Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/589/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214221131
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214221131.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovaným:
1/ A. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. na X. č. XX, 2/ N. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. na X. č. XX,

obaja zastúpení JUDr. Líviou Kňažikovou, advokátkou, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, o
zaplatenie 5 742,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno
zo dňa 21. marca 2016 č.k. 14C/332/2015-103, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorým sa domáhal zaviazania

žalovaných v prvom a v druhom rade zaplatiť žalobcovi sumu 5 742,45 eura s príslušenstvom a náhradu
trov konania z titulu nesplateného úveru, poskytnutého právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou
sporiteľňou, a.s., na základe zmluvy o úvere číslo 212173085.
1.1. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu, ako
veriteľom - Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalovaným v prvom rade ako dlžníkom, bola platne uzavretá
zmluva o splátkovom úvere dňa 06. 03. 2006 číslo 0212170385 (ďalej len „zmluva o úvere“). Žalovaná

v druhom rade uzavrela dohodu o ručení. Na základe zmluvy o úvere bol žalovanému v prvom rade
poskytnutý úver vo výške 6 638,78 eura, ktorý sa zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 91,15
eura od 20. 04. 2006 do 20. 02. 2016, úroková sadzba bola ustálená vo výške 10,10% ročne, ročná
priemerná miera nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 5,15% ročne. Konečná splatnosť úveru bola
dňom 20. 02. 2016. Dňa 15. 12. 2011 uzavrel žalobca so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zmluvu o
postúpení pohľadávok číslo 1599/2011/Ce, na základe ktorej bola na žalobcu postúpená pohľadávka

voči žalovaným v prvom a v druhom rade v celkovej výške 9 175,88 eura. Žalobca po postúpení
pohľadávky dňa 12. 02. 2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ktorú skutočnosť oznámil
žalovanému v prvom rade písomne dňa 24. 01. 2012. Žalovaní v prvom a v druhom rade namietali
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní dôvodiac, že v čase postúpenia pohľadávky
Slovenskou sporiteľňou žalobcovi, pohľadávka z tejto úverovej zmluvy nebola splatná, mimoriadnu
splatnosť úveru vyhlásil až žalobca po uzavretí tejto zmluvy.

1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 497, § 499, § 502 ods. 1
Obchodného zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 39, § 52 ods. 1, §
879j, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. b/, § 54 ods. 1, ods. 2, § 121 ods. 3, § 524 ods. 1, ods. 2
Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 1, § 2 písm.
a/, písm. b/, § 3 ods. 1, ods. 2 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v
čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 92 ods. 8 zákona číslo

483/2001 Z.z. o bankách, v znení účinnom ku dňu 15. 12. 2011 (ďalej len „zákon o bankách“).1.3.Konštatoval, že žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť, nakoľko v danej veci žalobcu zaťažovala
povinnosť preukázať dodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, t.j., že jeho právny
predchodca - Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ pohľadávky, písomne vyzval žalovaných v prvom a v

druhom rade na úhradu dlhu po tom, ako boli v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych
dní. Žalobca v konaní nepreukázal, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky boli iba splatné
pohľadávky voči žalovaným v prvom a v druhom rade. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo až
zo strany žalobcu po postúpení pohľadávky. S poukazom na túto skutočnosť dospel k záveru, že tento
právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporu zákonu, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka

neplatný. Keďžežalobcanemoholplatnenadobudnúťpohľadávku,ktorávzniklazozáväzkovéhovzťahu
medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými v prvom a v druhom rade, žalobca nebol vecne
aktívne legitimovaným na podanie takejto žaloby, keďže predmetnú pohľadávku nadobudol v rozpore
so zákonom. Z tohto dôvodu žalobu zamietol.
1.4.O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo
99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“) tak, že o nich

rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie
veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že v konaní predložil
relevantné oznámenia postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami,
preukazujúcimi odoslanie týchto písomností, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu žalobcu

na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby
ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takom prípade
nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. 06. 2003 sp.zn. 4Obo 210/01, uznesenie
Krajského súdu Žilina zo dňa 30. 11. 2015 sp.zn. 8Co/564/2015, Krajského súdu v Nitre zo dňa

27. 06. 2014 sp.zn. 9Co/133/2013, v ktorých sa zhodli na skutočnosti, že relevantným oznámením
postupcudlžníkoviopostúpenípohľadávkyjebezďalšiehozaloženáajaktívnalegitimáciapostupníkana
vymáhanie pohľadávky. Zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s
aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Toto ustanovenie je systematicky zaradené
do úpravy bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o

podmienkach za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva,
že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia
pohľadávky. Prípadné porušenie povinnosti vyplývajúce z § 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá
občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému v prvom rade, ale
administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona o

bankách. Poukázal na názor doc. JUDr. E. L., Phd., LL.M, publikovanom v časopise Súkromné právo č.
1/2015, podľa ktorého ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nehovorí nič o podmienkach platnosti
postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového
tajomstva. Navrhuje vykladať vzťah medzi bankovým tajomstvom a platnosťou postúpenia pohľadávky
tak, ako to urobil český najvyšší súd, resp. nemecký spolkový súdny dvor, a to, že porušenie bankového

tajomstva vrátane porušenia § 92 ods. 8 zákona o bankách nevedie k súkromnoprávnej sankcii v podobe
neplatnosti postúpenia, ale k sankciám predpokladaným zákonom o bankách. Z tohto teda vyplýva, že
doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre
platné postúpenie pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo
dňa 12. 10. 2015 sp.zn 8C/67/2013.

2.1.Ďalej upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že žalovaný v prvom rade ku dňu postúpenia
pohľadávky bol v omeškaní po dobu 1212 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného v prvom rade
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom
k dikcii ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, s poukazom na to, že omeškanie žalovaného v
prvom rade trvalo nepochybne viac ako rok, je toho názoru, že právny predchodca žalobcu by konal v

súlade s týmto ustanovením aj v prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému v prvom rade nezasielal.
Poukázal na výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 12. 12. 2008, z ktorej vyplýva, že si splnil
povinnosti ustanovené zákonom o bankách a žalovaný v prvom rade bol v mene banky vyzvaný na
úhradu dlžnej sumy a zároveň bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

2.2. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie , že spôsobilým predmetom postúpenia
pohľadávkyzostranybankymôžebyťlenpohľadávka,ktorájesplatná. ZOzneniaustanovenia§92ods.
8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá
je už splatná Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že ak je dlžník v omeškaní so splnenímčo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške
peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Ak by predmetné ustanovenie malo na
mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetom

ustanovení výslovne uvedené. Podľa jeho názoru, banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok,
vrátane jeho príslušenstva.
2.3. Zo zmluvy o úvere vzniklo právo právnemu predchodcovi žalobcu pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru, nakoľko žalovaný v prvom rade sa dostal do omeškania. Právny predchodca žalobcu
toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalobca, a to podaním zo dňa

24. 01. 2012. Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným
právom veriteľa je podľa § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového
vzťahu. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť
v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho
zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu
zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. Preto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru

postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.- 04. 2014 sp.zn. 19C/34/2012, Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 29. 05. 2015 sp.zn. 8Co/163/2015.
2.4. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil ho tak, že vyhovie
návrhu žalobcu, resp. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
3. Žalovaní v prvom a v druhom rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s., pred uzavretím zmluvy o
postúpení pohľadávok, ale mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalobca po postúpení pohľadávok. Plne
sa stotožnili s názorom súdu prvej inštancie v tom smere, že postúpenie pohľadávky je neplatným

právnym úkonom, nakoľko svojim obsahom odporuje zákonu. Súd prvej inštancie správne ustálil, že
žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá vznikla so záväzkového vzťahu a teda nie je
aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na plnenie voči žalovaným. Navrhujú rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť.
4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,

ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01. 07. 2016,

vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
6. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovaným, spočívajúci v uložení povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 5742,45 eura , vyčíslený úrok z omeškania v sume 69,35 eura za čas od 21. 12. 2010
do 12. 02. 2012, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5742,45 eura za obdobie od 13. 02.2012 do zaplatenia Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodil od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú
uzatvorila dňa 15. 12.2011. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že na základe zmluvy o splátkovom
úveru č. 0212170385 uzavretej dňa 06. 03. 2006, bol žalovanému v prvom rade poskytnutý bezúčelový

spotrebiteľský úver vo výške 6 638,78 eura, ktorý sa žalovaný v prvom rade zaviazal vrátiť právnemu
predchodcovi žalobkyni v mesačných splátkach vo výške 91,15 eura v období od 20. 04. 2006 do 20.
02. 2016. Žalovaná v druhom rade v predmetnom zmluvnom vzťahu bola v postavení ručiteľa. Súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí vychádzal zo záveru, že žalobca nie je vecne aktívne legitimovanou
stranou sporu, nakoľko práva a povinnosti pôvodného veriteľa na neho na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky, ktorá bola uzavretá v rozpore so zákonom (§ 92 ods.8 zákona o bankách), neprešli. Dôvod
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky videl v tom, že žalobca nepredložil súdu písomnú výzvu
právneho predchodcu, Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorou mali byť žalovaní v prvom a v druhom rade
vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy, v prípade, ak boli v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní. Z tohto
dôvodu žalobu žalobcu zamietol. Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, rozsudok
napadol odvolaním, v ktorom okrem iného poukázal i na skutočnosť, že súd prvej inštancie zrejme

opomenul oboznámiť sa s výzvou Slovenskej sporiteľne a.s., zo dňa 12. 12. 2008.
7. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie nestotožnil a vyhodnotil ho ako predčasne vydaný.
Po preskúmaní spisového materiálu, napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj odvolania
žalobcu a vyjadrenia žalovaných v prvom a v druhom rade, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, že žalobca nepredložil súdu

výzvu jeho právneho predchodcu, ktorou by boli splnené podmienky ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
o bankách.
8.Tak, ako súd prvej inštancie správne konštatoval, aj podľa názoru odvolacieho súdu, bolo potrebné v
prvom rade si vyriešiť otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Na to, aby sa niekto stal účastníkom
konania, nie je potrebné, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania;

stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná
žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Úspešnosť v spore závisí od toho, či je žalobca
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom

práve užíva pojem vecná legitimácia. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,
ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok NS SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004 ).

9. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách (v znení účinnom do 31. júla 2014), ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou
(ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta.

9.1. Ustanovenie § 92 ods. 8 tohto zákona obsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky, písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, avšak predmetom postúpenia môže byť peňažný
záväzok klienta voči banke, s ktorým je nepretržite v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych
dní, pričom sa tiež vyžaduje existencia písomnej výzvy na úhradu peňažného záväzku adresovaná
klientovi. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Zákonom stanovené podmienky postúpenia, akými

sú postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, aspoň 90-dňová lehota trvania omeškania,
umožňujúce postúpiť bankovú pohľadávku iba na vybrané subjekty, nepodporujú záver, že by hlavným
cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Striktné podmienky
postúpeniapohľadávkyvosvojomsúhrneopodstatňujúzáverozákazepostúpeniabankovejpohľadávky
so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a neumožňujú odklon od pravidiel cesie bankovej

pohľadávky v neprospech spotrebiteľa Bolo by v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k
neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali nesplatený úver na akýkoľvek subjekt, ktorého
činnosť nespadá podľa zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska.9.2. Zákon o bankách, konkrétne ustanovenie § 92 ods. 8, je ustanovením lex specialis (špeciálnym
ustanovením) voči všeobecne platnému ustanoveniu, § 525 Občianskeho zákonníka, ktorý rieši
všeobecne postúpenie pohľadávok.

9.3.Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých
obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú neoddeliteľne

spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách,
ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti
nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky
z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom
mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom, ako postupníkom a dlžníkom v porovnaní so

vzťahom medzi veriteľom, ako postupcom(bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať
z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych
vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.
Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje

banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného
ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom
tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne
vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banky nie je možné postúpiť tretej
osobe, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitú pohľadávku nie je možné
postúpiť (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej následné postúpenie
inému subjektu je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v
zmysle§39Občianskeho
zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Pokiaľ v

iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky),
sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je
takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených
v § 525 Občianskeho

zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskehozákonníkanemávočidlžníkovižiadneúčinky.Dlžník
teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o
postúpení.

9.4. Z vyššie uvedených dôvodov potom vyplýva, že na rozpor postúpenia pohľadávky banky
voči spotrebiteľovi, s ustanovením § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia,
prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z týchto skutočností vyplýva, že
ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, (uvedené v § 92 ods. 8

zákona o bankách), bol
postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle §
120 ods. 1 OSP tvrdiť
a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného
postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný

tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie
jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní.
Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

10. V zmysle § 120 ods. 1 OSP, platného a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie, účastníci sú
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov
vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.10.1.. V zmysle § 132
OSP, platného a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie, dôkazy hodnotí súd podľa svojej

úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

10.2. Citované ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, teda povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách

konania. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy
o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako
procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného

dokazovania. Dôsledkom toho je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

10.3. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 OSP (aktuálne § 191 ods. 1 CSP) je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané

procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd
v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale
nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí
súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím

významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

11. V danom prípade súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu práve z dôvodu, že si nesplnil dôkaznú
povinnosť a nepreukázal dodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda že Slovenská
sporiteľňa, a.s., ako veriteľ pohľadávky, písomne vyzval žalovaných v prvom a v druhom rade na úhradu

dlhu po tom, čo boli v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, a tiež, že na neho boli
zmluvou o postúpení pohľadávok postúpené splatné splátky úveru, keď zo strany pôvodného veriteľa
nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.
11.1. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu a žalobcom predložených listinných dôkazov,
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v tom smere, že súd prvej inštancie sa opomenul oboznámiť

s výzvou Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 12. 12. 2008, adresovanú žalovanému v prvom rade, je
správne a dôvodné. Súd prvej inštancie sa s touto výzvou, a to napriek tomu, že sa v spise nachádza
na č.l. 82, č.l. 87, síce na pojednávaní dňa 29. 02. 2016 prečítaním oboznámil (resp. mal oboznámiť),
v napadnutom rozsudku ju vôbec nevyhodnotil a ani ju v jeho odôvodnení nespomenul. Predmetnou
výzvou Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava dňa 12. 12. 2008 oznámila žalovanému v prvom rade, že je

v omeškaní so splácaním pohľadávky z úverovej zmluvy číslo 212173085 ku dňu 30. 11. 2008 vo výške
11 700 Sk (388,37 eura) s príslušenstvom s tým, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 10 dní. Výzva
obsahuje i upozornenie, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy, pristúpi Slovenská sporiteľňa, a.s. k
zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe. Za situácie, že žalovaný
v prvom rade mal mesačne splácať na predmetnom úvere sumu 91,15 eura, a ak k 30. 11. 2008 dlžná

suma na úvere bola 388,37 eura, je nesporné, že bol v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní. Na
druhej strane je však potrebné poznamenať, že zo spisového materiálu nevyplýva, že by predmetná
výzva bola žalovanému v prvom rade skutočne aj doručená.
11.2. Za situácie, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie predložil súdu výzvu pôvodného
veriteľa adresovanú žalovanému, z ktorej vyplývalo, že je v omeškaní viac ako 90 dní so splátkou

úveru a ktorá obsahovala výzvu na zaplatenie dlžnej sumy a napriek tomu súd prvej inštancie sa
predmetnou výzvou vôbec nezaoberal, hoci sa s ňou oboznámil, túto nevyhodnotil a neskúmal, či ňou
boli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, odvolací súd vyhodnotil
napadnutý rozsudok ako predčasne vydaný. Z uvedeného dôvodu, predovšetkým s poukazom na
zásadu dvojinštančnosti konania, odvolací súd nemal dostatok podmienok na potvrdenie a ani na zmenu

napadnutého rozsudku. Keďže súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi realizovať svoje procesné práva,
čímdošlokporušeniuprávanaspravodlivýprocesatentonedostatokniejemožnénapraviťvodvolacom
konaní, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil
a následne vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.12. V ďalšom konaní súd prvej inštancie predovšetkým vyhodnotí výzvu právneho predchodcu žalobcu
zo dňa 12. 12. 2008 (č.l. 82, 87 spisu), či svojim obsahom spĺňa podmienky a predpoklady výzvy podľa §

92 ods. 8 zákona o bankách. Taktiež sa bude zaoberať skutočnosť, či táto výzva bola doručená žalobcovi
v prvom rade, či na túto výzvu nejakým spôsobom reagoval a pod. Následne, za predpokladu, že túto
výzvu je možné považovať za výzvu podľa citovaného ustanovenia, bude zisťovať splnenie ďalších
podmienokuvedenýchvtomtoustanovení(splatnosťpohľadávky,pôvodnéhoveriteľa,resp.jejčasti). Až
po dôkladnom vyhodnotení predložených listinných dôkazov, ktoré sa už v spise nachádzajú, resp. ktoré

strany sporu predložia v ďalšom konaní, súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. Je nesporné,
že z hľadiska vyššie uvedených dôvodov v tomto uznesení, bude skúmať preukázanie vecnej aktívnej
legitimácie žalobcu a teda platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Rozhodnutie následne riadnym
spôsobomodôvodnítak,abybolovprípadepodanéhoodvolaniaodvolacímsúdompreskúmateľnéaaby
spĺňalo náležitosti uvedené v ustanovení § 220 CSP. Zároveň sa bude zaoberať i dôvodmi uvádzanými
v žalobcom podanom odvolaní a vo vyjadrení žalovaných v prvom a v druhom rade.

13.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).