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v

zmysle § 53 ods. 4 písm. l) OZ, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané
dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so všeobecnými obchodnými podmienkami,
obchodnými podmienkami a sadzobníkmi poplatkov. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má
pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde. Táto
zmluvná podmienka zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a

preto bola vyhlásená za neprijateľnú. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že neprijateľná inkorporačná
doložka v danom prípade nemohla založiť dohodu o možnosti zosplatnenia úveru. Pôvodný žalobca teda
nemohol pristúpiť k zosplatneniu úveru a splátky naďalej zostali v platnosti. Súd prvej inštancie poukázal
aj na ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, keď nebol ani dodržaný postup pri zosplatnení, nakoľko žalobca
nepreukázal,abybolažalovanánauplatneniezosplatneniaupozornená,keďžetakétoupozorneniesúdu

nepreukázal. Podľa zmluvy bola konečná splatnosť úveru dňa 09.10.2018. Ako už je vyššie uvedené k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nedošlo a preto súd prvej inštancie prijal záver, že pôvodný žalobca
Poštová banka, a.s. nemohla postúpiť žalobcovi tzv „živý úver“. Pokiaľ teda Poštová banka, a.s.
postúpila svoju pohľadávku na žalobcu konala v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 ZoSÚ, a preto
je zmluva o postúpení pohľadávky neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ (pre rozpor tohto právneho

úkonu so zákonom). Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie
žalobu zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď
vychádzajúc z toho, že žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná jej súd prvej inštancie priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom uviedol, že v konaní nezistil žiadny dôvod hodný
osobitného zreteľa, pre ktorý by náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania bude po
právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Podľa

žalobcu pri skúmaní, či niektoré zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná (nekalá)
podmienka spôsobujúca v neprospech spotrebiteľa "značnú nerovnováhu" v právach a povinnostiach
zmluvných strán, je potrebné vychádzať z kvality a kvantity práv a povinností oboch zmluvných strán.
O ich nerovnovážne postavenie ide vtedy, keď povinnosti jednej strany nezodpovedá kvalitatívne
ekvivalentná povinnosť druhej strany. Uvedené ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy nie je nejasné

alebo nejednoznačné, nezakladá však bez ďalšieho "neprijateľnosť" dodávateľom naformulovaného
ustanovenia. Postup súdu nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a nastáva
situácia, kedy jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je právo podať odvolanie, čím sa de
facto prenáša úloha súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiaduce. Rovnako tak v
tejto súvislosti opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobu na súd podal pôvodný veriteľ (pôvodný

žalobca), ktorým bol bankový subjekt Poštová banka, a.s.. Žalovaný nijako nepreukázal nedostatok
slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani, v čom má
spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane. Vzhľadom k uvedenému je jeho
povinnosťou preukázať, že zmluvu neuzavrel slobodne, s výnimkou prípadu, ak by v čase jej podpisubol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, resp. jeho spôsobilosť bola obmedzená. Ďalej uvádza,
že ak mal súd prvej inštancie pochybnosti týkajúce sa postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu
žalobcu na aktuálneho žalobcu, nie je jasné prečo sa tým nezaoberal vo svojom rozhodnutí, ktorým

pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu uznesením vydaným v tomto konaní. Žalobca pritom
má povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery, ktorého licencia je zároveň zverejnená na stránkach
Národnej banky Slovenska. Poukázal na skutočnosť, že uzatváranie zmluvy o úvere je proces, v ktorom
podáva klient banky (žalovaný) návrh na uzavretie zmluvy, následne banka vyhodnotí, či návrh na
uzavretie zmluvy o úvere prijme alebo odmietne. Žalovaný mal dostatok priestoru na preštudovanie si

všetkých podmienok spojených s bankovým produktom a slobodne sa rozhodnúť či danú zmluvu o úvere
uzatvorí. Pôvodnému žalobcovi nemožno dávať na vrub, že v čase uzatvárania predmetne zmluvy o
úvere neexistovali také právne predpisy, na ktoré sa odvoláva súd. V čase uzatvorenia zmluvy žiaden
právnypredpisnestanovovalpovinnosťominimálnejveľkostipísmavzmluve.Zdikcieustanovenia§565
OZ je zrejmé, že v danom prípade zo strany žalobcu nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ale k vyhláseniu
predčasnejsplatnostiúveru,čovosvojejpodstatepredstavujestratuvýhodysplátokpredlžníka,nievšak

zánik, resp. zrušenie samotnej zmluvy. V danom prípade nedošlo k zániku zmluvy odstúpením, naopak,
zmluva je naďalej platná a účinná avšak žalovaný svojím konaním, resp. nekonaním stratil výhodu
splátok, na základe čoho si žalobca uplatňuje svoje práva na súde. Navyše, vyhlásením predčasnej
splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, tzn. v jednotnej premlčacej dobe, a to odo
dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Rovnako tak nie je pravdivým tvrdením súdu, že žalobca

nepreukázal postup v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ. Podotkol, že žalobca súdu predmetnú výzvu na
možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru súdu riadne doručil, pričom, z dôvodu právnej istoty
týmto súdu opätovne uvedenú výzvu spolu s elektronickým podacím hárkom, zasiela v prílohe. S
poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci C42/15 má žalobca za to, že
zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Žalobca v tomto poukazuje

na skutočnosť, že zmluva o úvere obsahuje odkaz na Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné
podmienky ako aj na Sadzobník poplatkov a iné dokumenty Poštovej banky, a.s.. Postup súdu,
ktorý chráni dlžníka, ktorý čerpal úver 7.000 Eur dňa 04.10.2012 a do 29.05.2018 z neho vrátil len
1.764,62 Eur, teda ani nie istinu úveru, považujeme za poskytnutie právnej ochrany subjektu, ktorý
koná v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ sa týka aplikácie ust. § 53 ods. 9 OZ, žalobca uvádza, že

žalovaný prestal plniť svoje zmluvne dojednané plnenie splátkou splatnou dňa 09.10.2013, ktorú už
neuhradil. Žalovaný bol teda v omeškaní od 09.10.2013, pričom právny predchodca žalobcu upozornil
žalovaného na možnosť uplatnenia postupu v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ listom zo dňa 29.04.2014.
Poukázal na skutočnosť, že že žalovaný neuhradil žiadnu splátku úveru ani v 3-mesačnej lehote, ani
v dodatočnej 15- dňovej lehote, pričom až v roku 2015, t.j. až po výzve na splatenie dlžnej istiny

s príslušenstvom, žalovaný uhradil len časť zo svojho dlhu. Žalobca má za to, že došlo k platnému
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, za splnenia všetkých zákonných podmienok a z uvedeného
dôvodu došlo aj k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalobcu na žalobcu. Uviedol, že
rozhodnutie vo svojom odôvodnení je nepreskúmateľné. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu
sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia

byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia boli
porušené práva žalobcu vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Obsah práva na
spravodlivý súdny proces nespočíval len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich
diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je relevantné konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej

doby, resp. aplikáciu ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa poukázal žalobca na skutočnosť,
že článkom II. bodom 1. zákona č. 102/2014 Z.z., o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo k novelizácii ustanovenia §
52 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, a to tak, že došlo k doplneniu vety: Na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Súčasne s poukazom na článok II
bod 7. a článok XIV. zákona č. 102/2014 Z. z., o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní
služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov mal odvolateľ za to, že na ustanovenie §

52 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie
je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015, v opačnom prípade
by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku. Ochrana spotrebiteľa je síce
dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla kjeho jednostrannému zvýhodňovaniu, spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek
zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody
a podľa toho rozumne konať. Neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od

povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal
dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. V nadväznosti na vyššie uvedené má za to, že v tomto prípade ide,
pod zámienkou narovnávania prirodzených nerovností medzi účastníkmi občianskoprávnych vzťahov,
prostredníctvom zákona alebo dokonca prostredníctvom judikatúry ESD dochádza k narušeniu princípu
rovnosti strán konania, a legitimita takýchto legislatívnych „úsluh“ slabším zmluvným stranám sa

odvodzuje od predpokladu, že sú na trhu znevýhodnený silnejším ekonomickým postavením ich spolu
kontrahenta, t.j. dodávateľa. Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj
ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho
ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.
Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobe vyhovel

v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

5. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaný k žalobcom podanému odvolaniu
nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), na základe odvolania
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým,

že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu
v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v

aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

8. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).

9. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“), ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 16.05.2014,
t.j. v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu ( ďalej len „OZ“), akide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

11. Z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 16.05.2014 (č. l. 100 spisu) je zrejmé, že využil svoje
právo podľa ust. § 565 OZ a pre nesplnenie splátky žiadal o zaplatenie celej pohľadávky.

12. Podľa úpravy v ust. § 53 ods. 9 OZ dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o

zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí
určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže
uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy
jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať. Z celého kontextu ustanovenia však
možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že
uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky,

resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť.

13. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.10.2012 vyplýva, že konečná splatnosť
úveru mala nastať až poslednou splátkou splatnou dňa 09.10.2018, teda splatnou v celom rozsahu
mohla byť v čase postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.

Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v citovanom ust. §
53 ods. 9 OZ, ktorý pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi
s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu
neplnenia si povinnosti dlžníka. Žalobca v konaní predložil výzvu zo dňa 16.05.2014 (č. l. 100 spisu),
v tejto výzve právny predchodca žalobcu žalovaného vyzýva na úhradu dlžnej sumy 7.565,64 Eur v

lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. V ďalšom texte upozorňuje žalovaného, že v prípade
nedodržania 10-dňovej lehoty banka pristúpi k vymáhaniu dlžnej sumy súdnou cestou, podaním žaloby
na rozhodcovský súd a následne podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Aj keď právny predchodca
žalobcu doložil k žalobe výzvu, ktorou oznámil žalovanému ako dlžníkovi predčasnú splatnosť úveru
(16.05.2014), nepredložil súdu prvej inštancie žiaden dôkaz o tom, že predtým žalovaného vyzval na

zaplatenie v tom čase dlžných splátok a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru v prípade ich
neuhradenia. Odvolateľ súdu ani nijako nepreukázal, aby uvedenú výzvu zo dňa 30.04.2014 doručoval
do sféry žalovaného.

14. Žiadne iné listy, výzvy, upomienky či upozornenia právneho predchodcu žalobcu, ktoré by

preukazovalisplneniepovinnostipodľaust.§53ods.9OZ obsahomsúdnehospisuniesú,pretožalobca
ohľadne preukázania splnenia tejto povinnosti neuniesol dôkazné bremeno.

15. Dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, uloženej mu
kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa je neplatnosť právneho

úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože v zmysle ust. § 39 OZ tento úkon odporuje
zákonu.

16. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, v konaní na základe viacerých dôvodov nebolo
preukázané, aby žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v predmetom konaní od jeho

právneho predchodcu.

17. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo
jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy a po tom,
čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú

zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.

18. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie

vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v
priebehu trvania úverového vzťahu.19. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci žalobcu

Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C 430/2013).

20. Ustanovením § 92 ods.8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky

zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby
v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú
službu (,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením
pohľadávky...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva,
90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola
ochrana bankového tajomstva.

21. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že s účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z.,
zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských
veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr.
splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov
s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia

pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so
súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla
cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB).

22.Nedodržanímzákonnýchpodmienok postúpeniabankovejpohľadávkysatakétopostúpeniedostáva

do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti
predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

23. „Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho
mimoriadnejsplatnosti),Slovenskásporiteľňa,a.s.nebolaoprávnenápostúpiťsvojupohľadávkuzúveru

vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je preto
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto
nemôže na iného previesť viac práv. než má. je neplatnou aj zmluva z 01.12.2010. ktorou advokátska
kancelária Havel & Holásek. spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v
spore chýba aktívna vecná legitimácia.“ (rozsudok KS v Bratislave vo veci 6Co 58/2016).

24. Samotný nárok súd posudzoval aj podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý
uvádza, že banky môžu postúpiť svoje pohľadávky aj nebankovým subjektom, ak je dlžník nepretržite
v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku a je
tu písomná výzva voči klientovi na vrátenie. Žalobca nepredložil žiadnu písomnú výzvu na zaplatenie

postúpenej pohľadávky, resp. nedoložil vyhlásenie zosplatnenia zostatku úveru, takže neexistuje aktívna
legitimáciaužalobcuzplatnéhopostúpeniapohľadávkyodbanky.Žalobcanadobudolpohľadávkupočas
trvania úverového vzťahu, pričom podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť
predmetompostúpenialensplátkaúveru,ktorájepolehotesplatnostiviacako90dní,aexistujepísomná
výzva ku klientovi na úhradu peňažného záväzku. Táto podmienka pri postúpení pohľadávok od banky

na žalobcu nebola splnená. Oznámenie mimoriadnej splatnosti úveru vyhlásil až postupník - žalobca, nie
banka. Keďže žalobca nepreukázal urobenie výzvy zo strany banky na zaplatenie pohľadávok, pričom
banka môže postupovať len splatné pohľadávky, potom postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu
znamená obchádzanie zákona a je to neplatný právny úkon. Preto súd žalobu zamietol (rozsudok KS
v Prešove vo veci 12Co157/2015).

25. Odvolací súd má za to, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách je kogentným ustanovením a dohodou
zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť (porov. Rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci
18Co 109/2011).
Ust. § 89 ods. 1 ani iné ustanovenie zákona o bankách účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere a v

čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok neumožňovalo banke a jej klientovi upraviť si práva a
povinnosti z obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu.26. Odvolací súd podotýka, že v konaní nebolo preukázané, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení
pohľadávky medzi pôvodným veriteľom - Poštovou bankou, a.s. - t.j. bankou ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom došlo k zosplatneniu celého dlhu žalovanej resp. k predčasnému ukončeniu zmluvy

pôvodným veriteľom.

27. Žalobca v konaní nepreukázal, že postúpeniu pohľadávky predchádzalo zaslanie výzvy bankou
adresovanej žalovanej v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Písomná výzva banky klientovi je prvým predpokladom
pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Tým, že banka túto výzvu dlžníkovi

nezaslala, resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, neposkytla mu dostatočný priestor na
vykonanie krokov voči „svojej“ banke na zotrvanie s ňou vo vzťahu. Splnenie zákonom požadovaných
predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok teda nebolo preukázané. Zmyslom a cieľom
ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení
zotrvať na vzťahu so „svojou“ bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej Národnou bankou
Slovenska.

28. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudod Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení,
resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej

povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o
postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník
by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie
dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky
v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.

29. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia
pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 Zákona o bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky v
čase jej postúpenia), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39
Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie

dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom
uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.

30. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p.. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými

odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

31. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods.
1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

33.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1
C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola

skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešná žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a vychádzajúc z obsahu
spisu jej ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd
rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).