Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. marec 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/129/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713217137
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8713217137.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobkyne Z. U., T.. X.X.XXXX,

H. H. - T. I., N. X/X, zast.
JUDr. Janou Uhrinovou, advokátkou, AK Bratislava, Bezručova 1, proti žalovanej Z.
C., T.. XX.XX.XXXX, H. H., Š.U. Y. XXXX/XX, zast. JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, AK Poprad,
Štefánikova 8, v konaní o neplatnosť darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca žalobou zo dňa 26.11.2013 žiadal, aby súd určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa

XX.X.XXXX medzi ním a žalovanou, ktorej vklad bol povolený pod č. D. - XXXX/XX, predmetom ktorej
bolo darovanie nehnuteľností zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. Š., súp. č. XXX, postavenej na parcele
registra C o výmere 240 m2 - zastavané plochy a nádvoria o veľkosti 3/12-iny k celku a darovacia zmluva
k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, parcela registra C parc. č. 144 o výmere 240 m2 - zastavané
plochy a nádvoria a parcela registra C parc. č. 1165/1 o výmere 338 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
parcelaregistraCparc.č.1165/3ovýmere65m2-zastavanéplochyanádvoriaaparc.č.1166ovýmere
120 m2 - zastavané plochy a nádvoria, a to o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2-ica k celku, je

neplatná.

2. Keďže spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu a spoluvlastnícky podiel
k pozemkom boli prevedené dvoma darovacími zmluvami, pôvodný žalobca podaním predloženým
súdu na pojednávaní dňa 24.3.2015 a podaním zo dňa 15.2.2016 spresnil petit žaloby.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX tak, že žalobe vyhovel.

Na základe odvolania podaného žalovanou prejednal vec odvolací súd, ktorý uznesením č. k. XCo/XX/
XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie.
Odvolací súd konštatoval, že neboli vyhodnotené všetky skutkové súvislosti predchádzajúce procesu
realizácie podpisu darovacích zmlúv. Poukázal najmä na vyjadrenie manželky žalobcu a tiež samotného
žalobcu, ktoré urobil pri vyšetrení v súvislosti so znaleckým dokazovaním, z ktorých vyplýva, že chceli
darovať deťom nehnuteľnosti a teraz to chcú späť. Rozporné sú tiež tvrdenia svedkov o tom, či manželka
žalobcu v uvedený deň bola doma, alebo nie. Odvolací súd taktiež konštatoval, že pokiaľ sa súd odchýli

od záverov znaleckého posudku, musí svoj postup odôvodniť. Súdom ustanovený znalec konštatoval,
že rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase uzavretia darovacích zmlúv neboli vymiznuté, a pokiaľ
nie je diagnostikovaný dementný syndróm, tak je možné povedať, že osoba je schopná posúdiť následkysvojhokonania.Taktiežpoukázalnaskutočnosť,žedôvodomneplatnostiprávnehoúkonuniejehľadisko
dostatočnosti času na oboznámenie sa s právnym úkonom.

4. Pôvodný žalobca namietal, že tieto právne úkony urobil v duševnej poruche, a preto v zmysle § 38
ods. 2 Obč. zákonníka sú tieto úkony neplatné. Poukázal na skutočnosť, že od 22.2.2006 do 24.3.2006
bol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení FNsP H. - C., kvôli organicky podmienenej afektívnej
poruche. V čase prepustenia mal ireverzibilné pomerne výrazné poruchy kognitívnych funkcií a bol pod
vplyvom liekov, preto v tomto stave nebol schopný ovládnuť následky svojho konania. Pôvodný žalobca

bol toho názoru, že aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nedostal dostatočné vysvetlenie časovo
a obsahovo podmienené na to, aby sa mohol rozhodnúť samostatne a slobodne pri uzavretí týchto
zmlúv. Aj zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že jeho diagnóza dáva predpoklad k veľmi ľahkej
manipulácii pri úsudku a rozhodovaní.

5. Dňa XX.X.XXXX žalobca zomrel. Po oznámení okruhu dedičov žalobcu súd uznesením č. k. XXC/

XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol o pokračovaní v konaní s manželkou žalobcu ako
dedičkou žalobcu.

6. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Predložila aj ďalšie lekárske potvrdenie od MUDr. Ž. ohľadom
schopností žalovaného rozpoznať a ovládať následky svojho konania. Poukázala na to, že vyjadrenie

znalca v znaleckom posudku bolo podmienečné, a teda že pôvodný žalobca sa mohol slobodne a vážne
rozhodnúť, ak by mal dostatočný časový priestor a bolo mu dané dostatočné vysvetlenie, že darovacie
zmluvy sú neplatné v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zákonníka a podporne namietla aj neplatnosť v zmysle
§ 37 ods. 1 Obč. zákonníka.

7. Žalovaná navrhla zamietnuť žalobu. Je toho názoru, že darovacie zmluvy spĺňajú všetky náležitosti
právneho úkonu v zmysle § 37 Obč. zákonníka a pri podpise darovacích zmlúv pôvodný žalobca netrpel
žiadnou duševnou poruchou alebo chorobou, ktorá by mohla mať za následok neplatnosť právneho
úkonu. Poukázala na skutočnosť, že okrem darovacích zmlúv pôvodný žalobca robil aj iné právne úkony,
ktorých neplatnosti sa nedovoláva, a preto sa domnieva, že ide len o tendenčné a účelové tvrdenia

žalobcu a o jeho špekulatívne pohnútky v dôsledku nie veľmi dobrých vzťahov so žalovanou. Uviedla,
že v znaleckom posudku nebolo jednoznačne uvedené, že by pôvodný žalobca v čase uzatvorenia
napadnutej zmluvy konal v duševnej poruche, ktorá by spôsobovala neplatnosť zmluvy. Taktiež nebolo
preukázané, že pôvodný žalobca bol ovplyvňovaný a nebolo mu dostatočne vysvetlené alebo si nemohol
byť vedomý právneho úkonu. Je zrejmé, že ani lieky, ktoré pôvodný žalobca

v tom čase bral, samé o sebe nespôsobovali a nedávali predpoklad na poruchy rozpoznávacích a
ovládacích schopností. Nebolo preukázané ani to, že by v čase uzavretia zmluvy mal požívať alkohol.
Zdôraznila, že nie každá duševná porucha má vplyv na vykonávanie právnych úkonov, ale musí ísť
o takú duševnú poruchu, ktorá by v čase úkonu robila osobu na vykonanie tohto úkonu neschopnou.
Poukazovala predovšetkým na závery znaleckého posudku, v zmysle ktorých rozpoznávacie schopnosti

žalobcu neboli vymiznuté. K predloženým lekárskym potvrdeniam uviedla, že ide o otázku, kde je
potrebné odborné posúdenie, ktoré môže vykonať len znalec a nepostačuje vyjadrenie lekára, hoci
aj z odboru psychiatrie. Poukázal aj na výpoveď žalobkyne, z ktorej vyplynulo, že dôvodom konania
pôvodného žalobcu nie je ani tak skutočnosť, že nevedel čo podpisuje, ale to, že medzi žalobkyňou a
pôvodným žalobcom a žalovanou boli rozpory, pre ktoré chceli žalobcovia zrušiť darovaciu zmluvu a

riešili to takouto formou.

8. Z výpovedí strán, výpovedí svedkov I.. D. Ž., Z. U., Ľ. C., B. U. Z. I. G. a z pripojených listinných
dôkazov, najmä z obsahu lekárskych správ, výpisov z LV č. XXXX a LV č. XXXX, dohody o vrátení a
prijatí daru, darovacích zmlúv, znaleckého posudku, výsluchu znalca, stanoviska k zdravotnému stavu

vydaného I.. J. I. a z vyjadrenia
I.. D.Í. Ž., súd zistil nasledovný skutkový stav:

9. Strany uzavreli dňa XX.X.XXXX dve darovacie zmluvy. Na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad
bol povolený pod č. D. XXXX/XXXX, pôvodný žalobca daroval žalovanej spoluvlastnícky podiel k

rodinnému domu č. súp. XXX o veľkosti 3/12-iny v pomere k celku. V rovnakej veľkosti zároveň touto
zmluvou previedol spoluvlastnícky podiel aj na B. U.. Darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený
pod č. D. XXXX/XXXX pôvodný žalobca previedol na menovaných vlastnícke právo k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam, a to na každého v podiele 1/2-ica v pomere k celku. Žalovaná a B. U. sú deťmimanželky pôvodného žalobcu. Potom, čo pôvodný žalobca začal domáhať neplatnosti darovacej zmluvy,
B. U. s ním uzavrel dňa XX.XX.XXXX dohodu o vrátení daru, na základe ktorej bolo opätovne vyznačené
spoluvlastníctvo pôvodného žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a LV č. XXXX.

Žalovaná odmietla uzavrieť takúto dohodu, pretože podľa jej názoru zmluvy boli platne uzavreté.

10. Pôvodný žalobca namietal neplatnosť darovacej zmluvy s poukazom na ust. § 38 ods. 2 Obč.
zákonníka. Predložil súdu aj prepúšťaciu správu, z ktorej je zrejmé, že v období od XX.X.XXXX
do XX.X.XXXX bol hospitalizovaný v FNsP G.. X. Z. I., H. - C.. Podľa prepúšťacej správy

bol pacient na oddelení sociabilný, konanie usporiadané, ireverzibilné pomerne výrazné poruchy
kognitívnych funkcií, pretrváva hyposomia ťažko ovplyvniteľná aj vyššími dávkami psychofarmák.
K abúzu alkoholu verbalizuje pseudokritický postoj. V čiastočne zlepšenom stave prepustený do
ambulantnej psychiatrickej starostlivosti. Okrem toho pôvodný žalobca predložil aj lekársky nález z
19.2.2014 vystavený I.. D. Ž., v ktorom sa konštatuje, že žalobca je dlhodobo psychiatricky liečený a
pre chronické ochorenie boli nutné opakované hospitalizácie na psychiatrických oddeleniach. Jedná sa

o organickú afektívnu poruchu a organickú poruchu osobnosti, pričom v posledných rokoch je výrazná
progresia ochorenia.

11. MUDr. D. Ž. v svedeckej výpovedi uviedol, že pôvodný žalobca bol
v jeho ambulancii liečený od roku 1995 pôvodne na diagnózu porucha osobnosti, ktorá sa však od roku

1998, kedy bol hospitalizovaný v Nemocnici v C., zmenila na diagnózu organická afektívna porucha,
ktorá má dve roviny, organickú a afektívnu, čo znamená chorobné kolísanie nálad, čiže bývajú tam fázy,
kedy je pacient úzkostný, depresívny a fázy zvýšenej aktivity a zníženej kritičnosti. V druhej rovine ide
o organické zmeny v CNS
s poruchou mnestických funkcií, t. j. myslenia, pamäte, ako aj zníženiu intelektu. Dôsledkom uvedenej

diagnózy je nekritičnosť pôvodného žalobcu, pokles úsudku, nesamostatnosť
v každodennom živote. Podľa svedka liečbu, ktorú užíval po ukončení hospitalizácie, bola nevyhnutná,
ale mala vedľajšie účinky príčinou čoho boli znížené jeho rozpoznávacie funkcie. Bol to dvojaký vplyv
na rozpoznávacie funkcie, samotná diagnóza a podávaná medikamentózna liečba a jej vedľajšie účinky.
Svedok sa nevedel vyjadriť, či pôvodný žalobca požíval alkohol vo zvýšenej miere, ale u žalobcu s

alkoholom bol problém. Alkohol sa v lekárskych správach uvádza ako sekundárna diagnóza a žalobca
nikdy nebol liečený pre alkohol.

12. Svedok Ľ. C., manžel žalovanej uviedol, že niekedy v roku 2006 sa rozprávali o tom, že pôvodný
žalobca by chcel darovať dom deťom jeho manželky. So žalovanou mali záujem o časť záhrady, kde

si chceli postaviť chatku, takže v januári 2006 im pôvodný žalobca daroval časť pozemku a potom asi
v marci došlo k uzavretiu druhej darovacej zmluvy, ktorá sa týkala časti rodinného domu a pozemku,
na ktorom je postavený. Svedok uviedol, že bol prítomný pri podpise darovacej zmluvy, ktorého sa
zúčastnili pôvodný žalobca, žalovaná a jej brat. Pôvodný žalobca tam prišiel sám a pred podpisom
zmluvy sa rozprávali o darovaní. Bolo to v období, keď pôvodný žalobca absolvoval nejaké liečenie.

Podľa svedka s pôvodným žalobcom sa o darovaní rodinného domu rozprávali už vtedy, keď im daroval
záhradu. Darovacie zmluvy dal vypracovať u advokáta a potom ich doniesol pôvodnému žalobcovi,
kde boli niekoľko týždňov, takže si ich mohli prečítať. Svedok nevedel, že pôvodný žalobca má nejakú
psychickú poruchu, vedel, že má problémy, keď si vypije. Svedok tvrdil, že pôvodný žalobca vedel o tom
čo podpisuje, pýtala sa ho na to aj notárka.

13. Svedok B. U., brat žalovanej vo výpovedi uviedol, že s pôvodným žalobcom ani s jeho manželkou sa
nikdy nerozprávali o darovaní nehnuteľností. Švagor mu povedal, že by bolo dobré keby sa to prepísalo
ešte za života pôvodného žalobcu. Bolo to asi mesiac pred prepisom. Svedok darovaciu zmluvu nevidel.
Na základe telefonátu so sestrou a švagrom sa dohodli kedy sa stretnú na podpis zmluvy. Bol tam aj

pôvodný žalobca, vtedy videl darovaciu zmluvu prvýkrát, ani ju nečítal, len ju podpísal. Po nejakom čase
zistil, že v darovacej zmluve nie je uvedený celý pozemok, ale že časť tohto pozemku už predtým bola
darovaná žalovanej a jej manželovi. Pôvodný žalobca sa ho s odstupom asi dvoch rokov pýtal, že čo
to boli podpisovať. Pôvodný žalobca vtedy tiež nečítal zmluvu, len im ukázali kde ju majú podpísať.
Pri podpise zmluvy sa už o zmluve nerozprávali, bolo tam veľa papierov, ktoré podpisovali. Keď sa

ho pôvodný žalobca pýtal, že čo podpisovali, tak si to vôbec nepamätal a reagoval na to slovami „ja
teraz nemám nič, nemám rodičovský dom“. Keďže pôvodný žalobca chcel rodičovský dom, tak podpísali
dohoduovrátenídaru.Svedoksanevedelvyjadriťakúkonkrétnuduševnúchorobumápôvodnýžalobca,
ale vedel, že keď sa vráti z liečenia, tak sa to prepíše. Svedok tiež uviedol, že pôvodne mala mať podielna nehnuteľnostiach aj ich ďalšia sestra, ale švagor povedal, že bude lepšie, keď to bude napísané na
nich dvoch, lebo že sestra má finančné problémy, a že to bude môcť zobrať exekútor.

14. Svedkyňa I. G. uviedla, že raz, keď išli spoločne s matkou a súrodencami na pohreb, tak jej matka
povedala, že chce prepísať dom pôvodného žalobcu na ňu a súrodencov, aby ho pôvodný žalobca
neprepil. Svedkyňa vtedy povedala, že dom nechce, na čo jej matka reagovala tak, že čiastku, ktorá by
pripadla jej, prepíše na jej deti. Svedkyňa sa s pôvodným žalobcom o darovaní domu nerozprávala. U
pôvodného žalobcu nepozorovala žiadne zmeny v zdravotnom stave, ale vedela, že žalobca je dlhodobo

psychiatricky liečený. Nevedela sa s určitosťou vyjadriť, či sa jej matka o darovaní rozprávala aj s
pôvodným žalobcom.

15. V postavení svedkyne bola vypočutá aj Z. U., manželka pôvodného žalobcu, ktorá vypovedala, že
žalobca sa liečil asi 18 rokov, jeho stav je náladový, keď sa vráti z nemocnice, tak je to trochu lepšie.
Keď má horšie obdobie, tak je väčšinou zamyslený, nevníma čo mu povie. Uviedla, že v minulosti so

žalobcom uvažovali, že by deťom niečo darovali, ale rodinný dom v Š. chceli s tým, že tam budú bývať
v starobe. Keď sa žalobca vrátil z nemocnice, tak prišli po neho a bol niečo podpísať. Nevedela sa
vyjadriť čo podpísal, pretože pri podpise nebola. O tom, že žalobca daroval dom, sa dozvedeli až v
minulom roku, keď bola v Š. a manžel žalovanej jej vykrikoval, že sa nemá čo starať o dom. Následne
na geodézii zistili, že dom je prepísaný a zať povedal pôvodnému žalobcovi, že už je neskoro, a či bol

nesvojprávny, keď to podpisoval. Svedkyňa uviedla, že v rozhodný deň jej pôvodný žalobca povedal,
že bol niečo podpisovať, ale nevedel jej povedať čo podpísal a len jej povedal, že mu hovorili, aby to
rýchlo podpísal. Následne nezisťovala u dcéry ani zaťa čo bol pôvodný žalobca podpisovať, pretože si
nemyslela, že by ju oklamali.

16. Po úmrtí pôvodného žalobcu sa Z. U. stala stranou sporu ako dedička žalobcu. Pri výsluchu potvrdila,
že v minulosti chceli darovať nehnuteľnosti, ale potom, keď tam prišli a zať ich vyhadzoval z domu, tak
si to rozmysleli a podali o zrušenie darovacej zmluvy. Syn sa vzdal, ale žalovaná nie.

17. Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia

psychiatria. Znalec MUDr. D. C. v znaleckom posudku č. 5/2015 z diagnostického hľadiska konštatoval u
pôvodného žalobcu závislosť na alkohole, závislosť na benzodiazepínoch, organickú poruchu osobnosti
a začínajúcu demenciu v.s. aj exotoxickej genézy. Znalec dospel k záveru, že v čase uzavretia
darovacích zmlúv, t. j. XX.X.XXXX, u pôvodného žalobcu bola diagnostikovaná organická afektívna
porucha. Táto porucha dáva predpoklad veľmi ľahkej ovplyvniteľnosti, rozpoznávacích a ovládacích

funkcií, najmä ak bol posudzovaný pod vplyvom alkoholu, ktorého konzum vzhľadom na diagnostický
záver - závislosť na alkohole nie je možné nepredpokladať. Na základe znaleckého vyšetrenia a
dostupnej dokumentácie však znalec konštatoval, že rozpoznávacie a ovládacie schopnosti neboli
vymiznuté, teda ak by boli dané pôvodnému žalobcovi dostatočné vysvetlenia adekvátne časovo a
obsahovo podmienené, mohol by sa pôvodný žalobca rozhodnúť samostatne a slobodne.

18. Pri výsluchu znalec konštatoval, že samotná organická porucha osobnosti nedáva predpoklad na
neschopnosť ovplyvnenia rozpoznávacích a ovládacích schopností, ktoré môžu byť ovplyvnené, ale nie
forézne hlboko. Z psychiatrického hľadiska sa neschopnosť vykonania právnych úkonov považuje až
v štádiu dementného syndrómu, ktorý v tom čase u pôvodného žalobcu nebol zapísaný v zdravotnej

dokumentácii. Znalec opätovne zdôraznil, že pokiaľ pôvodnému žalobcovi bol daný čas a priestor,
tak mohol porozumieť obsahu právneho úkonu v tom danom čase. V súčasnosti je zdravotný stav
pôvodného žalobcu výrazne zhoršený. Znalec poukázal aj na to, že diagnostikované poruchy dávajú
predpoklad
k veľmi ľahkej ovplyvniteľnosti. Taktiež prípadná konzumácia alkoholu by s veľkou pravdepodobnosťou

ovplyvnilarozhodovanieoúkone.Lieky,ktoréužívalpôvodnýžalobcavtomčase,spôsobujúspomalenie
nálady a aktivít, ale len samotná aplikácia týchto liekov nedáva predpoklad na poruchu ovládacích a
rozpoznávacích funkcií.

19. K vyjadreniu k odvolaniu žalobca predložil aj stanovisko MUDr. J. I., znalkyne z odboru psychiatrie, v

ktorom sa konštatuje, že menovaný je dlhoročný psychiatrický pacient a zhoršovanie psychického stavu
sivynútiloajopakovanéhospitalizácie.Priľahšíchformáchorganickýchporúchsazforenznéhohľadiska
dá uvažovať o tom, že vyšetrovaný chápal zmysel a dosah právneho aktu, pri stredných a ťažších
formách je to už menej pravdepodobné. Každý prípad je potrebné posúdiť individuálne. Organicképsychické poruchy spravidla prebiehajú progredujúcim spôsobom, o čom svedčí aj vývoj zdravotného
stavu menovaného. Právny úkon bol vykonaný tri dni po jeho prepustení z psychiatrickej hospitalizácie
a v tom čase bola konštatovaná čiastočná úprava stavu v zmysle odznenia patickej nálady, ale závažné

ireverzibilné zmeny kognitívnych funkcií pretrvávali a tieto boli dôvodom toho, že nebol v plnom rozsahu
schopný kriticky zhodnotiť svoje konanie a nebol schopný správne vyhodnotiť dôsledky svojho konania,
teda posudzovaný konal v duševnej poruche, ktorou boli podstatnejšie narušené ako jeho ovládacie,
tak i rozpoznávacie schopnosti. Porucha kognitívnych funkcií spôsobovala, že bol zvýšene sugestibilný,
ľahko manipulovateľný a narušovala jeho úsudkové schopnosti a tiež menila jeho schopnosť adekvátne

vnímať realitu.

20. Žalobkyňa tiež predložila lekárske potvrdenie zo dňa 5.2.2018 vypracované MUDr. D. Ž.,
psychiatrom, u ktorého bol pôvodný žalobca dlhodobo liečený. Aj v tomto potvrdení lekár konštatoval,
že u pôvodného žalobcu išlo o organickú afektívnu poruchu a organickú poruchu osobnosti, pri ktorej v
epikríze sú konštatované ireverzibilné pomerne výrazné poruchy kognitívnych funkcií a poruchy spánku

ťažko ovplyvniteľné aj vyššími dávkami psychofarmák. Pri prepustení do ambulantnej starostlivosti
bol pacient len v čiastočne zlepšenom stave. Pri právnom úkone boli jeho rozpoznávacie schopnosti
negatívne ovplyvnené ireverzibilnou a výraznou poruchou kognitívnych funkcií, vedľajšími účinkami
liekov ako aj ťažkou poruchou spánku. Kombinácia týchto faktorov pacientovi znemožňovala pochopiť
a v plnom rozsahu rozpoznať závažnosť a dôsledky jeho konania, ako aj pochopiť situáciu tak, ako ten

deň prebiehal.

21. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv, alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

22. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

23. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

24.Vprejednávanejvecisažalobkyňadomáhaurčenianeplatnostidarovacíchzmlúv.Keďžepredmetom
konania je určovacia žaloba, ktorá bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (účinného
do 30.6.2016), súd musel posúdiť, či zo strany pôvodného žalobcu bol daný naliehavý právny záujem,
ktorý je nevyhnutným predpokladom pre úspešné uplatnenie určovacej žaloby. V zmysle ustálenej

judikatúry naliehavý právny záujem je daný vždy, ak rozhodnutie o určení ovplyvní právne postavenie
žalobcu, alebo ak bez takéhoto určenia by sa právne postavenie žalobcu stalo neistým. V danom prípade
došlokprevoduvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamnazákladedarovacejzmluvyavprípadeúspechu
v konaní by sa žalobca opätovne stal vlastníkom nehnuteľností, teda zmenilo by sa jeho právne
postavenie, a preto podľa názoru súdu bol daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti

darovacích zmlúv a taktiež je preukázaný naliehavý právny záujem aj na strane terajšej žalobkyne, ktorá
je dedičkou pôvodného žalobcu.

25. Pôvodný žalobca namietal neplatnosť darovacích zmlúv podľa § 38 ods. 2 Obč. zákonníka, keď
tvrdil, že v čase uzavretia darovacích zmlúv konal v duševnej poruche, ktorá ho robila pre takýto úkon

neschopným. Žalobkyňa zotrvala na týchto skutkových tvrdeniach a podporne namietla aj neplatnosť
právnych úkonov v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, pričom poukázala na závery znaleckého
posudku, keď znalecký posudok má otvorený koniec a pripúšťa sa tam možnosť, že ak jej manžel mal
dostatočné vysvetlenie právneho úkonu, tak to bolo podmienkou, aby sa mohol rozhodnúť slobodne a
vážne.

26. V zmysle ust. § 38 ods. 2 Obč. zákonníka neplatným je právny úkon, ktorý urobí osoba konajúca v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. V tomto prípade nie je rozhodujúce,
či osoba, ktorá urobila právny úkon, je pozbavená alebo obmedzená spôsobilosti na právne úkony,
ale podstatnou okolnosťou je, či v čase vykonania právneho úkonu trpí na duševnú poruchu, a či ide

o duševnú poruchu takého charakteru, že konajúcu osobu robí na tento právny úkon neschopnou.
Neplatnosť právneho úkonu nenastáva v prípade akejkoľvek poruchy, ale iba v prípade takej duševnej
poruchy, v dôsledku ktorej konajúca osoba nedokáže posúdiť následky svojho konania, alebo nedokáže
ovládnuť svoje konanie.27. V konaní bolo preukázané, že pôvodný žalobca sa dlhodobo liečil pre duševnú poruchu, a to
organickú poruchu osobnosti, pričom viackrát musel byť hospitalizovaný, čo vyplýva z predložených

lekárskych správ ako aj výpovede svedka MUDr. D. Ž., ošetrujúceho lekára pôvodného žalobcu. Sporné
právne úkony boli urobené krátko po prepustení pôvodného žalobcu z liečenia, ktoré bolo ukončené
dňom XX.X.XXXX.
V lekárskej správe sa konštatuje, že pôvodný žalobca bol prepustený v čiastočne zlepšenom stave,
avšak boli u neho zistené ireverzibilné pomerne výrazné poruchy kognitívnych funkcií. Svedok MUDr. Ž.

poukázal na to, že u pôvodného žalobcu organická porucha osobnosti pretrváva a má dynamický vývoj a
dôsledkom uvedenej diagnózy je nekritičnosť, pokles úsudku a nesamostatnosť v každodennom živote.
V roku 2006 bol pôvodný žalobca celkovo hospitalizovaný trikrát.

28. Vzhľadom na rozporné tvrdenia ohľadom zdravotného stavu pôvodného žalobcu bolo vo veci
vykonanéznaleckédokazovanie.Nazákladeznaleckéhodokazovaniaznalecdospelkzáveru,ževčase

uzavretiadarovacíchzmlúv,tedadňaXX.X.XXXX,upôvodnéhožalobcuboladiagnostikovanáorganická
afektívna porucha, ktorá dáva predpoklad k ľahkej ovplyvniteľnosti rozpoznávacích a ovládacích
funkcií, najmä v kombinácii s konzumáciou alkoholu. Na základe znaleckého vyšetrenia a dostupnej
dokumentácie znalec však konštatoval, že rozpoznávacie a ovládacie schopnosti u pôvodného žalobcu
nebolivymiznuté.Podľaznalca,akbybolidanépôvodnémužalobcovidostatočnévysvetleniaadekvátne

časovo a obsahovo podmienené, mohol by sa posudzovaný rozhodnúť samostatne a slobodne.
Pri výsluchu znalec zotrval na záveroch znaleckého posudku, ktorý doplnil v tom zmysle, že z
psychiatrického hľadiska sa za neschopnosť vykonania právnych úkonov považuje až stav, keď je
diagnostikovaný dementný syndróm, ktorý však u pôvodného žalobcu nebol zistený v roku 2006, ale bol
diagnostikovaný až v roku 2015. Aj s prihliadnutím na zdravotnú dokumentáciu znalec konštatoval, že

sa mu nepodarilo zistiť, že by u pôvodného žalobcu boli prítomné poruchy ovládacích a rozpoznávacích
funkcií forenzne významné. Podľa znalca taktiež lieky, ktoré v tom čase žalobca užíval, neovplyvňovali
výrazne jeho ovládacie
a rozpoznávacie schopnosti.

29. V rámci odvolacieho konania bolo na podporu tvrdení žalobcu predložené stanovisko znalkyne
MUDr. J. I., v ktorom znalkyňa vyslovila názor, podľa ktorého v čase právneho úkonu podstatnú
úlohu zohrala porucha kognitívnych funkcií žalobcu. Podľa tohto stanoviska v dôsledku závažných
zmien kognitívnych funkcií žalobca nebol v plnom rozsahu schopný kriticky zhodnotiť svoje konanie
a nebol schopný správne vyhodnotiť dôsledky svojho konania. Podľa názoru súdu však predložené

stanovisko nevyvracia závery znaleckého posudku, predovšetkým nekonštatuje, že by u žalobcu boli
jeho kognitívne funkcie úplne vymiznuté. Taktiež nerozporuje tvrdenie znalca, že po úplnom vymiznutí
kognitívnych funkcií možno hovoriť iba v prípade, že bol diagnostikovaný dementný syndróm a taktiež
nespochybňuje, že takáto duševná porucha u žalobcu diagnostikovaná nebola. Z obsahu predloženého
vyjadrenia nie je zrejmé v akom rozsahu bolo uskutočnené vyšetrenie žalobcu, a či znalkyni bola daná k

dispozícii kompletná zdravotná dokumentácia, preto súd dospel k záveru, že na základe predloženého
stanoviska nie je možné spochybniť závery znaleckého posudku. Rovnako tak závery znaleckého
posudku nespochybňuje ani lekárske potvrdenie MUDr. D. Ž., v ktorom vyslovuje ako ošetrujúci lekár
svoj názor, avšak takéto vyjadrenie nemôže nahrádzať znalecký posudok, prípadne odborné vyjadrenie
vyhotovené znalcom v danom odbore. MUDr. D. Ž. bol vo veci vypočutý ako svedok, teda mohol sa

vyjadriť iba k okolnostiam, ktoré mu boli známe z dôvodu, že liečil pôvodného žalobcu, nemôže však
ako svedok poskytovať odborné posúdenie rozhodujúcich skutočností.

30. S prihliadnutím na závery znaleckého posudku, ktoré podľa názoru súdu neboli spochybnené
predloženými stanoviskami lekárov, možno konštatovať, že v čase uzavretia darovacích zmlúv pôvodný

žalobca netrpel takou duševnou poruchou, ktorá by ho robila neschopným na vykonanie týchto právnych
úkonov.

31. Žalobkyňa tiež namietla, že úkon by mohol byť neplatný v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zákonníka,
pretože nebol urobený slobodne a vážne, čo sú tiež zákonné podmienky pre platnosť právneho úkonu.

Podmienky slobody a vážnosti právneho úkonu sa týkajú vôle konajúce osoby. Právny úkon nie je
urobený slobodne, pokiaľ je urobený pod tlakom násilia, alebo bez právnej vyhrážky, takéto okolnosti
však v konaní preukazované neboli. Podstatnou náležitosťou právneho úkonu je aj vážnosť vôle, ktorá
je spojená vtedy, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu, teda ak subjekt prejavujúci vôľuzamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Žalobkyňa v tomto smere
poukazovalanazáveryznaleckéhoposudkuavyjadrenieznalca,ktorýpoukazovalnato,ževprípade,ak
by pôvodnému žalobcovi bol poskytnutý dostatočný časový priestor, mohol pochopiť význam právneho

úkonu. Žalobkyňa však tvrdila, že jej manžel nevedel čo podpisoval, a že nemal v úmysle previesť na
jej deti aj spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu. Žalobkyňa bola pôvodne vypočutá v konaní ako
svedkyňa a vo svojej výpovedi uviedla, že s manželom v minulosti uvažovali o tom, že by deťom niečo
darovali. Tvrdila, že v deň, keď došlo k uzavretiu zmlúv, sa nezdržiavala doma, avšak toto tvrdenie bolo
vyvrátené výpoveďou svedka B. U., ktorý uviedol, že keď prišli k nim domov pred podpisom zmluvy,

bola tam aj žalobkyňa. Svedok B. U. tvrdil, že pred podpísaním zmluvy nemal k dispozícii tieto zmluvy,
čo však nevylučuje tvrdenie svedka Ľ. C., ktorý tvrdil, že pôvodný žalobca mal pred podpisom zmluvy
doma a mohol si ich preštudovať. Aj keď si svedok U. nespomínal, či pred podpisom zmluvy im niečo
hovoril notár, svedok vedel o tom, že sa prevádza všetko. Z toho možno usudzovať, že aj manžel
žalobkyne vedel o tejto skutočnosti. Nakoniec aj pri vyšetrení u znalca sa vyjadroval v tom zmysle, že
sa s manželkou dohodli. Daroval nehnuteľnosti a vtedy mu to bolo jedno, ale teraz si nárokuje na celý

dom. Tieto skutočnosti tiež vyplynuli aj z výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 6.2.2018, keď sa
žalobkyňa vyjadrila, že v minulosti chceli darovať nehnuteľnosti, ale potom, keď prišli (zrejme do Š.) a
zať ich vyhadzoval z domu, tak si to rozmysleli a chceli sa domáhať zrušenia darovacej zmluvy. Aj z tohto
vyjadrenia je zrejmé, že žalobkyňa a jej manžel uvažovali o tom, že by došlo k darovaniu nehnuteľností
na deti žalobkyne. Svedkyňa I. G. sa síce nerozprávala o predaji alebo darovaní domu s manželom

žalobkyne, avšak tiež potvrdila, že žalobkyňa sa vyjadrovala, že chce, aby jej manžel prepísal dom, aby
ho neprepil.

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania
nemožno vyvodiť záver o tom, že by uzavreté darovacie zmluvy boli neplatnými právnymi úkonmi,

pretože nebolo preukázané, že v čase uzavretia týchto zmlúv žalobca konal v duševnej poruche,
pre ktorú by nebol schopný rozpoznať a ovládať následky svojho konania, čo s poukazom na vyššie
uvedené bolo preukázané znaleckým posudkom a tiež výsluchom znalca. Taktiež podľa názoru súdu
s prihliadnutím na vyššie uvedené svedecké výpovede nebolo preukázané, že by neboli naplnené
náležitosti právneho úkonu v zmysle ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, a preto žalobu zamietol.

33. V prejednávanej veci bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorej by vznikol nárok na náhradu
trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Ust. § 257 CSP umožňuje vo výnimočných prípadoch nepriznať
náhradu trov konania strane, ktorá by inak na ne mala nárok. Aplikácia tohto ustanovenia pripadá
do úvahy vtedy, ak sú preukázané skutočnosti, ktoré možno považovať za dôvody hodné osobitného

zreteľa a vzhľadom na tieto skutočnosti by použitie noriem upravujúcich náhradu trov konania mohlo mať
nepriaznivý dopad na stranu, ktorá by mala uhradiť trovy konania. V danom prípade súd vzal do úvahy
príbuzenský vzťah medzi stranami sporu (matka a dcéra), skutočnosť, že žalobkyňa sa stala stranou
sporu až po úmrtí manžela ako jeho dedička, teda nie celé toto konanie, ale iba vstúpila do konania
v jeho priebehu a tiež súd zohľadnil osobné a majetkové pomery žalobkyne, ktorá je dôchodkyňou a

po úmrtí manžela sa ocitla v zložitej životnej situácii. Vzhľadom na tieto okolnosti súd má za to, že ich
možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto v zmysle ust. § 257 CSP náhradu trov
konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).