Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoP/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115209631
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8115209631.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Romana Tótha a JUDr. Mareka Košču, v právnej veci navrhovateľky: H. V., nar. XX. X. XXXX, študentka,
bytom T., U. XX, štátna občianka SR, právne zastúpenej advokátom Mgr. Drahoslavom Potočekom, so
sídlom v Košiciach, 040 01, Čajakova 5, ako aj v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: H. V., nar.
XX. X. XXXX, bytom T., XXX XX, U. XX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov, Slovenská 87, Prešov, 080 28, dieťa matky Y. Y. V., rod. N., nar. X. X. XXXX, bytom
T., XXX XX, U. XX, právne zastúpenej advokátom Mgr. Drahoslavom Potočekom, so sídlom v Košiciach,
040 01, Čajakova 5 a otca Y. V., nar. X. X. XXXX, bytom T., XXX XX, V. XX, štátny občan SR, o zvýšenie

výživného, o odvolaní navrhovateľky a matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 30P/130/2015
- 49 zo dňa 13. 5. 2015 , takto

r o z h o d o l :

Odvolanie navrhovateľky H. V. o d m i e t a.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného na mal. H.
V. tak, že výživné určené rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 6C 176/2004-18 zo dňa 21. 2. 2005
na mal. H. V., nar. XX. X. XXXX zo strany otca Y. V. zvyšuje počnúc od 17. 4. 2015 zo sumy 23,24 eur

(700,- Sk) mesačne na sumu 70,- eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný platiť najneskôr
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

V prevyšujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo veci samej p o t v r d z u j e.

N e p r i z n á v aúčastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn.
6C/176/04 zo dňa 21. 2. 2005 v časti určenia výživného tak, že otec maloletých detí je povinný prispievať

na výživu maloletej H. V., nar. XX. X. XXXX sumou vo výške 50,- eur mesačne a maloletej H. V., nar. XX.
X. XXXX sumou vo výške 50,- eur mesačne, vždy do 20 dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc
právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

Ako dôvod uviedol, že pri určovaní výšky výživného vychádzal z odôvodneným potrieb maloletých detí
a zároveň z príjmových možností a schopností otca. Jeho mesačný príjem je 450,- eur v čistom, pričom
k svojmu zdravotnému stavu, ktorý bol lekárskou správou preukázaný, si tento príjem nemôže zvýšiť

vykonávaním inej práce, resp. nájdením si ďalšej práce. Otec preukázal dôvod zakúpenia osobného
motorového vozidla a z toho vyplývajúcu splátku, a to z dôvodu zabezpečenia zdravotnej starostlivosti o
starú matku. Na druhej strane je potrebné prisvedčiť matke, že posledných 10 rokov nebolo upravované
výživné a všetky potreby pre maloleté deti, ako aj ich výchovu zabezpečovala sama. Vzhľadom k vekumaloletých detí, ich odôvodneným potrebám bolo potrebné zvýšiť výživné zo strany otca. Pri zvyšovaní
výživného musel súd prihliadať k majetkovým a zárobkovým možnostiam otca.

Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie matka detí.
Alternatívnenavrhlarozsudokzrušiťavecvrátiťsúduprvéhostupňananovérozhodnutiealeborozsudok
zrušiť (zrejme zmeniť) a vo veci rozhodnúť odvolacím súdom. Ako dôvod uviedla, že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Je
toho názoru, že určité výdavky, ktoré uviedol otec, nemal súd brať do úvahy, nakoľko obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Je toho názoru, že životná úroveň otca je väčšia,
ako bola posudzovaná prvostupňovým súdom. Otcovi nebola určená vyživovacia povinnosť voči jeho
starej matke, ale voči jeho maloletým deťom. Tieto výdavky vo výške 157,30 eur mesačne by súd mal
rovnomerne rozdeliť medzi jeho deti. Otec zakúpil vozidlo, kde spláca leasing 127,30 eur mesačne,
kvôli ktorému sa nemôže podieľať na zabezpečovaní potrieb svojich detí. Výdavky, ktoré otec uviedol

s poistením domu, s inkasom a výdavky súvisiace s údržbou otec nemusel uvádzať až v takej výške
vzhľadom na počet obyvateľov danej nehnuteľnosti. Otec je muzikant, ktorý podľa všeobecne známych
skutočností vo voľnom čase pravidelne hráva v kapete na rôznych spoločenských podujatiach ako
sú svadby, oslavy, študentské akcie, čo mu podstatne umožňuje zvyšovať svoj mesačný príjem bez
ohrozenia jeho života, vzhľadom na uvedené zdravotné ťažkosti. Zvyčajne na takýchto akciách si vedia

kapely jednorázovo privyrobiť minimálne 500,- eur za akciu a večer. Otec úmyselne zatajil skutočnosti
ohľadne finančných možností svojho zárobku a taktiež svojich majetkových pomerov. Matke, ako aj
okoliu je známe, že otec má nehnuteľný, ako aj hnuteľný majetok, ktorý práve z dôvodu utajenia prepísal
nasvojichblízkychpríbuzných,očomsvedčíajSMSkomunikácia,kdetietoskutočnostiotecsámpotvrdil
dňa 20. 3. 2015. Súd sa zisťovaním otcových majetkových pomerov bližšie nezaoberal. Už v minulosti

počas vyporiadania BSM otec požiadal matku, aby mu vyplatila sumu z bývalého spoločného bytu práve
na účet jeho matky, aby do budúcna
nemusel preukazovať majetok. Súd opomenul vziať do úvahy aj skutočnosť, že matka pred dvoma rokmi
vážne onkologický ochorela a do dnes musí pravidelne navštevovať Východoslovenský onkologický
ústav, pričom musí mesačne doplácať na nevyhnutné lieky cca 80,- až 100,- eur. Súd nedostatočne

prihliadol na skutočnosť, že po dobu celých desať rokov sa matka sama starala o výchovu a výživu detí,
pričom od otca nepožadovala zvýšenie výživného. Otec má rôzne možnosti zabezpečiť si lepší príjem
aj bez vynaloženia väčšej fyzickej námahy pri práci v stavebníctve.

Po zmene právneho zástupcu matka na odvolacom pojednávaní upresnila petit podaného návrhu na

začatie konania tak, že navrhla zvýšiť výživné od podania návrhu na H. na sumu 200,- eur a na maloletú
H. na sumu 150,- eur mesačne.

Navrhovateľka H. V. na odvolacom pojednávaní oznámila, že splnomocnila matku k tomu, aby
podala za ňu odvolanie. Túto plnú moc jej nedala písomne. Tak isto nedala písomnú plnú moc na

podanie odvolania vtedajšej právnej zástupkyni matky spoločnosti ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr.
Vieroslava Vočková, advokát s.r.o.. Tvrdila, že po doručení rozsudku súdu prvého stupňa podala
prostredníctvom terajšieho právneho zástupcu Mgr. Drahoslava Potočeka odvolanie proti uvedenému
rozsudku, čo však menovaný poprel.

Otec detí vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uznal, že hudba je jeho
koníček a že v minulosti hrával príležitostne v kapele na rôznych podujatiach. V dôsledku jeho zlého
zdravotného stavu túto činnosť pred rokom ukončil. Teraz sa obmedzuje len na bezplatnú výučbu detí
svojich známych na hru na hudobné nástroje. K SMS správe z 20. 3. 2015 uviedol, že nevlastnil a ani
nevlastní rodinný dom či pozemok v V.. Oznámil, aké osobné motorové vozidlo vlastní a žiadne iné

nemá a ani ho neprepísal na príbuzných. Býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho matky a
ktorý na ňu prepísali jej rodičia. Ide o jej rodičovský dom. Bol samostatne zárobkovo činnou osobou v
stavebnej činnosti, avšak pre zlý zdravotný stav na odporúčanie lekára živnosť prerušil v roku 2013 a
neprepisoval ju na otca. Vyrovnanie z vysporiadania BSM bolo vyplatené na účet jeho matky preto, že
na kúpu spoločného bytu mu prispeli rodičia. Tak len vrátil vloženú sumu.

Na odvolacom pojednávaní otec detí k týmto dôvodom dodal, že pokiaľ ide o jeho správu poslednú
e-mailom R. N., tak šlo o ironickú reakciu na predchádzajúci e-mail R. N.. Údaje, ktoré v tejto svojejodpovedi uvádzal, preto nie sú pravdivé. Preukázal, že počnúc dňom 12. 6. 2015 zasiela na adresu
matky detí sumu 100,- eur mesačne. Navrhovateľke H. V. neposiela výživné samostatne.

Kolízny opatrovník maloletej H. navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a výživné určené súdom
zvýšiť. Určené výživné je nízke a nezodpovedá veku detí. Kolízny opatrovník nepodával v mene detí
v tejto veci odvolanie.

Odvolací súd preskúmal na nariadenom odvolacom pojednávaní obsah predloženého spisu. Doplnil

dokazovanie oboznámením vyžiadaných správ o zárobku otca a nákladov vynaložených matkou detí v
jednotlivých mesiacoch v roku 2015. Zopakoval dokazovanie
vykonávané súdom prvého stupňa a dospel k záveru, že odvolanie matky týkajúce sa maloletej H. je
čiastočne opodstatnené. Súčasne však konštatoval, že právny zástupca matky nebol oprávnený podať
odvolanieajzanavrhovateľkuH.V.ažesamotnáH.V.aniprostredníctvomterajšiehoprávnehozástupcu
nepodala odvolanie proti rozsudku po doručení jeho rovnopisu jej samotnej.

Vzhľadom k vadám podaného návrhu na začatie konania, chybnému postupu prvostupňového súdu,
navrhovateľky a jej matky po vyhlásení napadnutého rozsudku, ako aj vzhľadom k nedostatočnému
odôvodneniu preskúmavaného rozsudku rozhodol odvolací súd , že nebude napadnutý rozsudok
zrušovať, ale že po doplnení dokazovania a po pokuse o odstránenie vád doručovania rozhodne na

odvolacom pojednávaní s konečnou platnosťou.

Vo vzťahu k H. V. odvolací súd zistil, že odvolanie zo dňa 29. 6. 2015 podala za H. V. neoprávnená
osoba, a to ešte predtým, ako došlo k doručeniu rozsudku tejto navrhovateľke a že po doručení rozsudku
navrhovateľke táto odvolanie nepodala.

V čase vyhlasovania napadnutého rozsudku nebola H. V. ešte plnoletá. Preto bola v tomto súdnom
konanízastúpenásúdomustanovenýmopatrovníkom,ktorýbolokreminéhooprávnenývjejmenepodať
aj prípadné odvolanie. Matka ako zákonná zástupkyňa bola oprávnená podať odvolanie v tejto veci len
do dňa plnoletosti H. V., ktorým bol deň XX. X. XXXX. Dňom nadobudnutia plnoletosti mohol niekto iný

konať za navrhovateľku len na základe ňou vystavenej plnej moci. Plnomocenstvo na zastupovanie v
konaní podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevyžaduje osobitnú formu. Ak však má mať procesné
účinky voči súdu a tretím osobám, nemôže ísť len o jednostranné vyhlásenie splnomocniteľa. Z tohto
právneho úkonu musí byť zrejmé, že medzi zástupcom a zastúpeným došlo k dohode o zastupovaní
a v akom rozsahu. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plná moc

udeliť taktiež písomne. Písomná forma je potrebná aj v prípade, ak sa netýka len určitého právneho
úkonu. Udelenie plnomocenstva treba odlišovať od preukázania jeho existencie. V zásade sa vyžaduje
jeho preukázanie pri prvom procesnom úkone účastníka. Ak ten, kto vystupoval ako zástupca účastníka
bez predloženia plnej moci dodatočne v lehote stanovenej súdom predloží plnú moc, je tým uvedený
nedostatok zhojený a sú tak schválené aj tie úkony, ktoré boli týmto zástupcom účastníka urobené v

konaní pred podpisom plnej moci.

Účastník môže byť v konaní zastúpený aj zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa
§ 26 O.s.p., t.j. (Centrum pre medzinárodnú právnu ochranu detí, odborovú organizáciu či právnickú
osobou založenú podľa osobitného zákona na účel výkonu advokácie) môže si účastník zvoliť za

zástupcu len fyzickú osobu. V tejto istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného
zástupcu. To však neplatí, keď ide o zastupovanie advokátom podľa § 25 O.s.p.

Pokiaľ je účastník zastúpený niekým iným ako advokátom, nemôže sa takýto splnomocnenec -
fyzická osoba nechať zastúpiť iným zvoleným zástupcom (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

20Cdo/1026/2006).

Pokiaľ navrhovateľka H. V. v priebehu odvolacieho konania tvrdila, že za ňu podala odvolanie jej
matka na základe splnomocnenia, ktoré jej dala, mohla byť takáto obrana právne relevantná len za
predpokladu, že by takéto odvolanie podávala samotná matka. Keďže však matka detí sa nechala

zastúpiť advokátom a tohto advokáta navrhovateľka nesplnomocnila na zastupovanie v tomto konaní,
je treba takéto odvolanie považovať za odvolanie podané neoprávnenou osobou.Dôkazom toho, že spoločnosť ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Vieroslava Vočková, advokát s.r.o.
Prešov nebola splnomocnená na zastupovanie navrhovateľky H. V., je aj oznámenie tejto spoločnosti o
vypovedaní plnej moci zo dňa 17. 9. 2015, z ktorých vyplýva, že do vypovedania plnej moci zastupovali

lenY.Y.V.,rod.N..Neprichádzapretodoúvahypostupsledujúciodstránenienedostatkutejtopodmienky
konania dodatočným vyžiadaním plnej moci. Takáto plná moc zo strany H. V. neexistovala a preto
nemôže byť dodatočne predložená.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol odvolanie podaného

matkou dňa 29. 6. 2015 za navrhovateľku H. V..

Za čiastočne dôvodné považuje súd odvolanie matky týkajúce sa zvýšenia výživného na maloletú H.
V., nar. XX. X. XXXX. Od času predchádzajúcej súdnej úpravy došlo k tak podstatnej zmene pomerov,
ktorá jednoznačne odôvodňuje zvýšenie výživného aj nad čiastku stanovenú napadnutým rozsudkom.

V súlade s § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine môže byť výška výživného zmenená, ak sa zmenia pomery.
Občiansky súdny poriadok v § 163 túto zásadu rozširuje tak, že zmeniť rozsudok odsudzujúci na plnenie
v budúcnosti zročných dávok je možné len za predpokladu, že sa okolnosti zmenili podstatne. V každom
prípade nevyhnutnou podmienkou pre zmenu výživného určeného na maloleté dieťa je zmena pomerov
odčiaspredchádzajúcejsúdnejúpravy.Musíísťotakúzmenupomerov,ktorásazávažnejšímspôsobom

prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí preto
len konštatovanie súdu, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd rozhodol o zmene výšky
výživného bez toho, že by mal preukázanú zmenu pomerov, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie
a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

Porovnávajú sa predovšetkým osobné a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj osobné pomery
oprávneného dieťaťa. Naviac v súlade s § 78 ods. 3 O.s.p. sa pri zmene pomerov vždy prihliada aj na
vývoj životných nákladov.

Pri zisťovaní rozsahu odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa je najzákladnejšou zmenou uplynutie

dostatočnej dĺžky času. U maloletých detí už len samotný prechod na iný stupeň školskej dochádzky
sa považuje za zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu určeného výživného. Pri zisťovaní úrovne
odôvodnených potrieb detí sa dokazovanie zameriava na tie potreby dieťaťa, ktoré sa vymykajú z rámca
bežných potrieb, napr. náklady vynakladané na liečenie často a závažne chorého dieťaťa či náklady
spojenésuspokojovanímtakejzáujmovejčinnostidieťaťa,uktorejdieťamáprávopožadovaťodrodičov,

aby znášali náklady s tým spojené. Nie každú potrebu dieťaťa sú rodičia povinní uspokojiť. Dieťa má totiž
nielen právo, ale aj povinnosť podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. V dôsledku toho osobné,
majetkové a zárobkové pomery povinného rodiča vytvárajú strop týkajúci sa rozsahu uspokojovania
odôvodnených potrieb dieťaťa. Dieťa má právo na uspokojenie svojich odôvodnených potrieb len v
rozsahu vytvoreného majetkovými a príjmovými pomermi oboch rodičov.

Na druhej strane zase rodičia majú právo, aby zo svojho príjmu uhradili tie náklady, ktoré sú nevyhnutné
na udržanie ich doterajšej pracovnej spôsobilosti (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

Pokiaľ sa preukáže, že rodič má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný

preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu
sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrených
na rozhodnutie. Ak by si rodič nesplnil túto povinnosť, vzniká nevyvrátiteľná zákonná domnienka, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima (§ 63 ods.
1 Zákona o rodine). Podmienkou pre takýto záver súdu je však dôkaz o tom, že povinný rodič má takýto

príjem z inej než závislej činnosti, t.j. z inej než z pracovného pomeru, resp. že má takýto iný príjem
popri príjmu zo závislej činnosti.

Pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd prihliada aj na to, či v právne relevantnom období pred
zvyšovaním výživného, resp. jeho priebehu, sa povinný rodič vzdal nejakého výhodného majetkového

prospechu alebo zamestnania, a to bez dôležitého dôvodu. Ak takýto dôležitý dôvod neexistuje, prihliada
súd pri rozhodovaní o výške výživného aj k hodnote takéhoto majetkového prospechu, resp. k výške
príjmu, ktorý by získal z takéhoto výhodnejšieho zamestnania (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Musí
sa však jednak o zmenu zamestnania či vzdanie sa majetkového prospechu v príčinnej súvislosti srozhodovaním o výške výživného. Nie je možné preto prihliadať k takýmto zmenám pomerov, ktoré sa
udiali s väčším časovým odstupom a bez príčinnej súvislosti s rozhodovaním o výživnom.

Na výživu svojich detí prispievajú obaja rodičia podľa svojich vlastných schopností, možností a
majetkových pomerov. Pokiaľ súd rozhoduje o zvýšení výživného zo strany otca, nie sú pre jeho
rozhodnutie významné príjmové a majetkové pomery matky.

V preskúmavanej veci bolo výživné na maloletú H. určované naposledy pred viac ako 10 rokmi. V

tom čase maloletá H. navštevovala predškolské zariadenie, pričom v súčasnosti je žiačkou 8. triedy
základnej škody. Už len samotný prechod na prvý stupeň základnej školy a následne na stupeň druhý sú
dostatočnými dôvodmi pre zmenu výšky výživného zo strany jej rodičov. Jedná sa o tak podstatný nárast
rozsahu odôvodnených potrieb a nákladov s tým spojených, že ani suma 50,- eur a ani sumu 70,- eur
po zohľadnení výživného poskytovaného matkou a podielu z rodinných prídavkov, nemôže postačovať
na uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb tohto dieťaťa. Tak, ako už bolo konštatované, musí sa

maloletá prispôsobiť životnej úrovni svojich rodičov.

Pri zisťovaní rozsahu schopností a možností otca ako povinného rodiča je možno konštatovať, že tento
bol v čase predchádzajúcej súdnej úpravy vo vyšetrovacej väzbe, kde nepracoval, avšak prvostupňový
súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z predpokladu, že svojim správaním sa vzdal predchádzajúceho

výhodnejšieho zamestnania, kde dosahoval čistý
mesačný zárobok 5.845,- Sk (194,- eur). V tom čase mal otec vyživovaciu povinnosť aj k dcére H., na
ktorú rozvodový súd určil výživné vo výške 1.000,-Sk mesačne.

V čase od podania návrhu na zvýšenie výživného, t.j. od 17. 4. 2015 mal otec naďalej vyživovaciu

povinnosť len k týmto dvom deťom. Podľa oznámenia jeho zamestnávateľa spoločnosti Kipech
Production Hotel s.r.o. bol jeho priemerný mesačný zárobok od doby od 1. 1. do 30. 9. 2015 446,36 eur.
Zožiadnehozdôkazovvykonanýchvpriebehuprvostupňovéhoaodvolaciehokonaniasanepreukázalo,
že by otec mal príjem aj z inej činnosti, konkrétne z tvrdenej hudobnej produkcie. Podobne sa
nepreukázalo, že by v rozhodnom čase sa vzdal nejakého majetkového prospechu, čo by malo za

dôsledok zhoršenie jeho majetkových a príjmových pomerov. Takýto záver nie je možné vyvodiť z e-
mailovej správy zo dňa 24. 4. 2015 zaslanej otcom detí svedkovi R. N.. Nebolo totiž preukázané, že by
otec detí takéto prevody ním nadobudnutého majetku na svojich príbuzných uskutočnil a už vôbec nie,
že by sa tak stalo v čase a v príčinnej súvislosti s konaním o zvyšovanie výživného.

Bolo preukázané, že otec detí má od 24. 11. 2013 prerušený výkon živnostenského oprávnenia, pričom
sa tak stalo v príčinnej súvislosti s prekonanou operáciou a následným liečením jeho zdravotného stavu.
Nie je možné požadovať od rodičov, aby si plnili svoju vyživovaciu povinnosť, a to dokonca ešte vo
väčšom rozsahu než v minulosti na úkor vlastného zdravia či za cenu jeho zhoršenia.

Vychádzajúc z týchto zistení preto bolo možné pri rozhodovaní o zvýšení výživného na maloletú H.
vychádzať len zo zisteného priemerného mesačného príjmu otca 446,36 eur mesačne. Po zohľadnení,
že otec si naďalej plní vyživovaciu povinnosť aj k plnoletej dcére H. a že na rozdiel od minulosti si
matka plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti už podstatne v menšom rozsahu,
v dôsledku čoho sa zvyšuje podiel v peňažnej forme, považuje odvolací súd za primerané zvýšenie

výživného na sumu 70,- eur mesačne.

Toto výživné odvolací súd zvýšil s účinnosťou odo dňa podania návrhu na začatie konania. Je právne
neprípustné rozhodovať o zvyšovaní výživného s účinkami až od právoplatnosti súdneho rozhodnutia,
keďže povinnosťou súdu je zvýšiť výživné od zmeny pomerov, ktorých rozsah v čase právoplatnosti

súdneho rozhodnutia súdu nemôže byť známy.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k
maloletej H. tak, že zvýšil výživné zo strany otca počnúc od 17. 4. 2015 zo sumy 23,24 eur na sumu 70,-
eur mesačne. Pokiaľ sa matka podaným odvolaním domáhala zvýšenia výživného až na sumu 150,- eur

mesačne, odvolací súd potvrdil výrok rozsudku o zamietnutí tejto časti návrhu.

Pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd samostatne rozhodoval o náhrade trov vo vzťahu medzi
navrhovateľkou H. V. a otcom a samostatne vo vzťahu medzi maloletou H. a otcom. Tým, že H. V.nadobudla plnoletosť a na súde prehlásila, že si uplatňuje zvýšenie výživného, zmenilo sa pôvodne
nesporové konanie na konanie sporové, kde pri rozhodovaní o náhrade trov sa postupuje podľa zásady
úspešnosti stanovenej v § 142 O.s.p. Nakoľko však odvolanie podané za H. V. muselo byť

odmietnuté a otec navrhovateľky si neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania, nebola priznaná
náhrada trov odvolacieho konania ani navrhovateľke a ani jej otcovi ako odporcovi.

Vzhľadom k zmene rozsudku vo vzťahu k maloletej H. musel odvolací súd rozhodovať o náhrade trov
celého konania. Pretože ide o vec, ktorú bolo možné teoreticky začať aj bez návrhu účastníka, nemá

žiaden z účastníkov právo na náhradu trov celého tohto konania vo vzťahu medzi maloletou H., matkou
a otcom (§ 146 ods. 1 písm. a) a § 224 ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.