Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 29CoE/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203923
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8415203923.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692 proti povinnému: M. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. O. E. č. XX, o vymoženie 2.000 eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 5Er/287/2015-16 zo dňa 26.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Súd pokračuje v konaní s právnym nástupcom oprávneného spoločnosťou BENCONT COLLECTION,
a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský
rozsudok, nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Dojednanie rozhodcovskej doložky je v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla
založiť právomoc rozhodcovského súdu.

2.Protitomutouzneseniuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolanieoprávnený.Odvolanieodôvodnil

nasledovne:
- Prekročením zákonných limitov pri skúmaní žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín
ako pripúšťa výslovné znenie zákona § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal
pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistil skutkový stav, ktorý neobstojí. Odňal
účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil. Uviedol, že exekučný
súdjeoprávnenýskúmaťavykonaťakodôkazvýlučnežiadosťoudeleniepoverenia,návrhnavykonanie

exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr.
zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. V rozhodnutí nie je dostatočne zdôvodnené
ako súd dospel k týmto záverom. Zakladať oprávnenie štátneho orgánu nie je možné len na základe
judikatúry Najvyššieho súdu SR, či dokonca na základe súdnej praxe, ktorá je navyše nejednotná. Ak je
exekučnýmtitulomrozhodcovskýrozsudok,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutianiejevecnepríslušnývo
veci konať či už ako súd vyššej inštancie, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu SR 4Cdo 159/2009 zo dňa 16.06.2009, podľa ktorého po podaní žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. V štádiu exekučného konania o vydanie
poverenia exekučný súd vychádza z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu a z exekučného titulu.
- Prekročením zákonných limitov preskúmania exekučného titulu a prekážky rozsúdenej veci, a to
skúmaním rozhodcovskej doložky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodoval
o tej veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, zistený skutkový stav neobstojí, odňal účastníkovikonania právo konať pred súdom a nesprávne právne vec posúdil. Exekučný súd má právo skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenia veci bráni tomu, aby bola opätovne

posúdená. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu na základe ktorej bol tento vydaný, keďže rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu.
- Vylúčením možnosti riešiť spor podľa zákona o rozhodcovskom konaní súd prvej inštancie dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, odňal účastníkovi
konaniamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovaloveci,oktorejsaužprávoplatnerozhodlo,anesprávne
vec právne posúdil. Oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky bol povinný postupovať v súlade
s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Poštová banka postupovala v súlade s § 93b zákona o
bankách, ktorá ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, v predmetnom bode
klientovi daná možnosť neprijať zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol, je prejavom jeho

osobnej a zmluvnej slobody. Rozhodcovská zmluva zaväzuje právnych zástupcov strán, ak to zmluvné
strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Vzhľadom na to, že to vylúčené nebolo, oprávnený nemal inú
možnosť ako podať žalobu na rozhodcovskom súde.
- Je arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a konštatovať, že rozhodcovská
doložka spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa bez uvedenia v

čom má údajná nerovnováha spočívať. V prípade, že by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku
a konanie by prebiehalo na štátnom súde, súd sa nevyjadril akým iným spôsobom by si slabšia
strana svoj osud dokázala náležite naplánovať. Poukázal na rokovací poriadok rozhodcovského súdu,
ktorý zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán ako konanie pred
všeobecným súdom.

- Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a o ich nemožnosti vyjadriť
sa k vykonanému dôkazu súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, odňal účastníkovi
konania možnosť konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil. Exekučný súd pri skúmaní
žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatné nové dokazovanie, na základe ktorého dospel
k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k

takto vykonaným dôkazom. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával
samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym
záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k
takto vykonávaným dôkazom a k novo vytvorenému skutkovému stavu. Prieskum meritórneho súladu
obsahu rozhodcovského rozsudku s hmotnoprávnou úpravou vyžaduje nielen to, aby za účelom

zachovania základných podmienok pre riadny spor boli obom právam v plnom rozsahu priznané práva
a povinností, ale aj to, aby výsledkom takéhoto prieskumu bolo rozhodnutie vo veci samej či už v
podobe zmeny predmetného rozsudku alebo jeho zrušenia. Účelom práva vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom je práve možnosť ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie.
Oprávnený, ktorý navrhne vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu vydaného v jeho prospech

v predchádzajúcom konaní, v zásade vychádza z toho, že doteraz vykonané dokazovanie preukázalo
pravdivosť jeho tvrdení. S týmto očakávaním, ktoré možno považovať za legitímne, oprávnený vstupuje
na pole exekučného konania. Oprávnený preto spravidla nepredpokladá zmenu skutkového stavu, ktorý
vyplýva z exekučného titulu a v dôsledku toho nevyvíja ani procesnú aktivitu v tomto smere. Ak exekučný
súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v

citovanomustanovení(exekučnýtitul),návrhnavykonanieexekúcieažiadosťnavydaniepoverenia,ako
aj v prípadoch keď exekučný súd na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený
exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom vyjadriť.
- Aplikáciou sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho
súdneho dvora súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil

nedostatočne skutkový stav, odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec nesprávne
právne posúdil. Poukázal na to, že smernice sú záväzné pre členské štáty a záver o neplatnosti
rozhodcovskej doložky nebolo možné odôvodniť Smernicu 93/13/ EHS.
- Súd porušil princípy právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne
obdobných veciach poverenia vydávajú aj zamietajú.

- Súd neprimerane zvýhodňoval povinného pred exekučným súdom, postupom exekučného súdu bol
porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny
úkon ho súd nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu
povinného svojim konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Navrhol,aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia vyhovie, alternatívne aby ho zrušil.

3. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A,
Bratislava, IČO: 45 869 464, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro,
Vložka č.: 67934/B ktorá v predmetnom konaní doposiaľ vystupovala v postavení oprávneného, bola
ku dňu 09.08.2017 z Obchodného registra dobrovoľne vymazaná v zmysle § 69a ods. 2 Obchodného
zákonníka z dôvodu zániku v dôsledku jej zlúčenia podľa ust. § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka so

spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, ktorá je
jej právnym nástupcom. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený - PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/
A, Bratislava, IČO: 45 869 464 zanikol počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo a má
právneho nástupcu, ktorým je spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava,
IČO: 47 967 692 odvolací súd rozhodol podľa § 64 CSP tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto
uznesenia.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením veci súdom
prvej inštancie, že rozhodcovská doložka v danom prípade je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou nie je len rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ
všetky spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, ale aj taká rozhodcovská doložka, ktorá reálne
znemožňuje spotrebiteľovi domáhať sa ochrany svojho práva na inom ako na rozhodcovskom súde.
Takouto je aj rozhodcovská doložka v danom prípade. V prípade podania žaloby dodávateľom je vo
veci daná len právomoc rozhodcovského súdu (ktorého právomoc dodávateľ sám navrhol založiť).

Spotrebiteľtedanemáefektívnumožnosťakodosiahnuť,abyžalobaoplneniezmluvybolaprejednávaná
iným ako rozhodcovským súdom. Samotný fakt, že rozhodcovská doložka vyžaduje od spotrebiteľa
všetky spory riešiť v rozhodcovskom konaní, zakladá neprijateľnosť takéhoto dojednania (§ 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka).

5. V zmysle publikovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR je exekučný súd oprávnený aj bez návrhu
skúmať, či rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne a vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z
príslušných právnych predpisov preto, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou v prípade jej
neplatnosti viazaná (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 10.10.2012 sp. zn. 6Cdo/105/2011 zverejnené
v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2013, s. 27-31).

6. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení

otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie
je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na
ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.

októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011) zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 3/2012, s. 46-51).

7. Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy. (Uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 18. septembra 2012 sp. zn. 5 Cdo 230/2011 zverejnené v Zbierke stanovísk NS
a súdov SR 5/2013, s. 35-38).

8. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nevytvára prekážku veci
rozhodnutej a oprávnený sa môže obrátiť na všeobecný súd, aby rozhodol o jeho nároku (Uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2015 sp. zn. 3 Cdo 27/2011).

9. Exekučný súd teda mal aj bez aktivity povinného právo a povinnosť skúmať platnosť uzavretej
rozhodcovskej doložky, pričom správne posúdil, že táto rozhodcovská doložka je ako neprijateľnázmluvnápodmienkaneplatná.Následkomneplatnostirozhodcovskejdoložkyjenevyhnutnosťzamietnuť
návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

10. Aplikované v danom prípade nebolo právo EÚ, ale právo SR (zákon o rozhodcovskom konaní,
Občiansky zákonník).

11. Rozdielnosť rozhodnutí súdov SR o tom istom právnom probléme je známa, samotný tento fakt nie
je dôkazom nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd posudzoval správnosť napadnutého

rozhodnutia nie podľa rozhodovania súdov prvej inštancie, ale s prihliadnutím na publikovanú judikatúru
NS SR.

12. Je pravdou, že exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vykonával iné dôkazy než exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie
poverenia a na ťarchu oprávneného revidoval skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul. Tiež

je pravdou, že exekučný súd nedal oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo
vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Oprávnený mal možnosť namietať závery súdu prvej inštancie až
v odvolaní proti rozhodnutiu. Ani vyjadrenie oprávneného nemenní nič na správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie, a bolo by teda neúčelné len formálne zrušiť napadnuté rozhodnutie, pokiaľ je vecne
správne aj po zohľadnení argumentov oprávneného.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
postupom podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.