Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Darina Kriváňová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoBezdôvodné obohatenie

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/450/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110239790
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110239790.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade I.. O. D., bytom C. XXXX/X, K. T., v 2. rade
W.. P. D., bytom C. XXXX/X, K. T., právne zastúpení: Kováčik Legal s.r.o., advokátskou kanceláriou, so
sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1729, proti odporcovi: Slovenský zväz záhradkárov Republikový
výbor, so sídlom Havlíčkova 34, Bratislava, IČO: 00 178 152, zastúpený: JUDr. Vladimír Zajac, advokát
so sídlom P. Mudroňa 39, Martin, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 5C 18/2011-243 zo dňa 12.6.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 5C 18/2011-243 zo dňa 12.6.2013
vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 5C 18/2011-243 zo dňa 12.6.2013 uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľom v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 3.649,- eur s úrokom z omeškania
vo výške 9 % zo sumy 1.751,09 eur od 31.8.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 265,33 eur od
1.9.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 820,56 eur od 1.1.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy
784,29 eur od 1.1.2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 63,28 eur od 31.1.2013 do zaplatenia
a náhradu trov konania vo výške 1.142,52 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.778,65
eur a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľov zamietol. Okresný súd rozhodol na základe podaného
návrhu navrhovateľov, ktorým sa domáhali, aby súd uložil povinnosť odporcovi zaplatiť sumu 8.612,50
eur s príslušenstvom ako vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že dňa 27.8.2008 sa stali
bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra K. T., na
LV č. XXXX, k.ú. K. T. ako parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX, ktorý sa sčasti nachádza pod stavbou súp.
č. XXXX (parc. č. XXXX/XX), ktorá je výlučným vlastníctvom odporcu. Druhá časť pozemku (parc. č.
XXXX/XX) sa nachádza bezprostredne pred touto stavbou, a preto je jej užívanie inak, než v prospech
vlastníka stavby nemožné. Navrhovatelia tvrdili, že na strane odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie
v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca užíva predmetný pozemok tým,
že má na ňom zriadenú stavbu a tak bráni navrhovateľom v jeho plnohodnotnom užívaní. Odo dňa
nadobudnutia pozemku vznikol navrhovateľom nárok na náhradu za neužívanie vo výške obvyklého
ročného nájomného, ktoré podľa vyjadrenia mesta K. T. predstavuje za 1 m2 v danej lokalite čiastku 10 %
z trhovej ceny pozemku, pričom táto je na úrovni 50,- eur až 70,- eur za 1 m2. Odporca na písomnú výzvu
navrhovateľov, ktorá mu bola doručená dňa 16.8.2010 žiadnym spôsobom nereagoval a ani dodatočne
poskytnutej lehote navrhovateľom bezdôvodné obohatenie nevydal a preto si navrhovatelia uplatnili
svoj nárok na súde. Okresný súd čiastočne vyhovel návrhu s prihliadnutím na výsledok znaleckého
dokazovania, v ktorom znalec vyčíslil všeobecnú hodnotu nájmu vo výške 3.649,- eur a súd výšku
bezdôvodného obohatenia posúdil ako výšku zodpovedajúcu výške obvyklého nájomného, na ktoré by
navrhovateľom vznikol nárok, ak by mali s odporcom uzavretú nájomnú zmluvu. V časti nárok prevyšujúci
výšku bezdôvodného obohatenia zamietol, nakoľko navrhovatelia vychádzali zo sumy vyššej ako súdom
priznanej, pričom jednotlivé sumy boli duplicitné v nasledujúcich obdobiach. O trovách konania súd

rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a to z dôvodu, že výška plnenia závisela v danom prípade od
znaleckého posudku.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd rozhodol o trovách konania podal odvolanie odporca, ktorý nesúhlasil
s rozhodnutím súdu a s právnym posúdením v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. Odporca tvrdil, že v danom prípade neboli splnené predpoklady na
aplikáciu tohto ustanovenia, ktorého účelom je priznať navrhovateľovi plnú náhradu trov konania v
prípadoch, v ktorých nie je možné už v samotnom návrhu presne špecifikovať a dostatočne vierohodne
preukázať výšku uplatneného nároku, a teda by bolo nespravodlivé v prípadoch čiastočného neúspechu
navrhovateľa krátiť mu náhradu trov. Zo spisu je zrejmé, že navrhovatelia vyvinuli len minimálnu snahu,
aby si ustálili výšku ich nároku a túto podložili len potvrdením mesta K. T.. Navrhovatelia predtým ako
podali žalobu na súd nepožiadali za účelom získania čo najpresnejšej výšky bežného nájomného o
vyjadrenie ani realitnej kancelárie a svoj návrh neprispôsobili ani konštantnej judikatúre týkajúcej sa tejto
problematiky. Navrhovatelia tak podcenili prípravu na súdny spor a nesplnili si svoju zákonnú povinnosť
pripojiť k návrhu na začatie konania všetky dôkazy preukazujúce jeho dôvodnosť, pričom tieto bolo
možné objektívne pripojiť. V danom prípade ide o vec, ktorá už bola súdmi nižších a vyšších stupňov
riešená nespočetne veľakrát, takže sa dalo predpokladať, ako bude súd postupovať a ktoré dôkazy
budú pre súd smerodajné. To, že výšku plnenia požadovaného navrhovateľmi bolo možné zistiť aj inak,
ako znaleckým dokazovaním potvrdili aj samotný navrhovatelia vo vyjadrení ich právneho zástupcu
ako doplnenie dokazovania zo dňa 4.9.2012. Navrhovatelia postupne svoj návrh rozšírili z pôvodnej
žalovanej sumy 3.900,- eur, až na sumu 8.612,50 eur a to návrhom zo dňa 15.3.2013, teda v čase, keď
už bol k dispozícii posudok znalca, ktorý ustálil výšku nájomného za 1 m2 na rok. Súd z tejto sumy priznal
len časť v sume 3.649,- eur, čo predstavuje 42,3 % žalovanej sumy. Napriek týmto okolnostiam odporca
bol úspešný vo viac ako 57 % a výška trov prevyšuje samotnú istinu, má odporca podľa rozhodnutia
súdu znášať trovy konania v plnej výške a to vrátane plnej výšky súdneho poplatku, ktorý by bol v
prípade kvalifikovaného uplatnenia nároku nepomerne nižší. Podľa názoru odporcu, súd mal v tomto
prípade aplikovať ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. a náhradu trov konania pomerne rozdeliť, alebo
postupovať podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania nepriznať žiadnej zo strán. Odporca v
podanom odvolaní tiež namietal nesprávne vyčíslenie výšky trov konania súdom pokiaľ ide o duplicitne
uplatnené sumy a tiež aj účelnosť vynaložených trov konania v súvislosti s jednotlivými úkonmi právneho
zastúpenia advokátom, cestovného a výšku náhrady trov priznaných navrhovateľom v tomto konaní.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrili navrhovatelia podaním zo dňa 18.7.2013, ktorí žiadali rozsudok v
napadnutej časti výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdiť s tým, že si uplatnili náhradu trov
odvolacieho konania. Vo vyjadrení tvrdili, že je nepochybné, že rozhodnutie súdu záviselo od znaleckého
posudku, keď predmetom znaleckého dokazovania nebola otázka právneho základu žalovaného nároku,
pretože tento bol medzistranami od začiatku nesporný. Strany sa zhodli, že nárok navrhovateľov voči
odporcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia existuje. Medzi účastníkmi nebol sporný ani spôsob
určenie náhrady, ktorá mala zodpovedať výške obvyklého nájmu obdobných pozemkov. Spornou bola
len výška obvyklého nájmu, teda výška bezdôvodného obohatenia. Znalecké dokazovanie tak bolo
súdom nariadené len za účelom rozhodnutia o výške nároku, ktorého právny základ nebol sporný. V
danom prípade preto súd správne postupoval, keď rozhodol o trovách konania v súlade s ustanovením
§ 142 ods. 3 O.s.p.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania je
potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Okresný súd v predmetnej veci o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a vychádzal
z toho, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Z odôvodnenia rozhodnutia
prvostupňového súdu vyplýva, že v predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 8.612,50
eur s úrokmi z omeškania, ktorú si uplatnil ako bezdôvodné obohatenie, vzniknuté v súvislosti s užívaním
nehnuteľnosti odporcom. Súd priznal plnenie vo výške 3.649,- eur spolu s úrokom z omeškania, tak
ako je uvedené vo výroku rozsudku zo dňa 12.6.2013 a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.
Odporca v podanom odvolaní nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu o trovách konania podľa § 142
ods. 3 O.s.p. a tvrdil, že v danom prípade nejde o vec, v ktorej výška plnenia závisela od znaleckého
posudku.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takomto prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Ustanovenie § 142 O.s.p. upravuje rozhodovanie súdu o náhrade trov konania podľa miery úspechu
vo veci. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom
treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane
navrhovateľa znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu vo veci a vydá rozsudok
v súlade s navrhovaným petitom. Rozhodovanie podľa § 142 O.s.p. je založené na týchto zásadách,
a) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal (ods. 1), b) účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech, súd prizná
pomernú časť trov konania, a ak bol úspech a neúspech oboch účastníkov rovnaký, súd rozhodne, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu nákladov konania (ods. 2), d) účastníkovi, ktorý mal vo veci
úspech čiastočný, súd prizná proti druhému účastníkov plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len
v nepatrnej výške alebo ak záviselo rozhodnutie o výške plnenia na úvahe súdu (ods.3).

Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového
konania; súd podľa neho prizná účastníkovi konania plnú náhradu trov konania, i keď mal vo veci len
čiastočný úspech, v troch prípadoch: 1. ak účastníkov neúspech v pomere k úspechu v konaní bol
nepatrný, 2. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a 3. ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od úvahy súdu.

Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba pri rozhodnutiach, ktoré zaväzujú na plnenie, a
z nich iba pri tých, ktorými sa rozhoduje o výške plnenia. Súčasne musí byť splnená aj podmienka
druhá, ktorou je závislosť vyčíslenia plnenia buď od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu. Od
znaleckého posudku bude závislé spravidla vyčíslenie škody, určenie výšky nároku za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia.

Pokiaľ okresný súd, v súvislosti s právnym názorom, ktorý vyslovil v napadnutom rozsudku pri rozhodnutí
o trovách konania, poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo
14/2009 vo veci o určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy pri ochrane osobnosti, sp. zn. 5M Cdo
2/2009 vo veci o určenie výšky škody na zdraví, sp. zn. 3M Cdo 7/2007 vo veci o mimoriadne zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, odvolací súd dáva do pozornosti okresného súdu
skutočnosť, že pokiaľ vychádzal z týchto rozhodnutí, je nutné uviesť, že tieto rozhodnutia sa vzťahujú
na iné prípady a nie je ich možné aplikovať a danú vec.

V danom prípade predmetom konania bolo uplatnenie peňažného nároku navrhovateľa vo výške
8.612,50 eur s úrokom z omeškania. Výška tohto plnenia je potom objektívne určiteľná. Vzhľadom na
uvedené nebolo dôvodným použitie § 142 ods. 3 O.s.p., ktorého aplikácia pripadá na iné prípady a súd
mal postupovať v otázke rozhodovania o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Krajský súd Bratislave preto výrok o náhrade trov konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a
vec podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.