Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Tos/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011309
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8118011309.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
19.12.2018, v trestnej veci odsúdeného V. F. pre pokus zločinu znásilnenia podľa § 14 ods. 1 k § 199
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo
dňa 05.09.2018, sp. zn. 6Pp/3/2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného V. F..

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 05.09.2018, sp. zn. 6Pp/3/2018 súd podľa § 66 ods. 1 Tr.
zákona, v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku, návrh odsúdeného V. F. na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zo dňa
07.04.2014, sp. zn. 8T/24/2009, v trvaní 7 rokov a 5 mesiacov, zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku,
podal sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom
obhajcu dňa 04.12.2018. Namietal, že od rozhodnutia súdu prvého stupňa sa u neho predĺžila doba
faktického výkonu trestu odňatia slobody o ďalší štvrťrok, čím sa zároveň skrátila doba po ukončenie
uloženého trestu. Uplynutie tejto doby posilnilo dôvody na podmienečné prepustenie odsúdeného z

výkonu trestu oproti stavu, ktorý bol v čase rozhodovania súdu nižšieho stupňa. Odsúdený z uloženého
trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 5 mesiacov už vykonal viac ako 6 rokov a 5 mesiacov a
zostáva mu vykonať necelý rok. Zdôrazňuje, že nežiada o upustenie od výkonu zvyšku trestu, ale
o podmienečné prepustenie, na ktoré mu vznikol formálne nárok už dňa 04.04.2017. Záruka, že v
prípade podmienečného prepustenia povedie riadny život, je daná hrozbou sankcie počas uloženej
niekoľkoročnej skúšobnej doby, pretože, ak by spáchal ďalší úmyselný trestný čin, tak za tento mu už

nemôže byť uložený podmienečný trest a zároveň by súd rozhodol o vykonaní zvyšku už uloženého
trestu. Táto záruka je rovnako umocňovaná tým, že doposiaľ nikdy nezadal dôvod na rozhodnutie, že
počas skúšobnej doby sa neosvedčil, ako aj tým, že vo výkone trestu odňatia slobody je prvýkrát. Z
odôvodnenia sťažnosťou napadnutého uznesenia vyplýva, že jeho resocializačná prognóza sa javí ako
nepriaznivá a riziko sociálneho zlyhania je vysoké, vzhľadom na opakovanú trestnú činnosť, dlhodobú
nezamestnanosť a časté požívanie alkoholu. Obhajoba sa s takýmto konštatovaním nestotožňuje,

pretože pokiaľ odsúdený v minulosti spáchal viac trestných činov, tak všetky ešte pred výkonom trestu
odňatia slobody, ktorý vykonáva prvýkrát. Pokiaľ je konštatovaná u neho dlhodobá nezamestnanosť, tak
prikladá k sťažnosti aj potvrdenie spoločnosti Fa Ve Production, so sídlom Dolný Kubín, Aleja Slobody
č. 2244, že v prípade jeho prepustenia na slobodu, ho táto spoločnosť zamestná s mesačnou mzdou vo
výške 630,- eur brutto. Pokiaľ ide o údajné časté požívanie alkoholu, tak je nepochybný fakt, že už 6 a
pol roka žiadny alkohol nepožíva. Z uvedeného dôvodu navrhuje, aby nadriadený súd uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a podmienečne ho prepustil na slobodu z výkonu trestu odňatia slobody.Na základe takto podanej sťažnosti krajský súd preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť
výrokovnapadnutéhouznesenia,protiktorýmsťažovateľpodalsťažnosť,akoajkonaniepredchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dospel k záveru, že odsúdený spĺňa formálne
podmienkynajehopodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody,avšaknespĺňapodmienky
materiálne. Vzhľadom na vykonané dokazovanie je toho názoru, že u odsúdeného je daná dôvodná
pochybnosť, že u neho možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a dospel k záveru, že

na prevýchovu odsúdeného bude potrebné pôsobiť výkonom trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov
a 5 mesiacov, aká mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Ružomberok. Uvedenému záveru
nasvedčuje najmä správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody, ktoré nebolo stále v
súlade s ústavným poriadkom, keďže počas výkonu trestu boli v jeho správaní zaznamenané viaceré
záporné poznatky a aj keď mu bolo udelených 6 disciplinárnych odmien, vzhľadom na dĺžku doby
výkonu trestu odňatia slobody spolu s väzbou, je počet týchto odmien nízky a väčšinou sú staršieho

dáta, a teda správanie odsúdeného nepoukazuje na to, že sa polepšil. Rovnako je potrebné poukázať
na jeho nekritický postoj k páchaniu trestnej činnosti, keďže doposiaľ bol päťkrát súdne trestaný,
pričom poslednýkrát súd upustil od uloženia ďalšieho trestu, vzhľadom na trest uložený mu rozsudkom
Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/24/2009, ktorý v súčasnosti vykonáva. Z uvedených dôvodov,
podľa názoru súdu prvého stupňa, odsúdený doterajším spôsobom výkonu trestu neprejavil snahu po

náprave v takom rozsahu, ktorá by odôvodňovala jeho podmienečné prepustenie, čomu nasvedčuje aj
resocializačná prognóza, ktorá sa javí nepriaznivá, vzhľadom na opakovanú trestnú činnosť, dlhodobú
nezamestnanosť a časté požívanie alkoholu, z ktorého dôvodu riziko sociálneho zlyhania do budúcna
je vysoké.
Po oboznámení sa so sťažnosťou napadnutým uznesením ako aj obsahom predloženého spisu,

sťažnostný súd konštatuje, že odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody uložený mu
rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zo dňa 07.04.2014, sp. zn. 8T/24/2009 v trvaní 7 rokov a
5 mesiacov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Uvedeným rozsudkom bol zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušený výrok o
treste rozsudku Okresného súdu Ružomberok zo dňa 18.02.2009, sp. zn. 1T/195/2008, ktorým mu

bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a rovnako výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Ružomberok zo dňa 26.01.2009, sp. zn. 1T/186/2008, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 5 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.

Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 10.07.2018 prostredníctvom obhajcu podal odsúdený
žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody znamená podstatnú zmenu spôsobu jeho
výkonu, a preto by táto možnosť mala byť umožnená len odsúdeným, u ktorých je reálny predpoklad,
že uložený trest splnil svoj účel aj bez potreby jeho celého výkonu v ústave na výkon trestu. Súd preto
musí skúmať všetky okolnosti svedčiace o možnostiach prevýchovy odsúdeného, ako aj jeho správanie

vo výkone trestu odňatia slobody.

Z inštitútu trestu ako účelovej sankcie vyplýva, že pokiaľ doposiaľ vykonanou časťou trestu bol
dosiahnutý účel trestu sledovaný zákonom, je ďalší výkon trestu odňatia slobody nepotrebný a
taktiež nedôvodný. Aj keď súd pri ukladaní trestu prihliada k možnostiam nápravy páchateľa,

nie je možné vždy presne predvídať, ako sa u jednotlivých páchateľov prejaví jeho výchovný
účinok. Zo správania odsúdeného a z jeho postoja k plneniu si povinností v dobe výkonu trestu
môže byť zjavné také polepšenie, že ďalší výkon trestu nie je potrebný a odsúdený môže byť
prepustený na slobodu. Podmienečné prepustenie je významným prostriedkom dovŕšenia prevýchovya resocializácie odsúdeného a neznamená ukončenie tohto procesu, ale pokračovanie prevýchovného
a resocializačného procesu v iných podmienkach, teda na slobode.

Zmysel tohto inštitútu nie je v tom, že za dobré správanie, prípadne za plnenie si svojich povinností
vo výkone trestu odňatia slobody bude odsúdený automaticky prepustený po odpykaní si zákonom
stanovenej doby, bez zreteľa k účelu trestu. Nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody je aj pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného.

Z hodnotenia odsúdeného z ÚVV a ÚVTOS Prešov vyplýva, že resocializačná prognóza sa javí
nepriaznivá, vzhľadom na opakovanú trestnú činnosť, dlhodobú nezamestnanosť a časté požívanie
alkoholu a riziko sociálneho zlyhania do budúcna je vysoké. Na základe uvedeného odsúdený čiastočne
preukazuje splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie, z ktorého dôvodu riaditeľ ústavu
odporúča odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť s dohľadom.

Sťažnostný súd zastáva názor, že len samotné plnenie príkazov a nariadení vo výkone trestu odňatia
slobody a dodržiavanie väzenského poriadku nie je samo osebe, bez splnenia ďalších okolností,
postačujúce na dosiahnutie materiálneho predpokladu uvedeného v § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona.
Odsúdený sa týmto správaním len adaptuje na podmienky výkonu trestu odňatia slobody a v
prípade nedodržiavania stanoveného ústavného poriadku sa vystavuje hrozbe uloženia disciplinárneho

potrestania, ako tomu bolo aj u tohto odsúdeného.

Na naplnenie materiálneho predpokladu pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
sa vyžaduje predovšetkým aktívny prístup a postoj odsúdeného, z ktorého možno vyvodiť polepšenie sa
a v budúcnosti očakávať, že odsúdený si z výkonu trestu vzal ponaučenie a bude dodržiavať zákonom

stanovené normy správania sa a viesť riadny život. Podľa názoru sťažnostného súdu, odsúdený svojím
správaním vo výkone trestu odňatia slobody nepreukázal taký stupeň polepšenia, že od neho možno
dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Preto záver okresného súdu, že odsúdený po
materiálnej stránke nespĺňa predpoklady na podmienečné prepustenie, je správny.

Vo vzťahu k uvedenému sťažnostný súd dodáva, že z hodnotenia odsúdeného vyplýva, že tento
je vo výkone trestu odňatia slobody odo dňa 21.06.2012. V priebehu výkonu trestu bol opakovane
disciplinárne odmenený, pričom ide o odmeny udelené v období rokov 2013 až do polovice roka 2016.
Následne od polovice roka 2016 sa správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody zhoršilo,
keď bol opakovane disciplinárne potrestaný. Zo záveru hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Prešov vyplýva, že

počas výkonu trestu bol odsúdený päťkrát disciplinárne odmenený a disciplinárne potrestaný nebol, z
čoho je zrejmé, že disciplinárne potrestania boli odsúdenému zahladené.
Vzhľadom na to, že na posúdenie polepšenia odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody je
potrebné posudzovať správanie sa odsúdeného počas celej doby výkonu trestu, s poukazom na
skutočnosť, že zo spisu Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/24/2009 vyplýva, že proti odsúdenému

sa viedlo trestné stíhanie za dva skutky kvalifikované ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Tr. zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, prečin poškodzovania cudzej
veci podľa § 246 ods. 1 Tr. zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a
prečin podpory a propagácie skupín smejúcich k potláčaniu základných práv a slobôd podľa § 422
ods. 1 Tr. zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, pričom odsúdený sa ku

skutku kvalifikovanému ako trestný čin znásilnenia nepriznal, jeho spáchanie popieral a následne dňa
18.09.2012 podal na Okresný súd Ružomberok návrh na povolenie obnovy konania z dôvodu, že skutok
nespáchal, je zrejmé, že ani doterajší výkon trestu odňatia slobody nemal na odsúdeného dostatočný
vplyv na to, aby si svoj trestný čin uvedomil a jeho spáchanie oľutoval a k tomuto je aj naďalej nekritický.
Sťažnostný súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že na dovŕšenie nápravy odsúdeného

bude potrebné, aby tento vykonal celý jemu uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 5 mesiacov.

S poukazom na uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.