Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. september 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313011019
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4313011019.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr.

Zity Matyóovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému E.. O.. Z.
T., pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
E. O.. Z. T. proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 03.10.2017, sp. zn. 2T/159/2013, na verejnom
zasadnutí konanom v Nitre dňa 06.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný:
E. O.. Z. T., narodený XX.XX.XXXX v P., trvale

bytom P., ul. Z. E. č. XXXX/XX

podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresného prokurátora Levice z 08.10.2013, č. 2Pv 662/11-28, pre skutok v obžalobe
právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona č.
300/2005 Z. z. v znení zákona č. 224/2010 Z. z. (ďalej len „Trestný zákon“) v jednočinnom súbehu s
prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom

skutkovom základe, že:
dňa 16.10.2010 v presne nezistenom čase od 00.00 h do 01.00 h v priestoroch disko baru I. na A.
ulici v P., v čase svojho osobného voľna fyzicky napadol O.. A. S. tak, že ho viackrát udrel päsťou do
oblasti tváre a nosa, čím mu spôsobil viacpočetnú zlomeninu nosových kostí a čelového výbežku hornej
čeľuste vľavo s posunom kostných úlomkov, ktoré zranenia si vyžiadali dobu práceneschopnosti v trvaní
od 16.10.2010 do 08.11.2010 s obmedzením v bežnom spôsobe života, ktoré spočívalo v bolestivosti
poraneného nosa, sťažení dýchania cez nos a v dočasnom zoslabení čuchu, zmenenom výzore tváre

kvôlivznikuopuchupočasliečbysklesajúcouintenzitou,prechodnomnutkanínazvracanieabolestivosti
hlavy počas prvých dní po úraze,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodené právnické osoby Všeobecná zdravotná

poisťovňa a.s., Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO: XX XXX XXX a Sociálna poisťovňa, ul. 29.augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, IČO: XX XXX XXX, s ich nárokmi na náhradu škody odkazujú
na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný E.. O.. Z. T. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo
spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, na skutkovom základe, že:
dňa 16.10.2010 v presne nezistenom čase od 00.00 h do 01.00 h v priestoroch disko baru I. na A. ulici
v P., v čase svojho osobného voľna fyzicky napadol O.. A. Santusa tak, že ho viackrát udrel päsťou do
oblasti tváre a nosa, čím mu spôsobil viacpočetnú zlomeninu nosových kostí a čelového výbežku hornej

čeľuste vľavo s posunom kostných úlomkov, ktoré zranenia si vyžiadali dobu práceneschopnosti v trvaní
od 16.10.2010do 08.11.2010 s obmedzením v bežnom spôsobe života, ktoré spočívalo v bolestivosti
poraneného nosa, sťažení dýchania cez nos a v dočasnom zoslabení čuchu, zmenenom výzore tváre
kvôlivznikuopuchupočasliečbysklesajúcouintenzitou,prechodnomnutkanínazvracanieabolestivosti
hlavy počas prvých dní po úraze.

Za to mu bol podľa 364 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno j/
Trestného zákona, § 37 písmeno h/ Trestného zákona uložený úhrnný trest 6 mesiacov, výkon ktorého
bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a § 50 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Podľa § 228 odsek 3 Trestného poriadku boli

poškodené Všeobecná zdravotná poisťovňa, so sídlom Bratislava a Sociálna poisťovňa so sídlom
Bratislava s nárokom na náhradu škody odkázané na občianskoprávne konanie.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil
prostredníctvom obhajcu a popísal v ňom postup orgánov činných v trestnom konaní, obsah trestného

oznámenia poškodeného a manželky poškodeného, vytkol postup orgánov činných v trestnom konaní
pri vykonávaní procesných úkonov, ktoré neboli vykonané podľa Trestného poriadku a ktoré vykonávali
príslušníci Policajného zboru - Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR, ktorý nie je orgánom činným
v trestnom konaní, nie je nezávislý a nestranný a ktorý mal byť vo veci vylúčený pre svoje právomoci a
pre subordináciu s MV SR a ministrom vlády a poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 1To/1/2015. Vytkol orgánom činným v trestnom konaní nevykonanie dôkazov, ktoré obhajca
požadoval vykonať, poukazujúc na zranenia samotného obžalovaného. V ďalšom vytýkal postup súdu
I. stupňa po podaní obžaloby pri predvolávaní svedkov a znalcov na hlavné pojednávanie a na rozpory
vo výpovediach svedkov a poškodeného, ktoré vznikli nielen z toho dôvodu, že incident sa mal stať
pred štyrmi rokmi, ale preto, že priami svedkovia, ktorí mali aspoň časť incidentu vidieť, boli opití. Aj

poškodený pripustil „miernu“ opitosť, poprel však, že by mal okno, ale v konaní až príliš často odpovedal,
že si nepamätá a nevedel ani opoznať osobu útočníka. Súdu sa nepodarilo ustáliť skutkový stav bez
pochybností a preto mal tieto pochybnosti vykladať v prospech obžalovaného. Jedným z najdôležitejších
dôkazov bol posudok znalca MUDr. Rozborila a obhajobou predložený posudok MUDr. Labaša a in
dubio pro reo musel súd implantovať do výroku o vine v tom smere, že poraneniu malíčka pravej ruky

došlo pri útoku poškodeného. Súd I. stupňa dňa 09.01.2015 oslobodil obžalovaného spod obžaloby,
toto rozhodnutie bolo správne, avšak sudca rozhodnutie nedokázal dostatočne presvedčivo odôvodniť.
Vytkol súdu postup krajského súdu, keď vrátil tento rozsudok súdu I. stupňa dňa 14.10.2015 bez
možnostivyjadreniaobhajcukodvolaniuokresnéhoprokurátora.VráteniesúduI.stupňaprinieslomnoho
zmien v dôkazoch a zásadne možno odmietnuť záver, že súdu sa podarilo ustáliť skutočný stav veci

a dôkazmi potvrdiť výrok o vine, ktorý nereagoval ani na zmenenú výpoveď poškodeného, v ktorej
pripustil, že pohyb rukami voči útočníkovi urobil. Vytkol súdu I. stupňa, že poranenia obžalovaného
sa do výroku nedostali ani po tom, keď znalci pripustili, že poranenie má skôr obranný než útočný
charakter. Po zrušení veci krajským súdom dňa 23.01.2017 mali byť vyhodnotené a pojaté do výroku
objektívne zistené skutočnosti, ktoré v súhrne objektivizujú záver, že nie je pravdou, že útočil iba jeden z

aktérov, nie je pravdou, že iba O.. S. utrpel zranenie, že obžalovaný utrpel zranenie, ktoré bolo dokonca
závažnejšie než zlomenina nosa a ktoré sa stalo, resp. mohlo stať tak, ako to tvrdí v rámci obhajoby
obžalovaný. Na pojednávaní znalec MUDr. Labaš výslovne a jednoznačne uviedol, že poškodený nebol
obmedzený v obvyklom spôsobe života a je zarážajúce, že tento výrok znalca sa nenachádza v zápisnici
z pojednávania. Súd svojvoľne a bez akéhokoľvek podkladu uviedol do rozsudku, že MUDr. Labaš

konštatuje obmedzenie na obvyklom spôsobe života u poškodeného v dobe 3 až 5 dní. Rozsudokvyhlásenýdňa03.10.2017jerozsudkomprekvapivým,neočakávaným,nezákonným,neodôvodnenýma
nespravodlivým. Poukázal na prieťahy v konaní v danej veci, na ustanovenie článku 6 odsek 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1

písmeno d/, písmeno f/ Trestného poriadku a oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, pretože skutok nie
je trestným činom, alternatívne, pretože nejde o prečin s poukazom na § 10 odsek 2 Trestného zákona,
vzhľadomnaspôsobvykonaniačinuajehonásledky,okolnosti,zaktorýchbolspáchaný,mieruzavinenia
a pohnútku, je jeho závažnosť nepatrná s tým, že spáchaný priestupok je premlčaný. Alternatívne trestné
stíhanie zastaviť s poukazom na článok 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a odkázať poškodených s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania obžalovaného

a uviedol, že súd I. stupňa vyhodnotil dôkazy výlučne v neprospech obžalovaného, nezaoberal sa
otázkou, či došlo k napadnutiu obžalovaného zo strany poškodeného, čo bolo dostatočným spôsobom
preukázané. Je neprípustné, aby vyšetrovateľ inšpekcie MV SR sledoval kauzu na súde, prenasledoval
svedkov. Navrhol rozhodnúť v súlade s petitom písomných dôvodov odvolania obžalovaného.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí zotrval na vyjadrení svojho obhajcu a žiadal, aby bol spod obžaloby
oslobodený, pretože je nevinný.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že odvolanie obžalovaného považuje
za neopodstatnené, dôkazy boli vykonané v súlade v intenciách krajského súdu a vyhodnotené podľa

§ 2 odsek 12 Trestného poriadku a navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku
zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné aj keď sa krajský súd v časti nestotožňuje
s jeho dôvodmi.

Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého materiálu zistil,

ževtomtokonaníbolzadováženýdostatokdôkazov,ktorýmiboliobjasnenévšetkyzákladnéskutočnosti,
dôležité pre trestné stíhanie uvedené v § 119 odsek 1 Trestného poriadku, ktoré súd potreboval pre
svoje rozhodnutie.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení

Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného
poriadku.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd I. stupňa vykonal všetky dostupné dôkazy

na zistenie skutkového stavu veci, avšak pri vyhodnocovaní dôkazov, vykonaných tak v prípravnom
konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, nepostupoval dôsledne v zmysle § 2 odsek 12 Trestného
poriadku, keď sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie a právne úvahy
súdu I. stupňa nie sú správne.

Aj podľa názoru krajského súdu, výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú
postup podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona kto úmyselne inému ublíži na zdraví potrestá sa odňatím slobody
na 6 mesiacov až 2 roky.

Podľa § 123 odsek 1 Trestného zákona ujmou na zdraví na účely tohto zákona sa rozumie akékoľvek
poškodenie zdravia iného a podľa odseku 2 tohto ustanovenia ublížením na zdraví na účely tohto zákonasa rozumie také porušenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie
alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Z uvedeného vyplýva, že nie každá porucha zdravia je ublížením na zdraví v zmysle Trestného
zákona, pričom sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného na nie iba krátky čas, je obligatórnou
materiálnou podmienkou ustanovenia § 123 odsek 2 Trestného zákona, ktorej naplnenie je nevyhnutné
na konštatovanie, že poškodenému bolo ublížené na zdraví na účely tohto zákona. Za ublíženie na
zdraví možno považovať len taký stav, ktorý porušením normálnych telesných alebo duševných funkcií

sťažuje výkon obvyklej činnosti alebo má iný vplyv na obvyklý spôsob života poškodeného a ktorý
spravidla vyžaduje lekárske ošetrenie, aj keď nezanecháva trvalé následky. Pracovná neschopnosť je
síce dôležitým kritériom pri posúdení pojmu ublíženie na zdraví, nie je však kritériom jediným a už vôbec
nie rozhodujúcim. Pri posudzovaní uvedeného pojmu ublíženia na zdraví majú význam predovšetkým
také skutočnosti, ako je povaha poruchy zdravia, ako bola spôsobená, akými príznakmi sa prejavuje,
ktorý orgán a ktorá funkcia bola narušená, bolestivosť zranenia a jej intenzita a aké lekárske ošetrenie

si vyžaduje a či a do akej miery porucha narušila obvyklý spôsob života poškodeného. Je preto treba
zdôrazniť, že posudzovanie každého prípadu musí byť komplexné a prísne individuálne. Pritom sťaženie
obvyklého spôsobu života alebo výkon obvyklej činnosti nesmie trvať krátku, len prechodnú dobu.
Skutočný charakter poranenia je potrebné skúmať aj na podklade ďalších okolností, najmä toho, akými
príznakmi, bolesťami alebo ťažkosťami, v akej intenzite a po akú dobu sa poranenie poškodeného

prejavovalo,akélekárskeošetreniesivyžiadalo,ačitietoťažkostipoškodenéhozodpovedalilekárskemu
nálezu.
Za koniec doby liečenia, čo je rozhodným kritériom pre určenie dĺžky trvania poruchy zdravia a musí
byť vyjadrené v skutkovej vete rozsudku, je nevyhnutné považovať čas, odkedy sa poškodenie zdravia
vyliečilo do takej miery, že už nie je výraznejšie ovplyvňovaný obvyklý spôsob života poškodeného

alebo sa poškodenie zdravia vyliečilo len do takej miery, že ho viacej nejde vyliečiť a teda zanechalo
trvalé následky alebo sa síce poškodenie zdravia ešte úplne nevyliečilo, ale vyliečilo sa do dostatočnej
miery a ďalšie zlepšovanie stavu je príliš pomalé, závisiace od rôznych faktor a to spôsobu života
poškodeného,jehonávštevyrehabilitáciíapodobne.Právnyzáverotom,akúpovahumáujmanazdraví,
či ide o ťažkú ujmu na zdraví alebo len ublíženie na zdraví, alebo dokonca iba o drobné poškodenie

zdravia, ktoré nedosahuje ani intenzitu ublíženie na zdraví možno urobiť iba na podklade lekárskeho
nálezu alebo znaleckého posudku. Pre právne závery nie je pre súd smerodajné, ako sa poškodený
po útoku zdravotne cítil, rozhodujúci je objektívny charakter poškodenia zdravia. Ako už krajský súd
vyššie uviedol, jedným z najzásadnejší kritérií posudzovania charakteru ujmy na zdraví je doba liečenia.
Liečenie znamená postupné zbavovanie sa organizmu patologických stavov a nadobúdanie normálneho

stavu zdravia a to buď úplne prirodzenou cestou alebo na základe ošetrenia alebo na základe systému
umelých zásahov, doba liečenia nemusí byť zhodná s dobou hojenia rany. Preto pre posúdenie konca
doby liečenia je nevyhnutné zistiť, kedy sa poškodenie zdravia vyliečilo do takej miery, že nie je
výraznejšie ovplyvňovaný obvyklý spôsob života poškodeného. O sťaženie obvyklého spôsobu života
poškodeného v zmysle ublíženia na zdraví nejde, ak sťaženie síce trvá dlhší čas, ale je len nepatrného

charakteru (napríklad mierne bolesti hlavy, opuchnutá časť tela, niekoľko týždňový kašeľ a podobne),
vtedy totiž zdravotný stav, aj keď nepríjemný, nezasahuje do obvyklého spôsobu života poškodeného
tak, aby ho menil, alebo čo len sťažoval. Zo záverov znaleckého posudku, ktorý predniesol znalec
MUDr. Rozboril na verejnom zasadnutí, a o ktorého závery krajský súd doplnil dokazovanie na verejnom
zasadnutí postupom podľa § 276 Trestného poriadku vyplýva, že poruchu zdravia poškodeného

nie je možné kvalifikovať ako ublíženie na zdraví na účely tohto zákona a to z dôvodov, že nie
naplnená obligatórna podmienka ustanovenia § 123 odsek 2 Trestného zákona, t. j. že poškodenie
zdravia ovplyvňovalo obvyklý spôsob života poškodeného nie iba na krátky čas. Z výsluchu znalca na
verejnom zasadnutí vyplýva, že síce poškodenému bolo spôsobené zranenie citované v skutkovej vete
napadnutého rozsudku, avšak ide o zranenie, ktoré výraznejšie obmedzovalo obvyklý spôsob života

poškodeného iba na krátky, prechodný čas. Znalec na verejnom zasadnutí uviedol, že poškodený v
dôsledku spôsobeného zranenia krvácal z nosa, krvácanie z nosa mu bolo zastavené tamponádou,
ktorú musel poškodený pár dní, pričom v danom prípade po takejto tamponáde bežne prichádza k
zastaveniu krvácania v priebehu jedného dňa. Ďalším obmedzením v obvyklom spôsobe života bola
bolestivosť, pričom ide o individuálne hodnotenie a daná bolestivosť súvisí s tým, že nos je opuchnutý

a s daným opuchom súvisí ďalšia komplikácia, ktorou je sťažené dýchanie, pričom k intenzite a k
charakteru sťaženého dýchania sa vyjadril znalec v tom smere, že ide o sťažené dýchanie porovnateľné
so sťaženým dýchaním v prípade nádchy, keď nie je možné dýchať nosom a musí sa dýchať ústami.
Poškodený nemal fixáciu tváre, zoslabenie čuchu trvalo 1 až 2 dni a taktiež poškodený nepotrebovalšpecializovanú nemocničnú starostlivosť, nepotreboval hospitalizáciu, nebol odkázaný na pomoc druhej
osoby, nebol obmedzovaný v základných životných úkonoch, mohol napríklad vykonávať domáce práce,
prijímal potravu normálnym spôsobom, nepotreboval doprovod, mohol vykonávať hygienu tváre, mohol

sa oholiť, osprchovať. Znalec na verejnom zasadnutí uviedol že výraznejšie bol obmedzený v obvyklom
spôsobe života pár dní po úraze, to znamená bolestivosť, sťažené dýchanie je najintenzívnejšie pár dní
po úraze, respektíve hneď po úraze opuchu vymizne do 7 až 10 dní. Dané obmedzenie v obvyklom
spôsobe života krajský súd preto v zmysle výkladových pravidiel vyhodnotil ako obmedzenie v obvyklom
spôsobe života, ktoré nevýrazným spôsobom narušovalo obvyklý spôsob života poškodeného, pričom

výraznejšie sťaženie obvyklého spôsobu života trvalo len krátku prechodnú dobu a na účely Trestného
zákona je potrebné považovať za dobu liečenia, vyliečenie zranenia poškodeného to takej miery, že už
nebol výraznejšie obmedzovaní v obvyklom spôsobe života. Z vyššie uvedených dôvodov preto nebolo
možné posúdiť konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného
zákona.

Pokiaľ ide o konanie obžalovaného právne posúdené ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek
1 písmeno a/ Trestného zákona krajský súd k zavineniu obžalovaného zo spáchania prečinu a
k hodnoteniu miery závažnosti jeho konania, ktorá je určovaná spôsobom vykonania činu, jeho
následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa udáva,
že výtržnosť z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty prečinu výtržníctva je konanie, ktoré narušuje

pokojné spolužitie občanov, verejný poriadok a pokoj, pri konaniach výtržníckej povahy je potrebné
zamerať sa najmä na to, aká bola intenzita útoku, jeho typické črty a priebeh, ktorými je výraznou
mierou charakterizovaný predovšetkým spôsobom jeho spáchania. V danom je potrebné hodnotiť,
či išlo len o slovné prejavy, či tiež alebo výlučne o iné prejavy nebezpečnejšie prípadne, či a aké
sprievodné javy tu pristupovali. V týchto súvislostiach je potrebné hodnotiť ako reagoval páchateľ, či

svoje konanie stupňoval a za akých okolností bol čin spáchaný, napríklad či bol spáchaný na pracovisku,
na ulici alebo na inom verejnom priestranstve, pohostinstve, zhromaždení občanov alebo na verejnej
schôdzi, vo dne alebo v noci, či bol spáchaný jednotlivcom, či viacerými osobami, aký bol vek a fyzická
zdatnosť napadnutých občanov, či a do akej miery bol páchateľ ovplyvnený požitím alkoholického
nápoja. Je potrebné zisťovať, z akých pohnútok bol čin vykonaný, čím bol motivovaný, či išlo, napríklad

o pohnútku, ktorou páchateľ prejavil aroganciu voči ostatným občanom alebo jednotlivcom, alebo či bol
vyprovokovaný a vybočil z rámca normálnej reakcie, či konanie nebolo len nevhodným a nesprávny
prejavom, či došlo k následkom a k akým, keď následok nie je formálnym znakom trestného činu.
Taktiež je potrebné hodnotiť osobu páchateľ, to znamená jeho celkový profil, doterajší spôsob života,
jeho povahové vlastnosti a to vo vzťahu k ostatným zisteným okolnostiam uvedeným v paragrafe 10

odsek 2 Trestného zákona. Každé fyzické napadnutie občana, i, keď sa ho páchateľ dopustil verejne
alebo na mieste verejnosti prístupnom, nemusí vždy napĺňať skutkovú podstatu prečinu výtržníctva. Pre
tento trestný čin je typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho
spolužitia a preto je dôležité zhodnotenie materiálnej podmienky trestného činu, v danom prípade
miery závažnosti jeho konania. K danému krajský súd udáva, že v danom prípade treba zhodnotiť

predovšetkým okolnosti spáchania činu a to predovšetkým skutočnosť, že nebola vyvrátená obhajoba
obžalovaného, vzhľadom na existenciu jeho zranení, že útok na poškodeného bol vyprovokovaný zo
stranypoškodeného(zraneniaobžalovaného,kmechanizmuvznikuktoréhosaznalecvyjadriltak,ženie
je možné určiť, či toto zranenie vzniklo pri údere do oblasti nosa inej osoby alebo toto zranenie vzniklo
útokom iného na osobu obžalovaného. Najmä a to je potrebné zvýrazniť, že je preukázané ovplyvnenie

poškodeného alkoholickými nápojmi a taktiež je potrebné uviesť, že síce k výtržnosti došlo na mieste
verejnosti prístupnom, avšak išlo o napadnutie v nočných hodinách v priestoroch chodby nočného
baru pred toaletami. Taktiež z hľadiska hodnotenia závažnosti konania miery závažnosti konania
obžalovaného je potrebné vyhodnotiť osobu samotného obžalovaného, ktorý je osobou bezúhonnou,
ktorý sa to daného incidentu nedostal do rozporu so zákonom nedostal, nebol priestupkov postihovaný

a taktiež i kladne hodnotený svojím zamestnávateľom a preto je krajský súd názoru, že konanie
obžalovaného bolo vybočením z rámca normálnej reakcie a bolo nevhodným a nesprávny prejavom.
Práve miera závažnosti spáchaného prečinu je určovaná kritériami vyjadrenými v ustanovení § 10 odsek
2 Trestného zákona a v prejednávanom prípade bolo preto potrebné dôsledne zvažovať všetky okolnosti
spáchaného skutku a osobu obžalovaného. Krajský súd je práve toho názoru, že materiálny korektív,

ktorý je v danom prípade daný mierou závažnosti dotknutého činu, v danom prípade nie je naplnený v
intenzite charakteristickej pre prečin, a to z dôvodov vyššie uvedených.So zreteľom na uvedené, krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu postupom podľa § 321
odsek 1 písmeno b/, Trestného poriadku a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku a obžalovaného
podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil, pretože

skutok nie je trestným činom, pričom vzhľadom na ustanovenie § 20 odsek 1 zákona číslo 372/1990 Zb.
o priestupkoch, nie je možné vec postúpiť na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 odsek 1 písmeno b/ citovaného zákona, pričom ustanovenie § 20 odsek 2 v znení účinnom
od 1. februára 2014 sa vzťahuje až na priestupky spáchané po 1. februári 2014.

Za splnenia podmienok ustanovenia § 288 odsek 3 Trestného poriadku preto poškodenú Všeobecnú
zdravotnú poisťovňu a Sociálnu poisťovňu s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.