Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. december 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010229
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5814010229.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obž.: „C" Q. S.,

nar. XX.XX.XXXX, pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 21.12.2017 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný „C“ Q. S., nar. XX.XX.XXXX v V. A., Poľská republika, trvale bytom B. G., L. B. č. X, Poľská
republika, štátny občan Poľskej republiky, živnostník, ženatý, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 08.10.2012 v čase okolo 20:00 hod. viedol, po ceste číslo I/78 cez obec Rabča, v smere na obec
Oravská Polhora, okres Námetovo, rýchlosťou 50 km/hod., v bezprostrednej blízkosti stredu vozovky,
motorové vozidlo značky FORD TRANSIT medzinárodnej poznávacej značky B. XXXXX, pričom keď
sa s vozidlom nachádzal v rovnom úseku cesty, v blízkosti pohostinstva zvaného „U bociana“, v
dôsledku nesprávnej techniky jazdy (jazda v nesprávnom koridore) ako aj v dôsledku nevenovania
dostatočnej pozornosti situácii v cestnej premávke, oneskorene spozoroval a reagoval na, cez cestu

prechádzajúceho, chodca H. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorého v strede vozovky zachytil ľavým vonkajším
spätným zrkadlom vozidla FORD TRANSIT, následkom čoho H. Q. bol odhodený na vozovku, pričom
utrpel otras mozgu, zlomeninu 3. - 6. rebra, na pravej strane hrudníka, pomliaždenie pravých pľúc,
pravostranný pneumothorax, zakrvácanie do pravej pohrudničnej dutiny, pomliaždenie a natrhnutie
pravej obličky s masívnym zakrvácaním do puzdra obličky, tzv. bimaleolárnu zlomeniu členka pravej
dolnej končatiny so subluxáciou a zlomeninu krčka ľavej stehnovej kosti, kde na následky komplikácii
uvedených zranení dňa 09.11.2012 o 02:30 hod., zomrel,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,

t ý m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. j/ Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému
Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Č.. XXX škodu vo výške 550,95 Eur z titulu uplatneného nároku na
náhradu škodu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Námestove podal dňa 12.09.2014 na Q. S. obžalobu pre prečin usmrtenia podľa

§ 149 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nechcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po
poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.

Vo svojom výsluchu v prípravnom konaní sa vyjadril, že sa necíti byť vinným zo skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu. V predmetný deň sa vracal na motorovom vozidle so svojou ženou domov, kde počas
jazdy v obci Rabča počul, akoby do niečoho narazil. Manželka mu povedala, že asi zrazil psa. Na to
hneď zastavil a šiel sa pozrieť, čo sa stalo. Keď vystúpil z vozidla zistil, že narazil do toho muža, ktorý
ležal v strede vozovky. Muž, ktorého zrazil mal na sebe tmavé oblečenie, ktoré splývalo s prostredím

a nemal na sebe žiaden reflexný prvok. Uviedol, že počas jazdy chodca nespozoroval, reagoval až na
buchnutie, kedy začal s vozidlom brzdiť. Z dôvodu výtlkov, ktoré sa nachádzali v smere jeho jazdy, viedol
vozidlo bližšie k stredu vozovky.
Svedkyňa T. S. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a ako manželka obžalovaného odmietla
vypovedal. Súd preto prečítal jej výpoveď z prípravného konania, kde sa vyjadrila, že v predmetný deň

išla ako spolujazdkyňa so svojím manželom, kde sledovala cestu. V ten deň sa šlo veľmi zle, nakoľko
bola mokrá vozovka, bola tma a oslňovali ich okoloidúce vozidlá. Počas jazdy v obci Rabča na vozovke
nič nevidela, iba zrazu počula nejaký náraz do vozidla. Na uvedený náraz manžel reagoval zastavením
vozidla. Po vystúpení z vozidla zistili, že na vozovke leží nejaký muž. Vyjadrila sa, že manžel viedol
vozidlo vo svojom jazdnom pruhu, k stredu vozovky, pričom na ceste bolo značenie veľmi slabé.

Svedok Q. S. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že si to už presne nepamätá, pretože to bolo dávno,
len vie, že bola veľmi slabá viditeľnosť. On sám ho zbadal až na poslednú chvíľu. Videl ho ležať na zemi.
Bál sa s ním hýbať a tak len vytiahol z auta vestu, aby ho niekto ešte neprešiel, resp. aby neprešiel
aj jeho a zastavil premávku. Taktiež sa pýtal nejakého Poliaka, či volal prvú pomoc. Tento mal telefón

pri uchu a povedal, že volal. Potom si sadol do auta a šiel po svojom. Predtým šiel z Oravskej Polhory
do Námestova cez obec Rabča. Mohol ísť asi 60 hm/hod., bolo to podvečer s tým, že bolo šero a ten
pán ležal v strede vozovky, viac v pravom jazdnom pruhu. Zbadal ho na vzdialenosť 8 - 9 metrov a
zastavil pred ním asi vo vzdialenosti štyroch metrov. Zrážku nevidel. Či išli oproti nemu autá, to nevedel,
nepamätal sa, ale skôr asi nie. Na mieste bola odstavená iba dodávka, ktorá patrila tomu Poliakovi, ale

presne to nevedel, iba si to myslel. Iné autá tam odstavené neboli. Vyjadril sa, že mal zapnuté stretávacie
svetlá, hmlovky zapnuté nemal. Mal pocit, že slabo pršalo, ale nebol si tým istý a či bola vozovka mokrá,
alebo suchá, to nevedel. Ak aj v prípravnom konaní povedal, že bola mokrá vozovka, zrejme mu tak
položili otázku a on na ňu odpovedal, že mohla byť mokrá. Viditeľnosť bola zlá. Ten chodec bol oblečený
v tmavom, v prípade, keby bol šiel rýchlejšie, je možné, žeby bol po ňom prešiel.

Z výsluchu svedka V. A. vyplynulo, že sa vtedy pripravoval na odbočenie s tým, že už bol v križovatke,
keď zbadal toho človeka, ako vstúpil do vozovky a pomerne rýchlo sa pohyboval. Už vtedy tušil, že
dôjde k stretu medzi chodcom a tým vozidlom, ktoré bolo predo ním s tým, že on sa už v prípravnom
konaní vyjadroval, že to auto predo ním zrejme toho dotyčného nevidelo, nakoľko nijako nereagovalo.

Tá osoba, ktorá vstúpila do vozovky, v strede vozovky ako keby zastala, resp. urobila nejaký zvláštny
pohyb, ale keďže tam boli aj oproti idúce vozidlá, tá jeho silueta sa mu strácala. Vyjadril sa, že šiel z
Rabče do Oravskej Polhory. Vonku bola tma s tým, že cesta bola po daždi a bola lesklá. Predo ním
šla tá dodávka a oproti šli nejaké autá. Chodca zaregistroval tesne pred tou dodávkou. Je tam terasa
s tým, že chlapi spoza tej terasy prechádzali na chodník na druhú stranu. Teraz je tam už prechod, ale

predtým tam nebol. On toho chodca zbadal ako ide spoza terasy s tým, že roh tej terasy je asi meterod vozovky a následne sa dialo to, čo už popisoval vyššie. Následne potom zaregistroval, i keď sa mu
tá silueta v oproti idúcich svetlách áut strácala, náraz s tým, že či tam pri tom boli aj nejaké zvuky, to
nevedel, len zaregistroval, že niečo vyletelo do vzduchu a to niečo bolo zrkadlo. Ten chodec v čase

zrážky stál niekde v strede cesty. Vozidlo, ktoré šlo predo ním šlo vo svojom jazdnom pruhu. Po zrážke
už to vozidlo predo ním brzdilo s tým, že vodič šiel auto odstaviť na parkovisko pred Jednotou a on svoje
auto odstavil niekde v strede, aby zabránil ďalšej zrážke. Vystúpil z neho a snažil sa pomôcť. Tie oproti
idúce autá zastavovali. Oni zastali pri tej terase mimo vozovky. Vozovka nebola v takom stave, že by
nútila vodičov ísť stredom vozovky. Nebola ani vtedy a ani teraz. Ten chodec bol oblečený v tmavom

maskáčovom oblečení, nemal na sebe nič reflexné. Zlá viditeľnosť bola spôsobená mokrou vozovkou
a aj oproti idúcimi autami. Zlý stav vozovky spôsoboval odrážanie svetiel oproti idúcich vozidiel. Pred
zrážkou žiadne oproti idúce autá nešli, v momente stretu šli asi dve. On chodca zbadal iba v pohybe. Bol
to krátky časový okamih. Nevedel sa vyjadriť v akej vzdialenosti to bolo od predo ním idúceho vozidla.
Vlastne ho zaujal až v momente keď vstúpil na vozovku.

Znalec Ing. Ján Rabčan na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého posudku s tým, že
bezprostrednou príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bola súčinnosť nesprávnej techniky
jazdy voziča vozidla Ford Transit a to jazda v nesprávnom koridore a i keď je opatrný pri tomto
vyjadrovaní, aj oneskorené spozorovanie chodca, pretože je možné, že druhý vodič chodca zbadá a ten
vodič, ktorý je pred ním ho nevidí. Môže nastať takáto situácia, a to aj vzhľadom na to, že bola mokrá

cesta.To,žejedensvedok,ktorýjazdilzaobžalovaným,zbadalchodcaaďalšíoprotiidúcidokázalzastať
pred ním, ako sa sám vyjadril na vzdialenosť štyroch metrov, a obžalovaný nemusel tohto chodca vidieť,
vysvetlil tým, že sledoval ako vodič svoj koridor jazdy a teda nemal dôvod sledovať dianie v mieste, kde
to už on nepokladal za nebezpečné. Ak však mal sledovať toto dianie, je to otázka právneho posúdenia.
Ako vodič väčšinou venuje väčšiu pozornosť pravej strane ako ľavej strane. Čiže sleduje si svoj koridor

jazdy.Zotrvávalnazáverochznaleckéhoposudkuajvtejčasti,žemiestozrážkysanachádzavpriečnom
smere v jazdnom pruhu vozidla Ford 0,4 m vpravo od stredovej čiary, keďže tam boli črepiny, tým sa
dalo označiť miesto zrážky a je to aj v zhode so skutočnosťami uvádzanými svedkom, ktorý šiel na
vozidle za obžalovaným. Vyjadril sa, že bol na mieste nehody, ale žiadne defekty na ceste, ktoré by
nútili vodiča jazdiť bližšie k stredu vozovky nezaregistroval. Ak by takéto defekty zaregistroval, bol by

na to upozornil a táto skutočnosť by sa bola premietla aj v znaleckom posudku. Čo sa týka možnosti
zabránenia dopravnej nehody zo strany obžalovaného, tak vodič by zrážke zabránil aj tak, žeby reagoval
na chodca v čase kedy sa tento nachádzal v strede proti jazdnému pruhu a reagoval by vedením vozidla
ku pravému okraju vozovky. Ak by vodič reagoval len vedením vozidla v pravo bez brzdenia, potom by
sa minuli vo väčšom bočnom odstupe. Aby stihol vodič pri rovnakej reakcii zastaviť po miesto zrážky

a tým zabránil nehode, musel by sa pohybovať v čase svojej reakcie rýchlosťou do 17 km/hod. Taktiež
by zabránil zrážke strhnutím volantu doprava a taktiež by zabránil zrážke aj tak, žeby viedol vozidla
pri pravom okraji cesty s pravým koridorom jazdy. Po výsluchu znalca z odboru súdneho lekárstva bol
opätovne vypočutý a vo svojom výsluchu uviedol, že vodič viedol vozidlo približne 1,5 m od pravého
okraja vozovky. Ak by viedol vozidlo 0,6 - 09 m od pravého okraja vozovky, ku zrážke by nebolo došlo

za predpokladu, že by chodec šiel rýchlosťou 4,3 km/hod.

Z výsluchu znalca MUDr. Jaroslava Ivana vyplynulo, že zotrváva na záveroch znaleckého posudku, ktorý
vypracovali na základe uznesenia o pribratí do konania, v rámci ktorého bol pribratý on a MUDr. Vojtech
Macko na vypracovanie znaleckého posudku. K dispozícii mali spisový materiál ČVS: ORP-73/DI-

DK-2012, uznesenie o nariadení pitvy a pribratí znalcov, uznesenie o začatí trestného stíhania, zápisnicu
o výsluchu svedka Q. S. zo dňa 08.10.2012, zápisnicu o výsluchu svedka T. S. zo dňa 09.10.2012,
záznam dopravnej nehody, zápisnicu o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody, náčrtok miesta
dopravnej nehody, fotodokumentáciu z miesta dopravnej nehody, zápis o dychovej skúške na alkohol Q.
S., protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol H. Q., správu NsP Trstená s diagnózami zranení

H. Q., zdravotnú dokumentáciu H. Q. z hospitalizácie v HNsP Trstená po predmetnej dopravnej nehode,
nálezy zistené vonkajšou ohliadkou, pitvou a doplňujúcimi vyšetreniami. Ku koncentrácii etanolu, teda
hladiny alkoholu v krvi poškodeného, táto bola pri prijatí dňa 08.10.2012 v čase o 23:10 hod. 2,28‰.
Koncentráciu etanolu v krvi na dobu dopravnej nehody, teda dňa 08.10.2012 o 20:00 hod. nie je možné
stanoviť spätným prepočtom, pretože nie je možné objektívne zistiť či sú splnené podmienky potrebné

na tento prepočet. Vzhľadom na zistenú koncentráciu a časový interval od dopravnej nehody po odber
krvinaalkoholjemožnékonštatovať,žepoškodenýbolvčasedopravnejnehodypodvplyvomalkoholus
tým, že toto ovplyvnenie zodpovedalo ťažkému stupňu opitosti. Vo všeobecnosti pri takomto ovplyvnení
výrazne dominuje tlmivý účinok alkoholu na centrálny nervový systém, telesné úkony na mozgovépodnety sú výrazne spomalené, rovnako výrazne sú spomalené aj reakcie na vonkajšie podnety, reč
býva bľabotavá, opitosť je zjavná, môžu sa vyskytovať aj psychické poruchy a dezorientácia a výrazne
je narušená koordinácia pohybov, časté sú pády, príp. neschopnosť samotnej chôdze. Ovplyvnený nie je

schopný rozpoznať hroziace nebezpečenstvo. Vzhľadom na časový interval medzi dopravnou nehodou,
ktorá bola o 20:00 hod. a dobou merania alkoholu, čo bolo o 23:10 hod., je možné usudzovať, že hladina
alkoholu v čase dopravnej nehody bola vyššia. Čo sa týka priebehu nehodového deja a zranení, ktoré
utrpel poškodený, k tomuto uviedol, že H. Q. sa v čase predmetnej dopravnej nehody nachádzal na
vozovke ako chodec. Bol vo vzpriamenej polohe a motorové vozidlo Ford Transit, s ktorým sa dostal do

kontaktu, k nemu prichádzalo sprava. K ich stretu došlo v takej pozícii, že motorové vozidlo Ford Transit
narazilo ľavým vonkajším spätným zrkadlom do pravej bočnej plochy trupu poškodeného. To znamená,
že poškodený sa v čase stretu s vozidlom nachádzal pred vozidlom, ale veľmi tesne vedľa bočnej strany
vozidla, pričom obrys jeho tela sa prekrýval len s obrysom ľavého vonkajšieho bočného zrkadla vozidla.
Poškodený bol otočený tvárou k vozidlu. V úvodnej fáze úrazového deja teda vozidlo ľavým vonkajším
spätným zrkadlom, narazilo do pravej bočnej plochy trupu poškodeného, pričom vznikli poranenia na

pravej strane trupu a to zlomeniny rebier, pomliaždenie pľúc pravostranný pneumotorax, zakrvácanie
do pravej pohrudničnej dutiny, pomliaždenie a prekrvácanie pravej obličky s masívnym zakrvácaním do
puzdraobličky.Zrejmenásledkomenergieudelenejteluvozidlom,prenesenímsilovéhopôsobeniadošlo
aj k vzniku zlomeniny pravej dolnej končatiny v oblasti členka, z nálezu ktorého predpokladali, že v čase
stretu tela s vozidlom mal poškodený vlastnou hmotnosťou zaťaženú pravú dolnú končatinu, teda na nej

stál. Vzhľadom na to, že hmotnosťou tela bola zaťažená len jedna dolná končatina, je reálny predpoklad,
že poškodený bol v čase stretu s vozidlom v pohybe. Úrazový dej pokračoval tak, že telo bolo od vozidla
odhodené a následne dopadlo na vozovku, pričom kontaktnou časťou tela s vozovkou bola jeho ľavá
strana. Dopadom na vozovku je možné dobre vysvetliť vznik zlomeniny v krčku ľavej stehennej kosti,
ako aj vznik otrasu mozgu po dopade hlavy na vozovku. Všetky zranenia, ktoré zistili, je možné vysvetliť

kontaktom tela poškodeného s jedným vozidlom a následným dopadom tela na vozovku. Teda neboli
zistené stopy po prejdení ani vlečení tela. Čo sa týka časti znaleckého posudku, kde je uvádzané, že
poškodený mal vlastnou hmotnosťou zaťaženú pravú dolnú končatinu, teda na nej stál a v ďalšej časti
uviedli, že vzhľadom na túto skutočnosť je reálny predpoklad, že poškodený bol v čase stretu s vozidlom
v pohybe vysvetlil tým, že keď človek stojí, tak vlastná hmotnosť je rozložená na obe dolné končatiny.

Bezprostrednou príčinou smrti H. Q. bolo zlyhanie činnosti srdca a dýchania pri zápale pľúc, ktorý sa
vyvinul ako komplikácia zranení utrpených pri dopravnej nehode. Smrť po zápale pľúc býva bežnou
záležitosťou v takýchto prípadoch, nie je to nič neobvyklé. Čo sa týka možného zanedbania zdravotnej
starostlivosti, v predmetnej veci nezistili zanedbanie povinnosti zo strany zdravotného zariadenia a ani
neodborné poskytnutie liečby menovanému. K dekubitom na tele poškodeného poukázal na to, že sa

jednalo o imobilného pacienta, ktorý v dôsledku zranení mal na jednej nohe naloženú sadru a druhá
bola po operácii, plus mal aj iné zranenia. Čiže v takýchto prípadoch nie je vznik dekubitov neobvyklým
javom aj napriek poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to

záznamu dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody, fotodokumentácie
k dopravnej nehode, zápisu o dychovej skúške na alkohol, protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške
na alkohol v krvi, hlásenia OO PZ o dopravnej nehode, faktúry č. 22/2012, pokladničných dokladov a
odpisu z registra trestov.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania potom súd uznal obžalovaného vinným z prečinu
usmrteniapodľa§149ods.1Trestnéhozákonaauložilmutrestodňatiaslobodyvovýmere12mesiacov,
výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50
ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 36 mesiacov. Zároveň mu uložil aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 36 mesiacov.

V zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný proti rozsudku odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/9/2016 zo dňa 25.02.2016 bol rozsudok okresného súdu
zrušený a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.

V zmysle intencií Krajského súdu v Žiline, súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul
poškodeného Q. Q., z výpovede ktorého vyplynulo, že žiadal náhradu škody vo výške 550,90 Eur s tým,
že doklady, ktoré sa nachádzajú v spise na čl. 144 predstavujú zálohu za poskytnuté služby súvisiace spohrebom a na čl. 145 spisového materiálu, kde sú presne vyčíslené jednotlivé položky, je zahrnutý aj
doplatok k zaplatenej zálohe. Na čl. 146-147 sa nachádzajú doklady ohľadom nákupu vecí na kar, ktorý
si robili sami v Rabči. Tieto náklady hradil spoločne s bratom.

Z výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že zotrváva na záveroch znaleckého posudku.
Ako príčinu dopravnej nehody uviedol, že to bola oneskorená reakcia vodiča na chodca, ako aj technika
jazdy v nesprávnom koridore, Ak teda chodca nevidel, nemohol reagovať. V znaleckom posudku neboli
skúmané možnosti videnia zo strany obžalovaného.

Uviedol, že závery znaleckého posudku vychádzali aj z tvrdení svedkov A. a S., z ktorých jeden šiel pred
obžalovaným a druhý šiel v protismere, pričom obidvaja chodca videli.

Vzhľadom na vyjadrenie znalca, ktorý sa vyjadril, že v znaleckom posudku neboli skúmané možnosti
videnia zo strany obžalovaného a toto sa dá zistiť iba vyšetrovacím pokusom, súd tento zrealizoval dňa

07.09.2017.

Vyšetrovací pokus bol vykonaný za rôznych situácií:

1/ Keď chodec vstupuje do vozovky, je vozidlo 46 m od chodca a v protismere je auto 75 m od chodca

z pohľadu obžalovaného chodca nebolo vidno.

2/ Keď je chodec v strede protijazdného pruhu, vozidlo je 31,5 m pred chodcom a oproti idúce auto
je 63,6 m pred chodcom, tak keď chodec vchádzal do vozovky, pri diaľkových svetlách oproti idúceho
auta ho nie je vidieť. Keď sú tlmené svetlá, vidno siluetu, ale záznam sa robil mimo vozidla s tým, že po

vzhliadnutí záznamu z auta, je chodca vidieť veľmi slabo.

3/ V čase 1,8 sekundy pred zrážkou je vozidlo 23,8 m pred chodcom a vozidlo v protismere je vo
vzdialenosti 57,6 m. Chodec je 1,7 m pred stredom vozovky tak v prípade keď sa vozidlo obžalovaného
nachádza pri strede vozovky, chodca nevidno vôbec, ani jeho siluetu.

Znalec sa po vykonaní vyšetrovacieho pokusu na hlavnom pojednávaní vyjadril, že naďalej zotrváva
na záveroch znaleckého posudku, nakoľko pri vyšetrovacom pokuse bolo zistené, že chodca nebolo
možné vidieť, avšak v prípade, keby bol obžalovaný jazdil v správnom koridore, tak by sa minuli a k
nehode by nedošlo. V čase, keď vypracovával znalecký posudok, nemal k dispozícii a ani v tom čase

nebol robený vyšetrovací pokus, kde jeho vykonanie by v podstate zmenilo len to, že v prípade manévru
obžalovaného v smere doprava, by sa mohol vyhnúť chodcovi a to aj za predpokladu jeho jazdy v
nesprávnom koridore. Pri vypracovávaní znaleckého posudku bral do úvahy výpovede svedkov A. a S.
s tým, že pri vyšetrovacom pokuse nikdy nie sú rovnaké podmienky, mohla byť napr. väčšia oblačnosť
a tým aj iná viditeľnosť. Pripustil však, že obžalovaný nemusel chodca vidieť tak, ako to bolo zistené

pri vyšetrovacom pokuse.

Uviedol, že v prípade, ak by obžalovaný jazdil pri pravom okraji vozovky, tak ako to hovorí zákon, bol
by chodca minul aj keď ho nevidel.

Prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti
spôsobil smrť.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v
obžalobe. Súd pri tomto závere vychádzal najmä zo znaleckého posudku znalca z odboru cestná

doprava, ktorý pre vykonaním vyšetrovacieho pokusu uviedol, že bezprostrednou príčinou dopravnej
nehody z technického hľadiska bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla Ford Transit
spočívajúca v oneskorenom spozorovaní chodca a jazda v nesprávnom koridore, ako aj nesprávne
konanie chodca, ktorý prechádzal cez vozovku takým spôsobom, že vodiča nútil k náhlej zmene smeru
jazdy, resp. k náhlej zmene rýchlosti jazdy. Znalec sa však vyjadril, že chodec nevytvoril pre vodiča

prekážku náhlu, pretože o prekážku náhlu ide vtedy, ak by vodič aj správnou technikou jazdy nedokázal
nehode zabrániť. V prípade, ak by vodič jazdil pri pravom okraji cesty (správnym koridorom jazdy), tak by
bol chodca minul. Znaleckým posudkom bolo vylúčené aj tvrdenie obžalovaného, že stredom vozovky
šiel z dôvodu výtlkov, ktoré sa nachádzali pri pravom okraji vozovky v smere jeho jazdy. Znalec sa nahlavnom pojednávaní vyjadril, že bol na mieste nehody, ale žiadne defekty na ceste, ktoré by nútili vodiča
jazdiť bližšie k stredu vozovky nezaregistroval. V prípade, ak by bol takéto defekty zaregistroval, bol by
naneupozornilatátoskutočnosťbysapremietladoznaleckéhoposudku.Ajpovykonanívyšetrovacieho

pokusu znalec zotrval na záveroch znaleckého posudku, keď okrem iného uviedol, že pri vyšetrovacom
pokuse bolo zistené, že chodca nebolo možné vidieť, avšak v prípade, keby bol obžalovaný jazdil v
správnom koridore, tak by sa minuli a k nehode by nedošlo. V čase, keď vypracovával znalecký posudok,
nemal k dispozícii a ani v tom čase nebol robený vyšetrovací pokus, kde jeho vykonanie by v podstate
zmenilo len to, že v prípade manévru obžalovaného v smere doprava, by sa mohol vyhnúť chodcovi a

to aj za predpokladu jeho jazdy v nesprávnom koridore. Pri vypracovávaní znaleckého posudku bral do
úvahy výpovede svedkov A. a S. s tým, že pri vyšetrovacom pokuse nikdy nie sú rovnaké podmienky,
mohla byť napr. väčšia oblačnosť a tým aj iná viditeľnosť. Pripustil však, že obžalovaný nemusel chodca
vidieť tak, ako to bolo zistené pri vyšetrovacom pokuse.

Uviedol, že v prípade, ak by obžalovaný jazdil pri pravom okraji vozovky, tak ako to hovorí zákon, bol

by chodca minul aj keď ho nevidel.

Ostatné dôkazy ostali taktiež nezmenené a zo záznamu dopravnej nehody, zápisnice o ohliadke
miesta cestnej dopravnej nehody a z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody nevyplývajú žiadne
skutočnosti, ktorý ba nasvedčovali tomu, že pravá strana vozovky bola nezjazdná a bolo nutné jazdiť v

strede vozovky. V zápisnici o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody je uvedené, že komunikácia je
bez závad. Pri ustaľovaní záveru o vine obžalovaného súd rovnako vychádzal aj zo znaleckého posudku
znalcov z odboru zdravotníctvo, z ktorého vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti H. Q. bolo
zlyhanie činnosti srdca a dýchania pri zápale pľúc, ktorý sa vyvinul, ako komplikácia zranení utrpených
pri dopravnej nehode. Znalci sa jednoznačne vyjadrili, že jeho smrť nastala v priamej príčinnej súvislosti

so zraneniami utrpenými pri dopravnej nehode. Znalci ustálili, že u H. Q. bolo dňa 08.10.2012 v čase
okolo 23:10 hod. zistené 2,28 g/kg alkoholu v krvi, pričom koncentráciu etanolu v krvi na čas dopravnej
nehody nie je možné stanoviť spätným prepočtom, nakoľko nie je možné objektívne a nespochybniteľne
zistiť, či sú splnené podmienky potrebné na tento prepočet. Vzhľadom na zistenú koncentráciu alkoholu
a časový interval od nehody možno konštatovať, že v čase nehody bol ovplyvnený alkoholom, pričom

toto ovplyvnenie zodpovedalo ťažkému stupňu opitosti. Táto skutočnosť však nevyviňuje obžalovaného
zo žalovanej trestnej činnosti a to najmä s poukazom na závery znaleckého posudku z odboru
cestná doprava. Čo sa týka ostatných svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní, ich výpovede
neovplyvňovalo vo výraznej miere úvahy o zavinení obžalovaného a to s poukazom na to, že svedkovia
vnímali situáciu z vlastnej pozície odlišnej od pozície obžalovaného. Tak ako súd už vyššie konštatoval

za hlavné dôkazy pri posudzovaní viny obžalovaného bral najmä znalecké posudky.

S poukazom na ich závery potom súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149
ods. 1 Trestného zákona.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods.
1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prípade obžalovaného súd ako
poľahčujúcu okolnosť hodnotil to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/
Trestného zákona). Priťažujúca okolnosti v zmysle ustanovenia § 37 zistené neboli.

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd ustálil, že primeraným trestom pre obžalovaného je trest
odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu na 36 mesiacov.
Súčasne mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 36
mesiacov. Súd je toho názoru, že takto uložený trest splní účel sledovaný zákonom a dopomôže k

náprave obžalovaného.Vzhľadom na to, že poškodený Q. Q. sa s nárokom na náhradu škody riadne a včas pripojil k trestnému
konaniu, súd uložil obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Trestného zákona povinnosť nahradiť mu
spôsobenú škodu vo výške 550,95 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.