Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. september 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/487/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813204863
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7813204863.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobcu GENERAL FACTORING,

a.s., IČO: 35 838 825, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, právne zastúpeného: Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47255706, proti
žalovanému Q. D., H. XX.XX.XXXX, R. C. K. XXX, XXX XX K., prechodne bytom Q., C. XX, o zaplatenie
2 540,92 € istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi 260,96 € istiny s 9,00 % ročným úrokom z omeškania od
22.12.2010 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Z a s t a v u j e konanie o zaplatenie istiny 1832,00 €, riadneho úroku vo výške 17,30 % z istiny 2425,27
€ a úrokov z omeškania vo výške 9,00 % z istiny 1716,95 € od 22.12.2010 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

U k l a d á Slovenskej pošte, a.s. - prevádzkovateľovi systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska
cesta 9, 975 99 Banská Bystrica vrátiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 103,30 € v lehote do 30 dní

od doručenia právoplatného rozhodnutia.

N e p r i z n á v a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 2540,92 €, riadneho úroku vo výške 17,30 % ročne zo sumy
2425,27 € istiny od 22.12.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
2425,27 € istiny od 22.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania, pozostávajúcej zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 152,00 € a trov právneho zastúpenia vo výške 261,74 €.

2. Poukázal na skutočnosť, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 bola
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava
na žalobcu postúpená predmetná pohľadávka voči žalovanému.

3. Právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 30.11.2005 uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere číslo
0511733994, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1427,34

€ pri úrokovej sadzbe 17,30 % ročne. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou
vždy k 10. dňu toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola zmluvnými stranami dohodnutá na
termín 10.12.2005 a konečná splatnosť úveru na termín 10.11.2010. Žalovaný čerpal úver vo výške
1427,34 € (43 000,00 Sk) dňa 30.11.2005, pričom na úhradu splátok úveru uhradil spolu sumu vo výške907,69 € (18.548,80 Sk). Žalovaný svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o splátkovom úvere neplnil a
poskytnutý úver nesplatil ani do dňa dohodnutej konečnej splatnosti, t.j. do 10.11.2010. Pohľadávka
žalobcukudňupostúpeniapredstavovalapodľavyčísleniaposkytnutéhoprávnympredchodcomžalobcu

sumu 2540,92 € a pozostávala z istiny vo výške 2425,27 € a z úrokov z omeškania vo výške 67,86 €
a úroku vo výške 47,79 €.

4. Počas konania zobral žalobca žalobu čiastočne, v časti o zaplatenie istiny vo výške 1832,00 €, v
časti o zaplatenie riadneho úroku vo výške 17,30 % ročne zo sumy 2425,27 € istiny od 22.12.2010 do

zaplatenia a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1716,95 € istiny od
22.12.2010 do zaplatenia, späť. Späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie riadneho úroku vo výške 17,30
% ročne zo sumy 2425,27 € istiny od 22.12.2010 do zaplatenia žalobca bližšie neodôvodnil. V ostatnej
časti späťvzatia vzal žalobca žalobu späť s poukazom na skutočnosť, že nakoľko žaloba bola súdu
doručená dňa 26.04.2013, štvorročná premlčacia doba začala plynúť tak, že splátky splatné v období od
10.05.2009 do 10.11.2010, t.j. celkom 19 splátok po 37,28 €, nemôžu byť premlčané, pričom vo vzťahu

k úroku z omeškania uviedol, že tento si bude pri splátkach splatných od 10.05.2009 do 10.11.2010
uplatňovať až od ich splatnosti. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 708,32 €, úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 708,32 € od 22.12.2010
do zaplatenia a náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 42,00
€ a z trov právneho zastúpenia vo výške 142,22 €. Zároveň požiadal o vrátenie zaplateného súdneho

poplatku čo do späťvzatej časti.

5. Žalobca zdôraznil, že na právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné použiť ustanovenia
Obchodného zákonníka aj v súvislosti s premlčacou lehotou a posúdiť splatnosť jednotlivých splátok v
štvorročnej premlčacej dobe a poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Košice - okolie 17C/231/2014,

uznesenia Krajského súdu v Košiciach 9Co/120/2015, rozsudku Krajského súdu v Žiline 5Co/69/2015,
Okresného súdu Pezinok 4C/14/2014, Okresného súdu Trebišov 9C/46/2014, Okresného súdu Revúca
3C/108/2014, Okresného súdu Topoľčany 8C/193/2014, Okresného súdu Bratislava III 16C/27/2014 a
Okresného súdu Nové Zámky 6C/316/2013.

6. Žalovaný sa k doručenej žalobe a prílohám nevyjadril napriek výzve a poučeniu o procesných právach
a povinnostiach a na nariadenom pojednávaní napriek riadnemu predvolaniu sa nezúčastnil.

7. Žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho
neprítomnosti.

8. Súd vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol bez prítomnosti strán sporu, nakoľko žalobca sa
ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti a žalovaný sa bez ospravedlnenia pojednávania
nezúčastnil.

9. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:

10. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 a výňatku z jej Prílohy č. 1
vyplýva,žeSlovenskásporiteľňa,a.s.,IČO:00151653,sosídlomTomášikova48,83237Bratislava,ako
postupca postúpila na žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške zostatku

pohľadávky 2540,92 €.

11. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010 vyplýva, že právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanému, že svoju pohľadávku vo výške 2540,92 € s príslušenstvom postúpil na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE uzatvorenej dňa 21.12.2010 žalobcovi, a teda

že uvedený záväzok je od okamihu doručenia tohto oznámenia možné uhradiť výlučne plnením
postupníkovi (žalobcovi).

12.ZoZmluvyosplátkovomúvereč.0511733994,uzavretejdňa30.11.2005(ďalejlen„Zmluvaoúvere“),
vyplýva, že bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa,

a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava - a žalovaným, pričom jej predmetom
bolzáväzokprávnehopredchodcužalobcuposkytnúťžalovanémusplátkovýúver-MINIúverdo10minút
- vo výške 43 000,00 Sk (1427,34 €) s úrokovou sadzbou vo výške 17,30 % ročne a pevnou do konečnej
splatnosti úveru, bez poplatku za poskytnutie úveru, s poplatkom za správu úveru vo výške 50,00 Sk(1,66 €) mesačne, s výškou splátky vo výške 1123 Sk (37,28 €) v počte 60 splátok, so splatnosťou prvej
splátky 10.12.2005, s mesačnou periodicitou splátok a splatnosťou splátok k 10. dňu v kalendárnom
mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru 10.11.2010 a s ročnou percentuálnou mierou nákladov 9,40 %.

13.SúdsaďalejoboznámilajsoVšeobecnýmiobchodnýmipodmienkamiprávnehopredchodcužalobcu
účinnými od 01.08.2002.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne, v časti

splátok splatných od 10.05.2010 do 10.11.2010 v počte 7 a ich príslušenstva, tvoreného úrokmi z
omeškania v zákonnej výške, dôvodná tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a preto jej v tejto
časti vyhovel. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti splátok splatných do 26.04.2013 s príslušenstvom, bolo
potrebnéžalobuzamietnuťzdôvoduichpremlčaniavzmysleustanovení§100anasl.zákonač.40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2006, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej
len „Občiansky zákonník“).

15. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.
januára 2007, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka: (1) Od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia

zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. (2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná
výška úrokov sa týka ročného obdobia.

17. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka: (1) Záväzok platiť úroky je splatný

spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa
má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak
sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj
úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou

v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

18. Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

19. Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a
požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

20. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od

1. mája 2014 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

21. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína
plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje
niečo iné.

22. Podľa ustanovenia § 392 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku
plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba
splatnosti).23. Podľa ustanovenia § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vzniknutých z porušenia
povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie
niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.

24. Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak,
je premlčacia doba štyri roky.

25.Podľaustanovenia§23aods.1a2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľavzneníneskorších

predpisov, t.j. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len „zákon č. 634/1992 Zb.“),
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto
predpisu.

26. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom do 30. júna 2006, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), sa na účely tohto zákona rozumie: a) spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

27. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka: (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú

kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:(1) Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka:(1) Právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len

na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.(2)
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie §
105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.(3) Nepremlčujú sa takisto práva
z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový
vzťah trvá.

30. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. Podľa ustanovenia § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú

v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia
doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti
rozhodnutia alebo po uznaní.

32. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd považuje za

nepochybné, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, ktorá je ako typ
zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Základné práva a
povinnosti účastníkov ako zmluvných strán sa preto spravujú ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. V prejednávanej veci súd zároveň dospel k záveru, že nakoľko žalovaný vystupoval v danomprípade pri podpise zmluvy ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako
spotrebiteľ, zatiaľ čo právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,
teda ako dodávateľ, pričom išlo o formulárovú zmluvu, teda zmluvu, ktorá je pripravená na predtlačenom

formulári, do ktorého sa vpisujú iba meniace sa údaje, a teda jej obsah nemohol žalovaný podstatným
spôsobom meniť, respektíve ovplyvniť, je predmetná Zmluva o úvere svojím charakterom zároveň
zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktorý síce neupravuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako osobitný zmluvný typ, avšak obsahuje určitý
právny rámec pre všetky zmluvné typy uzavreté či už podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho

zákonníka. Vzhľadom na uvedené a tiež so zreteľom na skutočnosť, že hoci ustanovenie § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere výslovne neuvádzalo zmluvu o úvere
ako spotrebiteľskú zmluvu, v zmysle v tom čase platného ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992
Zb. treba za spotrebiteľskú zmluvu považovať každú zmluvu uzavretú podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje,

ako aj s ohľadom na povahu zmluvných strán, súd ustálil, že v danom prípade došlo k uzavretiu
spotrebiteľskej zmluvy. Za tohto stavu, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa
ktorej špeciálna právna úprava, ktorou je v danom prípade zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou,
ktorou je vo vzťahu k zmluve o úvere Obchodný zákonník, je potom nevyhnutné predmetný právny

vzťahmedziúčastníkmiposudzovaťpodľaustanoveníObčianskehozákonníkaapríslušnýchustanovení
zákonaospotrebiteľskýchúveroch(napríkladuznesenieKrajskéhosúduvKošiciachzodňa23.09.2014,
sp. zn. 6Co/139/2013). To znamená, že jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v
rozpore s úpravou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský
úver, predmetná Zmluva o úvere musí mať aj náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch.

33. Preto súd pri aplikácii citovaného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., v zmysle ktorého musí
súdod1.mája2014vspotrebiteľskýchveciachexoffo,t.j.ajbeznámietkyúčastníkakonania,prihliadnuť
na premlčanie nároku žalobcu, vychádzal s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka z právnej úpravy inštitútu premlčania obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Predmetná vec

je totiž spotrebiteľským úverom, na ktorý musí dopadať regulovaná osobitná právna úprava tak zákona
o ochrane spotrebiteľa, ako i Občianskeho zákonníka. Musí byť preto v súlade s princípom ochrany
spotrebiteľa, ak v prípade duplicitnej právne úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné
aplikovať právnu úpravu občianskeho práva, a nie podnikateľského práva. Použitie nevýhodnejšieho
podnikateľského práva, a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania by

totiž v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepochybne predstavovalo zhoršenie
postavenia spotrebiteľa. Uvedenému záveru nasvedčuje aj novoprijatá právna úprava § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva“. Hoci je táto úprava účinná až od 1. apríla 2015, súd ju použil ako interpretačnú

pomôcku pri aplikovaní jednej z dvoch vyššie uvedených právnych úprav premlčania. Na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je na uplatnenie práva ako na uplatnenie práva
zo spotrebiteľskej zmluvy potrebné aplikovať úpravu Občianskeho zákonníka, teda trojročnú premlčaciu
dobu.

34. Z oboznamovaných listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný poslednýkrát uhradil splátku (jej časť)
dňa 08.10.2007, pričom od uvedeného dňa žalovaný neuhradil žiadne platby a právny predchodca
žalobcu dňa 21.12.2010 postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, ktorý dňa 26.04.2013 podal
na súde žalobu.

35. Z vyššie uvedeného Výpisu transakcií jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalobcu
najneskôr od 11.11.2007 (deň po dátume splatnosti v poradí ďalšej splátky) zistil, že žalovaný neuhradil
ďalšiu z predpísaných splátok úveru. Teda najneskôr od uvedeného dňa sa dozvedel, že žalovaný si
neplní svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o úvere. Súd teda má zato, že premlčacia lehota začala
plynúť už od doby, keď právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo vymáhať dlžnú sumu v súlade

so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré boli súčasťou uzavretej Zmluvy o úvere. V bode
7.6 Prípady porušenia Osobitnej časti Všeobecných obchodných podmienok sú upravené následky
porušenia zmluvných povinností alebo zmluvných dojednaní zo strany klienta, pričom v zmysle ods. 1
písm. a) predmetného bodu Všeobecných obchodných podmienok, ak je klient v omeškaní so splatenímjednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní je banka okrem iného oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný
splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú určí banka v oznámení o mimoriadnej splatnosti,

prípadne vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Právny predchodca žalobcu teda vedel o tom,
že žalovaný si neplní svoje povinnosti v zmysle Zmluvy o úvere, a teda mal reálnu možnosť uplatňovať
si voči žalovanému svoje práva žalobou na súde. Keďže tak neurobil, plynula mu premlčacia lehota a
táto pokračovala aj po postúpení pohľadávky na žalobcu, nebola prerušená a nezačala plynúť nanovo,
pričom žaloba na súd bola podaná dňa 26.04.2013. Z toho vyplýva, že nárok žalobcu ako právneho

nástupcu Slovenská sporiteľňa, a.s. na úhradu splátok splatných v období pred 26.04.2010 vrátane nie
je možné žalobcovi priznať, nakoľko uvedené splátky sú premlčané. Žalobca totiž podal žalobu dňa
26.04.2013, pričom všetky plnenia splatné tri roky pred podaním žaloby, teda do 25.04.2010, sú v súlade
sustanovením§101Občianskehozákonníkapremlčané,apretoichnemožnopriznať.Nakoľkovzmysle
citovaného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. musí súd od 1. mája 2014 v spotrebiteľských
veciach ex offo, t.j. aj bez námietky účastníka konania, prihliadnuť na premlčanie nároku žalobcu, súd

z titulu premlčania nároku žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 447,36 € rovnajúcej sa súčtu
žalobcom uplatnených dvanástich splátok splatných v období od 10.05.2009 do 10.04.2010 (12 x 37,28
€), zamietol. Splátky, ktorých splatnosť bola určená v období do 26.04.2010, boli ku dňu podania žaloby
(uplatnenia nároku žalobcom) premlčané, a preto súd žalobcovi nemohol priznať zaplatenie dlžnej sumy
uplatnenej z titulu týchto dlžných splátok. Z rovnakého dôvodu, keďže súd žalobcovi nepriznal nárok na

zaplatenie istiny v tejto časti, mu nepriznal ani uplatnený úrok z omeškania. Vzhľadom na uvedené bolo
potrebné žalobu v tejto časti zamietnuť.

36. Nárok žalobcu vo vyhovujúcej časti, t.j. v časti priznanej sumy 260,96 € istiny zodpovedajúcej
splátkam úveru splatných od 10.05.2010 do 10.11.2010 sa opiera o oboznamovanú Zmluvu o

splátkovom úvere č. 0511733994 zo dňa 30.11.2005 a ustanovenia § 497 až § 507 Obchodného
zákonníka.

37. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky,
ktoré žalovaný žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) včas, ani do dnešného dňa nevrátil, čím sa

dostal do omeškania. Súd žalobcovi priznal nárok na úhradu posledných 7 splátok úveru, ktorých výška
a termín splatnosti vyplývajú zo Zmluvy o úvere.

38.Výrokoúrokochzomeškaniasaopieraoustanovenie§517ods.2Občianskehozákonníkavspojení
s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, pričom úrok z omeškania zo splátok, na ktoré
má žalobca podľa záverov súdu nárok, súd priznal žalobcovi za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni
ich splatnosti do zaplatenia.

39. Výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie istiny 1832,00 €, riadneho úroku vo výške 17,30 %

ročne zo sumy 2425,27 € istiny od 22.12.2010 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9,00 %
ročne zo sumy 1716,95 € istiny od 22.12.2010 do zaplatenia sa opiera o ustanovenie § 144 a § 145
ods. 2 Civilného sporového poriadku.

40.Výrokotrováchkonaniasaopieraoustanovenie§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvspojení

s § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol v konaní úspešný len ohľadom priznania
sumy 260,96 €, v časti 1832,00 € zobral žalobu späť a teda zavinil, že v tejto časti došlo k zastaveniu
konania a v zbytku žalovanej sumy mu bola žaloba zamietnutá. Žalobcovi teda podľa pomeru úspechu
vo veci nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešnejší žalovaný si trovy konania neuplatnil.

41. Výrok o vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 103,30 € sa opiera o ustanovenia zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).

42. Na základe výzvy súdu žalobca dňa 10.05.2013 zložením na účet súdu zaplatil súdny poplatok z

podaného návrhu na začatie konania vo výške 152,00 €.

43. Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podanímodvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania
odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu
na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z

dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Podľa ustanovenia § 11
ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia
podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura.
Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Podľa ustanovenia § 11 ods. 6
písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému

evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku
alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej
správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30
dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

44. Žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 152,00 €. Pretože žalobca v priebehu konania
vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 1832,00 € s príslušenstvom späť, výška súdneho
poplatku za podanie návrhu na začatie konania predstavuje po uvedenom čiastočnom späťvzatí žaloby
sumu42,00€,atedažalobcovisapodľacitovanéhoustanovenia§11ods.3prvejvetyzákonaosúdnych

poplatkoch vracia rozdiel zaplateného súdneho poplatku a súdneho poplatku zodpovedajúceho výške
istiny, ktorá po čiastočnom späťvzatí žaloby naďalej ostala predmetom konania. V zmysle ustanovenia
§ 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch sa vracaný súdny poplatok vo výške 110,00 € kráti o 6,70 €,
vracia sa teda suma 103,30 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.