Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/196/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618201138
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6618201138.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: E. V., nar.
XX. R. XXXX, trvale bytom ulica Z. XXXX/X, XXX XX N., o zaplatenie 1.718,49 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 12Csp/22/2018-108 zo dňa 22. mája
2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania
p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým
rozsudkom zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.718,49 Eur, úroky vo výške 82,94
Eur, úroky z omeškania vo výške 1,07 Eur, spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.718,49
Eur od 16.02.2018 do zaplatenia, spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 82,94 Eur od
16.02.2018 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta).
Druhou výrokovou vetou žalobu v časti zaplatenia 13,90 % ročného úroku zo sumy 1.718,49 Eur od

16.02.2018 do zaplatenia zamietol. Žalobcovi priznal od žalovanej náhradu trov konania v plnom
rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (tretia
výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 1.718,49 Eur z titulu nezaplatenej istiny, zmluvného úroku vo výške 82,94
Eur, úroku z omeškania vo výške 1,07 Eur, 13,90% ročného úroku z úveru zo sumy 1.718,49

Eur od 16.02.2018 do zaplatenia a 5% ročného úroku z omeškania z nezaplatenej istiny a z
nezaplatených úrokov od 16.02.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.08.2016 uzatvoril
ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. 338345 (ďalej len „Zmluva“), na základe
ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2.000,-Eur. V zmysle bodu 1.1. Zmluvy,
sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy aj Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko,
a.s. (ďalej len „VOP“), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú

v uvedených Všeobecných obchodných podmienkach. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná
porušilasvojezmluvnépovinnosti(prestalauhrádzaťjednotlivésplátkyriadneavčas),apretožalobcana
základe Výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 15.02.2018 v
zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, v súlade s Úverovou zmluvou a VOP a to po zaslaní upozornenianaomeškanieamožnosťpredčasnéhozosplatneniaDruhouupomienkou/Opakovanýmupozornenímzo
dňa 13.12.2017. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že uznáva nárok, tak ako je tento vymedzený v
žalobe. Dlh neplní z dôvodu jej platobnej neschopnosti. Na pojednávaní súdu žalovaná uviedla, že úver

nesplácala nie preto, že by nechcela, ale preto, že nemohla, nakoľko má aj veľa iných dlžôb. Poberá
starobný dôchodok spolu aj s vdovským vo výške 692,70 Eur mesačne.

1.2 Po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka,
§ 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), súd prvej
inštancie konštatoval, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej sumu 2.000,-Eur. Dňa 13.12.2017 a 15.02.2018
žalobca zaslal žalovanej upozornenie a výzvu na predčasné splatenie úveru, v ktorých ju vyzval na
zaplatenie úveru s tým, že bolo rozhodnuté o predčasnej splatnosti celého úveru, a preto je povinná
zaplatiť úver do 25.02.2018 vo výške 1.862,50 Eur. Z listinných dôkazov, ktoré do súdneho spisu boli

predložené žalobcom mal súd prvej inštancie preukázané, že zostatok dlhu na istine žalovanej z titulu
poskytnutého úveru je ku dňu zosplatnenia, t.j. ku dňu 15.02.2018 vo výške 1.718,49 Eur, na úrokoch z
úveru vo výške 82,94 Eur a na úrokoch z omeškania vo výške 1,07 Eur.

1.3 Súd prvej inštancie zmluvu o úvere uzatvorenú medzi stranami sporu posúdil ako zmluvu

spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Preskúmaním zmluvy o úvere súd prvej inštancie zistil, že obsahuje všetky zákonom
požadované náležitosti v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z..

1.4 Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dohodnuté zmluvné
úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Po splatnosti dlhu nastupuje režim
platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká.
Ak došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky
u seba a tieto užívať, niet preto dôvodu ani na to, aby veriteľovi patrili úroky, ktoré by mu patrili výhradne

za stavu oprávnenej držby finančných prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol spotrebiteľ
vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľovi by naďalej
patrili úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Popreli by sa tým účinky veriteľom
vyvolanej zmeny spôsobu splatnosti záväzku a veriteľovi by úroky patrili tak, ako keby k zmene ani
nedošlo,zatiaľčovšakspotrebiteľovibyneboligarantovanénijaképráva,ktorémuplynulizozmluvypred

veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Ak požičané finančné prostriedky vracia dlžník formou splátok,
úroky z každej splátky sú splatné len spolu so splatnosťou samotnej splátky. Ak dôjde k vyhláseniu
predčasnej splatnosti, dlžník už formou splátok neplní svoj záväzok, ktorý je splatný ku dňu vyhlásenia
predčasnej splatnosti. Niet dôvodu, aby ďalej plynula splatnosť úrokov zo splátok, na ktoré už dlžník
nemá nárok. V prejednávanej veci ide o dojednanie, ktorým by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k

jeho dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania,
čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy, a to napriek tomu, že
dohoda o splatení úveru formou splátok zanikla a došlo k zmene spôsobu splatenia úveru ako dôsledku
sankcie zo strany veriteľa. Dlžník v prípade zosplatnenia úveru už nemá po zosplatnení povinnosť
platiť úroky z úveru, stráca však možnosť výhody splátok, je povinný zaplatiť celý dlh naraz a skôr ako

bolo dojednané. Ak by okrem toho bol povinný naďalej platiť aj po zosplatnení úroky z úveru, došlo by
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa dvojnásobným úrokovým zaťažením spotrebiteľa, ktoré Občiansky
zákonník neumožňuje. Z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení už len úroky z
omeškania.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostídospelokresnýsúdkzáveru,žežalobcamáprávo

na zaplatenie dohodnutého zmluvného úroku z úveru vo výške 13,90% ročne len do 15.02.2018, kedy
bola vyhlásená pohľadávka za splatnú, preto v časti zaplatenia úroku z úveru po vyhlásenej predčasnej
splatnosti úveru vo výške 13,90% ročne zo sumy 1.718,49 Eur od 16.02.2018 do zaplatenia žalobu
zamietol.

1.5 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný
v celom rozsahu, priznal od žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odôvodnil to tým, že aj
keď žalobu v časti príslušenstva, ktoré nebolo vyčíslené zamietol, pre pomerné rozdelenie trov konaniaje rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, ak príslušenstvo
žalobcanevyčíslilvosvojejžalobe,vtejtosúvislostipoukázalnauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008).

2. Proti druhej výrokovej vete rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý
žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil a žalobe
žalobcu vyhovel aj v zamietnutej časti nároku a žalobcovi priznal náhradu trov konania a náhradu trov
odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov za konania na oboch inštanciách. Uplatnil

odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p..

2.1 V odvolaní tvrdil, že odňatie zmluvne dohodnutého nároku na zmluvný úrok implikované omeškaním
dlžníka a z toho vyplývajúce zosplatnenie dlhu je nelogickým a nezákonným zásahom do práv veriteľa.
Ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je len zákonnou zárukou, ktorá dáva možnosť
veriteľom uplatniť si vždy pri omeškaní dlžníka s platením peňažného dlhu aj úrok z omeškania, a to aj v

prípade, keď takýto nárok nebol osobitne dohodnutý. V žiadnom prípade z uvedeného ustanovenia nie je
možné vyvodzovať, že veriteľ nemá pri omeškaní dlžníka s peňažným plnením právo na nič iné. V danej
právnej veci niet ustanovení zákona, ktoré by bolo možné vykladať v prospech spotrebiteľa tak, aby sme
mohli dospieť k záveru, že veriteľ po zosplatnení stráca nárok na zmluvný úrok. Poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/138/2017-83 zo dňa 27.03.2018, v ktorom tento konštatoval, že

„veriteľ má v prípade omeškania popri úrokoch z omeškania právo aj na dohodnuté úroky z úveru,
pričom tieto možno požadovať súbežne s úrokmi z omeškania aj po splatnosti celého úveru“. Ďalej
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Co/28/2017-94 zo dňa 27.02.2018, v
ktorom tento konštatoval, že „Na uplatnenie úrokov z úveru dohodnutých podľa § 502 Obchodného
zákonníka má právo každý veriteľ, ktorý uzavrel písomnú zmluvu o úvere a na základe ktorej úver

skutočnedlžníkovinajehožiadosťposkytolatoaždosplatnostiúveru.Úrokzúverujevpodstatecenaza
užívanieposkytnutýchpeňažnýchprostriedkov,pretomápodľanázoruodvolaciehosúdudlžníkzásadne
povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu ich používania, t.j. až do doby skutočného vrátenia úveru
veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere nedohodli niečo iné. Záväzok dlžníka platiť úroky splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky je tak v súlade s § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka,

pričom tak ako to vyplýva z § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, je dlžník povinný zaplatiť úroky za dobu
poskytnutia až do vrátenia peňažných prostriedkov, keďže sa na takúto povinnosť veriteľovi zmluvne
zaviazal. Či už oznámenie žalobcu, že sa celý úver stal splatný alebo odstúpenie od zmluvy nevylučujú,
aby bol dlžník pri omeškaní s vrátením úveru povinný platiť ako úroky z úveru, ktoré predstavujú cenu
- odplatu za prenechanie peňažných prostriedkov na ich užívanie, tak aj úroky z omeškania, ktoré

sú sankciou za porušenie povinnosti, t.j. za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Na záver poukázal na
rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/311/2017 zo dňa 15.02.2018, 5Co/250/2017 zo dňa
13.02.2018, 5Co/372/2017 zo dňa 22.03.2018, 5Co/414/2017 zo dňa 27.03.2018, ktorými odvolací súd
zmenil napadnuté rozsudky tak, že žalobcovi priznal nárok zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení
úveru.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §

379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti druhej výrokovej vety podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. vrátane závislého výroku o nároku
na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.

5. V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci nie je

dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento
vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil aj
správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené zabezpečenými listinnými dôkazmi.7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 1.718,49 Eur z titulu nezaplatenej istiny, zmluvného úroku vo výške 82,94 Eur, úroku z omeškania
vo výške 1,07 Eur, 13,90% ročného úroku z úveru zo sumy 1.718,49 Eur od 16.02.2018 do zaplatenia

a 5% ročného úroku z omeškania z nezaplatenej istiny a z nezaplatených úrokov od 16.02.2018 do
zaplatenia. Žalobca dňa 31.08.2016 uzatvoril ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom Úverovú zmluvu č.
338345 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2.000,-
Eur. Žalobca na základe Výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa
15.02.2018 v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, v súlade s Úverovou zmluvou a VOP a to po zaslaní

upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Druhou upomienkou/Opakovaným
upozornením zo dňa 13.12.2017.

8. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu o tom, že zmluva o úvere, uzatvorená medzi
žalobcom a žalovanou dňa 31.08.2016, je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde
žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Rovnako sa na túto zmluvu vzťahujú
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z..

9. Odvolanie nie je dôvodné.
Žalobca v odvolaní namietol jedine nesprávnosť právneho posúdenia veci týkajúca sa práva na
zaplatenie úroku z úveru aj po jeho zosplatnení. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ veriteľ (v danom
prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom

nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru. Úver je odplatným právnym úkonom,
za ktorý možno dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov
(úverovéobdobie).Zákontedaumožňujedodávateľovinaurčitúdobu(dosplatnosti)podľajehopredstav
poskytnúť úver a vypýtať si zato dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú
dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie

úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého
by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený
po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z
omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Súd prvej inštancie
preto správne rozhodol, keď žalobcovi nepriznal úroky z úveru za čas po splatnosti celého úveru. Úroky

zmluvné popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech žalovanej, ale vo
svojichdôsledkochodporujúajkogentnémuzákonnémupravidlu(§517ods.2Občianskehozákonníka).
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax súdov, ktorá je ustálená v tom, že
nemožno priznať úroky z úveru po jeho zosplatnení, pokiaľ už nastupuje režim platenia úrokov z
omeškania, t.j. zákonná sankcia v zákonom stanovenej výške (napr. ÚS SR sp.zn. IV.ÚS 476/2012 zo

dňa 18.09.2012; KS Prešov sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015; KS Žilina sp.zn. 5Co/611/2014
zo dňa 16.12.2014; R 59/1998).

10. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný
stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj

spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je
zrejmé,žedošlokzmenezáväzku,ktorábolaprivodenáomeškanímspotrebiteľaasúčasnepredčasným
zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a
aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa

došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil
aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom. Okrem
skutočnosti, že pri plnení záväzku je potrebné za každých okolností vychádzať zo stabilizovaných
podstatných náležitostí zmluvy, ktoré sprevádzajú celú existenciu a trvanie záväzku, a to až do času
zmeny (obsahu) záväzku, ktorá predstavuje prekonanie dojednaných podmienok postupného splácania

záväzku, považuje odvolací súd za potrebné na doplnenie odôvodnenia súdu prvej inštancie viac
objasniť aj inštitút predčasného zosplatnenia úveru a jeho právny režim.10.1 Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy

istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania
patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje v podstate cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej
príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať
zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime
dojednaného záväzku. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde

veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov od

spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie, smerujúce
k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru
poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda
nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,
niet dôvodu ani nato, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej

držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne
nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia
povinnosti plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.
Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával
ajvčasepojednostrannommimoriadnomzosplatneníúveru,neprešlibytietonárokytestomustanovenia

§517 ods. 2 Občianskeho zákonník.

11. Odvolanie žalobcu tak nie je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, a závery súdu
prvej inštancie nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Preto krajský súd v zmysle § 387
ods. 1, ods. 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v odvolaním napadnutých výrokoch, výroku

II., ktorým okresný súd žalobu vo zamietol v časti zaplatenia 13,90% ročného úroku zo sumy 1.718,49
Eur od 16.02.2018 do zaplatenia, ako aj v závislom výroku III. o trovách konania. Z odvolacích dôvodov
odvolací súd nezistil dôvody pre zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vznikol jej proti žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Zo spisu však odvolací súd zistil, že žalovanej
žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto jej ich náhradu nepriznal.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).