Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. august 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/71/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712211145
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7712211145.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Jozefa Kuruca a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému: F. P., X.. XX.XX.XXXX, L. Š. XX, XXX XX Š.,
o vymoženie 845,15 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce

sp. zn. 15Er/425/2012 - 31 zo dňa 04.10.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením 15Er/425/2012 - 31 zo dňa 04.10.2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) súd prvej

inštancie exekúciu zastavil a zároveň rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným
uznesením. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 05454/11
zo dňa 07.07.2011.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m),
§ 243f ods. 4,5,6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1a 2 zákona č.
244/2002 Z.z., § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že účastníci
konania uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému úver.
Zmluvuoúvereposúdilsúdprvejinštancie ako spotrebiteľskúzmluvu. Súčasťouúverovýchpodmienok,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, je aj rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru v článku 15. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovská doložka

zakotvená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nebola dojednaná individuálne a umožňuje
riešiť spory len pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní, čo je zjavným obmedzením práva spotrebiteľa
ako slabšej strany. Povinný tak mal obmedzenú možnosť výberu súdu, ktorý rozhodoval spor zo zmluvy,
čo spôsobilo značnú nerovnováhu v právach zmluvných strán na strane povinného.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sám vo svojom vyjadrení, čo sa vlastného vzťahu s

povinným týka, odvoláva na listinné dôkazy v spise, súd prvej inštancie teda opätovne preskúmal
zmluvu o úvere, zmenku a rozhodcovský rozsudok a dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi
oprávneným a povinným vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom
(t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie
- oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové nákladyspojené s poskytnutým úverom. Na uvedenom nemení nič ani to, že v predloženej úverovej zmluve
dlžník zaškrtol políčko, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon „povolania“, nakoľko toto
tvrdenie oprávnený nepreukázal a súd má z vlastnej činnosti poznatky, že účelom takéhoto postupu

oprávneného pri uzatváraní úverových zmlúv je snaha vyhnúť sa aplikácii zákonov slúžiacich na ochranu
spotrebiteľa. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že Európska komisia /napr. C(2013) 2215 final/ už
v minulosti poukázala na túto praktiku oprávneného, ktorú používa v úmysle vyhnúť sa uplatneniu
pravidiel o ochrane spotrebiteľa, pričom hlbším skúmaním tejto problematiky zistila, že ide o nepravdivú
informáciu a úvery poskytované oprávneným majú rýdzo spotrebiteľský charakter. Zároveň, nakoľko ide

o formulárovú zmluvu, ktorú oprávnený používal štandardne, a ktorá bola podkladom pre rozhodovanie
v iných exekučných veciach, tento záver súdu potvrdzuje aj konštantná judikatúra tak prvostupňového
ako aj druhostupňového súdu. Napokon tvrdenia uvádzané v odôvodnení rozhodcovského rozsudku
súd nepovažuje za objektívne, nakoľko, ako už bolo preukázané aj v iných konaniach, tento radikálne
porušoval zásady slúžiace na ochranu spotrebiteľov.

4. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

5. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 28.08.2009 a rovnakého dňa došlo aj k vystaveniu vlastnej
zmenky, v ktorej oprávnený vyplnil zmenkovú sumu 845,15 Eur a počiatok úročenia zmenkového úroku

0,25 % denne od 14.03.2011. V zmysle citovaného § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. v prípade, ak
veriteľ prijal zmenku od dlžníka, tá smela byť len zabezpečovacia a zmenková suma v čase vyplnenia
smela byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, vo
výške maximálne 30 % istiny. V danom prípade bola spotrebiteľovi poskytnutá suma 1.000,- Eur, ktorú
mal splatiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru predstavujúcim viac ako 90 % sumy poskytnutej

istiny, čo súd považuje za hrubý rozpor s dobrými mravmi, na čo rozhodcovský súd, ktorý exekučný
titul vydal, absolútne neprihliadal. Po preštudovaní listinných dôkazov ale nie je jasné, koľko reálne
povinný oprávnenému uhradil a z čoho má pozostávať suma, ktorú oprávnený na zmenke vyplnil a
to s prihliadnutím na skutočnosť, že vo Všeobecných podmienkach pre poskytnutie úveru je uvedené
množstvo zmluvných pokút. Celkový dlh povinného tak predstavoval sumu, ktorá prekračuje najvyššiu

prípustnú sumu stanovenú zákonom a zároveň navýšenú o ďalší úrok vo výške 0,25 % denne. Z
uvedeného dôvodu vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení veriteľ nebol oprávnený
prijať od dlžníka takúto zmenku, resp. ju bol povinný dlžníkovi vrátiť. Napokon oprávnený nepreukázal
ani to, či išlo o zmenku zabezpečovaciu, alebo išlo o zmenku slúžiacu na zabezpečenie veriteľových
nárokov zo spotrebiteľského úveru, čo má za následok zákaz plnenia dlhu takouto zmenkou.

6. Ďalej v zmysle Zákona zmenkového a šekového, článku I. § 48 ods. 1, majiteľ zmenky môže postihom
okrem zmenkovej istiny a dohodnutých úrokov žiadať 6 % úroky odo dňa zročnosti. V danom prípade
si oprávnený okrem 6 % ročných úrokov uplatnil aj 0,25 % denný úrok, čo predstavuje 91,25 % ročne.
Uvedené úroky uvedené v zmenke sú v hrubom rozpore s citovaným zákonným ustanovením, pričom aj

v tomto prípade, nie len že boli oprávneným uplatnené v rozpore so zákonom ako aj v rozpore s dobrými
mravmi, ale zároveň rozhodcovským súdom priznané, čo potvrdzuje názor súdu, že ten rozhodoval
neobjektívne a priznával protizákonné nároky v prospech oprávneného.

7. Napokon, súd prvej inštancie uviedol v uznesení, že nemôže akceptovať ani samotný exekučný titul

- rozhodcovský rozsudok, nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť, vzhľadom
na kontinuálne označovanie rozhodcovskej doložky, ktorú oprávnený uzatváral s povinnými, za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, o čom svedčí konštantná judikatúra všeobecných súdov. Dojednanie
rozhodcovskej doložky k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v
rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,
nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následokmateriálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. (uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012).

8. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú naplnené
všetky podmienky stanovené v hypotéze § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a síce rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo
zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo
prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,

a zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Preto súd v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami exekúciu zastavil.

9. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorá mu bola zverená Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ust.

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní a zastával
názor, že súd na správne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis. Zdôraznil, že
formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu podľa ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. V rámci preskúmavania materiálnej
stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, avšak nemôže skúmať

rozhodcovské konanie, pretože ustanovenie, na ktoré poukazuje súd v napadnutom uznesení stanovuje
podmienkunazastavenieexekúcietak,žerozhodcovskýrozsudokanierozhodcovskékonaniezaväzuje
k niečomu neodvolenému. Konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného titulu oboznámiť
sa s priebehom rozhodcovského konania, čo znamená, že v rámci exekučného konania nemôže
zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len

na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže sa
jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. 18/2000. V prípade, ak súd aplikoval na skutkový stav ust. § 45 ods. 2
spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok a

právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust.
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo odporuje obsahu a účelu zákona o rozhodcovskom
konaní. Namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože s povinným
uzavrel rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú na samostatnej listine, avšak súd tieto skutočnosti nezisťoval.

Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že
cieľom úpravy ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť
sa, kde uplatnia svoje práva. V tomto prípade teda exekučný súd konal nad rámec svojich zákonných
ustanovení. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov. Z dôvodu toho, že v zmysle § 470 CSP ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti bol Krajský súd v
Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako

nový procesný predpis.

11. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel

k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol
právoplatnosť 01.08.2011 a vykonateľnosť 04.08.2011 Vychádzajúc z odôvodnenia exekučného titulu
právomoc rozhodcu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka

uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v čl. 15, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere
zo dňa 28.08.2009. V zmysle tejto zmluvy oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1.000,- Eur,
ktoré sa povinný zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach po 156,- Eur .13. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym

spôsobom,atonapr.ajvrozsudkuzodňa6.10.2009voveciAsturcomTelecomunicacionesSL.Odvolací
súd je toho názoru, že je pre neho smerodajný jedine oficiálny preklad rozhodnutí Súdneho dvora
EÚ. V uvedenom rozsudku bola zdôraznená povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú
doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, ďalej, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu

na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,
ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,

aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

14. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného
Exekučného poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje,
či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a

materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

15. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia

vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

16. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej

výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie

je prekludované.

17.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie

platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského

konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatkuv tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

18. V posudzovanom prípade bola rozhodcovská doložka uzatvorená vo forme rozhodcovskej doložky
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere. V rozhodcovskej
doložke sa zmluvné strany dohodli na tom, že všetky majetkové spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na
všeobecnomsúde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejdoložky

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,

požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

24. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.
Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko
praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda
povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to

znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený
už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná
nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

25. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade

koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými obchodnými podmienkami, nesvedčí o
individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale o zámernom predkladaní
zmluvných podmienok, ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej
kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky resp., že by si povinnýosobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako
ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním

rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o úvere. Z týchto dôvodov je záver súdu o
neplatnosti rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve vecne správny.

26. V zmysle rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru teda
reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa

(dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva
na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo
je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská
doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je
táto rozhodcovská doložka neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

27. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky na vykonanie exekúcie.

28. V danom prípade súd prvej inštancie správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako materiálne
nevykonateľný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku a preto správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

29. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1 CSP.

30. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol

tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a
povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.Dovolacídôvodsavymedzítak,žedovolateľuvedie,včomspočívatátovada(§431ods.1,2
CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,

ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§429 ods.1, 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania(§430CSP).Vdovolanínemožnouplatňovaťnovéprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania (§ 435 CSP).