Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41Csp/141/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116226666
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116226666.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: AXA životní

pojišťovna a.s., so sídlom Lazarská 13/8, 120 00 Praha 2 , Česká republika, IČO: 61 859 524, konajúca
prostredníctvom organizačnej zložky AXA životní pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského
štátu, so sídlom Kolárska 6, 811 06 Bratislava, IČO: 35 968 079, zast. Havel, Holásek & Partners
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava proti žalovanej: J. V., nar.
XX.X.XXXX, trvalý pobyt Q. - T. R., B..Č.. V. V. R., o zaplatenie 131,75 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi sumu 93,72 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 38,03 EUR od 12.12.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 38,03 EUR od 12.1.2014 a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17,66 EUR od
12.2.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu účelne vynaložených, odôvodnených a preukázaných trov
konania v rozsahu 42 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.11.2016 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia
sumy vo výške 131,75 EUR titulom dlžného poistného. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

Uviedol, že žalovaná dňa 10.10.2013 prijala návrh žalobcu na uzavretie poistnej zmluvy č. 9099094026.
Prijatý návrh bol do sídla žalobcu doručený dňa 23.10.2013, čím došlo k uzavretiu Poistnej zmluvy o
investičnom životnom poistení č. 1400289861. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Poistné podmienky
pre investičné životné poistenie účinné v čase uzavretia zmluvy. Uzatvorenie zmluvy bolo žalovanej zo
strany žalobcu potvrdené listom zo dňa 4.11.2013. Žalovaná sa na základe predmetnej zmluvy zaviazala
k úhrade investičného životného poistenia pre prípad smrti alebo dožitia s príslušnými pripoisteniami v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 38,03 EUR vždy k 11-temu dňu v mesiaci. Prvá splátka

poistného bola splatná prvý deň začiatku poistenia, t.j. dňa 11.10.2013. Nakoľko žalovaná dohodnuté
splátky nehradila riadne a včas, bola žalobcom opakovane upomínaná a to aj druhou upomienkou
dlžnéhopoistnéhozodňa14.1.2014,ktorásavrátilažalobcoviakonedoručenádňa22.1.2014.Žalovaná
dlžnúčiastkunevyrovnalačímdošlokzánikuzmluvykudňu23.2.2014.Otejtoskutočnostibolažalovaná
informovaná oznámením o zániku poistenia pre neuhradenie dlžného poistného, v ktorom bola opätovne
upozornená na nedoplatok poistného, ktorý ku dňu zániku poistenia činil čiastku 131,75 EUR, ktorá
pozostáva zo štyroch neuhradených splátok vo výške 38,03 EUR. Žalobca si uplatňuje sumu 131,75

EUR titulom štyroch nezaplatených splátok poistného, a to za obdobie 11 - 12 /2013 a 1 - 2 / 2014.
Žalobca si tiež uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
každej nezaplatenej splátky do zaplatenia.Žaloba spolu s procesným poučením a výzvou na vyjadrenie k žalobe bola žalovanej doručovaná
na adresu v Registri obyvateľov Slovenskej republiky v zmysle ust. § 167 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej „CSP“)dňa 24.4.2017, avšak súdu sa zásielka vrátila dňa 26.4.2017 z dôvodu „ adresát

neznámy“. Súd vykonal šetrenie pobytu žalovanej avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobu sa
konajúcemu súdu nepodarilo doručiť ani postupom podľa ust. § 116 ods. 1 CSP, postupoval súd podľa
ust. § 116 ods. 2 CSP. Žaloba sa považuje za doručenú žalovanej dňom 10.10.2017. Žalovaná sa však
k žalobe nevyjadrila ani nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany.
Podľa § 297 CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho

posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1 000 EUR.
Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu
neprevyšuje 1 000 eur, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania,
pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 6.2.2018, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to Poistnou zmluvou pre investičné
životné poistenie zo dňa 10.10.2013, Osobným dotazníkom, Záznamom z rokovania s klientom,
protokolom s potenciálnym klientom, Všeobecnými positnými podmienkami, oznámením o zániku
poistenia zo dňa 19.11.2013, druhou upomienkou k poistnej zmluve, doručenkou, zánikom poistnej

zmluvy pre neplatenie poistného, Predžalobnou upomienkou, ktoré predložil žalobca a zistil nasledujúci
skutkový stav:
Dňa 10.10.2013 žalovaná vyplnila a podpísala Návrh zmluvy investičného životného poistenia a osobný
dotazník. Na základe predmetného návrhu sa žalobca a žalovaný stretli na rokovaní dňa 10.10.2013,
kedy došlo k vyplneniu Protokolu s potenciálnym klientom. Žalobca listom zo dňa 4.11.2013 informoval

žalovanú, že dňa 23.10.2013 bola uzavretá zmluva investičného životného poistenia Kumulativ Life
od spoločnosti AXA č. 1400289861. Predmetom poistnej zmluvy bolo poistenie - pre prípad smrti
alebo dožitia poisteného, pričom poistná doba bola stanovená na 26 rokov so začiatkom poistenia
od 23.10.2013, keď mesačné poistné predstavovalo čiastku vo výške 20 EUR , poistenie pre prípad
smrti následkom úrazu predstavovalo čiastku vo výške 0,60 EUR , poistenie za dobu nevyhnutného

liečenia úrazu čiastku vo výške 2,62 EUR a poistenie pre drobné úrazy predstavovalo čiastku 1,60 EUR.
Pripoistenie dennej dávky pri pobyte v nemocnici predstavovalo čiastku 0,35 EUR, rekonvalescencie
čiastku 0,25 EUR, dennej dávky pre prípad pracovnej neschopnosti čiastku 3,66 EUR, pre prípad
kritických ochorení čiastku 5 EUR a oslobodenia od platenia v prípade invalidity predstavovalo čiastku
1,71 EUR, všetko so začiatkom poistenia od 23.10.2013 a poistnou dobou 26 rokov ( s výnimkou

pripoistenia oslobodenia od platenia v prípade invalidity, keď poistná doba bola dojednaná na 23 rokov).
Mesačné poistné, ktoré bola žalovaná povinná hradiť predstavovalo spolu čiastku vo výške 38,03 EUR.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky 0211 SK.
Druhou upomienkou zo dňa 14.1.2014 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžného poistného vo
výške 114,09 EUR do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy, pričom podľa doručenky priloženej

žalobcom, predmetná výzva bola doručená žalovanej fikciou doručenia ( predmetná zásielka sa
žalobcovi vrátila ako nedoručená) dňa 23.1.20143. V oznámení o zániku poistenia zo dňa 10.4.2014
žalovanej nedoplatok na poistnom predstavoval sumu vo výške 131,75 EUR, pričom žalovaná bola
upozornená na skutočnosť, že poistná zmluva č. 1400289861 zanikla pre neplatenie poistného ku dňu
23.2.2014. Žalobca si uplatňuje sumu poistného za dobu do zániku poistenia, teda poistné za poistné

obdobie od 11.11.2013 do 11.2.2014 vo výške 131, 75 EUR.

Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona:
V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a

hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.
Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej

únie.
Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ichvnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 23a ods. 1,2 zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je , že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

osobitného predpisu ( § 52-60), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky

poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Podľa §801 ods.2 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie
nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak
nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že

poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
Podľa §803 ods.1 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Nazákladezistenéhoskutkovéhostavuzvykonanéhodokazovaniasúdnárokžalobcuprávnevyhodnotil
takto :
Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)
Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy
o úvere, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z
uvedeného zmluvného vzťahu) v 3 ročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho

zákonníka, čo podlieha súdnej kontrole ex offo.
Na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že
žaloba je dôvodná. Súd mal za preukázané, že strany sporu dňa 10.10.2013 platne uzavreli Zmluvu
investičného životného poistenia Kumulativ Life č. 1400289861, ktorej predmetom bolo poistenie - pre
prípad smrti alebo dožitia poisteného, pričom poistná doba bola stanovená na 26 rokov so začiatkom

poistenia od 23.10.2013, keď mesačné poistné predstavovalo čiastku vo výške 20 EUR , poistenie
pre prípad smrti následkom úrazu predstavovalo čiastku vo výške 0,60 EUR , poistenie za dobu
nevyhnutného liečenia úrazu čiastku vo výške 2,62 EUR a poistenie pre drobné úrazy predstavovalo
čiastku 1,60 EUR. Pripoistenie dennej dávky pri pobyte v nemocnici predstavovalo čiastku 0,35 EUR,
rekonvalescencie čiastku 0,25 EUR, dennej dávky pre prípad pracovnej neschopnosti čiastku 3,66 EUR,

preprípadkritickýchochoreníčiastku5EURaoslobodeniaodplateniavprípadeinvaliditypredstavovalo
čiastku 1,71 EUR, všetko so začiatkom poistenia od 23.10.2013 a poistnou dobou 26 rokov ( s výnimkou
pripoistenia oslobodenia od platenia v prípade invalidity, keď poistná doba bola dojednaná na 23 rokov).
Mesačné poistné, ktoré bola žalovaná povinná hradiť predstavovalo spolu čiastku vo výške 38,03 EUR.Žalovaná si povinnosť platiť dohodnuté poistné neplnila riadne a včas, preto poistná zmluva zanikla ku
dňu 23.2.2014. Na základe tejto skutočnosti žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dlžného poistného za
obdobie od 11.11.2013 do zániku poistenia t.j. do 23.2.2014 vo výške spolu 131,75 EUR.

Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na
peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3 ročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia §
101 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho
zákonníka (účinné od 01. 04. 2015), podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie bolo do zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. ako bod 11 čl. VIII. Zákon
nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne intertempolárne pravidlá. Pomerne
jasným a nepochybným sa v tomto svetle javí úmysel zákonodarcu a zákona, a výklad konkrétneho
ustanovenia je tak len derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na

prospech toho, na ochranu koho je primárne určená. O povahe právnej normy nerozhoduje formálne
kritérium zaradenia právnej normy do právneho predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto
právna norma reguluje. Dikcia ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dikcia ust. § 5b zákona
o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu k lex generali ( ust. §100 ods. 1
OZ) a lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa). Preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo

použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu
priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom
dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani
skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade
je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez

ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale
ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych, ako aj v obchodnoprávnych
vzťahoch. I keď súdna prax vo vzťahu k aplikácii Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka pri
spotrebiteľských vzťahoch nebola v minulosti jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v
kontexte s aktuálnym znením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď novela Občianskeho

zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely .
Je pritom nesporné, že predmetná zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá
je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení,
pričom všeobecné obchodné podmienky sú priamo prílohou takto uzatváranej zmluvy. Spotrebiteľskou
zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na to, či

je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. Podľa
§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené je predmetnú zmluvu o
úvere potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady lex specialis

derogat les generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred
všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zákon č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie§ 52 a nasledovné Občianskeho zákonníka upravujúce
problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je
v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny vzťah medzi

stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keď medzi stranami bola uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia §2 zákona č. 258/2001 Z. z., a teda aj otázka premlčania
nároku žalobcu sa posudzuje podľa ustanovenia§ 101 Občianskeho zákonníka. K uvedenému súd ešte
dopĺňa, že aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený v zmysle § 497 až § 507
Obchodnéhozákonníka,súčasneideozmluvuspadajúcupodrežimZákonaospotrebiteľskýchúveroch,

preto bolo potrebné predmetnú zmluvu posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj ustanovení
Občianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter
absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré
predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu ustanovenia § 52 ods. 2) tak, že na
všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho práva, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V tejto súvislosti súd len
dopĺňa, že od účinnosti tohto ustanovenia sa toto ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom, keďže právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie neobsahuje prechodné
ustanovenia.S účinnosťou od 1.5.2014 stanovuje zákon orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy povinnosť prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Uvedené ustanovenie predstavuje
vo vzťahu k § 100 Občianskeho zákonníka lex specialis. Premlčanie je definované ako uplynutie času
ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitím
námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno

premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynutiteľnosť
prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na
dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu
dobu a ostatné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doma má subsidiárny charakter a použije sa
tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba.
Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý

zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnosti(akniejeustanovenéinak),jepotrebnénadanú
právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd dospel k záveru, že nárok

žalobcu v rozsahu 38,03 EUR splatný dňa 11.11.2013 je premlčaný. Súd vychádzal z toho, že žalovaná
neuhradila poistné za obdobie 11/2013 splatné dňa 11.11.2013 v sume 38,03 EUR, ďalej za obdobie
12/2013 splatné dňa 11.12.2013 v sume 38,03 EUR, za obdobie 01/2014 splatné dňa 11.1.2014 v sume
38,03 EUR a za obdobie 02/2014 splatné dňa 11.2.2014 v sume 17,66 EUR, ktorého výška je vypočítaní
pomerne ku dňu kedy poistenie zaniklo. Žaloba bola žalobcom podaná na súd dňa 15.11.2016, pričom

premlčacia doba, v rámci ktorej žalobca mohol vymáhať svoj nárok na zaplatenie poistného za obdobie
11/2013 v sume 38,03 EUR na súde, uplynula dňa 11.11.2016. Žaloba však bola podaná na súd dňa
15.11.2016, teda po uplynutí všeobecnej premlčacej doby pre predmetnú platbu poistného.
Preto súd žalobe vyhovel len sčasti a zaviazal žalovanú na zaplatenie zvyšnej časti neuhradeného
poistného vo výške 93,72 EUR.

Pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky žalobcu súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Žalobca má v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka právo požadovať úroky z omeškania,
keďže žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku. Pre určenie počiatku
omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu. Táto je stanovená dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty
na plnenie. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Z uvedeného dôvodu má žalobca nárok na úroky z omeškania vo výške5 % ročne odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých splátok poistného.

O trovách konania súd rozhodol takto :
Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol o trovách konania. Podľa zásad o náhrade trov konania
(§255 CSP) súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v spore,
t.j. 42 % (čo predstavuje konečný úspech žalobcu v spore, pretože zo 100 % žalovanej sumy 131,75

EUR súd prisúdil žalobcovi sumu 93,72 EUR, čo je 71 % a neúspech vo výške 29 %).
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).