Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615010342
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4615010342.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD.

a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej v trestnej veci proti obžalovanej B..
E. L., pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona
a iné, o odvolaní obžalovanej B.. E. L. a Okresnej prokuratúry Topoľčany proti rozsudku Okresného
súdu Topoľčany zo dňa 04.04.2018 sp. zn. 2T/118/2015, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa
21.11.2018, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok súdu

I. stupňa v celom rozsahu.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaná

B.. E. L., narodená XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D.,
A. XXXX/XX

u z n á v a v i n n o u , ž e :

dňa 14.01.2015 v čase o 07.15 hod. ako vodička viedla osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia EČ:
PK XXX CT po štátnej ceste 11/499 v úseku od obce Radošina smerom na Piešťany, kde v km 81,400
počas jazdy s vozidlom pri obiehaní traktora prešla do protismeru, kde sa čelne zrazila s protiidúcim
osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Fabia, EČ: BL XXX HT, ktoré viedol vodič C. A., pričom
pri zrážke došlo k usmrteniu poškodenej L. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A., U. ul. XXX/X,
ktorá bola spolujazdkyňou vo vozidle, ktoré riadila obžalovaná a k zraneniu vodiča poškodeného C.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Blatnica XX, ktorý utrpel tržnú ranu vo vlasatej časti hlavy vpravo v

spánkovej oblasti, podvrtnutie krčnej chrbtice, zmliaždenie hrudníka vpravo a zmliaždenie panvy vľavo s
dobou liečenia 31 dní, pričom uvedeným konaním obžalovaná ako vodička motorového vozidla porušila
ustanovenie § 15 ods. 5 písm. c) a ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v
znení neskorších predpisov a teda závažným spôsobom porušila pravidlá cestnej premávky vyplývajúce
z ustanovenia § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších
predpisov,
t e d a :

- inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a čin spáchala závažnejším spôsobom konania porušením
dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,
- inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,
t ý m s p á c h a l a :

- prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na

ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona,
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.Za t o s a j e j u k l a d á :

Podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j/
Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno h/ Trestného zákona postupom
podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona za použitia § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmena a) Trestného zákona sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody

podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanej u r č u j e skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa§61odsek1,odsek2Trestnéhozákonatrestzákazučinnostiriadiťmotorovévozidláakéhokoľvek
druhu v cestnej premávke vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaná B.. E. L. povinná nahradiť Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a.s. IČO: 35 937 874, so sídlom Bratislava, ul. Mamateyova č. 17 škodu vo výške
10,27 Eur a Sociálnej poisťovni , so sídlom Bratislava, ul. 29. Augusta č. 8 a 10 škodu vo výške 469,40
Eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s. IČO: 35 937 874, so sídlom Bratislava, ul. Mamateyova č. 17 so zvyškom jej nároku na
náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.
II.
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovanú B.. E. L.
(ďalej len obžalovaná) vinnou zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno
a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona a § 139 odsek
1 písmeno c/ Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného poriadku, ktorého

sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že:
dňa 14.01.2015 v čase o 07.15 hod. ako vodička viedla osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia EČ:
PK XXX CT po štátnej ceste 11/499 v úseku od obce Radošina smerom na Piešťany, kde v km 81,400
počas jazdy s vozidlom pri obiehaní traktora prešla do protismeru, kde sa čelne zrazila s protiidúcim
osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Fabia, EČ: BL XXX HT, ktoré viedol vodič C. A., pričom

pri zrážke došlo k usmrteniu poškodenej L. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A., U. ul. XXX/X,
ktorá bola spolujazdkyňou vo vozidle, ktoré riadila obžalovaná a k zraneniu vodiča poškodeného C.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Blatnica XX, ktorý utrpel tržnú ranu vo vlasatej časti hlavy vpravo v
spánkovej oblasti, podvrtnutie krčnej chrbtice, zmliaždenie hrudníka vpravo a zmliaždenie panvy vľavo s
dobou liečenia 31 dní, pričom uvedeným konaním obžalovaná ako vodička motorového vozidla porušila

ustanovenie § 15 ods. 5 písm. c) a ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v
znení neskorších predpisov a teda závažným spôsobom porušila pravidlá cestnej premávky vyplývajúce
z ustanovenia § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších
predpisov.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanej podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, prihliadnuc na poľahčujúcu
okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j/ Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno h/
Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona a za použitia § 41 odsek 1 Trestného
zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dva roky s tým, že výkon tohto trestu obžalovanej podľa
§ 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona

jej určil skúšobnú dobu v trvaní dva roky.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd I. stupňa uložil obžalovanej aj trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá, akéhokoľvek druhu vo výmere tri roky.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti
Všeobecnej zdravotnej poisťovni a. s. Bratislava, škodu vo výške 10,27,- Eur a poškodenej spoločnosti

Sociálna poisťovňa Bratislava, vo výške 469,40,- Eur.Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodenú spoločnosť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a. s.
Bratislava, so zvyškom jej nároku na náhradu škody ju odkázal na civilný proces.

Uvedený rozsudok odvolaním napadol prokurátor Okresnej prokuratúry Topoľčany, ako aj obžalovaná.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že jeho odvolanie smeruje čo do výroku o
uloženom treste obžalovanej. Vyjadril nesúhlas s dĺžkou uloženého trestu zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá, akéhokoľvek druhu vo výmere tri roky. S poukazom na spôsob spáchania skutku

obžalovanou a ňou spôsobený nenapraviteľný následok - usmrtenie poškodenej L. L. a ublíženie
na zdraví poškodeného C. A., s dobou liečenia 31 dní, považoval uložený trest zákazu činnosti za
neprimerane mierny.
Navrhol podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku navrhol krajskému súdu, aby vo veci rozhodol
sám tak, že obžalovanej uloží trest odňatia slobody vo výmere dva roky s podmienečným odkladom na

skúšobnú dobu dva roky a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá, akéhokoľvek druhu vo výmere
päť rokov.

Obžalovaná v písomných dôvodoch odvolania, ktoré zaslala prostredníctvom svojho obhajcu sa
domáhala zrušenia napadnutého rozsudku súdu I. stupňa a vrátenia veci tomuto súdu na ďalšie konanie

a rozhodnutie. Odvolanie podala z dôvodov, uvedených v § 321 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/,
písmeno c/, písmeno d/ Trestného poriadku.
Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne hodnotil vykonané dokazovanie a tak
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Nezakladá sa
na pravde, že by ohrozila proti idúce vozidlo a nesprávne predbiehala traktor. Z výpovede viacerých

svedkov vyplýva, že traktor obehla, zaradila sa do svojho jazdného pruhu a až vtedy dostala šmyk a
vozidlo išlo do protismeru. Vyslovila nesúhlas s tým, že by nemala prehľad o dopravnej situácií pred
ňou. Rovnako vyjadrila nesúhlas s tým, že by neprispôsobila svoju jazdu stavu a povahe vozovky, ako aj
poveternostným podmienkam. Pohybovala sa rýchlosťou nižšou, než bola na danom mieste povolená.
Všetci svedkovia, s výnimkou jedného, potvrdzovali jej výpoveď, že povrch vozovky bol šmykľavý v

miestach pred traktorom, ktorý obehla. Nemala ako predpokladať šmykľavosť cesty nakoľko pred tým
skúšala, či je vozovka šmykľavá alebo nie a cesta na predchádzajúcom dlhom úseku bola suchá a
nešmýkala sa. Že nie je zodpovedná za dopravnú nehodu, podľa jej názoru vyplýva, aj zo znaleckého
posudku Ing. Hóbora. Súd I. stupňa, však tento posudok nepovažoval za opodstatnený s poukazom
na tvrdenia, ktoré nezodpovedajú skutočnosti. Súd I. stupňa si osvojil závery znalcov Ing. Červinku a

Znaleckej organizácie s. r. o., pri tom sa nevysporiadal s rozpornosťami v týchto posudkoch. Išlo o také
pochybenia, ktoré logicky spochybňujú závery týchto posudkov.

Obžalovaná doplnila písomné dôvody odvolania aj v tom smere, že opakovane poukazovala na
nesprávne závery súdu I. stupňa, keď tento v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že

predchádzala tak, že ohrozila vodiča jazdiaceho v protismere a neprispôsobila rýchlosť jazdy, najmä
svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a
iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, čo bolo príčinou vzniku dopravnej nehody. V znaleckom
posudkuIng.Červinkauvádza,žeskutočnosť,žebolomožnézvládnuťšmykvozidla,malabyťpotvrdená
výpoveďou svedkyne L., ktorá jazdila za obžalovanou a ktorá zvládla šmyk svojho vozidla, zaradila

sa pred traktor a zastavila bez ohrozenia ostatných účastníkov cestnej premávky. Záver z tohto
vyplýva, že ak vodička jazdiaca za obžalovanou bola schopná obehnúť traktor, zaradiť sa pred neho
a zastaviť, tak ona mala ešte viac času na tento manéver a preto nemohla ohroziť, ani obmedziť
proti idúce vozidlo poškodeného. Poukázala v tomto smere na výpoveď svedka M., vodiča traktora,
ktorý uviedol, že jej auto malo dostatok času a priestoru na zaradenie, ale dostalo šmyk a to bol celý

problém. Za dôležitú považovala aj skutočnosť, že šmyk dostala až pri zaraďovaní sa do pravého
jazdného pruhu, tesne pred zrážkou a poloha vozidiel v čase zrážky vyplývala zo zadokumentovaných
stôp. Naopak vodička L. začala brzdiť ešte v zákrute, kde na vozovke nebola srieň a teda, mala
lepšiu adhéziu. Súd I. stupňa dospel k záveru, že nejazdila primeranou rýchlosťou, vzhľadom na stav
a povahu vozovky a poveternostnú situáciu, aby bola schopná zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na

ktorú mala rozhľad. K tomuto záveru súd I. stupňa zrejme došiel na základe znaleckého posudku
Ing. Červinka, ktorý posudzoval techniku jazdy tak jej, ako aj techniku jazdy poškodeného. V prípade
poškodeného znalec uviedol, že tento jazdil technicky primeranou rýchlosťou 75 km za hodinu, pri
ktorej zvládal vedenie vozidla, bez ohrozenia a obmedzenia ostatných účastníkov cestnej premávky,ktorá bola nižšia, ako najvyššia dovolená rýchlosť mimo obce, reagoval na kolíznu situáciu včas a
technicky správnym spôsobom. Znalec uviedol, že ona neprispôsobila rýchlosť okolnostiam, ktoré bolo
možné predvídať a pri predbiehaní, tak ohrozila proti idúce vozidlo. Podľa jej názoru, tieto konštatovania

znalca spochybňujú správnosť záverov, ku ktorým znalec dospel, nakoľko veci neposudzoval objektívne.
Ďalej poukázala na to, že znalec Ing. Červinka tvrdil, že obžalovaná pri predbiehaní traktora sa
nezaradila do pravého jazdného pruhu, pričom tento záver nekorešponduje s výpoveďami svedkov.
Okrem znaleckého posudku Ing. Červinku súd I. stupňa vychádzal zo znaleckého posudku Znaleckej
organizácie s. r. o. Táto organizácia vo svojom posudku konštatovala, že traktor predchádzala, pričom

nemala dostatočný rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie, nemohla
sa bezpečne zaradiť pred vozidlo z dôvodu vyššej rýchlosti jazdy a stavu, povahe vozovky za daných
podmienok, tak ohrozila vodiča jazdiaceho v protismere. Zároveň neprispôsobila rýchlosť svojej jazdy
svojím schopnostiam, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré
mohla predvídať, čo jej znemožnilo zabrániť nehode. Zaujímavá je skutočnosť, že táto organizácia jej
pripisuje povinnosť sledovať stav vozovky a ako laikovi rozpoznať zmenenú adhéziu povrchu vozovky,

ale paradoxne to on vo svojom znaleckom posudku nezohľadnil. Pokiaľ ide o posudok Znaleckej
organizácie s. r. o. konštatovala, že išlo v skutočnosti o posudok vypracovaný znalcom Ing. Guštarom.
Sám znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že tento posudok vypracoval na žiadosť spoločnosti.
Za danej situácie je zrejmé, že posudok vypracovala jedna osoba, hoci v prípade ak sa vypracováva
kontrolný posudok organizáciou, tak posudok posudzuje troj až štvorčlenná komisia znalcov z odboru

dopravy. Pri vypracovávaní znaleckého posudku Znaleckej organizácie s. r. o. boli odignorované
výpovede svedkov na pojednávaní konanom dňa 01.03.2016. Znalec Ing. Guštar na pojednávaní
uviedol, že nevie posúdiť schopnosť vodičov riadiť motorové vozidlo, v čase poľadovici alebo námraze.
Uviedla, že každý vodič vie, že ak na poľadovici alebo na námraze sa vozidlo dostane do šmyku je
neovládateľné a vodič sa môže iba pozerať, kde narazí. Tvrdenia tohto znalca, že predchádzala traktoru

v mieste, kde nemala dostatočný rozhľad na bežné predchádzanie a nemohla sa bezpečne zaradiť pred
traktor je zavádzajúce. Poukázala na to, že v danom mieste na vozovke bola prerušovaná čiara, ktorá
umožňovala predchádzanie iných vozidiel. Súd I. stupňa podľa jej názoru nesprávne hodnotil znalecké
posudky, pri jednotlivých znaleckých posudkoch nehodnotil ich komplexnosť, úplnosť odpovedí, vzťah
posudkov k iným, vo veciach vykonaným dôkazom a nevychádzal zo zásad správneho, formálno-

logického uvažovania. K povahe vozovky súd I. stupňa pristupoval, v podstate všeobecným, že vodičom
sú stavy vozidiel známe. Vychádzal z toho, že vozovka bola porušená, čo však bližšie nevysvetlil.
Skutočnosť, na ktorú poukázal znalec Ing. Hobor, bola v kvalite povrchu vozovky a to drsnosti povrchu.
Ak sa kladie asfaltový koberec na cestu, sú pridávané kamienky, aby povrch mal určitý stupeň drsnosti.
Priopraváchpovrchuvozovieksačastopoškodenýpovrchzalejeibaasfaltom,bezpridaniakamienkova

povrchvozovkyjepotomhladkýakušmykumôžedôjsťskôr,akonariadneupravenompovrchuvozovky.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, navrhol vyhovieť podanému
odvolaniu prokurátora, pretože bol toho názoru, že vzhľadom na závažnosť následku a charakter
porušených predpisov, trest zákazu činnosti uložený súdom I. stupňa je neprimerane mierny. Čo sa

týkalo odvolania obžalovanej, toto považoval za čiastočne dôvodné, aj keď z iných dôvodov, ako sa
domáhala. Vyjadril názor, že v prípade obžalovanej, jej konanie nemalo byť právne posúdené podľa §
149 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 2 Trestného zákona. Navrhol
podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, písmeno e/ Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa, na podklade oboch odvolaní a navrhol, aby odvolací súd rozhodol podľa § 322 odsek 3

Trestného poriadku vo veci sám tak, že obžalovanú uzná vinnou zo spáchania prečinu usmrtenia podľa
§ 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158
Trestného zákona a uloží obžalovanej trest v súlade s rozhodnutím súdu I. stupňa s tým, že jej uloží
prísnejší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, akéhokoľvek druhu v cestnej premávke a to vo
výmere päť rokov.

Obhajca obžalovanej poukázal na písomné dôvody odvolania. Navrhol, vzhľadom na rozpory na ktoré
bolo poukázané v odvolaní, zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátiť tomuto súdu. V
prípade,akbysaodvolacísúdustýmtonávrhomnestotožnilnavrhol,vzhľadomnarešpektovaniezásady
„in dubio pro reo“ obžalovanú spod obžaloby oslobodiť.

Obžalovanánaverejnomzasadnutíodvolaciehosúdupoukázalanaskutočnosti,uvádzanéjejobhajcom,
pričom uviedla, že blízku osobu jej nikto nevráti, avšak po prečítaní rozsudku súdu I. stupňa zistila,že skutočnosti v ňom uvádzané, nie sú pravdou. Podľa jej názoru, príčinou dopravnej nehody bola
poľadovici, čo nemalo nič spoločné s jej predbiehaním.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami
- obžalovanou a prokurátorom, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorému odvolatelia podali odvolanie ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolania obžalovanej je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktorésvedčiavjehoprospech, avobochsmerochvykonávajúdôkazytak,abyumožnilisúduspravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.
Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu

nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por..

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanoveniami § 168 ods. 1 Tr. por., súd I. stupňa
v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami

vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.

Súd I. stupňa v napadnutom rozsudku poukázal na všetky vykonané dôkazy, ktoré boli vykonané či už
pred samotným súdom I. stupňa, alebo pred orgánmi činnými v trestnom konaní a na základe takto
vykonaných dôkazov mal za preukázané, že obžalovaná sa dopustila konania kladeného jej za vinu,

uvedenom v skutku napadnutého rozsudku. Aj odvolací súd sa plne stotožnil s týmto záverom súdu I.
stupňa, pretože vina obžalovanej bola preukázaná, celým radom vo veci vykonaných dôkazov. Pokiaľ
obžalovaná tvrdila, že príčinou dopravnej nehody bola poľadovica a nie technika jej jazdy, v tomto
prípade je potrebné poukázať na výpoveď svedka C. G., ktorý bol v traktore a uvádzal, že v Radošine,
ako sa vchádzalo do pravotočivej zákruty nebola srieň na ceste, svietilo slnko, avšak za zákrutou bol

srieň, pretože tam bol tieň. Obžalovaná po ich predbehnutí, bola v jazdnom pruhu, začala sa vyrovnávať
a vtedy auto začalo balansovať. Svedok A. M. taktiež uviedol, že cesta v danom úseku bola zľadovatelá,
pričom v Radošine taká nebola. Cítili to aj na traktore, pričom toto všetko sa malo začať, keď išli do
briežku. Uviedol aj skutočnosť, že keď je také počasie, ako bolo v inkriminovaný deň, tak je tam každý
deň poľadovica. V neposlednom rade je potrebné poukázať predovšetkým na znalecké dokazovanie

v predmetnej trestnej veci, keď v rámci prípravného konania vypracovával znalecký posudok, znalec
z odboru dopravy Ing. Roman Červinka, ktorý vo svojich záveroch uviedol, že technickou príčinou
vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy obžalovanej, ktorá neprispôsobila rýchlosť
jazdy okolnostiam, ktoré bolo možné predvídať, ako bola poľadovica v ranných hodinách, pri teplote
0°C v lesnom prostrední a svojím schopnostiam - šmyk počas predchádzania. Uvedený znalec uviedol,

že v dôsledku toho obžalovaná ohrozila oproti jazdiace vozidlo vodiča A., vytvorila kolíznu situáciu,
v dôsledku ktorej došlo k dopravnej nehode. Obžalovaná predložila znalecký posudok z odboru
dopravy, ktorý vypracoval Ing. Hobor, so závermi, že šmyk, ktorý dostala obžalovaná bol spôsobený
v dôsledku poškodenej mikro a makro textúry vozovky, ktoré spôsobili, že bol povrch vozovky lokálne
taký klzký, že nebolo technicky možné udržať vozidlo v priamom smere jazdy. Vzhľadom na rozdielne

závery znaleckých posudkov znalcov, z odboru dopravy do konania bola pribratá organizácia a to
Znalecká organizácia s. r. o., ktorá vypracovala kontrolný znalecký posudok. Je pravdou, že tento
kontrolný znalecký posudok vypracovával znalec Ing. Anton Guštar, avšak na jeho závery nemá vplyv
skutočnosť, že kontrolný znalecký posudok nevypracovávala komisia viacerých ľudí. V kontrolnom
znaleckom posudku, v jeho záveroch, ako aj na hlavnom pojednávaní znalec Ing. Anton Guštar vyslovil,

že obžalovaná mala nesprávnu techniku jazdy, keď predchádzala traktor, pričom nemala dostatočný
rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie, nemohla sa bezpečne
zaradiť pred vozidlo z dôvodu vyššej rýchlosti jazdy, stavu a povahe vozovky za daných podmienok
a tak ohrozila vodiča jazdiaceho v protismere. Uvedený znalec konštatoval, že znalecký posudok,vypracovaný Ing. Červinkom považoval za technický prijateľný a jeho závery boli v podstate zhodné,
ako závery v ich posudku. K znaleckému posudku Ing. Hóbora uviedol, že tento je iba v teoretickej
podobe, nárazové rýchlosti vozidiel boli výrazne nižšie a poloha vozidla obžalovanej, v mieste zrážky

nezodpovedala celkovému poškodeniu vozidiel, nesimuloval pohyb vozidla po poškodenej vozovke a
za technickú príčinu stanovil iba poruchu vozovky. Súd I. stupňa preto podľa názoru odvolacieho súdu
správne ustálil skutkový stav a správne konštatoval, že príčinou vzniku dopravnej nehody bola technika
jazdy obžalovanej. V tomto smere odvolací súd poukazuje na hodnotenie dôkazov súdom I. stupňa tak
jednotlivo, ako aj v ich súhrne.

Po vykonanom dokazovaní súd I. stupňa právne kvalifikoval konanie obžalovanej, ako prečin usmrtenia
podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 138 písmeno h/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona a prečin ublíženia
na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a čin spáchala
závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona a na

chránenej osobe - blízkej osobe a inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú
povinnosť uloženú jej podľa zákona. Odvolací súd s takouto právnou kvalifikáciou konania obžalovanej
vyjadrilnesúhlaszdôvodu,žeakovyplývazoskutkunapadnutéhorozsudkuobžalovanásvojímkonaním
mala usmrtiť poškodenú L. L. - svoju matku.

Podľa § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona chránenou osobu sa rozumie blízka osoba, pričom
blízkou osobu na účely trestného zákona sa rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec,
súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo v obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke
osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Pri nedbanlivostných trestných činoch je súvislosť medzi trestným činom a postavením chránenej osoby,
vzhľadom na páchateľa trestného činu, ako aj medzi trestným činom a stavom chránenej osoby daná
len vtedy, ak sa nedbanlivosť prejavila v zanedbaní takej osobitnej povinnosti, ktorú má páchateľ
daného trestného činu priamo vo vzťahu k chránenej osobe na základe jej statusu chránenej osoby.
Nejde teda o chránenú osobu v zmysle § 139 Trestného zákona, ak síce táto osoba je poškodená

nedbanlivostným trestným činom, avšak z dôvodu zanedbania povinnosti, ktorá sa neviaže špeciálne
na jej status chránenej osoby. Preto nejde o chránenú osobu - matku obžalovanej, hoci obžalovaná z
nedbanlivosti spôsobila dopravnú nehodu tým, že svojou technikou jazdy porušila dôležitú povinnosť
uloženú jej podľa zákona, avšak táto povinnosť jej nie je špecificky uložená vo vzťahu k poškodenej.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a keďže mal splnené

všetky zákonné podmienky na to, aby mohol vo veci rozhodnúť sám, zmenil právnu kvalifikáciu konania
obžalovanej a to tak, že jej konanie právne kvalifikoval, ako prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek
2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h/ Trestného zákona a
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, keďže inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a
čin spáchala závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti, uloženej jej podľa zákona

a inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona č.
8/2009 Zbierky zákonov o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, keď v oboch svojím konaním
porušila ustanovenie § 15 odsek 5 písmeno c/, § 16 odsek 1 a § 137 odsek 2 písmeno c/ uvedeného
zákona.

Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery odvolací súdu vychádzal z kritérií, uvedených v § 34
Trestného zákona. V prípade obžalovanej zistil existenciu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení
§ 36 písmeno j/ Trestného zákona, teda vedenie riadneho života pred spáchaním trestnej činnosti
a priťažujúcej okolnosti, uvedenej v § 37 písmeno h/ Trestného zákona, teda že svojím konaním
spôsobila viac trestných činov. Vzhľadom na rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak,

ako súd I. stupňa aj odvolací súd pri ukladaní trestu obžalovanej vychádzal zo základnej zákonom
stanovenej trestnej sadzby, pri prísnejšom z trestných činov, z ktorých bola obžalovaná uznaná vinnou.
Tak vychádzal zo sadzby dva roky až päť rokov. S prihliadnutím na osobu obžalovanej a predovšetkým
na skutočnosť, že nebola trestne stíhaná a s poukazom na kladné hodnotenia aj nadriadený súd bol toho
názoru, že v prípade obžalovanej je postačujúcim trestom trest odňatia slobody na samej dolnej hranici

trestnej sadzby a to vo výmere dva roky. V prípade obžalovanej nejde o tak narušeného páchateľa, na
ktorého by bolo potrebné pôsobiť trestom represívnym a aj odvolací súd bolo toho názoru, že v prípade
obžalovanej je postačujúci trest výchovný, teda trest s podmienečným odkladom, pričom skúšobnú dobu
vo výmere dvoch rokov považoval odvolací súd za postačujúcu na jej nápravu.Keďže obžalovaná sa dopustila konania, kladeného jej za vinu v súvislosti s vedením motorového
vozidla, bolo potrebné ukladať jej aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá, akéhokoľvek druhu
v cestnej premávke. Za primeraný považoval odvolací súd tento druh trestu vo výmere troch rokov.

Pokiaľ prokurátor sa domáhal uloženia prísnejšieho trestu zákazu činnosti, teda vo výmere piatich rokov,
trest v takejto výmere považoval odvolací súd skôr za neprimerane prísny. Obžalovaná je držiteľkou
vodičského oprávnenia od roku 1999 a ako vyplýva z evidenčnej karty vodiča, počas celej doby sa
dopustila jedného priestupku, za čo bola blokovo postihnutá pokutou vo výške 10,- Eur. V prípade
obžalovanej teda nejde o takého vodiča, ktorý by sa neustále dopúšťal protiprávneho konania v súvislosti

s vedením motorového vozidla.

Výrokonáhradeškodytak,akoboluvedenývnapadnutomrozsudkupovažovalodvolacísúdzazákonný
a správny, vychádzajúci zo stavu vykonaného dokazovania, aj ohľadne výšky spôsobenej škody a preto
tento výrok odvolací súd prebral do svojho rozsudku v nezmenenom stave.

Vzhľadom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.