Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zita Matyóová

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoIné práva a slobody

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/64/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217010705
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4217010705.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci obžalovaného X. Q., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno a/, § 139 odsek 1 písmeno c/ a § 127 odsek 5 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného X. Q. proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 17.04.2018, sp. zn. 2T/74/2017, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre 25. októbra 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného X. Q. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa“) konajúci samosudcom rozsudkom z 17.04.2018,
sp. zn. 2T/74/2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného X. Q. (ďalej len „obžalovaný“)
vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/,
písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/, § 139 odsek 1 písmeno c/ a § 127
odsek 5 Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, že:

od 20.30 hod. dňa 8. októbra 2016 do 17.00 hod. dňa 9. októbra 2016 v O., časť I. O. v rodinnom dome
číslo XXXX pod vplyvom alkoholických nápojov sa opakovane vyhrážal zabitím svojej bývalej manželke
A. Q., nar. XX.X.XXXX, s ktorou v tom čase žil v spoločnej domácnosti, tak, že dňa 8. októbra 2016 v
čase o 20.30 hod. keď sa vrátil domov po požití alkoholických nápojov a poškodená ležala so svojou
maloletou dcérou v posteli vo svojej izbe a práve zaspávala, priložil jej ku krku poľovnícky nôž o dĺžke
24 cm, s čepeľou o dĺžke 13 cm s plastovou rúčkou so vzorom dreva a keď sa poškodená prebrala,
povedal jej, že ju zabije, odtrhne jej hlavu a dá ju zabiť Ruskou mafiou, po tom, čo ho poškodená od seba
odsotila, celú noc sa jej opakovane vyhrážal zabitím a neumožnil jej, aby spala, pričom tieto vyhrážky
zopakoval aj dňa 9. októbra 2016, pričom počas dňa viackrát odišiel, požil ďalšie alkoholické nápoje a
vrátil sa domov, pričom v čase okolo 17,00 hod. schmatol poškodenú za kabát, ktorý mala na sebe a
neustále vykrikoval, že ju zabije, zavraždí, odtrhne jej hlavu, pošle na ňu kamarátov z Ruskej mafie,
počas týchto vyhrážok, keď ho poškodená od seba odsotila, rozbíjal zariadenie na dvore a od svojho
konania upustil, až keď poškodená zavolala na políciu a z rodinného domu odišiel.

Za tento prečin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému podľa § 360 odsek
2 Trestného zákona a s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení poľahčujúcej
okolnosti uvedenej v § 36 písmeno j/ Trestného zákona a po nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti
uvedenej v § 37 Trestného zákona) trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, výkon ktorého
podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného
zákona určil skúšobnú dobu dvanásť mesiacov.
Zároveň podľa § 73 odsek 2 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona uložil ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanému, jeho obhajcovi a prokurátorovi oznámený vyhlásením v
ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 17.04.2018, po ktorom
oznámení obžalovaný ihneď, teda včas, podal odvolanie smerujúce proti výroku o vine, výroku o treste
ako i konaniu, ktoré napadnutého rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolaniach podaných prostredníctvom svojho obhajcu v
podstate zopakoval svoje obhajobné tvrdenia, podrobne uviedol priebeh jednak trestného stíhania v
prejednávanej veci, jednak vykonania a obsah jednotlivých dôkazov poukážuc na rozpory v nich a
namietajúc správnosť a úplnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa majúcich neopodstatnene viesť
k odsudzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku. V posledne naznačenej súvislosti mal za to, že
súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil jeho obhajobu na strane jednej a usvedčujúce ho výpovede
poškodenej na strane druhej.
Tiež neobjektívne vyhodnotil ďalšie svedecké výpovede, ako účelové, ktoré majú mať za cieľ zbaviť
ho viny.
Poukázal tiež na odmietnutie ním navrhovaných dôkazov zo strany súdu prvého stupňa ako napríklad
previerka výpovede na mieste a pod., čím bola porušená rovnosť strán.
Zo všetkých týchto dôvodov obžalovaný Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhol, podľa
§ 321 odsek 1 písmeno a/ až písmeno e/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušiť a postupom
podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku ho spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písmeno a/ Trestného
poriadku.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, považujúc napadnutý
rozsudok za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, navrhol odvolanie obžalovaného podľa §
319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, pridŕžajúc sa písomne vypracovaných
dôvodov odvolania podaného za obžalovaného, navrhol rozhodnúť tak, ako je to v ňom uvedené.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa pripojil ku konečnému návrhu svojho obhajcu.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Podľa § 317 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti
výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu
aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku no vine svoj
podklad.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaných ustanovení Trestného poriadku, odvolací
súd v prejednávanej veci preskúmal výrok o vine napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolanie
obžalovaného, vzhľadom na obsah jeho odôvodnenia, smerovalo a následne aj výrok o treste
napadnutého rozsudku a napokon aj správnosť postupu konania, obom týmto výrokom napadnutého
rozsudku predchádzajúceho, a to aj z hľadiska zistenia takých, odvolaním obžalovaného týmto výrokom
napadnutého rozsudku ani konaniu im predchádzajúcemu nevytýkaných chýb, ktoré by mohli odôvodniť
podanie dovolania pre niektorý z dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd predovšetkým zistil, že už orgánmi činnými v
trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky
základné skutočnosti a okolnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119
odsek 1 písmeno a/ až písmeno e/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje
rozhodnutie o vine obžalovaného a o uloženom mu treste.

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku, pričom sa nedopustil žiadnych takých podstatných chýb konania

napadnutému rozsudku predchádzajúceho, ktoré by boli porušením ustanovení zabezpečujúcich
objasnenie veci alebo právo obhajoby (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku).

Skutkové zistenia uvedené v popise skutku uvedeného vo výroku o vine napadnutého rozsudku preto
aj z dôvodov vyššie uvedených vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného
dokazovania a zodpovedajú aj všetkým kritériám uvedeným v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného
poriadku (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).

Súd prvého stupňa k týmto skutkovým zisteniam dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade
s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda jednotlivo aj
v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu.

V tejto súvislosti a s poukazom na písomné dôvody odvolania obžalovaného aj odvolací súd dospel k
záveru, že vykonaním všetkých, v prejednávanej veci dostupných dôkazov ani ohľadne skutkovej otázky
použitia zbrane (kuchynského noža) obžalovaným pri spáchaní v prejednávanej veci zažalovaného
skutku, nezostali žiadne také dôvodné pochybnosti, ktoré by opodstatňovali aplikáciu jedného z dvoch
pravidiel vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4
Trestného poriadku (v ktorom je upravená prezumpcia neviny), ktorým je pravidlo „in dubio
pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného“.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného
poriadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, s ktorými sa aj odvolací súd
bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré, ako na správne a v podstate úplné,
poukazuje nepovažujúc za potrebné tieto žiadnym spôsobom pozmeniť ani iným, ako ďalej uvedeným
spôsobom doplniť (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku), pretože ani písomné odôvodnenie
obžalovaným proti výroku o vine napadnutého rozsudku smerujúceho odvolania neobsahuje, ani pokiaľ
ide o správnosť hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa, ani pokiaľ ide o jeho právne úvahy, ktorými
sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení Trestného zákona v
otázke viny, žiadne relevantné skutočnosti a okolnosti.

Preto (a aj z dôvodov vyššie uvedených) aj odvolací súd z tých istých dôvodov, ktoré sú obsiahnuté
v odôvodnení napadnutého rozsudku, mal za bez dôvodných pochybností zistené a preukázané, že v
prejednávanej veci zažalovaný skutok sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že ním naplnil všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno
a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/, § 139 odsek 1 písmeno c/ a § 127
odsek 5 Trestného zákona, tak po objektívnej ako aj po subjektívnej stránke, naviac nielen po formálnej,
ale aj po materiálnej stránke, pretože aj vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti,
za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného jeho závažnosť rozhodne nie je
s poukazom na ustanovenie § 10 odsek 2 Trestného zákona nepatrná (§ 321 odsek 1 písmeno d/
Trestného poriadku).

Z dôvodov vyššie uvedených a tiež z právnych úvah obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku,
pri takomto nepochybne správnom právnom posúdení v prejednávanej veci zažalovaného skutku
obžalovaného, súd prvého stupňa obžalovanému ukladal s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného
zákona (po opodstatnenom zistení poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 36 písmeno j/
Trestného zákona (bezúhonný život) a tiež po opodstatnenom nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti
uvedenej v § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby ustanovenej v § 360
odsek 2 Trestného zákona (šesť mesiacov až tri roky) po znížení jej hornej hranice (podľa § 38 odsek 3
Trestného zákona) o jednu tretinu, teda v rámci trestnej sadzby šesť mesiacov až dva roky dva mesiace.

Keďže súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 odsek
1 Trestného poriadku tiež správne a úplne uviedol aj všetky ostatné skutočnosti a okolnosti, ktoré mal
za preukázané, svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov vykonaných v súvislosti s
výrokom napadnutého rozsudku o treste uloženom obžalovanému a tiež právne úvahy, ktorými sa pri

tom spravoval, na tieto odvolací súd stotožniac sa s nimi iba poukazuje, nepovažujúc za potrebné ich
ani doplniť ani pozmeniť, pretože ani obžalovaný v odôvodnení ním podaného odvolania neuviedol ani
v tomto smere žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo právne úvahy (§ 321 odsek 1 písmeno b/,
písmeno d/ Trestného poriadku).

Z dôvodov vyššie uvedených mal aj odvolací súd za to, že obžalovanému napadnutým rozsudkom
uložený trest, je tak čo do druhu (trest odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom a s určením
skúšobnej doby) ako aj výmery (na samej dolnej, vyššie uvedenej zákonom ustanovenej
trestnej sadzby) primeraný spôsobu spáchania činu, jeho následkom, zavineniu obžalovaného, zistenej
poľahčujúcej okolnosti a nezistenej priťažujúcej okolnosti, osobe obžalovaného, jeho pomerom a
možnostiam nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona) a následne podľa § 34 odsek 1 Trestného
zákona tiež spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu, a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti
generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život,
súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie
obžalovaného spoločnosťou (§ 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku).

Napokon aj výrok o uloženom ochrannom opatrení - ochrannom liečení v napadnutom rozsudku má
oporu vo vykonaných dôkazoch, a teda je tiež zákonný a správny.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno
a/ až písmeno e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine, alebo
výroku o treste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v jeho prospech,
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.